Veľký nádor na mozgu: šanca na prežitie, prognóza a možnosti liečby

Šanca na prežitie pri veľkom nádore na mozgu sa nedá určiť iba podľa jeho veľkosti. Prognóza závisí najmä od typu nádoru, jeho biologických vlastností, stupňa zhubnosti, umiestnenia, možnosti chirurgického odstránenia, veku a celkového zdravotného stavu pacienta.

Veľký nádor môže byť nezhubný a pri úplnom odstránení umožniť návrat do plnohodnotného života, zatiaľ čo menší, rýchlo rastúci nádor v blízkosti dôležitých mozgových centier môže mať závažnú prognózu. Pri vysoko zhubných druhoch môže byť napriek liečbe doba prežitia niekoľko mesiacov, pri gliómoch s nízkym stupňom malignity však môžu pacienti žiť desiatky rokov.

Čo znamená veľký nádor na mozgu

Nádor na mozgu je abnormálny rast buniek v mozgu alebo v okolitých štruktúrach. Niektoré nádory rastú pomaly a nie sú rakovinové (benígne), zatiaľ čo iné rastú rýchlejšie a môžu byť rakovinové (malígne).

Aj nerakovinové nádory môžu spôsobiť problémy, pretože mozog je veľmi citlivý a dôležitý orgán. Oba typy môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, pretože mozog riadi základné funkcie, ako je pohyb, reč, pamäť a dýchanie.

Tak ako iné orgány ľudského tela, aj mozog môže byť postihnutý rakovinovým bujnením. Keďže mozgové tkanivo sa skladá z viacerých typov buniek, aj nádory sú rôzne - či už zhubné (malígne), alebo nezhubné (benígne) -, a to v závislosti od druhu buniek, z ktorých vyrastajú.

Primárne mozgové nádory: vychádzajú primárne z mozgu. Sekundárne mozgové nádory: pokiaľ zhubný nádor vychádza z iného miesta v tele (pľúca, prsníky, hrubé črevo.) a potom sa rozšíri do mozgu, hovoríme o sekundárnom nádore.

Pre mozog je mimoriadne dôležitá jeho lokalizácia, pretože aj nezhubný alebo pomaly rastúci nádor môže byť „malígny“ svojou polohou. Nádory mozgu a miechy môžu v dôsledku útlaku okolitých tkanív a dôležitých riadiacich centier spôsobiť smrť.

Od čoho závisí šanca na prežitie

Prognóza pacienta s nádorom mozgu je závislá od viacerých faktorov. Miera prežitia závisí od typu nádoru, stupňa, veku pacienta a odpovede na liečbu.

• typ a histológia nádoru;
• stupeň zhubnosti, označovaný aj ako grade;
• umiestnenie nádoru a jeho vzťah k dôležitým mozgovým štruktúram;
• veľkosť nádoru a rozsah útlaku okolitého tkaniva;
• časť nádoru, ktorú je možné bezpečne odstrániť;
• molekulárne a genetické vlastnosti nádorových buniek;
• vek a celkový zdravotný stav pacienta;
• odpoveď nádoru na operáciu, rádioterapiu alebo chemoterapiu.

Pri rozhodovaní o najvhodnejšej terapii musíme poznať typ a grade tumoru. Histológiou sa zisťuje druh nádoru, grade (stupeň), molekulárne vlastnosti, ktoré určujú rýchlosť rastu tumoru.

Pre väčšinu nádorov platí, že čím nižší grade, tým lepšia prognóza. Vyššie štádium (“high grade”) väčšinou znamená rýchlejší rast, a teda väčšia agresivitu nádoru.

Prečo veľkosť sama osebe neurčuje prežitie

Veľkosť nádoru ovplyvňuje tlak na okolité tkanivá a môže komplikovať operáciu, ale sama o sebe neodpovedá na otázku, ako dlho bude pacient žiť. Rozhodujúce je, či nádor prerastá do oblastí zodpovedných za reč, pohyb, zrak, vedomie alebo základné životné funkcie.

Radikálnosť operácie môže byť limitovaná dôležitými okolitými štruktúrami, do ktorých nádor prerastá. Snahou chirurga je odstrániť čo najväčšiu jeho časť, pokiaľ mu to okolnosti dovoľujú.

