Kognitívne funkcie: definícia, význam a príklady poznávacích schopností

Kognitívne funkcie sú mentálne a poznávacie procesy, ktoré mozog používa na prijímanie informácií z okolitého prostredia, ich spracovanie, ukladanie a následné využitie. Patria sem najmä vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie, jazyk, rozhodovanie, plánovanie a riešenie problémov.

Jednoducho povedané, kognitívne funkcie sú naše poznávacie schopnosti: vďaka nim dokážeme vnímať svet, rozumieť mu, učiť sa, pamätať si skúsenosti, komunikovať, orientovať sa v priestore a prispôsobovať sa novým situáciám. Kognitívne schopnosti sú funkcie, ktoré náš mozog používa na myslenie, pozornosť, spracovanie informácií, čím neustále pomáha našim myšlienkovým pochodom, zapamätávaniu a následnému upevňovaniu a vybavovaniu.

Čo znamená pojem kognitívny

Slovo kognitívny pochádza z latinského výrazu cognitio, čo znamená poznanie. Slovo kognitívny pochádza z latinského výrazu cognoscere, čo v preklade znamená spoznávať alebo vedieť.

Kognitívne alebo poznávacie funkcie sú mozgové aktivity, ktoré dokážu spracovať informácie prichádzajúce do mozgu z vonkajšieho okolia. Kognitívne funkcie sa týkajú mentálnych procesov, ktoré sa podieľajú na získavaní vedomostí a porozumenia prostredníctvom myslenia, skúseností a zmyslov.

Vedeckým skúmaním kognitívnych funkcií sa zaoberá kognitívna psychológia a kognitívna neuroveda. Tieto procesy sú skúmané s cieľom pochopiť, ako ľudia získavajú, spracovávajú, ukladajú a využívajú informácie.

Definícia kognitívnych funkcií

Kognitívne funkcie sú také poznávacie a myšlienkové činnosti, ako sú vnímanie, pozornosť, pamäť, myslenie, počítanie, používanie jazyka alebo iné vyššie myšlienkové úlohy. Kognitívne funkcie sú mentálne procesy, ktoré zahŕňajú pamäť, pozornosť, vnímanie, riešenie problémov a ďalšie schopnosti potrebné na učenie, myslenie a interakciu s okolím.

Pojmom kognitívne schopnosti sa označuje celý súbor funkcií, ktoré nám pomáhajú poznávať okolitý svet, vďaka ktorým sa môžeme efektívne učiť, efektívne vykonávať činnosti, sú zodpovedné za všetko, čo vieme. Po slovensky povedané sú to naše poznávacie schopnosti.

Takéto funkcie možno definovať aj ako mozgové aktivity, ktoré vedia spracovať podnety alebo informácie prichádzajúce z vonkajšieho prostredia do mozgu. Súhrnne povedané sú to všetky funkcie, ktoré zodpovedajú za naše prijímanie informácií, ich spracovanie a prezentáciu výsledkov.

Čo patrí medzi kognitívne funkcie

Kognitívne funkcie nie sú izolované schopnosti, naopak, fungujú spolu a vzájomne sa podporujú, čo vytvára silnejší celok než len ich jednoduchý súčet. Patria sem najmä tieto oblasti:

Vnímanie

Vnímanie predstavuje spracovávanie podnetov z okolia a ich pochopenie. Zahŕňa zrak, sluch, dotyk, čuch a ďalšie zmyslové informácie, ktoré mozog triedi, prepája a interpretuje.

Vďaka vnímaniu dokážeme rozlišovať tvary, farby, zvuky alebo vône. Samotný zmyslový podnet ešte neznamená úplné porozumenie, pretože mozog ho musí spojiť s predchádzajúcimi skúsenosťami a významami.

Pozornosť

Pozornosť je schopnosť sústrediť sa na konkrétny podnet alebo aktivitu a ignorovať iné. Zahŕňa udržiavanie pozornosti, zámerné odvádzanie pozornosti a schopnosť vybrať si z množstva podnetov tie, ktoré sú v danom okamihu dôležité.

