Vestibulárny syndróm a periférny nystagmus

Vestibulárny syndróm je súbor príznakov spôsobených poruchou vestibulárneho systému, ktorý je zodpovedný za udržiavanie rovnováhy a orientácie tela v priestore. Vestibulárny systém pozostáva z malých orgánov vo vnútornom uchu, ktoré vysielajú signály do mozgu.

Periférny vestibulárny syndróm vzniká pri poruche vestibulárnych receptorov alebo vestibulárneho nervu vo vnútornom uchu a jeho okolí. Periférny nystagmus je mimovoľný pohyb očí vyvolaný náhlou asymetriou v rovnovážnom systéme a podľa jeho smeru, charakteru a sprievodných príznakov možno usudzovať na miesto postihnutia.

Čo je vestibulárny syndróm

Vestibulárny syndróm je súbor príznakov spôsobených poruchou vestibulárneho systému, ktorý je zodpovedný za udržiavanie rovnováhy a orientácie tela v priestore. Tento syndróm môže byť spôsobený problémami vo vnútornom uchu, vestibulárnom nerve alebo v mozgovom kmeni.

Vestibulárny stav môže vyplynúť z poškodenia vestibulárneho systému spôsobeného chorobou alebo traumou. Vestibulárny systém pozostáva z malých orgánov vo vnútornom uchu, ktoré vysielajú signály do mozgu. Telu dáva pokyn udržiavať rovnováhu úmerne potrebám okolia centrálny nervový systém, ktorý tento vstup tiež integruje.

Náhla porucha v ktorejkoľvek časti rovnovážneho systému sa prejaví ako vertigo - závrat, ťažká porucha stability, ktorú sprevádza nevoľnosť, vracanie, porucha sluchu alebo tinnitus. Vertigo je ilúzia pohybu osoby alebo priestoru.

Vertigo je pocit točenia, pohupovania alebo kývania, nakláňania alebo chôdze po „akoby,“ nerovnej podlahe. Závrativosť je pocit nestability, slabosti, pocit ako na odpadnutie. Nestabilita je pocit straty rovnováhy v pohybe alebo pocit priestorovej dezorientácie.

Periférny a centrálny vestibulárny syndróm

Podľa miesta postihnutia rozlišujeme periférny vestibulárny syndróm (porucha vo vnútornom uchu alebo priľahlých nervoch) a centrálny vestibulárny syndróm (postihnutie priamo v mozgovom kmeni).

Periférny vestibulárny syndróm je spôsobený poruchou 1.neuronu vestibulárnej dráhy (tj. v oblasti vestibulárnych receptorov alebo ggl. vestibulárneho nervu). Periférna forma býva častejšia, má miernejší priebeh a lepšiu prognózu.

Centrálny vestibulárny syndróm vzniká pri postihnutí 2.neuronu vestibulárnej dráhy (postihnutie jadier a ich projekcie). Výskyt v rámci kmeňových syndrómov pri postihnutí mozočku.

Centrálna varianta je zriedkavejšia, ale závažnejšia - niekedy môže súvisieť s nádormi alebo cievnymi príhodami. Etiológia je cievna, nádorová, zápalová alebo traumatická.

Typické rozdiely medzi periférnou a centrálnou poruchou

Periférny vestibulárny syndróm

Periférny vestibulárny syndróm vzniká pri poruche 1.neuronu vestibulárnej dráhy, teda v oblasti vestibulárnych receptorov alebo vestibulárneho nervu. Nerv môže byť poškozený mnohými patologickými procesmi, ktoré postihujú blanitý labyrint alebo nerv v jeho intrakraniálnom priebehu.

Periférna porucha môže súvisieť so zápalom, hlukom, ototoxickými antibiotikami, vestibulárnym schwannómom alebo nádormi v zadnej jamke lebnej. Často sa pridáva porucha sluchu.

Periférny vestibulárny syndróm je harmonický: zhodný smer pomalej zložky nystagmu a deviácie, všetky tonické úchylky vo smere relatívne slabšieho labyrintu („padá za nemocným uchom“, je závislý na polohe hlavy).