Pri veľkom nádore môže byť cieľom operácie nielen jeho úplné odstránenie, ale aj zmenšenie nádoru, zníženie vnútrolebečného tlaku, zmiernenie príznakov a získanie vzorky na histologické vyšetrenie.

Typy nádorov mozgu a ich prognóza

Primárne a sekundárne nádory

Primárne nádory vznikajú z rôznych tkanív nervového systému. Sekundárne nádory sú metastázy v mozgu, ktoré vznikli rozsevom zhubného nádoru z iného orgánu.

Metastázy v mozgu tvoria až 25 % všetkých vnútrolebečných nádorov, pričom v 75 % prípadov sú mnohopočetné. Do centrálneho nervového systému najčastejšie metastázujú karcinómy pľúc, prsníka, obličiek a malígny melanóm.

Pri metastatickom nádore závisí prognóza nielen od počtu a veľkosti ložísk v mozgu, ale aj od typu a rozsahu pôvodného ochorenia, jeho odpovede na liečbu a celkového stavu pacienta.

Gliómy

Gliómy sú primárne nádory centrálnej nervovej sústavy, ktoré vznikajú z podporných gliových buniek v mozgu alebo v mieche. Cez 50 % nádorov sú tvorené tzv. gliómami, nádormi z podporných nervových buniek.

Gliómy sú najrozšírenejším typom rakoviny mozgu u dospelých, reprezentujú až 78 % týchto malígnych nádorov. Vznikajú z podporných buniek mozgu nazývaných glie (neuroglie).

Gliómy potom delíme podľa druhu buniek, z ktorých nádor vychádza. Medzi tieto bunky patria astrocyty a ependymálne a oligodendrogliové bunky.

Astrocytóm

Astrocytómy sú najbežnejším gliómom, ktorý predstavuje asi polovicu všetkých primárnych nádorov mozgu a miechy. Objavujú sa v mnohých častiach mozgu, najčastejšie však v mozočku.

Grade I alebo pilocytický astrocytóm je pomaly rastúci nádor, ktorý je väčšinou benígny (nezhubný) a zriedkakedy sa rozširuje do okolitého tkaniva, častejšie sa vyskytuje u detí než u dospelých.

Grade II alebo “low-grade” difúzny astrocytóm je pomaly rastúci tumor, ktorý sa často šíri do okolitého tkaniva a môže sa zmeniť na “high-grade”. Grade III alebo anaplastický astrocytóm je zhubný tumor, ktorý rýchlo rastie a šíri sa do okolitého tkaniva.

Grade IV alebo glioblastóm je najagresívnejšia forma astrocytómu. Multiformný glioblastóm má tendenciu rýchlo rásť a šíriť sa do iných tkanív, a preto má zlú prognózu.

Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov, pričom jeho výskyt je 2× vyšší u mužov ako u žien. Často obsahuje cysty a odumreté tkanivo, spôsobuje tiež krvácanie a vzácnejšie môže metastázovať aj mimo centrálneho nervového systému (CNS).

Najagresívnejšia forma - glioblastóm - tvorí takmer polovicu všetkých gliómov a medián prežívania sa pri nej pohybuje len okolo 10 až 15 mesiacov. Pri gliómoch s nízkym stupňom malignity môžu pacienti žiť desiatky rokov a majú šancu na návrat do života.

Oligodendroglióm

Oligodendroglióm vzniká z buniek, ktoré pripomínajú oligodendrocyty. Tieto bunky sú zodpovedné za tvorbu myelínu - vysokoproteínového a lipidového materiálu, ktorý obaľuje nervy.

Pri oligodendrogliómoch sa sleduje strata p ramienka chromozómu 1 a strata q ramienka chromozómu 19 (1p/19q ko-delécia). Takto mutované nádorové bunky zväčša lepšie reagujú na liečbu, špecificky na chemoterapiu.

Ependymóm

Ependymómy sú nádory vyrastajúce z buniek výstelky mozgových komôr. Hojnejšie sú v detskom veku, hlavne počas prvých desiatich rokov života, a v ranej dospelosti.

Vyrastajú zo steny komorového systému, ktorý môžu upchávať, následkom čoho sa mozgové komory rozširujú a vzniká vnútorný hydrocefalus, čiže nadmerné hromadenie moku vo vnútrolebečnom priestore.