Pozornosť nám pomáha sústrediť sa na to, čo je v danom okamihu dôležité, a tým účinnejšie spracovať podnety z okolia, či už ide o rozhovory, nové informácie, alebo bežné situácie.

Úroveň pozornosti priamo ovplyvňuje, ako dobre si dokážeme zapamätať nové informácie. Keď sme plne sústredení, dokážeme efektívnejšie ukladať zážitky a vedomosti do pamäte, čím zlepšujeme šance na ich neskoršie vybavenie.

Pamäť

Pamäť umožňuje ukladať informácie z minulosti, ktoré nám pomáhajú pri rozhodovaní a riešení problémov v prítomnosti. Zahŕňa ukladanie, uchovávanie a spracovávanie informácií.

Rozlišujeme krátkodobú, dlhodobú a pracovnú pamäť. Príkladom je krátkodobá pamäť, vybavovanie si spomienok z detstva, zapamätanie si pokynov alebo uchovanie informácie potrebnej počas riešenia úlohy.

Pamäť zase posilňuje učenie - čím viac si dokážeme zapamätať a získať z predchádzajúcich skúseností, tým ľahšie sa môžeme učiť nové veci, pretože nadväzujeme na to, čo už poznáme.

Učenie

Učenie je osvojovanie si nových vedomostí a zručností. Opiera sa o vnímanie, pozornosť, pamäť, motiváciu a schopnosť prepájať nové informácie s tým, čo už poznáme.

Učenie sa novej zručnosti je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako podporiť plasticitu mozgu - schopnosť mozgu vytvárať nové neurónové spojenia. Pravidelný tréning môže zlepšiť schopnosť spracovávať a pamätať si nové informácie.

Myslenie a riešenie problémov

Myslenie zahŕňa riešenie problémov, plánovanie, rozhodovanie, uvažovanie, kalkuláciu a hodnotenie situácií. Pomáha nám porovnávať možnosti, hľadať príčiny a následky, vytvárať závery a vyberať vhodné riešenia.

Keď sa učíme novú zručnosť alebo čelíme nečakanému problému, pamäť nám pripomína, ako sme podobné situácie zvládli v minulosti, zatiaľ čo pozornosť nám pomáha filtrovať nepodstatné informácie, aby sme sa mohli sústrediť na riešenie.

Výkonné funkcie

Výkonné funkcie zahŕňajú plánovanie, organizovanie, nastavovanie cieľov, rozhodovanie, sebakontrolu a hodnotenie vlastných rozhodnutí. Umožňujú nám začať úlohu, udržať smerovanie činnosti, meniť postup podľa situácie a dokončiť zámer.

Patrí sem aj schopnosť riešiť problémy, úsudok a schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Výkonné funkcie sú dôležité pri práci, štúdiu, riadení času, komunikácii aj každodennom rozhodovaní.

Jazyk a komunikácia

Jazyk a komunikácia zahŕňajú schopnosť vyjadrovať sa, rozumieť významu slov a efektívne komunikovať s okolím. Súvisia s porozumením reči, pomenovávaním, tvorbou viet, čítaním, písaním a používaním jazyka.

Oslabenie týchto funkcií môže viesť k problémom pri porozumení a efektívnej komunikácii prostredníctvom reči a jazyka.

Priestorová orientácia a predstavivosť

Priestorová orientácia umožňuje orientovať sa v prostredí, odhadovať polohu a vzdialenosť a chápať vzťahy medzi predmetmi. Predstavivosť umožňuje vytvárať obrazy, situácie a riešenia aj vtedy, keď ich priamo nevidíme.

Priestorová orientácia sa výborne trénuje skladačkami a kockami, kde musia deti stavať objekty z menších častí a rôzne vykrojených dielov. Aj kráľovská hra šachy rozvíja takmer všetky mozgové funkcie.

Prečo sú kognitívne funkcie dôležité

Kognitívne funkcie sú schopnosti nášho mozgu, ktoré nám umožňujú zvládať každodenný život. Kognitívne schopnosti stoja za každým naším rozhodnutím, učením sa aj reakciami na okolie.

