Anatómia ľudského mozgu: stavba, časti a ich funkcie

Ľudský mozog je hlavnou časťou centrálnej nervovej sústavy, ktorá spolu s miechou prijíma, spracúva a vytvára nervové signály. Nachádza sa v lebečnej dutine, kde ho pred mechanickým poškodením chránia lebka, mozgové pleny a mozgovomiechový mok.

Z anatomického hľadiska sa mozog člení na koncový mozog, medzimozog, mozgový kmeň a mozoček. Mozgový kmeň tvoria predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog; koncový mozog je rozdelený na dve hemisféry a zahŕňa zvrásnenú mozgovú kôru, ktorá je sídlom vedomia, myslenia, pamäti, zmyslového vnímania a vôľou riadených pohybov.

Čo je mozog a aké miesto má v nervovej sústave

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Mozog spoločne s miechou tvorí centrálnu nervovú sústavu.

Nervová sústava má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Hlavné časti nervovej sústavy sú mozog, sídlo rozumu a zmyslového vnímania, miecha, hlavná trasa a samotné nervy, rozvetvená sieť, ktorej korene sú zakotvené v mieche a zároveň z miechy vyrastajú.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu (CNS), ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS), ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický), ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém (vegetatívny), ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Mozog je riadiacim centrom nervovej sústavy. Prijíma signály z našich zmyslových orgánov a posiela informácie do svalov.

Do mozgu prichádzajú senzorickými nervami informácie zo všetkých častí tela, tu sa integrujú s priamymi vstupmi senzorických orgánov, ktoré informujú o rôznych stránkach vonkajšieho života.

Len čo mozog tieto informácie zanalyzuje a zhodnotí, prijme potrebné rozhodnutie a informácie o ňom spolu s príkazmi k potrebnej aktivite vysiela motorickými nervami do svalov.

Nie všetky aktivity sú vedomé a riadené našou vôľou, mozog však kontroluje aj automatické procesy, ako napríklad dýchanie, srdcový rytmus a trávenie.

Hmotnosť, veľkosť a zloženie mozgu

Mozog dospelého človeka váži asi 1,5 kg, má výrazný zvrásnený povrch a obsahuje asi 10 miliárd nervových buniek.

Mozog (encephalon) sa skladá asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Všeobecne sa odhaduje, že priemerná hmotnosť ľudského mozgu sa pohybuje od 1 200 do 1 400 gramov, zatiaľ čo jeho priemerný objem sa líši podľa pohlavia - ženský mozog obvykle dosahuje asi 1 100 cm3, objem tohto orgánu u mužov je obvykle okolo 1 250 cm3.

Mozog však nemá takú hmotnosť, keď sa človek narodí - u dojčaťa je priemerná hmotnosť mozgu okolo 300 g.

Človek má najväčší mozog zo všetkých stavovcov vzhľadom k veľkosti tela.

Ľudské bytosti nemajú absolútne najväčší mozog - toto prvenstvo patrí slonom a veľrybám. Ľudský mozog je však najväčší relatívne - teda v pomere k veľkosti tela.

Veľkosť mozgu nekoreluje s úrovňou inteligencie.

Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia.

Ak by naše mozgy disponovali tabuľkou zloženia, možno by vás zaskočila informácia, že hmotu mozgu tvorí zo 60 percent tuk. Zvyšných 40 percent sa delí na vodu, bielkoviny, sacharidy a soli.

Nechýbajú však samozrejme ani cievy a nervy, vrátane neurónov a gliových buniek. Naopak by sme v mozgu nenašli žiadne svaly.

78% mozgu tvorí voda.

Mozog váži len 2% hmotnosti tela, ale spotrebuje 20% všetkej energie.

Mozog využíva 20% celkovej spotreby kyslíka.

Ľudský mozog sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje.

Ochrana mozgu

Mozgové tkanivo chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodeniami silná a odolná kupola lebky.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy).

• Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená krvnými cievami a tesne prilieha na mozog, pričom vniká priamo do všetkých jeho brázd a záhybov.

V lebečnej dutine vytvára dura mater kanály, takzvané dutinové splavy, ktorými sa odvádza odkysličená krv z mozgu do žíl.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis).

Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné množstvo bielkovín.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Vnútri lebečnej dutiny je potom ďalšia ochranná vrstva, vystielajúca priestor tlmivo pôsobiacim mozgovo-miechovým mokom - tekutinou, ktorá sa vytvára a vylučuje v komorách uložených hlboko vnútri v mozgu.

Šedá a biela hmota mozgová

V mozgu sa rozlišuje šedá a biela hmota mozgová.

Šedá hmota, ktorú tvoria prevažne telá nervových buniek neurónov, pokrýva ako mozgová kôra povrch veľkého mozgu a vytvára takzvané jadrá, uložené vo vnútri ďalších oddielov mozgu.

Bielu hmotu tvoria výbežky nervových buniek, teda axóny.

Šedú hmotu vytvárajú telá nervových buniek čiže neuróny, biela hmota predstavuje nervové vlákna čiže axóny, sfarbené nabielo izolačnou myelínovou pošvou.

V mieche je šedá hmota vnútri a biela na povrchu, v mozgu je šedá hmota na vonkajšej strane.

Povrch koncového mozgu je tvorený mozgovou kôrou, zvrásneným povrchom pripomínajúcim vlašský orech.

Zvrásnenie má jednoduchý dôvod - zvyšuje plochu mozgovej kôry.

Na povrchu mozgových hemisfér sa nachádzajú brázdy a závity, ktoré umožňujú uložiť veľké množstvo nervového tkaniva na obmedzenom priestore.

Základné anatomické členenie mozgu

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú tri dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov.

• Kosohranolový mozog (rhombencephalon) zahŕňa zadný mozog v širšom zmysle.
• Miešny mozog (myelencephalon) predstavuje predĺženú miechu (medulla oblongata).
• Zadný mozog (metencephalon) v užšom zmysle tvoria Varolov most (pons Varoli) a mozoček (cerebellum).
• Stredný mozog (mesencephalon) tvorí samostatnú časť mozgového kmeňa.
• Predný mozog (prosencephalon) v širšom zmysle zahŕňa medzimozog (diencephalon) a koncový mozog (telencephalon).

Všeobecne možno rozlíšiť štyri hlavné časti mozgu: mozog, medzimozog, mozgový kmeň a mozoček.

Základné časti - zadný, stredný a predný mozog - odzrkadľujú umiestnenie a poradie, v ktorom tieto časti odstupujú z vrcholu miechy.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Koncový mozog a mozgové hemisféry

Najväčšou a najneskôr vzniknutou časťou predného mozgu je takzvaný veľký mozog, rozdelený do dvoch mozgových hemisfér.

V lekárskej terminológii označuje mozog (cerebrum) najväčšiu časť celého mozgu, ktorá sa skladá z dvoch mozgových hemisfér.

Sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale to neznamená, že mozgové hemisféry nie sú vo vzájomnom kontakte - spojenie medzi nimi zaisťujú nervové vlákna umiestnené vo veľkej nervovej trubici, známej tiež ako corpus callosum.

Koncový mozog je zložený z dvoch hemisfér spojených kalóznym telesom.

Obe mozgové hemisféry možno tiež rozdeliť na laloky.

• Čelný lalok je spojený s vedomím, uvažovaním, rozhodovaním, vôľou, plánovaním, motorickými činnosťami a prežívaním emócií.
• Temenný lalok prijíma a analyzuje rôzne zmyslové podnety z celého tela, podieľa sa na priestorovej orientácii a navigácii.
• Spánkový lalok spracováva zvuk, jazyk, čuchové podnety, pamäť a emócie.
• Tylový lalok je hlavnou oblasťou spracovania zrakových vnemov.
• Okrajový alebo limbický lalok súvisí s emočnými a pamäťovými procesmi.