Malígna forma - anaplastický ependymóm - je charakteristická rozsevom nádorových buniek cestou mozgovo-miechového moku a tvorbou implantačných metastáz. V prípade určitých lokalizácií býva úplné operačné odstránenie nemožné.

Meningeóm

Meningeómy sú nádory vyrastajúce z buniek mozgových obalov, vyvíjajú sa teda mimo mozgového tkaniva. Predstavujú asi 16 % všetkých vnútrolebečných nádorov a objavujú sa hlavne v dospelosti, a to predovšetkým u žien po päťdesiatom roku života.

Sú prevažne presne ohraničené a opuzdrené a neprerastajú do mozgového tkaniva - pôsobia naň hlavne tlakom. Aj keď sú zvyčajne benígne, pri väčších rozmeroch môžu spôsobovať závažné symptómy, útlak mozgu alebo miechy.

Dobre ohraničené nezhubné nádory je možné odstrániť úplne, prognóza takýchto pacientov preto býva veľmi dobrá. Aj benígne formy však môžu po čase recidivovať, pokiaľ nebolo možné ich úplne odstrániť.

Aj meningeómy majú svoju malígnu formu s invazívnym rastom do mozgového tkaniva. Po operácii môžu recidivovať, ak pri prerastaní tumoru do okolitých štruktúr zostanú nádorové zvyšky.

Schwanóm alebo neurinóm

Schwanómy sú bežné nezhubné nádory mozgu u dospelých. Vznikajú pozdĺž nervov a pozostávajú z buniek nervových pošiev.

Najbežnejším druhom je vestibulárny schwanóm, ktorý vychádza z ôsmeho hlavového alebo vestibulokochleárneho nervu prechádzajúceho z mozgu do ucha.

Hoci sú tieto nádory benígne, môžu spôsobiť vážne komplikácie a dokonca aj smrť, ak rastú a vyvíjajú tlak na nervy a prípadne aj na mozog.

Adenómy hypofýzy

Adenómy hypofýzy sú spravidla nezhubné nádory vznikajúce z buniek predného laloka hypofýzy. Môžu byť hormonálne aktívne a pomerne pomaly rastúce.

Bývajú milimetrových rozmerov - mikroadenómy, alebo môžu v priemere dosahovať aj niekoľko centimetrov - makroadenómy až gigantické adenómy. Ich prejavy závisia od ich veľkosti a typu produkovaného hormónu.

Adenómy väčších rozmerov môžu svojím tlakom spôsobovať neurologické príznaky a zrakové poruchy. Väčšina nádorov hypofýzy sa dá úspešne liečiť a aj zhubné nádory hypofýzy sa zriedka šíria do iných častí tela.

Ďalšie nádory

Meduloblastóm najčastejšie vzniká v detskom veku, býva malígny a rýchlo sa šíri v centrálnej nervovej sústave. Kraniofaryngeóm je relatívne benígny tumor, ktorý vzniká v blízkosti hypofýzy.

Primárny lymfóm CNS vychádza z mozgu a môže sa rozšíriť do mozgovomiechového moku a do očí. Nádory epifýzy a hypofýzy tvoria osobitné skupiny podľa miesta svojho vzniku a biologického správania.

Príznaky veľkého nádoru na mozgu

Príznaky prítomnosti mozgových nádorov bývajú pestré a závisia od toho, či je nádor zhubný alebo nezhubný, kde v mozgu je lokalizovaný a či je hormonálne aktívny.

V počiatočnom štádiu rastu sa tumor nemusí prejavovať vôbec a môže zapríčiňovať len mierne bolesti hlavy. Pri veľkom nádore sa častejšie objavujú prejavy útlaku mozgového tkaniva, zvyšovania vnútrolebečného tlaku a mozgového opuchu.

Celkové príznaky

• intenzívne alebo pretrvávajúce bolesti hlavy, často ráno;
• zhoršovanie bolesti pri aktivite alebo kašli;
• nevoľnosť a zvracanie, najmä bez jasnej príčiny;
• epileptické záchvaty;
• únava, ospalosť a zmeny spánku;
• problémy s pamäťou a sústredením;
• zmeny osobnosti, nálady alebo správania;
• zmätenosť a dezorientácia;
• ťažkosti s chôdzou a vykonávaním bežných denných úkonov.

