Centrum reči sa nachádza v mozgovej kôre koncového alebo predného mozgu, najmä v dominantnej mozgovej hemisfére. U väčšiny ľudí je rečová dominancia v ľavej hemisfére, ktorá obsahuje centrá pre motorickú a senzitívnu zložku reči.
Na tvorbe a porozumení reči sa podieľajú predovšetkým dve oblasti: Brocova oblasť v dolnej časti čelového laloka a Wernickeho oblasť v spánkovom laloku. Brocova oblasť je zodpovedná najmä za produkciu a motorické plánovanie reči, zatiaľ čo Wernickeho oblasť zabezpečuje porozumenie hovorenej aj písanej reči.
Kde presne sa nachádzajú rečové centrá
Ústredie reči sa nachádza v mozgovej kôre, v dolnej časti čelového závitu. V čelnom laloku sa nachádzajú štruktúry zodpovedné za motorické činnosti, prežívanie emócií a tvorbu reči.
Brocovo motorické centrum reči sa nachádza na jednej zo strán frontálneho laloku koncového mozgu (lat. gyrus frontalis inferior) v Brodmannovej oblasti 44 a 45. Jeho umiestnenie je ale proměnlivé, jelikož se nachází v dominantní (řečové) hemisféře daného jedince.
Brocova oblasť sa nachádza v ľavom čelnom laloku a je zodpovedná za produkciu reči. Konkrétne koordinuje svaly potrebné na hovorenie, ako sú svaly pier, jazyka a hlasiviek.
Wernickeho oblasť sa nachádza v ľavom spánkovom laloku a je kľúčová na porozumenie hovorenej aj písanej reči. Tieto dve oblasti spolupracujú a prepájajú ich nervové dráhy, čo umožňuje komplexné spracovanie reči v mozgu.
Brocova oblasť: tvorba a motorické plánovanie reči
Brocovo centrum reči sa venuje tvorbe samotnej reči. Jeho hlavnou funkciou je korigovanie mimických svalov potrebných k vytváraniu slov a súvislých viet.
Centrum reči ovláda rečové orgány a svaly úst. Brocova oblasť koordinuje svaly pier, jazyka a hlasiviek, aby človek dokázal vytvárať jednotlivé hlásky, slová a súvislé vety.
Samotné mluvenie tvorí predovšetkým tri hlavné zložky, a to dýchanie (respirace), tvorba hlasu (fonace) a článkovanie (artikulace).
Za tvorbu a porozumení řeči jsou zodpovědné především dvě oblasti v našem mozku. Jedná se o Brocovo centrum a Wernickeovo centrum, které jsou obě uložené v levém čelním laloku.
Wernickeho oblasť: porozumenie reči
Wernickeho centrum zabezpečuje porozumenie reči. Wernickeho oblasť je kľúčová na porozumenie hovorenej aj písanej reči.
Význam slov môžeme pochopiť prostredníctvom rečového centra. Mozgová kôra prijíma, analyzuje a syntetizuje vzruchy, ktoré do nej prichádzajú z receptorov alebo z iných oblastí mozgu.
Wernickeho centrum spracúva jazykové informácie, ktoré človek počuje alebo číta, a umožňuje priradiť slovám význam. Na rozdiel od Brocovej oblasti teda nesúvisí iba s pohybovým vytvorením slov, ale predovšetkým s ich pochopením.
Ďalšie oblasti, ktoré sa podieľajú na reči
Reč nevzniká činnosťou jedinej izolovanej časti mozgu. Ovšem tato centra nejsou jediná, která se podílejí na naší schopnosti mluvit.
K ich činnosti sa pripájajú ďalšie oblasti prefrontálnej mozgovej kôry a časti temenného a spánkového laloku. V mozgovej kôre sa formuje vedomá činnosť človeka a je sídlom vyššej nervovej činnosti, psychického a duševného života človeka, myslenia, pamäti, vedomia a reči.