V čelnom laloku sa nachádza centrum usudzovania, uvažovania, rozumu a vôle.

Temenný lalok je predovšetkým časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sú následne analyzované.

Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové, ale aj čuchové podnety.

Naproti tomu je známe, že v tylovom laloku prebieha analýza podnetov prichádzajúcich zo zrakového orgánu.

Ľavá a pravá hemisféra

Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien.

Ľavá hemisféra ovláda všetky svaly na pravej strane tela a pravá hemisféra ovláda všetky svaly na ľavej strane tela.

Vďaka kríženiu motorických dráh ľavá strana mozgu kontroluje pravú stranu tela a naopak.

Ľavá hemisféra je spojená s analytickým myslením, logickým uvažovaním, rečou, písaním a počítaním.

Pravá hemisféra je spojená s intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou a umením.

Neskoršie výskumy však ukázali, že mozog funguje ako celok a nie je tak rozdelený hemisférami, ako sa predpokladalo.

Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.

Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť.

Medzimozog je časť mozgu, ktorá leží pod mozgovými hemisférami.

V medzimozgu je uložená III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými (laterálnymi) mozgovými komorami predného mozgu.

Z anatomického hľadiska tvoria medzimozog až tri kľúčové časti: epithalamus, thalamus a hypotalamus; funkčne sa často uvádzajú aj metathalamus a subthalamus.

Talamus

Talamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier.

Talamus je centrum, do ktorého sa dostávajú rôzne nervové impulzy predtým, než sa dostanú do mozgovej kôry.

Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne (vzostupné) dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových.

Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí.

Lôžko preto nazývame bránou vedomia.

Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, ako sú čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé podnety, a citovo ich prifarbuje.

Hypotalamus

Hypotalamos (podlôžko), veľký len ako necht palca a vybavený mimoriadne bohatým krvným zásobením, je najvýznamnejším regulátorom organizmu.

Udržuje stálu vnútornú telesnú teplotu i rovnováhu tekutín.

Drobné receptory tu merajú množstvo glukózy a soli v krvi a navodzujú pocit hladu či smädu v prípade, že hladiny klesajú.

Hypotalamus spája nervový a endokrinný systém.

Prostredníctvom bezprostredne susediacej hypofýzy - endokrinnej žľazy o veľkosti hrášku - hypotalamus organizuje i uvoľňovanie hormónov, ktoré ovplyvňujú ľudský rast i sexuálny život.

Hypotalamus kontroluje telesnú teplotu a podieľa sa na javoch súvisiacich s výživou alebo reprodukciou.

Okrem toho všetkého hypotalamus iniciuje aj stresovú reakciu v podobe prípravy na boj či útek, pretože - opäť prostredníctvom hypofýzy - vysiela chemické signály do nadobličiek.

Epithalamus a epifýza

Epithalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko (epifýzu), ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Šišinka mozgová funguje ako regulátor ľudského denného rytmu, pretože vylučuje melatonín.

Limbický systém

Limbický systém sa všeobecne neuvádza ako jedna z anatomických častí mozgu.

Zahŕňa prvky centrálnej nervovej sústavy patriace do rôznych častí mozgu, medzi ktoré patria mamilárne telesá, amygdala, hipokampus, talamus a kalózne teleso.

Limbický čiže rovnovážny systém je skrytý pod záhybmi mozgových hemisfér a tiež sa nazýva emočný mozog.

Dokáže totiž udržať rovnováhu medzi odporom a príjemnými pocitmi, medzi strachom a žiadostivosťou.

Okrem toho sa stará aj o naše každodenné želania a potreby, je to akési centrum nášho inštinktívneho a emočného správania.

Limbický systém je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, pamäť alebo motivácia, a navyše súvisí s činnosťou autonómneho nervového systému.

Nad hypotalamom leží totiž amygdala, čiže mandľa, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou modifikuje aj tie najprudšie vášne a agresiu tak, aby zodpovedali premenlivým okolnostiam a spolužitiu s okolím.