Častým príznakom nádoru mozgu sú psychické zmeny, mení sa povaha človeka aj jeho správanie, býva prítomná zmätenosť, spomalenosť, zabúdanie a poruchy sústredenia.

Neurologické príznaky

• porucha reči alebo náhla zajakavosť;
• zhoršenie zraku, dvojité alebo hmlisté videnie;
• zhoršenie sluchu alebo čuchu;
• porucha rozpoznávania predmetov;
• neschopnosť čítať alebo počítať;
• tŕpnutie, slabosť alebo ochrnutie časti tela;
• zhoršenie chôdze a koordinácie;
• problémy s rovnováhou;
• zmenené hmatové vnímanie;
• ťažkosti s prehĺtaním alebo slabosť tvárových svalov.

Ďalšie príznaky súvisia s lokalizáciou nádoru. Podľa toho, ktorú časť mozgu choroba poškodzuje, možno pozorovať poruchu reči, zraku, rozpoznávania predmetov, neschopnosť čítať alebo počítať, tŕpnutie či ochrnutie niektorej časti tela, zhoršenie chôdze, poruchu koordinácie pohybov a epileptické záchvaty.

Príznaky podľa umiestnenia

Pri nádoroch v mozočku sa môže objaviť strata rovnováhy a ťažkosti s jemnou motorikou. Pri nádoroch frontálneho laloku sú možné zmeny úsudku a osobnosti, šuchtavosť a slabosť svalov.

Pri nádoroch temporálneho alebo okcipitálneho laloka sa môžu vyskytnúť zmeny zraku, čiastočná alebo úplná strata zraku a dvojité videnie. Nádory frontálneho alebo temporálneho laloku môžu spôsobovať zmeny v reči, sluchu, pamäti a emóciách.

Pri nádoroch frontálneho alebo parietálneho laloku sa môže objaviť zmenené hmatové vnímanie, jednostranná slabosť rúk alebo nôh a zmätenosť vo vnímaní pravej a ľavej strany.

Nádory hypofýzy môžu spôsobiť laktáciu, zmeny menštruačného cyklu alebo rast dlaní a chodidiel v dospelom veku. Pri nádoroch mozgového kmeňa sa môžu objaviť ťažkosti s prehĺtaním, slabosť tvárových svalov, brnenie a zdvojené videnie.

Kedy vyhľadať lekára

Každá zmena správania, porucha reči alebo zraku, zhoršenie hybnosti končatín, epileptický záchvat, ale aj bolesť hlavy, ktorá sa predtým nevyskytovala, musí byť diagnosticky doriešená.

Nezvyčajné bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú hlavne po prebudení, epileptické záchvaty, náhle vracanie, dvojité či hmlisté videnie, problémy s rozprávaním, motorikou, pamäťou alebo náhle zmeny osobnosti a správania si vyžadujú lekárske vyšetrenie.

Tieto príznaky nemusia vždy znamenať rakovinu, ale ak pretrvávajú, mal by ich vyšetriť lekár. Diskrétne zmeny na začiatku ochorenia má práve rodina pacienta alebo najbližšie okolie možnosť zaznamenať oveľa skôr ako praktický lekár.

Príčiny a rizikové faktory

Presné príčiny nádorového ochorenia centrálneho nervového systému sa stále skúmajú. Isté je, že pri utváraní nádorov sa uplatňuje nekontrolované rozmnožovanie určitého typu buniek.

Faktory, ktoré tento proces spúšťajú, môžu byť vrodené, o čom svedčí aj častejší výskyt rakovinového ochorenia v niektorých rodinách, alebo získané vplyvmi vonkajšieho prostredia, ako sú chemikálie a rádioaktívne žiarenie.

Najmenej 5% všetkých prípadov mozgových nádorov je spojených s dedičnými alebo genetickými faktormi. Medzi tieto faktory patria neurofibromatóza, Li-Fraumeniho syndróm, Turcotov syndróm, tuberózna skleróza, Von Hippel-Lindauov syndróm, Gorlinov syndróm a Turnerov syndróm.

