Vestibulárny syndróm: účinné cviky a bezpečná vestibulárna rehabilitácia

Pri vestibulárnom syndróme môžu cielené cviky podporiť adaptáciu vestibulárneho systému, zlepšiť stabilitu, koordináciu, orientáciu v priestore a istotu v pohybe. Konkrétny program však závisí od príčiny závratov, preto je potrebné najskôr absolvovať odborné vyšetrenie, najmä u lekára ORL alebo neurológa.

V prípade chronickej závrate je súčasťou medikamentóznej liečby tréning, ktorý spočíva v opakovaných pohyboch s adaptáciou na zmeny polohy hlavy a trupu za kontroly zraku. Cvičenie je potrebné vykonávať 2-3x denne, je nutné upraviť domáce prostredie, aby ste nazakopávali o predmety /prahy, koberčeky, káble/, nainštalovať madlá pre pocit istoty a bezpečia.

Čo je vestibulárny syndróm a ako súvisí so závratmi

Typický závrat, známy ako vertigo, je ilúzia pohybu, ktorá vzniká v dôsledku poruchy priamo v rovnovážnom systéme. Závrat však nie je ochorenie, ale príznak obrovského spektra kardiologických, metabolických, onkologických, psychiatrických ochorení a porúch rovnovážneho systému.

Rovnovážny, vestibulárny systém je celý systém od mozgu až po vnútorné ucho. Tvoria ho dve vnútorné uši, v nich päť receptorov, dva rovnovážne nervy, podkôrové mozgové centrá, mozgový kmeň, medzimozog, ich prepojenia až do kôrových centier, ktorých je tiež niekoľko.

Aj vďaka ich dokonalému fungovaniu a súhry dokáže človek udržiavať vzpriamený postoj, ostré videnie v pohybe, orientovať sa v priestore. Dôležité je, aby pravý a ľavý labyrint fungovali symetricky.

Princípom je, že tlačia proti sebe a len čo je v niektorom zo senzorov porucha, mozog to nevie spracovať a človek má ilúziu pohybu. Ak v ľavom uchu funkcia zanikne, pravý labyrint prevažuje a pretláča.

Prečo treba príčinu závratov najskôr vyšetriť

Príčinu závrate je potrebné zdiagnostikovať /lekár ORL, neurológ/. To je ten diagnostický problém - správne odlíšiť, z akého dôvodu závraty vznikajú a diferencovať, ktoré pochádzajú z rovnovážneho systému.

Vyšetrenie zahajujeme pečlivou anamnézou, kdy nás zajímá především charakter závratí. Dále se pacienta dotazujeme na trvání závrati, zda se jedná o chvilkovou záležitost (benigní paroxysmální polohové vertigo) či trvalý stav.

Nie, pacienta jeho praktický lekár najprv „zmapuje“, či nemá vysoký alebo nízky tlak, vysoký alebo nízky cukor, či má dostatok iónov, či pil dostatočné množstvo tekutín. Je to prvé sito, ktoré by mal spraviť všeobecný lekár, aby vedel, kam ho má nasmerovať.

Väčšinou sú to interné odbory - keď ide o tlak alebo srdcovú arytmiu. Ak pacient udáva, že cíti tlak alebo pískanie v uchu, pošle ho na ORL, ak má bolesti hlavy, tak na neurológiu.

Najčastejšie prejavy vestibulárneho syndrómu

Symptomatika je dôverne známa a najčastejším prejavom je závrat - pocit, že sa s klientom točí okolitý svet. U niekoho sa závraty objavujú iba v určitých polohách, hlavne pri záklone hlavy alebo pri líhaní na chrbát.

Pri vzpriamenom postoji závraty buď úplne miznú alebo sa minimalizujú. Závraty bývajú sprevádzané stratou rovnováhy. Postihnutý sa zapotáca alebo kráča neistým krokom.

Dlhodobé závraty vedú až k zvracaniu alebo napínaniu na zvracanie. Typickým prejavom je dvíhanie žalúdka ako pri plavbe na rozbúrenom mori.

Bežne sú prítomné bolesti vrchnej časti krčnej chrbtice s typickým zátylkovým prejavom, t.j. vyžarujú od zátylku smerom hore do hlavy. A vice versa, stretávam sa s prípadmi, keď bolesti krčnej chrbtice absentujú úplne a napriek tomu je prítomná ostatná symptomatika.