Bez ich optimálnej funkcie sa zhoršuje nielen pracovný výkon, ale aj kvalita života - napríklad schopnosť sústrediť sa na konverzáciu, učiť sa nové zručnosti alebo si zapamätať dôležité detaily.

Kognitívne funkcie nám umožňujú byť efektívnejšími a sústredenejšími, čím nám dávajú väčšiu kontrolu nad vlastným životom. Tieto schopnosti môžu výrazne zlepšiť kvalitu každodenného života a posilniť vaše vzťahy aj produktivitu.

Funkcie ako pamäť a pozornosť zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako vnímame a reagujeme na svet okolo nás. Obe tieto funkcie priamo ovplyvňujú našu schopnosť adaptovať sa na rôzne situácie a efektívne sa orientovať v prostredí.

Ako spolu kognitívne funkcie súvisia

Kognitívne funkcie fungujú ako prepojené ozubené kolesá: jedno ovplyvňuje druhé a ich spoločná spolupráca vedie k lepším výsledkom, ako keby fungovali oddelene.

Napríklad, ak sa zameriame na pozornosť, jej úroveň priamo ovplyvňuje, ako dobre si dokážeme zapamätať nové informácie. Pamäť zase posilňuje učenie, pretože nové poznatky môžeme prepájať s predchádzajúcimi skúsenosťami.

Keď napríklad pracujeme na zlepšení pozornosti, nepriamo posilňujeme aj pamäť a schopnosť učenia, čo vytvára synergický efekt - zlepšenie jednej funkcie podporuje ostatné.

Čo kognitívne funkcie ovplyvňuje

Kvalitu kognitívnych funkcií významne ovplyvňuje náš životný štýl a prostredie, v ktorom žijeme. Negatívne vplyvy sa môžu kumulovať a postupne viesť k zhoršeniu sústredenia, únave alebo dokonca k rýchlejšiemu rozvoju neurodegeneratívnych ochorení.

• nedostatok spánku,
• chronický stres a dlhodobo zvýšená hladina kortizolu,
• nedostatok pohybu,
• dehydratácia,
• nadmerný príjem cukru a sladených nápojov,
• transmastné kyseliny a nadbytok priemyselne spracovaných potravín,
• nedostatok omega-3 mastných kyselín, vitamínov skupiny B a antioxidantov,
• pravidelný a vyšší príjem alkoholu,
• nikotín a fajčenie,
• nedostatok sociálnych interakcií, vzdelávania alebo mentálnych výziev.

Nedostatok spánku vedie k zhoršeniu schopnosti učiť sa, zníženiu pozornosti a emocionálnej labilite. Dlhodobo zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu poškodzuje časť mozgu nazývanú hipokampus, ktorá je zodpovedná za pamäť a učenie.

Dehydratácia môže spôsobiť zhoršenie pozornosti, pamäti a celkovej výkonnosti mozgu. Alkohol pri pravidelnom a vyššom príjme poškodzuje nervové bunky a narúša pamäť, zatiaľ čo nikotín a fajčenie zhoršujú zdravie ciev a znižujú prísun kyslíka do mozgu.

Vek a kognitívne funkcie

Poznávacie funkcie nie sú samozrejmosťou a s pribúdajúcimi rokmi slabnú. Degeneratívne zmeny v štruktúre a funkcii mozgu sa vyskytujú v procese starnutia, čo spôsobuje pokles kognitívnych funkcií.

Starší ľudia môžu potrebovať pomoc pri sústredení pozornosti na viacero vecí naraz a môžu mať problémy s uchovávaním zážitkov a informácií v pamäti. To môže spôsobiť problémy pri porozumení a efektívnej komunikácii prostredníctvom reči a jazyka.

Okrem starnutia je vaskulárna demencia, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba a iné neurodegeneratívne ochorenia, ale aj niektoré metabolické ochorenia ako cukrovka sprevádzané zvýšeným rizikom kognitívnych porúch alebo demencie.

Vaskulárna demencia zahŕňa problémy s uvažovaním, plánovaním, úsudkom, pamäťou a inými myšlienkovými procesmi spôsobenými poškodením mozgu v dôsledku zhoršeného prietoku krvi do mozgu.