Vek je ďalším rizikovým faktorom, pretože mozgové nádory sa častejšie vyskytujú u detí a starších dospelých. Vyskytujú sa však samozrejme v akomkoľvek veku.

Ionizujúce žiarenie, najmä predchádzajúca rádioterapia hlavy, môže zvyšovať riziko vzniku nádoru. Riziko z diagnostických CT alebo röntgenových vyšetrení je extrémne nízke a lekári tieto vyšetrenia robia iba vtedy, keď sú potrebné.

Pravidelné a dlhodobé vystavovanie sa rozpúšťadlám, pesticídom, olejovým produktom, kaučuku alebo vinylchloridu môže zvyšovať riziko rozvoja rakoviny, hoci vedecké dôkazy o tejto súvislosti sú obmedzené.

Väčšina štúdií zaoberajúcich sa vplyvom elektromagnetického žiarenia z mobilných telefónov a wi-fi nepreukázala spojenie medzi žiarením a zvýšeným rizikom rozvoja nádorov mozgu u dospelých.

Väčšina ľudí s nádormi na mozgu nemá žiadne známe rizikové faktory. Prítomnosť jedného z týchto rizikových faktorov znamená len o niečo vyššie riziko, nie to, že nádor na mozgu určite dostanete.

Diagnostika nádoru na mozgu

Po klinickej analýze, rodinnej a osobnej anamnéze a objektívnom náleze diagnostika začína zväčša vyšetrením magnetickou rezonanciou. Základným zobrazovacím vyšetrením pri podozrení na mozgový nádor je CT vyšetrenie mozgu, obvykle s podaním kontrastnej látky.

Ak CT vyšetrenie toto podozrenie na ochorenie potvrdí, dopĺňa sa magnetická rezonancia mozgu, ktorá upresní vzťah nádoru k okolitým štruktúram a spresňuje diagnózu z hľadiska jeho typu.

Rozhodujúci význam pre presné stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie. Vzorka nádorového tkaniva je väčšinou potrebná na definitívne stanovenie typu nádoru.

Najčastejšie vyšetrenia

• Magnetická rezonancia: vytvára detailný obraz mozgu a nevyužíva röntgenové lúče.
• CT vyšetrenie: využíva röntgenové lúče a môže sa doplniť kontrastnou látkou.
• Biopsia: umožňuje vyšetriť vzorku nádoru pod mikroskopom.
• PET/CT: kombinuje rádioizotopové a CT vyšetrenie a môže zvýrazniť aktívne nádorové bunky.
• Funkčná magnetická rezonancia: pomáha posudzovať významné funkčné oblasti mozgu.
• Lumbálna punkcia: umožňuje vyšetriť mozgovomiechový mok na prítomnosť nádorových buniek.
• EEG: môže zachytiť epileptogénne ložiská v mozgu.
• Neuropsychologické vyšetrenie: hodnotí pamäť, pozornosť a ďalšie kognitívne funkcie.

Nie všetky testy sú potrebné pre každého pacienta. Lekár vyberá najbezpečnejšie a najpresnejšie vyšetrenia podľa príznakov, nálezu a predpokladaného typu nádoru.

Stupeň nádoru a molekulárne vyšetrenie

Pri mozgových nádoroch u dospelých sa v podstate nepoužíva klasické určovanie štádia, keďže primárne tumory mozgu nemajú tendenciu metastázovať. Namiesto toho sa využíva gradingový systém, ktorým sa posudzuje malignita tumoru a pravdepodobnosť jeho rastu.

• Grade I: tieto tumory rastú pomaly a iba ojedinele sa šíria do okolia, väčšinou sa dajú odstrániť operačne.
• Grade II: bunky sú mierne abnormálne, nádor môže rásť pomaly, ale môže sa šíriť v mozgu alebo postupne zvyšovať svoju agresivitu.
• Grade III: ide o abnormálne bunky, ktoré rastú agresívnejšie.
• Grade IV: ide o veľmi abnormálne, rýchlo rastúce bunky, napríklad glioblastóm.

Modernejším prístupom je klasifikovať nádory podľa genetiky nádorových buniek. Pri oligodendrogliómoch sa sleduje 1p/19q ko-delécia, pri gliómoch mutácie v géne IDH a pri glioblastómoch zmena v géne MGMT.