Hippocampus transformuje informácie novododávané jednotlivými zmyslami s už prežitými a uloženými skúsenosťami.

Mozgový kmeň

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Mozgový kmeň navazuje rostrálne na hřbetní míchu a sestává se z prodloužené míchy, Varolova mostu a středního mozku.

Mozgový kmeň ako celok zabezpečuje komunikáciu medzi miechou a mozgom, tiež kontroluje základné inštinktívne správanie ako dýchanie, krvný tlak, prehĺtanie a vylučovanie.

V mozgovom kmeni sa nachádza aj retikulárna formácia, spojená s udržiavaním stavu vedomia, a jadrá jednotlivých lebečných nervov.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je dlhá asi 20-25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny, bez ostrejšieho anatomického rozdielu.

Prodloužená mícha (medulla oblongata) je pokračováním hřbetní míchy ve směru rostrálním a patří již, jakožto jeho nejkaudálnější část, k mozku.

Predělem hřbetní míchy a prodloužené míchy je decussatio pyramidum.

Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru.

Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most.

Biela hmota je uložená na povrchu a prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Ventrálně je prodloužená mícha vyklenutá ve dva rovnoběžné, podélné valy - pyramides medullae oblongatae, které obsahují bílé hmoty pyramidové dráhy, čili tractus corticospinalis.

Medzi nimi vedie fissura mediana anterior.

Laterálně se na prodloužené míše nacházejí párová vyvýšení, zvaná oliva.

Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy.

Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Sivá hmota je uložená vo vnútri.

Sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy:

• Obživné reflexy: cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav.
• Obranné reflexy: kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V oblasti spojenia miechy s mozgovým kmeňom je umiestnená takzvaná predĺžená miecha.

Tu sa nachádzajú drobné zhluky šedej mozgovej hmoty, ktoré kontrolujú a riadia dýchanie, srdcovú frekvenciu, krvný tlak aj pohyby tráviaceho systému.

Z predĺženej miechy vychádza takisto vôľou neriadené pokyny na hltanie, kýchanie či kašeľ.

Z predĺženej miechy odstupujú hlavové nervy IX, X, XI a XII.

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val.

Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Varolův most je pokračováním medulla oblongata rostrálně od sulcus bulbopontinus.

Tvoří oválné vyklenutí na ventrální straně mozkového kmene.

Ventrální strana mostu je hladká a vypouklá.

Prostředkem vede sulcus basilaris, tvořený průběhem stejnojmenné arterie.

Laterálne most voľne prechádza v pedunculi cerebellares medii, ktoré spájajú most s mozočkom.

Z mosta vystupuje 1/3 uvedených mozgových nervov vrátane trojklanného nervu.

Z mosta odstupujú nervy V, VI, VII a VIII.

Vo Varolovom moste je umiestený aj malý kúsok šedej mozgovej hmoty, kontrolujúci žľazy, ktoré produkujú sliny a slzy.

Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania, takzvané pneumotaxické centrum.

Retikulárna formácia

V tkanive mosta i predĺženej mieche sú roztrúsené a do stredného mozgu vystupujú oblasti tesne spájajúce šedú a bielu hmotu a vytvárajúce takzvané retikulárne, teda sieťové útvary.

V jadrách predĺženej miechy nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Rovnako z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú centrálnu nervovú sústavu v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení.

V obdobiach bdelého stavu fungujú nepretržite a tvoria ustavične impulzy, udržujúce nás bdelých a pri vedomí.

Ak tieto impulzy slabnú, zaspávame.

Ak sú retikulárne útvary poškodené, potom môže dôjsť k stavom bezvedomia alebo dokonca ku kóme.

Retikulárne útvary v našom mozgu triedia milióny nervových impulzov, prichádzajúcich sekundu čo sekundu do mozgu a oddeľujú dôležité od nepodstatných.