Alzheimerova choroba je príčinou 60-70 % prípadov demencie; najčastejším skorým príznakom sú ťažkosti so zapamätaním si nedávnych udalostí. Parkinsonova choroba môže okrem chvenia, trasenia, stuhnutosti alebo spomalenia pohybu ovplyvniť aj ďalšie kognitívne a behaviorálne funkcie.

Neuroplasticita a kognitívne funkcie

Neuroplasticita, nervová plasticita alebo plasticita mozgu, je proces, ktorý zahŕňa adaptívne štrukturálne a funkčné zmeny mozgu. Je to schopnosť nervového systému zmeniť svoju aktivitu v reakcii na vnútorné alebo vonkajšie podnety reorganizáciou štruktúry, funkcií alebo spojení.

Plasticita mozgu sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia. Tento koncept spochybňuje tradičnú predstavu, že štruktúra a funkcie mozgu sú po určitom veku pevné a nemenné.

Štrukturálna plasticita

Štrukturálna plasticita sa týka fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov, tvorby nových synapsií a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií.

Štrukturálna plasticita hrá kľúčovú úlohu pri učení a pamäti, ako aj pri zotavovaní sa z poranení mozgu. Je to schopnosť mozgu skutočne zmeniť svoju fyzickú štruktúru v dôsledku učenia.

Funkčná plasticita

Funkčná plasticita zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie.

Ak dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť obísť alebo nahradiť - miera prestavby závisí od rozsahu poškodenia a od času, ktorý uplynul do začiatku rehabilitácie.

Funkčná plasticita je schopnosť mozgu presúvať funkcie z poškodenej oblasti mozgu do iných nepoškodených oblastí. Tento typ plasticity sa často pozoruje v prípadoch poranenia mozgu alebo mŕtvice.

Plasticita mozgu je najvýraznejšia v kritických obdobiach vývoja, ako je detstvo a dospievanie, keď mozog ešte dozrieva a vytvára spojenia. Avšak plasticita pokračuje počas života, aj keď v menšej miere, a môže byť ovplyvnená učením, zmyslovými skúsenosťami, obohatením prostredia a mentálnymi cvičeniami.

Tréning kognitívnych funkcií

Tréning kognitívnych schopností je každý tréning, ktorý umožňuje posilňovať tieto poznávacie funkcie nad rámec každodenných bežných činností. V tréningu ide o špeciálne zacielené cvičenia a iné aktivity, ktoré aktivizujú, stimulujú ich rozvoj a podporujú ich udržiavanie.

Cvičenia sú realizované vždy podľa individuálnych schopností, s individuálnym prístupom k stimulácii oslabených oblastí mozgu. Takéto cvičenia sú potrebné nielen pre deti, ktoré majú ťažkosti s učením či celkovým nadobúdaním vedomostí, ale sú vhodné aj pre dospelých.

Pravidelným mentálnym cvičením človek stimuluje, rozvíja a udržiava svoje kognitívne schopnosti, čím zabezpečuje ich zlepšovanie a rozvoj, dokáže ich udržať, ale aj predchádza ich zhoršovaniu či spomaľovaniu.

Kognitívny tréning pôsobí ochranne a preventívne v zmysle oddialenia znižovania úrovne poznávacích procesov v dôsledku starnutia či neurodegeneratívnych procesov. Pre mozog je takáto aktivita rovnako dôležitá, ako fyzická aktivita pre svaly.

Pohyb a kognitívne funkcie

Udržiavanie fyzického zdravia počas celého života pomôže s kognitívnymi schopnosťami. Zdravé telo podporuje zdravú myseľ.

Keď počas cvičenia zvyšujeme srdcovú frekvenciu, zvyšujeme prietok krvi do mozgu. Keď sa prietok krvi zvyšuje, mozog je vystavený väčšiemu množstvu kyslíka a živín.

Cvičenie tiež vyvoláva uvoľňovanie prospešných bielkovín v mozgu. Tieto výživné proteíny udržujú mozgové bunky, teda neuróny, zdravé a podporujú rast nových neurónov.