Mozgová kôra prijíma, analyzuje a syntetizuje vzruchy, ktoré do nej prichádzajú z receptorov alebo z iných oblastí mozgu. Tieto vzruchy končia v takzvaných kôrových analyzátoroch alebo centrách.
- kôrové centrum reči,
- motorické kôrové centrum,
- kôrové centrum sluchu,
- kôrové centrum zraku,
- kôrové centrum kožnej a slizničnej citlivosti.
Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové a čuchové podnety. Zmyslové informácie zo sluchu sú nevyhnutné na rozlišovanie rečových zvukov, ich porozumenie a následné vytváranie vlastnej reči.
Temenný lalok je časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sa následne analyzujú. V čelných lalokoch začínajú zostupné pyramídové dráhy a mozgová kôra zároveň riadi úmyselné pohyby.
Ľavá a pravá hemisféra
Obe mozgové hemisféry sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale navzájom sú spojené nervovými vláknami umiestnenými v kalóznom telese. U človeka je jedna z mozgových hemisfér obvykle dominantná: u pravákov ľavá hemisféra, u ľavákov pravá hemisféra.
Ľavá hemisféra obsahuje centrá pre motorickú a senzitívnu zložku reči a riadi pohyby pravej polovice tela. Prevláda v nej analytické spracovanie zmyslových podnetov, slovné označenie javov, logické a matematické myslenie.
V pravej hemisfére prevládajú syntetické procesy. Umožňuje vnímanie zložitých zrakových a sluchových podnetov, ktoré majú emotívnu zložku.
Není stoprocentním pravidlem, že by se Brocovo centrum řeči nacházelo v dominantní hemisféře. U většiny praváků tomu tak sice je, načež u leváků tomuto pravidlu odpovídá zhruba jen polovina jedinců.
Ako spolupracujú rečové oblasti s ďalšími štruktúrami
Reč je výsledkom spolupráce viacerých mozgových oblastí, zmyslových systémov, nervových dráh a svalov potrebných na dýchanie, tvorbu hlasu a artikuláciu. Brocova a Wernickeho oblasť spolupracujú a prepájajú ich nervové dráhy, čo umožňuje komplexné spracovanie reči v mozgu.
Sluch je taktiež veľmi dôležitým zmyslom, za ideálnych okolností prostredníctvom pravého ucha zachytáva dieťa rečové a jazykové informácie, ktoré zabezpečuje priamy prenos do rečového centra v ľavej hemisfére.
Oči, uši a iné zmyslové orgány živočícha každú sekundu vysielajú milióny nervových vzruchov. U zložitejších živočíchov prechádzajú vzruchy cez nervy do mozgu.
Mozog je riadiace stredisko, v ktorom sa vzruchy zo všetkých zmyslov sústreďujú, porovnávajú, vyhodnocujú a podľa potreby aj ukladajú. Mozog zasa vysiela vzruchy k svalom a výsledkom výstupných vzruchov sú rozličné pohyby a činnosti známe ako správanie.
Úloha mozočka pri reči
Hlavné jazykové centrá sa nachádzajú v mozgovej kôre, nie v mozočku. Súčasné výskumy však ukázali, že mozoček má výrazný vplyv aj na kognitívne funkcie u detí.
Mozoček významne ovplyvňuje artikuláciu a plynulosť reči, pretože koordinuje pohyby jazykových a hrtanových svalov a svalstvo pier. Podieľa sa aj na prozódii reči, teda na rytme, melódii a dôraze v reči.
Mozoček ovplyvňuje načasovanie reči, správne tempo a pauzy medzi slovami. Pomáha aj pri pochopení a tvorbe zložitejších jazykových štruktúr.
Mozoček sa podieľa na koordinácii pohybových funkcií, usmerňovaní vykonávaných pohybov, zabezpečovaní plynulosti a presnosti pohybov, riadení svalového napätia, udržiavaní rovnováhy a udržiavaní vzpriamenej polohy tela.