Odborníci ho nazývajú retikulárnym aktivizačným systémom a označujú skratkou RAS.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa.

Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Střední mozek, mesencephalon, je nejrostrálnější partie mozkového kmene.

Spojuje rombencefalon s diencefalem.

Je dlhý približne 2 cm.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru.

Středním mozkem probíhá aquaeductus mesencephali (Sylvii).

Aqueductus mesencephali je úzky kanál, ktorým putuje mozgomiešny mok.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina).

Obsahuje dva páry hrbolčekov - colliculi superiores et inferiores.

V prednom páre končí časť vlákien zo zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla.

V zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Střední mozek lze rozdělit na několik částí tectum mesencephali a pedunculus cerebri, který sestává z tegmentum mesencephali a crura cerebri.

Hranici medzi crura a tegmentum tvorí substantia nigra.

Substantia nigra produkuje dopamín a reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

Stredný mozog obsahuje aj červené jadro, ktoré riadi svalový tonus.

Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér.

Mozeček je uložen v zadní jámě lebeční, dorzálně od prodloužené míchy a pontu.

Oba laloky mozočka sú si podobné a mimoriadne silne zbrázdené.

Medzi hemisféry mozočku zasahuje falx cerebelli a medzi oboma hemisférami sa tiahne drobná štruktúra podobná červíkovi, ktorá sa nazýva vermis cerebelli alebo mozočkový červ.

Od mozgového kmeňa vnikajú do mozočku tri páry stvolov, pedunculi cerebellares.

• Pedunculi cerebellares inferiores spájajú predĺženú miechu s mozočkom.
• Pedunculi cerebellares medii spájajú Varolov most s mozočkom.
• Pedunculi cerebellares superiores spájajú tegmentum stredného mozgu s mozočkom.

Všetky pedunculi obsahujú dráhy jdúce do mozočku a z mozočku.

Na povrchu mozočku sa nachádzajú početné priečne brázdy, ktoré oddeľujú jednotlivé úseky vermis a hemisfér.

Povrch kryje súvisle šedá hmota, teda cortex cerebelli.

Uvnútri mozočku sa nachádza biela hmota, corpus medullare.

Na sagitálnom reze vermis tvorí stromkovitú kresbu, arbor vitae, čiže strom života.

V kôre mozočka sú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, takzvané Purkyňove bunky.

Dôležitú strednú vrstvu pritom zapĺňajú takzvané Purkyňove bunky, ktoré patria k najväčším a najzložitejším v ľudskom tele vôbec.

Každá sa môže spojiť so stotisíckami iných, čo je najväčší počet spojení zo všetkých mozgových buniek.

Mozoček monitoruje všetky proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy.

Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

V spolupráci s orgánmi rovnováhy vo vnútornom uchu kontroluje mozoček nielen našu telesnú polohu a postavenie, ale aj každý náš pohyb.

Mozoček si každý pohyb zapamätá a dovolí to kedykoľvek zopakovať bez akéhokoľvek významnejšieho vedomého úsilia.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Komorový systém a mozgovomiechový mok

Vnútri mozgu existujú štyri mozgové komory, medzi ktorými a priestorom okolo mozgu a miechy koluje mozgomiešny mok, teda likvor.

Mozgovomiešny mok sa v lebke nachádza nielen v subarachnoidálnom priestore, ale aj v komorovom systéme.

Komorový systém mozgu sa v podstate skladá zo štyroch častí: z dvoch postranných komôr, III. komory a IV. komory.

• Dve postranné komory - ventriculi laterales - sa nachádzajú v hemisférach koncového mozgu.
• III. komora - ventriculus tertius - leží v medzimozgu.
• IV. komora - ventriculus quartus - sa nachádza medzi mozočkom a mozgovým kmeňom.

V týchto štruktúrach sa nachádzajú cievnaté pletene, ktoré produkujú cerebrospinálny mok.

V každej mozgovej hemisfére sa nachádza jedna postranná komora.