Rozdiel medzi periférnym a centrálnym vestibulárnym syndrómom

Periférní vestibulární syndromy vznikají při poruše vestibulárního aparátu, který zodpovídá za vnímání rovnováhy a pohybů hlavy. Periferní vestibulární syndrom vzniká nejčastěji při postižení vestibulárního receptoru, který je uložen v labyrintu ve vnitřním uchu, nebo onemocněním vestibulárního nervu, spojujícího receptor s vestibulárními jádry v mozkovém kmeni.

Existuje i centrální vestibulární syndrom, který bývá způsoben poruchami v mozku. Příčina periferní závratě může ovšem ležet také v mozkovém kmeni, některém mozkovém nervu nebo v mozečku.

Pre periferný vestibulárny syndróm sú typické rytmické záškuby očí (nystagmus) horizontálneho charakteru. Pacient popisuje ťah tela ke strane s funkčne slabším labyrintom.

Centrální poruchy se oproti tomu vyznačují spíše nespecifickou nejistotou v prostoru během pohybu. Pri klinickom vyšetrení sa v prípade periférnej poruchy pátra po príznakoch statickej či dynamickej nerovnováhy medzi pravým a ľavým vestibulárnym aparátom.

Polohové vertigo a uvoľnené kryštáliky vo vnútornom uchu

Velice často se vyskytuje benigní paroxysmální polohové vertigo (nejčastější typ závratí). Nejčastěji k němu dochází při určitých pohybech a polohách hlavy nebo těla: projevuje se jako závrať otáčivého charakteru, která trvá asi 1 minutu.

Příčinou jsou krystalky uhličitanu vápenatého, které se uvolní z otolitů - tělísek nacházejících se ve vnitřním uchu ve váčcích blanitého hlemýždě, které se zachytnou v polokruhovité chodbičce labyrintu, kde dráždí smyslové buňky.

Polohové závraty si môžete predstaviť tak, že sa otočíte v posteli a silno sa vám zakrúti hlava, takže „behá“ okolo vás celá izba. Sú situácie, keď viem závrat pacientovi spustiť a vzápätí ho aj upraviť.

Je to preto, že vo vnútornom uchu sa uvoľnia drobné kryštáliky a je potrebné ich dostať na miesto. Vyškolený fyzioterapeut použije špeciálne techniky a tzv. presype kryštáliky z polkruhovitých kanálikov späť na svoje miesto.

Základné cviky pri vestibulárnom syndróme

Pri rehabilitácii prihliadame k tomu, či sa jedná o akútne štádium ochorenia, teda nekompenzované štádium statickej dysbalancie bezprostredne po vzniku vestibulárneho postihnutia, alebo štádium kompenzácie - kedy prevláda dynamická dysbalancia.

Fixácia zraku

V akútnom štádiu platí poučka „čím horšie, tým lepšie“. Pacient by mal byť čo najskôr vertikalizovaný (postavený na nohy) a rehabilitácia by sa mala zameriavať na urýchlenie spontánnej kompenzácie.

Používame postupy tlmiace spontánny nystagmus (záškuby očí), kedy cvičíme fixáciu očí na stacionárny, neskôr aj pohybujúci sa cieľ. Snažíme sa o zlepšenie stability v stoji a chôdzi.

Pohyb hlavy pri zachovaní ostrého obrazu

V štádiu už kompenzovaného vestibulárneho syndrómu vykonávame cvičenia na zlepšenie vestibulárno-vizuálnej interakcie. Pacient pri tomto cvičení má za úlohu zafixovať sa očami na jedno miesto a postupne bez straty očnej fixácie vykonávať pohyby hlavou v rôznych vopred určených smeroch.

Rýchlosť pohybu sa postupne zvyšuje, pričom cieľom cvičenia je, aby pacient mal počas pohybu jasný, nerozostrený obraz. Súčasťou terapie môžu byť špecifické pohybové alebo vestibulárne cvičenia, vždy prispôsobené vášmu stavu a aktuálnej tolerancii.

Tréning stability a chôdze

Súčasťou rehabilitácie je práca s rovnováhou a pohybom. Zameriavame sa na stabilitu, koordináciu, orientáciu v priestore a bezpečný pohyb.

Kontrolované zaťaženie a adaptácia znamenajú, že sledujeme reakcie tela a postupne upravujeme náročnosť terapie podľa tolerancie klienta. Vestibulárny systém sa dokáže učiť a adaptovať.