Vždy je doprevádzaný závratou, obvykle rotačnou, nystagmom a vegetatívnymi prejavmi. Pri periférnom postihnutí môžu byť prítomné aj poruchy sluchu, tinnitus alebo príznaky ochorenia vonkajšieho, stredného či vnútorného ucha.

Najčastejšie príčiny periférneho vestibulárneho syndrómu

• zápalové ochorenia vnútorného ucha;
• zápal stredného a vnútorného ucha;
• vestibulárna neuronitída;
• labyrintitída;
• Menièrova choroba;
• úraz spánkovej kosti alebo vnútorného ucha;
• hlukové poškodenie;
• ototoxické antibiotiká a iné ototoxické lieky;
• polypy a nádory stredného ucha;
• vestibulárny schwannóm;
• hypotyreóza;
• perilymfatická fistula.

Periférny nystagmus

Nystagmus je mimovoľný pohyb očí. Vzniká v dôsledku náhlej asymetrie v rovnovážnom systéme. Môže byť pravidelný, nepravidelný, horizontálny alebo vertikálny.

Pri periférnom vestibulárnom syndróme je nystagmus často horizontálny alebo rotačný a jeho pomalá zložka smeruje k strane relatívne slabšieho labyrintu. Rýchla zložka nystagmu je pomenovaná podľa smeru, ktorým sa oči rýchlo vracajú.

Periférny nystagmus býva často pravidelný, jednosmerný a môže sa meniť podľa polohy hlavy. Pri fixácii pohľadu môže byť menej výrazný. Spravidla ho sprevádza rotačný vertigo, nevoľnosť, vracanie, potenie, zblednutie a porucha stability.

Podľa charakteru nystagmu je možné predpokladať miesto a závažnosť poruchy vestibulárneho aparátu. Vzhľadom na anatomické prepojenie okohybných svalov a rovnovážneho systému môže mať človek s poruchou rovnováhy pocit zhoršeného zraku.

Periférny a centrálny nystagmus

Príznaky vestibulárnej poruchy

Medzi hlavné príznaky vestibulárneho syndrómu patria závraty, poruchy rovnováhy, nevoľnosť, vracanie, nekoordinované pohyby očí (nystagmus) a poruchy sluchu.

Medzi všeobecné príznaky vestibulárnych porúch patria závrat, nerovnováha, mozgová hmla, zvonenie v ušiach, nevoľnosť, kognitívne ťažkosti, nemoc pohybu a psychologické zmeny ako napríklad depresia.

• Vertigo: pocit točenia, pohupovania, kývania alebo nakláňania;
• nestabilita: pocit straty rovnováhy pri chôdzi alebo pri státí;
• nystagmus: mimovoľné, rytmické alebo nepravidelné pohyby očí;
• nevoľnosť a vracanie: vegetatívna reakcia na konflikt vestibulárnych a zrakových podnetov;
• tinnitus: šum, pískanie, bzučanie alebo klikanie v jednom alebo oboch ušiach;
• porucha sluchu: častejšia pri periférnom postihnutí;
• porucha priestorovej orientácie: neistota pri pohybe a zvýšené riziko pádu;
• zrakové ťažkosti: rozmazané videnie alebo pocit, že obraz pri pohybe „skáče“;
• psychické zmeny: úzkosť, depresívne ladenie, únava a zhoršenie koncentrácie.

Psychologické zmeny ako úzkosť a depresívne ladenie vznikajú v dôsledku zdĺhavého a ťažko predpokladateľného priebehu ochorenia. Tento stav vzniká v prípade, ak mozog musí vynaložiť príliš veľké množstvo energie na udržiavanie rovnováhy.

Ak zostane menej priestoru na iné, tak človek môže mať problémy s krátkodobou pamäťou alebo vyjadrovaním. Nedostatočne a nesprávne liečení pacienti prechádzajú do chronického štádia.

Vegetatívne prejavy a konflikt zmyslov

Hlavný vestibulárny príznak je závrať rotačného charakteru, teda vertigo, doprevádzaná vegetatívnymi prejavmi, ako sú nauzea, zvracanie, zblednutie a studený pot.