Majú špecifické otvory, Monrove otvory, ktoré zaisťujú spojenie medzi postrannými komorami a treťou komorou.

Z tretej komory vedie cez stredný mozog prívod vody do mozgu, Sylviov prívod vody, ktorý končí vo štvrtej komore.

IV. komora má tri otvory, ktorými sa cerebrospinálny mok dostáva do subarachnoidálneho priestoru.

V prodloužené míše se centrální kanál roztvírá do IV. komory mozkové.

Medzi pedunculi cerebellares superiores je rozopnuté velum medullare superius, ktoré tvorí prednú časť stropu IV. komory.

Na voľný koniec vela nadväzuje tela choroidea ventriculi quartii, väzivová platnička obsahujúca plexus choroideus, ktorý tvorí mozgomiešny mok.

Otvory IV. komory tvoria komunikáciu medzi komorovým systémom a subarachnoidálnym priestorom mozgu a umožňujú cirkuláciu likvoru.

Cievne zásobenie mozgu

Krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva vnútornými krčnými tepnami a vertebrálnymi tepnami.

Vetvy týchto ciev tvoria takzvaný Willisov arteriálny kruh, z ktorého sa rozbiehajú priame cievy do jednotlivých častí mozgu.

Žilovým systémom je z mozgu odvádzaná žilová krv zbavená kyslíka.

Rozlišujú sa povrchové a hlboké mozgové žily, ktoré nakoniec ústia do mozgových dutín, z ktorých sa vlievajú do vnútornej krčnej žily.

Nervové bunky a glia

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog.

Neurón sa skladá z tela neurónu (soma), v ktorom je uložené jadro, a z výbežkov neurónu, teda krátkych dendritov a dlhých axónov.

Na základe funkcie možno neuróny klasifikovať do troch skupín:

• Senzorické neuróny (aferentné) privádzajú informáciu z periférií do centrálnej nervovej sústavy.
• Motorické neuróny (eferentné) vedú povelový vzruch z centrálnej nervovej sústavy do svalov, kože a žliaz.
• Interneuróny spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

V štruktúrach mozgu a miechy sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie alebo gliových buniek.

Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Astrocyty

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov a vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru.

Po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku, teda jazvu, ktorá miesto zacelí.

Oligodendrocyty a myelín

Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov.

Myelínová pošva izoluje nervové vlákna a umožňuje rýchlejšie vedenie nervových vzruchov.

Mikroglia

Mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy a podieľajú sa na odstraňovaní poškodených buniek a cudzorodých častíc.

Ependýmové bunky

Ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Ependym je jemná výstelka komorového systému a podieľa sa na kontakte nervového tkaniva s mozgovomiechovým mokom.

Tieto podporné funkcie sú kritické, pretože vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak až na vzácne výnimky strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť.

Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Ako funguje nervový prenos

Neustále, počas najnamáhavejšej ľudskej činnosti i počas hlbokého spánku, prenášajú naše nervy stovky impulzov, niektoré z nich smerujú do mozgu, iné z neho vychádzajú.

Každý pohyb, od mihnutia oka až po uvedomelú činnosť, každý náš vnem a dokonca sen - to všetko závisí od funkcie nervového systému.

Najjednoduchším príkladom, ako funguje nervový prenos, sú naše reflexy.

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha (aferentná) vedie informáciu do centrálnej nervovej sústavy.
3. Reflexné centrum spracuje podnet v sivej hmote.
4. Odstredivá dráha (eferentná) vedie príkaz k výkonnému orgánu.
5. Efektor vykoná odpoveď, napríklad stiahnutie svalu alebo činnosť žľazy.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom.

Polysynaptické reflexy majú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.

Hlavové nervy

Z predĺženej miechy a priľahlých oblastí nad prekrížením odstupuje 12 párov mozgových nervov, ktoré slúžia senzorickým aj motorickým potrebám hlavy, krku, hrudníka a brucha.

tags: #anatomia #ludsky #mozog