Bezpečné pravidlá domáceho cvičenia

Zmeny polohy /posadzovanie sa z vodorovnej polohy, vstávanie zo sedu/ treba robiť pomaly, s dostatočne dlhým časom na adaptáciu. Odporúčame však počítať s pokojnejším režimom v deň terapie, najmä po prvých sedeniach.

Je nutné upraviť domáce prostredie, aby ste nezakopávali o predmety /prahy, koberčeky, káble/, a nainštalovať madlá pre pocit istoty a bezpečia. Cvičenia v stoji a pri chôdzi je vhodné vykonávať s oporou a nie v prostredí, kde hrozí pád.

Nezľaknite sa, ak vám spočiatku cviky spôsobia nevoľnosť, je to v poriadku. Odporúčania sú individuálne a vždy vychádzajú z vyšetrenia.

Vestibulárna fyzioterapia podľa príčiny

Po vstupnom vyšetrení nasleduje cielená vestibulárna fyzioterapia, ktorá pracuje s konkrétnym nálezom. Slúži pre klientov, u ktorých už bola identifikovaná pravdepodobná príčina ťažkostí a je potrebné pokračovať v systematickej vestibulárnej rehabilitácii.

Následne sa terapia sústreďuje na adaptáciu vestibulárneho systému, zlepšenie stability, koordinácie a istoty v pohybe. Pracujeme individuálne, s rešpektom k aktuálnemu stavu klienta a jeho tolerancii záťaže.

Zároveň v Privilio využívame moderné postupy vestibulárnej rehabilitácie vrátane práce s očnými pohybmi, rovnovážnymi reakciami a špecifickými cvičeniami. Podľa potreby nadväzujeme aj na výsledky vyšetrenia pomocou infra-červených video okuliarov Insight Pro+.

Pre koho môže byť terapia vhodná

Pre klientov po vstupnom vyšetrení vestibulárnej fyzioterapie
Pri pretrvávajúcich alebo opakujúcich sa závratoch
Pri pocite neistoty, kolísania alebo nestability pri chôdzi
Po prekonaní BPPV, zápalu vestibulárneho nervu alebo úrazu
Pri cervikogénnych závratoch súvisiacich s krčnou chrbticou
Pri problémoch s rovnováhou v bežných situáciách (chôdza, otáčanie hlavy, pohľad do premávky)
Ak je cieľom postupné zlepšenie orientácie v priestore a návrat k istote v pohybe

Ako prebieha terapia

Krátke nadviazanie na vyšetrenie: Pripomenieme si výsledky vstupného vyšetrenia a zhodnotíme aktuálny stav a reakciu na predchádzajúcu terapiu.
Vestibulárna terapeutická práca: Venujeme sa špecifickým technikám, cvičeniam a manévrom podľa zistenej príčiny závratí.
Práca s rovnováhou a pohybom: Zameriavame sa na stabilitu, koordináciu, orientáciu v priestore a bezpečný pohyb.
Kontrolované zaťaženie a adaptácia: Sledujeme reakcie tela a postupne upravujeme náročnosť terapie podľa tolerancie klienta.
Edukácia a domáci program: Vysvetlíme, čo má zmysel robiť medzi jednotlivými návštevami.

Vestibulárny syndróm a krčná chrbtica

Porucha môže byť na troch úrovniach - vnútorné ucho, mozoček a krčná chrbtica. Najčastejšie je príčina združená - tzv. vestibulocervikálny syndróm.

Závraty, točenie hlavy, vertigo môžu mať niekoľko príčin, ja sa v tomto článku sústredím na tie, ktoré majú pôvod v krčnej chrbtici a dajú sa teda aj odstrániť konzervatívne a bez medikamentóznej liečby.

Defekty v hornej časti krčnej chrbtice zasa spôsobujú závraty, točenie hlavy a vertigo alebo migrény. Dokonca aj vestibulárny syndróm býva niekedy diagnostikovaný nesprávne, pričom príčina problémov nie je priamo vo vestibulárnom aparáte, ale v nervovom a cievnom zásobení.

To však neznamená, že existenciu vestibulárneho syndrómu je možné popierať alebo zľahčovať. Poruchy vestibulárneho systému, ktoré majú základ priamo v aparáte, sú samostatná kapitola a naozaj patria do rúk špecializovaného pracoviska.

Prečo môže krk ovplyvňovať pocit rovnováhy

Rozvoj technológií v posledných desaťročiach so sebou priniesol nové pohybové stereotypy. Krčná chrbtica je vystavená preťaženiam, na ktoré evolučne nie je stavaná.