Konfliktom jednotlivých senzorických vstupov dochádza ku kinetóze, napríklad pri jazde na kolotoči. Vtedy sú výrazné vegetatívne prejavy, zatiaľ čo závrat môže byť mierny.

Kinetóza je označenie závratu s nevoľnosťou, ktorý vzniká u určitých osôb pri pohybe dopravného prostriedku. Vzniká ako dôsledok konfliktu zmyslového spracovania pohybu v centrálnom nervovom systéme.

Najčastejšie ochorenia spojené s periférnym vestibulárnym syndrómom

Benígne paroxyzmálne polohové vertigo

Benígne polohové paroxyzmálne vertigo, skrátene BPPV, je najčastejšou nezávažnou poruchou rovnovážneho aparátu. Pacienti s BPPV trpia opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi polohovo viazaných závratov krátkeho trvania bez poruchy sluchu.

Závrat sa typicky vyskytuje pri ulíhaní a vstávaní z lôžka, otáčaní, predkláňaní alebo zakláňaní, je krátkeho trvania a môže byť sprevádzaný zvracaním.

Podkladom ochorenia je uvoľnenie otolitov, teda „kamienkov“ z vačku vnútorného ucha do polkruhových kanálikov. Lieči sa aplikáciou repozičných manévrov.

Vestibulárna neuronitída

Vestibulárna neuronitída je nezávažné zápalové postihnutie rovnovážneho nervu. Pôvodcom ochorenia je vírus zo skupiny Herpesviridae.

Prejavuje sa intenzívnym zdĺhavým vertigom spojeným s ťažkou poruchou stability a vracaním. K úprave dochádza v priebehu niekoľkých týždňov.

Ochorenie sa vyskytuje sezónne a vo zvýšenej miere postihuje ľudí okolo 30-40 rokov. V liečbe sa uplatňujú kortikosteroidy a vestibulárna rehabilitácia.

Labyrintitída

Labyrintitída je zápalové postihnutie blanitého labyrintu vnútorného ucha. Vzniká ako komplikácia stredoušného zápalu alebo zápalu mozgových blán.

Intenzívny závrat so zvracaním sprevádza vysoká teplota, bolesť ucha a porucha sluchu. Ochorenie sa lieči antibiotikami.

Menièrova choroba

Menièrova choroba je chronické ochorenie vnútorného ucha neznámeho pôvodu, pri ktorom dochádza k poruche tvorby a vstrebávania vnútroušnej tekutiny.

Prejavuje sa opakovanými záchvatmi vertiga s poruchou sluchu a zvracaním, sprevádzanými pocitom plnosti a pískania v trvaní niekoľkých hodín.

Menièrova choroba je spôsobená hydropsom labyrintu, ktorý vedie k recidivujúcim záchvatom závratov s výrazným vegetatívnym doprovodom, jednostranným tinnitusom a poruchou sluchu.

V liečbe sa okrem medikamentov uplatňujú špecifické režimové opatrenia ako vedomé znižovanie stresu, pravidelný spánok a nízkoslaná diéta.

Vestibulárna migréna

Vestibulárna migréna je chronické závratové ochorenie. Vo zvýšenej miere postihuje ženské pohlavie a prejavuje sa opakovanými záchvatmi vertiga s hučaním v ušiach a migrenóznou bolesťou hlavy.

U časti pacientov prichádzajú závraty a migréna izolovane. Okrem medikamentóznej liečby je základom zlepšenia zdravotného stavu úprava životosprávy.

Perilymfatická fistula

Perilymfatická fistula je stav, keď trhlina alebo defekt medzi vnútorným a stredným uchom naplneným tekutinou spôsobuje závraty a možno aj zhoršenie sluchu.

Perilymfatická fistula môže byť zdedená alebo môže byť výsledkom traumy hlavy, zdvíhania ťažkých bremien alebo barotraumy, teda zvýšeného tlaku v uchu.

Perilymfové fistuly môžu byť opravené chirurgickým zákrokom odstránením tkaniva z vonkajšej oblasti ucha a náplasťou trhliny.

Schwannóm sluchovo-rovnovážneho nervu

Schwannóm sluchovo-rovnovážneho nervu je nezhubný, pomaly rastúci nádor, ktorý vyrastá zo Schwannových buniek sluchovo-rovnovážneho nervu.