Pravidelné cvičenie pomáha ovládať emócie, keď sa cítime nahnevaní alebo rozrušení. Ľudia, ktorí cvičia, bývajú šťastnejší a menej vystresovaní ako tí, ktorí necvičia.

Pravidelné cvičenie sa ukázalo ako účinný prostriedok prevencie a liečby kognitívnych porúch alebo demencie, ktorý môže znížiť riziko demencie u zdravých ľudí a dokonca aj u rizikových nosičov génov.

Intenzita cvičenia a plasticita mozgu

Cvičenie s nízkou intenzitou spúšťa mozgové siete zapojené do kontroly poznania a spracovania pozornosti, cvičenie s vysokou intenzitou primárne aktivuje siete zapojené do afektívneho alebo emočného spracovania.

Cvičenie rôznych typov intenzity môže výrazne zlepšiť kognitívne schopnosti ľudí v celej škále rôzneho veku. Aeróbne cvičenie strednej intenzity je prospešné pre zlepšenie mentálnej rýchlosti a pozornosti u jedincov s Alzheimerovou chorobou, ako aj u detí a zdravých starších dospelých.

Príliš dlhé cvičenie spôsobuje nadmernú únavu a zároveň nadmerný stupeň dehydratácie, čím narúša kognitívnu výkonnosť. Príliš krátke cvičenia nemusia predstavovať dostatočný stimul na zlepšenie kognície.

Najlepšie kognitívne vylepšenia sa dosahujú medzi 11-21 minútou pri cvičení so strednou intenzitou a medzi 10-30 minútou pri vykonávaní aeróbneho vysoko intenzívneho intervalového tréningu.

Laktát a mozog

Hoci ľudský mozog tvorí len 2 % celkovej telesnej hmotnosti, tvorí približne 15 % celkového prietoku krvi, ktorý zabezpečuje kardiovaskulárny systém.

Keď je mozog v pokojovom stave, využíva najmenej 25 % cirkulujúcej glukózy v tele a asi 20 % celkového telesného kyslíka na udržanie neuronálnej aktivity, čo naznačuje vysokú energetickú náročnosť mozgu a dôležitosť adekvátneho zásobovania energiou pre správnu funkciu mozgu.

Glukóza je nevyhnutným substrátom pre energetický metabolizmus mozgu. Glykogén je dynamická zložka energetiky mozgu a môže byť selektívne použitý na podporu konsolidácie pamäte.

Laktát sa takmer nezúčastňuje na zásobovaní mozgu energiou v pokojovom stave. Keď intenzita cvičenia dosiahne 60 % maximálnej spotreby kyslíka, teda VO2max, spotreba laktátu v mozgu sa výrazne zvýši.

Keď sa intenzita cvičenia ďalej zvyšuje, príjem laktátu v mozgu sa naďalej zvyšuje. Keď sa intenzita cvičenia zvýši na VO2max, podiel laktátu sa zvýši, zatiaľ čo podiel glukózy a kyslíka sa zníži.

Mozog môže využívať laktát ako zdroj energie nielen počas fyziologických podmienok, ale aj počas stavov, kedy je glukózový metabolizmus obmedzený, napríklad počas hypoxie.

Myokíny a mozog

Myokíny sú cytokíny alebo proteiny a proteoglykánové peptidy produkované a uvoľňované bunkami kostrového svalstva v reakcii na svalové kontrakcie.

Receptory pre myokíny sa nachádzajú vo svaloch, tuku, pečeni, pankrease, kostiach, srdci, imunitných a mozgových bunkách. Predovšetkým sa podieľajú na metabolických zmenách súvisiacich s cvičením, ako aj na metabolických zmenách po tréningovej adaptácii.

Myokíny sa podieľajú aj na regenerácii a oprave tkaniva, udržiavaní zdravého telesného fungovania, imunomodulácii a bunkovej signalizácii, expresii a diferenciácii.

Ďalšie spôsoby podpory kognitívnych funkcií

Spánok

Kvalitný spánok pomáha nášmu mozgu triediť informácie, ktoré sme počas dňa prijali. Počas spánku mozog spracováva informácie získané počas dňa a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

Odporúča sa aspoň sedem až osem hodín kvalitného spánku denne. Pri pravidelnom spánkovom režime, relaxačnej rutine pred spaním a pohodlnom prostredí môže mozog účinnejšie obnovovať kognitívne funkcie.