Mutácie v géne pre izocitrát dehydrogenázu (IDH) nachádzame v 70-80% low-grade gliómoch u dospelých pacientov. Táto mutácia je spájaná s lepšou prognózou pri low-grade aj high-grade tumoroch.

Liečba veľkého nádoru na mozgu

Liečba pacienta s nádorovým ochorením mozgu je mimoriadne náročná. Začína sa rozhodnutím, či je tumor z hľadiska svojej veľkosti a lokalizácie operabilný, teda či sa môže operovať, alebo nie.

Liečba závisí od typu nádoru, jeho veľkosti, umiestnenia, stupňa a celkového zdravotného stavu pacienta. Mnoho ľudí dostáva kombináciu liečby.

Operácia

Väčšina nádorov sa operuje otvorenou cestou, teda kraniotómiou, s cieľom zmenšiť ich alebo kompletne odstrániť a získať materiál pre histologické vyšetrenie.

Rozhodnutie v prospech operačnej liečby je často mimoriadne náročné, pretože pacient nemusí mať ani pri závažnom stave výrazné ťažkosti. Realizácia výkonu však môže spôsobiť trvalú ujmu napriek všetkej snahe lekárov a zásadnému zlepšeniu prognózy.

V prípadoch, keď napadnuté tkanivo nie je možné odstrániť, sa za účelom histologického vyšetrenia realizuje stereotaktická biopsia, od ktorej závisí typ onkologickej liečby.

Chirurgický zákrok môže zmierniť tlak, zlepšiť príznaky a predĺžiť prežitie. Ak sa nádor nachádza v blízkosti dôležitých funkčných oblastí, cieľom môže byť bezpečné odstránenie čo najväčšej možnej časti nádoru bez neprijateľného poškodenia zdravého tkaniva.

Rádioterapia a rádiochirurgia

Podľa výsledku histologického vyšetrenia následne pacient absolvuje rádioterapiu, rádiochirurgický zákrok alebo chemoterapiu.

Liečenie ožiarením využíva vysokoenergetické lúče na ničenie rakovinových buniek alebo zmenšovanie nádorov. Často sa používa vtedy, keď operácia nie je možná, alebo po operácii na ničenie zostávajúcich buniek.

Stereotaktická rádiochirurgia je nechirurgická rádioterapia, ktorá využíva viacero presne zameraných radiačných lúčov na dodávanie vysokých dávok energie do lokalizovanej oblasti s minimálnym vplyvom na okolité zdravé tkanivo.

Protónová rádioterapia má v porovnaní s konvenčným fotónovým ožarovaním výhodu v presnosti zacielenia protónového zväzku a môže výrazne obmedziť nežiaduce účinky liečby a riziká spojené s poškodením zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.

Chemoterapia

Chemoterapia využíva lieky, ktoré zabíjajú rakovinové bunky alebo zastavujú ich rast. Môžu sa užívať perorálne alebo intravenózne.

Hoci bolo dokázané, že chemoterapia zlepšuje celkové prežívanie u pacientov s najzhubnejšími primárnymi mozgovými nádormi, platí to len pre asi 20 %. Lekári pred liečbou nevedia s istotou predpovedať, u koho bude chemoterapia prospešná.

Niektorí sa ju preto rozhodnú nevyužiť kvôli vyšším rizikám, ako sú zjazvenie pľúc, potlačenie imunitného systému a nevoľnosť, oproti predpokladaným benefitom.

Cielená a podporná liečba

Cielená terapia využíva lieky alebo iné látky, ktoré napádajú rakovinové bunky s menším poškodením normálnych buniek. Vhodnosť takejto liečby závisí od konkrétnych molekulárnych vlastností nádoru.

Liečba môže byť doplnená o opatrenia zamerané na zmiernenie opuchu mozgu, bolesti, záchvatov, nevoľnosti a ďalších príznakov. Pri pokročilom ochorení sa pozornosť sústreďuje aj na kvalitu života a paliatívnu starostlivosť.

Prognóza podľa najčastejších situácií

Nezhubný nádor

Dobre ohraničené nezhubné nádory je možné odstrániť úplne, prognóza takýchto pacientov preto býva veľmi dobrá. Pri benígnych nádoroch, ktoré sa radikálne chirurgicky odstránia, je možný návrat aj do plnohodnotného života.