Dlhodobo môže byť klinicky nemý, väčší spôsobuje poruchu sluchu, závraty a tinnitus. Ako príčina vertiga sa vyskytuje zriedkavo.

Definitívnu diagnózu potvrdí magnetická rezonancia. Pri malých nádoroch je pacient pravidelne sledovaný na neurologickej ambulancii alebo u ORL špecialistu.

V prípade nádorového rastu sa indikuje liečba žiarením alebo chirurgické odstránenie.

Vestibulárna paroxyzmia

Vestibulárna paroxyzmia vzniká v dôsledku intímneho kontaktu rovnovážneho nervu a cievnej štruktúry v oblasti vnútorného zvukovodu.

Klinicky sa prejavuje náhlymi, krátkymi a intenzívnymi záchvatmi rotačného závratu, ktorý sa typicky objavuje niekoľkokrát denne. Ochorenie je vo svojej podstate nezávažné a lieči sa užívaním liekov.

Ďalšie príčiny vestibulárnych ťažkostí

Medzi najčastejšie príčiny vestibulárnej poruchy patria zápalové ochorenia vnútorného ucha, Meniérova choroba alebo benígne polohové paroxyzmálne vertigo.

Akútnym vertigom sa môže prejaviť úraz spánkovej kosti, vestibulárna migréna, skleróza multiplex alebo cievna mozgová príhoda. Medzi príčiny vzniku chronickej poruchy rovnováhy patrí napríklad starnutie, dlhodobé užívanie alkoholu, ototoxických liekov alebo chemoterapia.

Vestibulárne poruchy môžu byť spôsobené traumou alebo vírusom. Ototoxicita označuje poškodenie vnútorného ucha niektorými liekmi a látkami, ktoré môžu viesť aj k strate sluchu.

Bilaterálna vestibulopatia

Bilaterálna vestibulopatia je obojstranné postihnutie rovnovážnych aparátov. Vzniká v dôsledku ubúdania zmyslových buniek pôsobením vonkajších a vnútorných toxínov, ako sú infekcie, dlhodobé užívanie alkoholu, práca s chemikáliami, ale aj užívanie niektorých liekov.

Pacient s bilaterálnou vestibulopatiou trpí výrazne zhoršenou stabilitou, priestorovou dezorientáciou a oscilopsiou. Oscilopsia je neschopnosť ostrého videnia pri pohybe v dôsledku vestibulárnej poruchy.

Presbyvestibulopatia

Presbyvestibulopatia je názov pre vekom podmienené ubúdanie zmyslových buniek v rovnovážnych receptoroch. Prirodzené starnutie v rovnovážnom systéme vedie k typicky pomalšej a opatrnejšej chôdzi o širšej báze vo vyššom veku a má za následok zvýšené riziko pádov.

Prejavuje sa ako niekoľko mesiacov trvajúca porucha stability v pohybe a porucha priestorovej orientácie so zvýšenou pohotovosťou k pádom. Pád patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia vo vyššom veku.

Mal de Débarquement syndróm

Mal de Débarquement syndróm je funkčná porucha, ktorá vzniká u vnímavej osoby v dôsledku prerušenia pasívneho pohybu typicky 48 hodín po jeho ukončení, napríklad po vystúpení z lode, vlaku alebo lietadla.

Prejavuje sa kontinuálnym pocitom zhoršenej stability, pohupovaním a únavou, ktoré pretrvávajú viac dní. Liečba je indikovaná pri pretrvávaní ťažkostí po dobu viac ako 1 mesiaca.

Vo väčšine prípadov sa stav zlepší v priebehu niekoľkých hodín, ale príležitostne príznaky trvajú týždne alebo dokonca roky. Niekedy sa človek môže pohybovať nemotorne, má problémy so sústredením alebo sa cíti unavený.

PPPD

PPPD je anglická skratka pre chronické subjektívne vertigo. PPPD je funkčná porucha vestibulárneho systému, ktorá sa prejavuje dlhodobo pretrvávajúcim závratom, ktorý chorého obmedzuje pri vykonávaní bežných činností.