Vývin rečových oblastí u detí
Vývin rečových schopností u detí je úzko spätý s dozrievaním týchto mozgových oblastí. V prvých rokoch života dochádza k intenzívnemu rozvoju nervových spojení, čo umožňuje postupné osvojovanie rečových zručností.
Počas tohto obdobia je mozog veľmi plastický, čo znamená, že sa dokáže prispôsobovať a vytvárať nové spojenia v reakcii na podnety z okolia. Vývin reči sa začína už v prenatálnom období a najväčšie zmeny nastávajú v období prvých troch rokov života.
Kľúčové etapy vývinu reči
- Predrečové obdobie (do 1 roka): Dieťa komunikuje prostredníctvom plaču, gest a mimiky.
- Obdobie prvých slov (1 - 2 roky): Dieťa začína používať jednoduché slová a rozumie základným pokynom.
- Obdobie rozvoja slovnej zásoby a gramatiky (2 - 3 roky): Dieťa tvorí jednoduché vety a rozširuje si slovnú zásobu.
- Obdobie zdokonaľovania reči (3 - 6 rokov): Dieťa si zlepšuje výslovnosť, gramatiku a schopnosť rozprávať.
U dieťatka sú dôležité hlasové prejavy ako krik, plač, čo sú vrodené vzorce správania. Výskot a zmenená intonácia hlasu si vyžadujú aj spätnú väzbu od okolia. Dieťa počúva a snaží sa napodobňovať zvuky.
Správna stimulácia a podnetné prostredie majú na rozvoj reči zásadný vplyv. Rodičia môžu podporiť vývin rečových schopností detí pravidelným čítaním, rozprávaním sa a zapájaním detí do rôznych aktivít, ktoré podporujú komunikáciu.
Čo sa deje pri poškodení rečových centier
Poruchy spojené s tvorbou a porozumením reči nazývame afázie. Poškodenie Brocovej alebo Wernickeho oblasti môže viesť k rôznym formám afázie.
Poškodenie Brocovho centra môže byť dôsledkom mechanického poškodenia mozgu, chemického poškodenia mozgu, intoxikácie drogami alebo pri mozgovej mrtvici, zápalu či nádoru.
Pri poškodení Brocovej oblasti jedinec reči rozumie, ale má rozsiahle problémy so slovotvorbou. Svoje ťažkosti si zvyčajne uvedomuje.
- ťažkosti s výslovnosťou,
- koktavosť,
- nejednotnosť viet,
- sekavá reč,
- zhoršená chápavosť dvojsmyselných slov,
- vynechávanie písmen či celých slov,
- niekedy aj jednoslovné vety.
Miernejšou formou afázie je dysfázia. Wernickeho afázia sa môže prejavovať plynulou, no nezrozumiteľnou rečou, ktorá často nemá význam, pričom postihnutý nemusí rozumieť vlastným slovám ani okoliu.
Afázia po cievnej mozgovej príhode
Cievna mozgová príhoda vzniká náhle v dôsledku poruchy prekrvenia časti mozgu, a to buď zablokovaním cievy, alebo krvácaním. Ak je zasiahnutá časť mozgu zodpovedná za reč, pacient môže stratiť schopnosť hovoriť alebo rozumieť hovorenému slovu.
Najčastejšie sú postihnuté oblasti v ľavej mozgovej hemisfére, konkrétne Brocovo centrum zodpovedné za tvorbu reči a Wernickeho centrum zodpovedné za porozumenie reči.
Najčastejšie formy afázie
- Motorická alebo Brocova afázia: pacient rozumie hovorenému slovu, no má problém s artikuláciou a tvorbou viet; hovorí pomaly a s veľkou námahou.
- Senzorická alebo Wernickeho afázia: reč je plynulá, no nezrozumiteľná a často bez významu; postihnutý nerozumie vlastným slovám ani okoliu.
- Globálna afázia: najťažšia forma, keď je reč úplne znemožnená a pacient nerozumie ani nevie rozprávať.
- Anomická afázia: prejavuje sa ťažkosťami s pomenovávaním vecí alebo hľadaním správnych slov.