Aj benígne nádory však môžu po čase recidivovať, pokiaľ nebolo možné ich úplne odstrániť. Riziko opakovania závisí od typu nádoru, jeho rozsahu a od toho, či zostali nádorové zvyšky.

Nízko stupňový glióm

Pri gliómoch s nízkym stupňom malignity môžu pacienti žiť desiatky rokov a majú šancu na návrat do života. Nízky grade však neznamená, že nádor nemôže časom meniť svoje biologické správanie.

Glioblastóm

Glioblastóm je najinvazívnejší typ gliového nádoru. Má tendenciu rýchlo rásť a šíriť sa do iných tkanív, a preto má zlú prognózu.

V skupine vysoko zhubných nádorov je niekedy doba prežitia niekoľko mesiacov napriek všetkej snahe zdravotníkov. Pri glioblastóme sa medián prežívania pohybuje približne okolo 10 až 15 mesiacov.

V dostupných údajoch sa pri glioblastóme uvádza približne 7 % päťročná miera prežitia, zatiaľ čo pri meningiómoch nízkeho stupňa je viac ako 90 %. Konkrétna prognóza jednotlivého pacienta však môže byť odlišná podľa molekulárnych vlastností nádoru a odpovede na liečbu.

Metastatický nádor

Pri metastázach v mozgu závisí prognóza od primárneho nádoru, počtu metastáz, ich lokalizácie, možnosti lokálnej liečby a účinnosti systémovej liečby.

Takmer u ⅕ pacientov s metastázou v mozgu nie je známe miesto primárneho nádoru a metastáza je prvým klinickým prejavom doposiaľ skrytého malígneho ochorenia.

Kvalita života po liečbe

Život pacienta po operácii nádoru mozgu je determinovaný biologickými vlastnosťami nádoru. Súčasný trend v neurochirurgii smeruje k realizácii takých výkonov, ktoré sa sústreďujú práve na dobrú kvalitu života pacienta, aj keď je dĺžka prežitia limitovaná ochorením.

Po operácii môže byť potrebná rehabilitácia, logopedická liečba, fyzioterapia, neuropsychologická starostlivosť alebo liečba epileptických záchvatov. Rozsah zotavenia závisí od predoperačného stavu, lokalizácie nádoru a rozsahu operačného výkonu.

Aj pacienti s priaznivejšou prognózou pri gliómoch čelia dlhej a náročnej liečbe. Proces môže pacienta zaťažovať fyzicky aj psychicky, preto je dôležité, aby presne vedel, čo ho čaká v ďalších krokoch a mal u lekára a vo svojom okolí podporu.

Sledovanie po liečbe a návrat nádoru

Áno, recidíva je možná, najmä pri nádoroch vysokého stupňa. Pravidelné následné vyšetrenia sú nevyhnutné.

Kontroly zvyčajne zahŕňajú neurologické vyšetrenia a zobrazovacie vyšetrenia podľa typu nádoru, predchádzajúcej liečby a aktuálneho zdravotného stavu. Pri niektorých nádoroch je potrebné dlhodobé sledovanie aj vtedy, keď sa pacient cíti dobre.

Prevencia a včasné vyšetrenie

V súčasnosti neexistujú žiadne štandardné skríningové testy na mozgové nádory u ľudí bez príznakov. Pri primárnych nádorových ochoreniach mozgu neexistuje cielená prevencia ani možnosť eliminácie rizikových faktorov, pretože nepoznáme príčinu.

Kvôli nevedomosti všetkých možných príčin nemožno stanoviť preventívne opatrenia, ktoré by vzniku nádoru mozgu zabránili. Rozhodne je vhodné dodržiavať zásady zdravého životného štýlu a vyhýbať sa zbytočnému pôsobeniu chemických látok a škodlivého žiarenia.

Ľudia so silnou rodinnou anamnézou alebo genetickými syndrómami môžu mať prospech z pravidelných vyšetrení magnetickou rezonanciou. Pri nových, nezvyčajných alebo zhoršujúcich sa neurologických príznakoch je dôležitá včasná odborná diagnostika.

tags: #velky #tumor #na #mozgu #sanca #na