Ťažkosti pretrvávajú väčšinu času a väčšinu dní v týždni. Zhoršujú sa pohybom, ale aj psychickým vyčerpaním.

Ochorenie vzniká ako následok inej choroby u predisponovanej osoby so sklonom k úzkostnému prežívaniu. V liečbe sa uplatňuje vestibulárna rehabilitácia a psychoterapia.

Vestibulárna ataxia a odlíšenie od iných porúch

Vestibulárna ataxia sa prejavuje titubáciou závislou od polohy hlavy a pozitívnym Rombergovým testom, pričom stav sa zhoršuje po zatvorení očí.

Cerebelárna ataxia sa prejavuje titubáciou nezávislou od polohy hlavy, negatívnym Rombergovým testom a pádmi vzad. Spinálna ataxia pri postihnutí zadných povrazcov spôsobuje titubáciu všetkými smermi nezávisle od polohy hlavy a pozitívny Rombergov test.

Diagnostika periférneho vestibulárneho syndrómu

Vzhľadom na ťažko opísateľné a ťažko zmerateľné príznaky býva diagnostika vestibulárnej poruchy zdĺhavá. Mnohokrát vyžaduje spoluprácu viacerých špecialistov.

Diagnostika a liečba poruchy rovnováhy patrí do rúk špecialistov v odbore ušno-nosovo-krčového lekárstva a neurológie. Lekárske vyšetrenie začína rozhovorom, v ktorom sa lekár pýta na začiatok, spúšťajúci moment, opakovanie a dĺžku trvania závratového stavu.

Z pridružených príznakov je potrebné spomenúť poruchu sluchu, ušný šelest, bolesti hlavy, chrbta alebo migrénu. V rámci ORL vyšetrenia pacient absolvuje okrem iného otoskopiu, tympanometriu a vyšetrenie sluchu.

Neurológ sa zameria na vylúčenie ochorenia centrálneho nervového systému a chrbtice. Špecifické vyšetrenie rovnovážneho aparátu sa zameriava na prítomnosť nystagmu, vyšetrenie postoja a vyšetrenie základných vestibulárnych reflexov.

Základné vestibulárne reflexy

• vestibulookulárny reflex;
• vestibulospinálny reflex;
• vestibulocervikálny reflex.

Tieto nervové okruhy zabezpečujú automatické udržiavanie vzpriamenej polohy a zrakovej ostrosti v pohybe. Pacient s chronickým, teda viac ako 3 mesiace trvajúcim, alebo nedostatočne liečeným vertigom by mal absolvovať otoneurologické vyšetrenie.

Otoskopia, tympanometria a audiometria

Otoskopia umožňuje vyšetriť vonkajší zvukovod a bubienok. Tympanometria je vyšetrenie, ktoré pomocou merania prenosu energie tlakovej vlny objektívne vyhodnotí funkciu stredného ucha.

Audiometria je vyšetrenie sluchu pomocou tónov aplikovaných do slúchadiel vyšetrovaného, striedavo do pravého a ľavého ucha. Porucha sluchu môže byť dôležitou pomôckou pri rozlišovaní periférnej a centrálnej príčiny.

Videonystagmografia

Videonystagmografia je snímanie očných pohybov pomocou infračervenej kamery s cieľom popísať nystagmus. Umožňuje zaznamenať smer, frekvenciu a charakter očných pohybov.

Vyšetrenie je súčasťou vyšetrenia špecializovaných očných pohybov. Tieto sa podieľajú na udržiavaní zrakovej ostrosti pri sledovaní objektov v priestore.

Do snímaných reflexných okruhov sa okrem rovnovážneho aparátu zapája aj centrálny nervový systém. Narušená funkcia býva pri ochoreniach mozočka, mozgového kmeňa, skleróze multiplex, nádore alebo intoxikácii alkoholom.

VHIT

VHIT je moderná vyšetrovacia metóda, ktorá dokáže pomocou špeciálnych okuliarov s kamerou zaznamenať poruchu jedného zo základných rovnovážnych reflexov.