Strava a hydratácia

Strava, ktorú prijímame, ovplyvňuje nielen zdravie nášho organizmu, ale aj schopnosť sústredenia, krátkodobú aj dlhodobú pamäť a budúce zdravie mozgu.

Veľmi dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín. Aj mierna dehydratácia môže zhoršiť sústredenie a krátkodobú pamäť, pretože mozog potrebuje na správne fungovanie stabilný prísun tekutín.

Omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v rybách, ľanových semienkach a orechoch, sú nevyhnutné pre zdravie mozgu. Antioxidanty, nachádzajúce sa v ovocí a zelenine, chránia mozgové bunky pred poškodením voľnými radikálmi.

Vitamíny skupiny B, najmä B6, B12 a kyselina listová, sú nevyhnutné pre produkciu neurotransmiterov, ktoré regulujú náladu a mentálnu výkonnosť.

MIND strava

MIND diéta je spôsob stravovania vhodný na prevenciu neurodegeneratívnych ochorení mozgu. Vznikla ako kombinácia dvoch výživových prístupov: stredomorskej stravy a stravy DASH.

Dôraz kladieme na konzumáciu listovej zeleniny, lesných bobúľ, orechov, celozrnných obilnín, strukovín, rýb a olivového oleja - teda potravín s vysokým obsahom zdravých polynenasýtených omega-3 mastných kyselín, ľahko stráviteľných bielkovín, vlákniny, antioxidantov a polyfenolov.

Sociálne interakcie a emocionálne zdravie

Sociálne vzťahy majú významný vplyv na kognitívne zdravie. Interakcie s inými ľuďmi stimulujú mozog, podporujú jeho flexibilitu a pomáhajú predchádzať mentálnemu úpadku.

Chronický stres a úzkosť môžu negatívne ovplyvniť kognitívne funkcie, znižovať schopnosť koncentrácie a zhoršovať pamäť. Relaxácia, hobby a trávenie času s blízkymi podporujú pozitívne emócie a pomáhajú znižovať stres.

Kognitívne funkcie u detí

Je dôležité, aby sme kognitívne funkcie trénovali nielen my, ale aj naše deti. U detí je najlepším učiteľom hra.

Praktizovanie kognitívnych hier či aktivít slúži ako pomocník pri dosahovaní ich vývinových míľnikov. Najlepšími hrami na trénovanie týchto schopností sú pamäťové hry a tie, ktoré rozvíjajú sústredenosť a pozornosť.

Pohyb má na deti obrovský pozitívny vplyv, nielen čo sa týka fyzickej kondície, ale aj rozvoja kognitívnych funkcií, ako sú pamäť, pozornosť či schopnosť riešiť problémy.

Kreatívne hry, ako sú stavebnice, logické hádanky alebo rolové hry, podporujú pamäť, plánovanie a riešenie problémov, pretože deti sú nútené hľadať nové riešenia a strategicky premýšľať.

Experimenty ukazujú, že aj krátke prestávky na pohyb medzi školskými aktivitami majú významný vplyv na zlepšenie pozornosti a pamäti, čo v konečnom dôsledku podporuje efektívnejšie učenie.

Vývin pozornosti a pamäti

Dieťa vo veku troch až štyroch rokov by malo vedieť zapamätať si vetu zloženú z troch až štyroch slov. Predškolák by mal zvládnuť zopakovať štyri náhodne zvolené čísla alebo vetu z piatich až šiestich slov.

Všetky deti však nie sú rovnaké. Niektoré sa sústredia ľahko a vydržia sa venovať jednej činnosti pomerne dlhý čas, iné neustále odbiehajú od jednej hry ku druhej.

V období nástupu do základnej školy by dieťa malo byť schopné plne sa sústrediť približne 10 - 15 minút. Ak to nedokáže, ostáva ohrozená jeho schopnosť získavania nových informácií, ich zapamätávania si a tým aj schopnosť učiť sa.