Strata reči po mozgovej príhode môže byť aj čiastočná alebo kombinovaná v závislosti od rozsahu poškodenia mozgu.
Diagnostika porúch reči
Diagnostiku afázie vykonáva najčastejšie logopéd v spolupráci s neurológom a psychológom. Hodnotí sa schopnosť hovoriť a tvoriť vety, porozumieť hovorenej aj písanej reči, čítať a písať, opakovať slová a pomenúvať predmety.
Na potvrdenie diagnózy sa často využívajú aj zobrazovacie metódy ako MRI alebo CT mozgu, ktoré ukážu lokalizáciu a rozsah poškodenia.
Ak dieťa vo vývine reči zaostáva, je vhodné konzultovať situáciu s odborníkom, napríklad s klinickým logopédom.
Obnova reči a rehabilitácia
Obnova reči je dlhodobý proces a vyžaduje trpezlivosť zo strany pacienta aj jeho blízkych. Základom rehabilitácie je pravidelná práca s logopédom.
Cvičenia sú zamerané na nácvik výslovnosti a artikulácie, obnovu slovnej zásoby a gramatiky a rozvíjanie porozumenia reči a písaného textu.
Terapia prebieha individuálne a je prispôsobená potrebám konkrétneho pacienta. Okrem logopédie sa pacient často zúčastňuje aj na neurorehabilitácii, fyzioterapii a psychoterapii.
Emočná a psychická podpora je v tomto období rovnako dôležitá ako odborná starostlivosť. Mozog má úžasnú schopnosť neuroplasticity - schopnosť vytvárať nové nervové spojenia a kompenzovať oslabené oblasti.
Vykonajte týchto 9 cvikov na zlepšenie reči po mŕtvici
Význam mozgového kmeňa, talamu a mozgovej kôry
Mozog stavovcov vznikol zväčšením a diferenciáciou prednej časti nervovej trubice a spolu s miechou tvorí centrálnu nervovú sústavu. U väčšiny stavovcov sa úplný mozog člení na päť základných častí: predĺženú miechu, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a koncový alebo predný mozog.
Koncový mozog je predný mozog v užšom zmysle slova a najväčšia časť mozgu človeka. Tvorí mozgové pologule, čiže hemisféry, a jeho povrch je pokrytý mozgovou kôrou, ktorá tvorí plášť predného mozgu a predstavuje sídlo vyššej nervovej činnosti.
Talamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Prepájajú sa v ňom prakticky všetky vzostupné nervové dráhy vedúce do mozgovej kôry okrem čuchových dráh.
Podnety prichádzajúce do talamu môže talamus prepustiť do mozgovej kôry alebo ich utlmiť. Preto sa nazýva aj bránou vedomia.
Najväčšou časťou mozgu je mozgová kôra. Je to miesto, kde sa prichádzajúce signály preverujú a kde sa rozhodne, čo treba robiť.
Centrum reči v širšom anatomickom kontexte
U všetkých vyšších chordátov - stavovcov - sa rúrková nervová sústava funkčne i morfologicky diferencovala na centrálnu nervovú sústavu, ktorú tvorí mozog a miecha, a obvodovú alebo periférnu nervovú sústavu.
Z nervovej trubice sa vyvinula miecha, chránená chrbticou, z ktorej vychádzajú miechové nervy. V prednej časti, v hlave, sa trubica zväčšila a utvoril sa mozog, ktorý je chránený lebkou.
Hlavným vývojovým smerom celej nervovej sústavy stavovcov bolo zdokonaľovanie a rast koncového mozgu. U cicavcov sa v koncovom mozgu rozvíja rozsiahla mozgová kôra, ktorá zabezpečuje najzložitejšie nervové funkcie.
Práve v mozgovej kôre cicavcov sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií, pamäti a logického myslenia. U človeka sa v nej nachádzajú aj špecializované oblasti, ktoré umožňujú tvorbu, plánovanie, porozumenie a kontrolu reči.