Neporušená funkcia vestibulookulárneho reflexu je obrazom správne fungujúceho rovnovážneho aparátu vo vnútornom uchu. Vyšetrenie pomáha určiť, či vestibulárny systém primerane stabilizuje pohľad pri pohybe hlavy.

Kalorické vyšetrenie

Pri kalorimetrii je funkcia rovnovážneho aparátu vyhodnotená pomocou zmerania jeho odpovede na teplé alebo studené dráždenie.

Meranie prebieha počas vstrekovania teplej a studenej vody alebo teplého a studeného vzduchu do vonkajšieho zvukovodu. Vyšetruje sa dráždivosť vestibulárnych aparátov.

VEMP

VEMP je skratka pre vestibulárne evokované myogénne potenciály. Špecifické rovnovážne štruktúry vnútorného ucha sú dráždené klopkaním, ktoré sa sem prenáša z akustického zdroja pomocou penových slúchadiel vložených do vonkajších zvukovodov.

Odpoveďou sú počítačom zaznamenané elektrické potenciály snímané elektródami umiestnenými na povrchu očných alebo krčných svalov.

Zobrazovacie vyšetrenia

Magnetická rezonancia alebo počítačová tomografia sa využívajú vtedy, keď príznaky nezodpovedajú bežnému obrazu periférnej vestibulárnej poruchy, zhoršujú sa alebo sa pridávajú ďalšie neurologické príznaky.

Zobrazovacie vyšetrenia môžu byť potrebné pri podozrení na nádor, cievnu príhodu, postihnutie mozgového kmeňa, mozočka, vestibulárneho nervu alebo pri nejasnom priebehu ochorenia.

Liečba vestibulárneho syndrómu

Liečba závisí od príčiny syndrómu a môže zahŕňať lieky na zmiernenie symptómov, vestibulárnu rehabilitáciu, ktorá zahŕňa špeciálne cvičenia na zlepšenie rovnováhy a adaptáciu na zmeny v rovnovážnom systéme, a v niektorých prípadoch aj chirurgický zákrok.

V liečbe závratov sa využíva niekoľko terapeutických modalít: diétne opatrenia, režimové opatrenia, medikamentózna liečba, chemodeštrukcia, chirurgická liečba a vestibulárna rehabilitácia.

Diétne a režimové opatrenia

Diétne opatrenia zahŕňajú zákaz fajčenia a obmedzenie príjmu soli a kofeínu. Spúšťačmi závratov môžu byť aj uvoľňovače histamínu, ako je čokoláda, červené víno, niektoré syry či orechy.

Medzi režimové opatrenia patrí pravidelný spánok a dostatok aeróbneho pohybu. Pomáhajú znižovať stres, ktorý sa často podieľa na zhoršenom stave pacienta.

Medikamentózna liečba

Adekvátna liečba sa predpisuje po vyšetrení a stanovení diagnózy individuálne a mnohokrát sa užíva dlhodobo. Lieky môžu tlmiť vertigo, nevoľnosť a vracanie alebo riešiť základné ochorenie.

Pri zápalových príčinách sa používajú lieky podľa pôvodcu a miesta zápalu. Pri Menièrovej chorobe sa okrem liekov uplatňujú aj režimové opatrenia.

Chirurgická liečba a chemodeštrukcia

Rezistentná Menièrova choroba sa môže liečiť chemodeštrukciou alebo chirurgickým prerušením nervu. Nádory rovnovážneho nervu a zadnej jamy lebečnej sa liečia ožarovaním alebo chirurgicky.

Perilymfové fistuly môžu byť opravené chirurgickým zákrokom. Pri nádorových príčinách sa volí individuálny prístup podľa veľkosti, rastu a lokalizácie nádoru.

Vestibulárna rehabilitácia

Dôležitou súčasťou liečby je vestibulárna rehabilitácia. Vestibulárna rehabilitácia tvorí súbor špecializovaných cvičení zameraných na obnovenie zrakovej ostrosti a stability v pohybe.

Jej podkladom je dráždenie a schopnosť nervového systému obchádzať pôvodnú poruchu a vytvárať nové funkčné prepojenia centrálneho nervového systému.