Lenže ich nerobí a krk je dlhodobo fixovaný do dôverne známej polohy - mierne ohnutý dopredu nad mobil, pracovný stôl, klávesnicu počítača alebo volant auta. Krčná lordóza je tlačená do opačného postavenia a RTG vyšetrenie skonštatuje „napriamená krčná lordóza“.

Základnou príčinou sú pohybové stereotypy a adekvátne posturálne zmeny vedúce k rozvoju blokád a spazmov. Ak sú závraty produkované z krčnej chrbtice, tak je za tým blokáda cervikokraniálneho prechodu, čiže oblasti, kde je lebka „posadená“ na prvý krčný stavec, tzv. atlas.

Pri závratoch vyvolaných polohou krku je dôležité, aby sa príčina nepotvrdzovala iba podľa podobnosti príznakov. Správne určenie pôvodu ťažkostí je podmienkou bezpečnej voľby cvikov, manévrov a ďalšej liečby.

Čomu sa pri závratoch radšej vyhnúť

Starším pacientom vravíme, aby sa vyhýbali krajným polohám hlavy, najmä výraznému záklonu. Ak je pacient starší, má výrastky na chrbtici a rôzne svalové stuhnutia, takže keď sa zakloní, dostane závrat a môže si aj ublížiť.

Ak vám závraty spúšťa napríklad pretáčanie sa v posteli, ľahnutie alebo posadenie sa, predklon, otočenie či zaklonenie hlavy, nevyberajte si náročnosť cvičení iba podľa návodu bez vyšetrenia.

Pri akútnom záchvate človek zväčša leží a nevie sa ani pohnúť. Potom v organizme nastupujú nápravné mechanizmy, zapojí sa zrak, sila vôle, ustane vracanie a mozog začína s nerovnováhou bojovať.

Kedy cvičenie nestačí a treba vyhľadať lekára

Závraty sú po bolesti druhou najčastejšou príčinou, s ktorou chodia pacienti za svojím všeobecným lekárom. Je to zdĺhavý proces, ktorý si mnohokrát vyžaduje komplexné pracovisko, kde vieme urobiť veľa vecí či spolupracovať s rôznymi oddeleniami nemocnice.

Vo veku nad šesťdesiatpäť rokov býva hlavnou príčinou vertiga ischémia - nedokrvenie v zadnej jame lebečnej alebo cievna mozgová príhoda. A našou úlohou je odlíšiť závažnosť.

Ak sa objavia náhle alebo nezvyčajne silné závraty, porucha reči, slabosť končatín, dvojité videnie, náhla porucha sluchu, výrazná porucha chôdze alebo nový silný typ bolesti hlavy, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnózy ako Meniérov syndróm vyžadujú dlhodobú a koncepčnú liečbu. Pri Meniérovej chorobe - záchvatovitom ochorení vnútorného ucha - musia niektorí pacienti užívať lieky stále.

Ako dlho trvá zlepšenie

Reakcia na terapiu je individuálna. U niektorých klientov sa zmena objaví rýchlejšie, u iných postupne v priebehu viacerých sedení.

Vestibulárna fyzioterapia sa často využíva aj pri pretrvávajúcich alebo opakujúcich sa závratoch, kde je cieľom dlhodobo zlepšiť funkciu rovnovážneho systému. Vo väčšine prípadov možno po terapii normálne fungovať, pokojnejší režim v deň terapie je však vhodný najmä po prvých sedeniach.

Zväčša dovtedy, kým sa pacientovi neuľaví. Ak prestane mať závraty, už cvičiť nemusí.

Najčastejšie otázky

Musím mať absolvované vstupné vyšetrenie?

Áno. Vestibulárna fyzioterapia nadväzuje na predchádzajúce vyšetrenie, aby bola terapia cielená, bezpečná a zodpovedala konkrétnej príčine závratí.

Čo je cieľom vestibulárnej fyzioterapie?

Cieľom je postupne zlepšovať stabilitu, istotu v pohybe a toleranciu bežných denných situácií, ktoré závraty vyvolávajú alebo zhoršujú.

Budem pri terapii robiť aj cvičenia?

Áno. Súčasťou terapie môžu byť špecifické pohybové alebo vestibulárne cvičenia, vždy prispôsobené vášmu stavu a aktuálnej tolerancii.

Môžem po terapii normálne fungovať?

Vo väčšine prípadov áno. Odporúčame však počítať s pokojnejším režimom v deň terapie, najmä po prvých sedeniach.

Ako rýchlo môžem očakávať zmenu?