Detský mozog sa vyznačuje neuroplasticitou, čo znamená, že jednu zabehnutú cestu mozgových neurónov môžeme nahradiť inou. Táto schopnosť mozgu vekom klesá, ale detský mozog je schopný týmto spôsobom kompenzovať i veľké zásahy do mozgu.

Hry na rozvoj detských kognitívnych funkcií

• hraním pexesa,
• skladačkami a puzzle,
• stavaním veže a iných objektov,
• precvičovaním farieb a tvarov,
• triedením a klasifikáciou predmetov,
• učením časovej postupnosti,
• imaginárnymi hrami,
• hádankami, hlavolamami, osemsmerovkami, krížovkami a sudoku,
• spoločenskými tancami,
• šachom a priestorovými stavebnicami.

Detskú pamäť môžete trénovať rôznymi hrami alebo vhodnými otázkami. Deti cvičenie pamäti vnímajú ako hru a často ani netušia, že tréningom pomáhajú svojmu mozgu.

Pýtajte sa dieťaťa na to, čo zažilo. Po prechádzke v prírode sa pýtajte, aké stromy alebo zvieratá ste videli, a po návšteve kina sa pýtajte, o čom bol film a ako sa volal hlavný hrdina.

Spoločne pomenujte čo najviac predmetov na obrázku. Obrázok schovajte a požiadajte dieťa, aby vymenovalo čo najviac predmetov, ktoré si zapamätalo.

Kimove hry

Kimove hry sú zamerané na zlepšenie koncentrácie pozornosti, na sústredenosť, schopnosť vydržať istý čas v tichosti a nerušiť ostatných. Kimovky sú zaujímavé aj pre nepokojnejšie deti, ktoré môžu mať problém s vytrvaním pri jednej činnosti.

Pri zrakovej Kimovke položíme na stôl alebo na zem 10 - 30 malých predmetov podľa veku dieťaťa. Deti majú 1 - 2 minúty na to, aby si predmety obzerali, potom predmety zakryjeme a deti hovoria, ktoré predmety si zapamätali.

Pri dotykovej Kimovke vložíme do nepriehľadného sáčku 5 - 7 predmetov. Dieťa sa počas 3 - 4 minút snaží hmatom zistiť, čo je jeho obsahom, a potom porovná svoj predpoklad so skutočným obsahom.

Pri zvukovej Kimovke dieťa zatrasie uzavretou krabičkou a sluchom sa snaží identifikovať, čo je vo vnútri. Pri obrázkovej Kimovke si deti zapamätávajú dvojice predmetov, ktoré istým spôsobom k sebe patria.

Rozprávky, riekanky a pohyb

Prečítajte vášmu dieťaťu rozprávku tak, aby dieťa zaujala. Následne sa dieťaťa pýtajte na detaily v rozprávke alebo ho požiadajte, aby rozprávku zopakovalo či povedalo to najdôležitejšie.

Cvičiť pamäť môžete aj vďaka riekankám. Deťom ich najskôr pravidelne čítajte, potom ich nechajte niektoré slová či slovné spojenia opakovať a následne aj dopĺňať.

Naučiť sa základné tanečné kroky a spojiť ich do choreografie je výzva a zapamätať si ich prevedenie a postupnosť potrénuje mozgové bunky a zlepšuje koncentráciu a pamäť.

Kognitívne funkcie a zdravie mozgu

Centrálne nervový systém vyžaduje vysokú hladinu energie na udržanie rôznych fyziologických aktivít, najmä v procesoch neurálnej plasticity a tvorby pamäti.

Poruchy energetického metabolizmu mozgu môžu ovplyvniť prenos synaptických informácií a spôsobiť sériu patologických zmien, ako je strata a degenerácia neurónov, čo ďalej poškodzuje kognitívne funkcie.

Kognitívne funkcie majú úzky vzťah s kvalitou nášho psychického zdravia, pričom pravidelná fyzická aktivita môže výrazne zlepšiť náš výkon.

Najdôležitejšiu podporu predstavuje komplexný prístup: mentálna stimulácia, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, vyvážená strava, dostatočná hydratácia, zvládanie stresu a sociálne kontakty.

tags: #kognitivne #funkcie #definicia