Súbor cvičení by mal byť pre pacienta zostavovaný individuálne, každému podľa typu postihnutia. Rehabilitácia pacienta s poruchou rovnováhy sa odvíja predovšetkým od základnej diagnózy.

O jej type a rozsahu rozhoduje ošetrujúci lekár. Dominantnú úlohu zohráva liečebný telocvik, ktorý je možné pri správnom poučení vykonávať v domácom prostredí.

Bezpečnou a účinnou metódou rehabilitácie rovnováhy je chôdza s trekovými palicami alebo Nordic Walking.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc okamžite

Rýchla lekárska pomoc je potrebná, ak sú závraty sprevádzané ďalšími príznakmi, vrátane slabosti jednej ruky alebo nohy, dvojitého videnia, nezrozumiteľnej reči, nemotornosti iba jednej ruky alebo nohy alebo znecitlivenia či slabosti v tvári.

Okamžité vyšetrenie je potrebné aj pri náhlom vzniku ťažkostí, výraznej poruche chôdze, novom alebo nezvyčajnom nystagme, strate vedomia, silnej bolesti hlavy, opakovanom vracaní alebo pri rýchlom zhoršovaní stavu.

Samotný závrat nie je choroba. Závrat naznačuje základný problém, ako je problém s rovnováhou uší.

Vestibulárny syndróm u psa a periférny nystagmus

Vestibulárny syndróm u psa neoznačuje chorobu, ale súbor chorobných príznakov, ktoré vznikli v dôsledku poškodenia vestibulárneho systému. Môže postihnúť každého psa bez ohľadu na vek a plemeno, no najčastejšie sa vyskytuje u seniorov.

Vestibulárny aparát tvorí systém vo vnútornom uchu a časti mozgového kmeňa. Práve tento systém koordinuje rovnováhu, stabilitu tela a pohyby očí.

Podľa miesta postihnutia rozlišujeme periférny vestibulárny syndróm, pri ktorom je porucha vo vnútornom uchu alebo priľahlých nervoch, a centrálny vestibulárny syndróm, pri ktorom je postihnutie priamo v mozgovom kmeni.

Periférna forma býva častejšia, má miernejší priebeh a lepšiu prognózu. Centrálna varianta je zriedkavejšia, ale závažnejšia - niekedy môže súvisieť s nádormi alebo cievnymi príhodami.

Ako sa prejavuje vestibulárny syndróm u psa

Pes sa môže zrazu motať, padať nabok a zvláštne nakláňať hlavu. Môže ísť o vestibulárny syndróm u psa, ktorý sa často objavuje u starších psov úplne nečakane.

Prvým signálom býva často zmena v chôdzi alebo držaní tela. Pes, ktorý pred chvíľou behal bez problémov, sa zrazu začne motať, naráža do nábytku alebo si sadne a pôsobí zmätene.

Môže padať na jednu stranu, stáť naširoko rozkročený, akoby mal „mäkké nohy“, a hlavu k tomu výrazne nakláňať do strany. Pes môže krúžiť alebo mať tendenciu pohybovať sa do jednej strany namiesto priamej chôdze.

Pes sa môže snažiť prispôsobiť, ale pôsobí dezorientovane, reaguje pomalšie a jeho oči sa môžu rýchlo pohybovať zo strany na stranu. Tento mimovoľný pohyb očí je nystagmus.

• náhle naklonenie hlavy;
• strata rovnováhy;
• nekoordinovaná chôdza;
• padanie nabok;
• chôdza do kruhu;
• nystagmus;
• nevoľnosť a zvracanie;
• odmietanie potravy;
• neochota k pohybu;
• dezorientácia;
• neistota pri vstávaní;
• zachovaná alebo zhoršená reakcia na okolie podľa príčiny.

Niektoré psy sú pokojné, iné sa snažia utiecť, skrývajú sa alebo dokonca kňučia. Majiteľ má často pocit, že pes „nevie, čo sa deje“, a v tej chvíli je kľúčová pokojná reakcia a podpora.

Príčiny periférneho vestibulárneho syndrómu u psa

Príčinou periférneho vestibulárneho syndrómu je poškodenie vestibulárneho systému, úrazy a zápalové stavy, najčastejšie vnútorného ucha a ôsmeho hlavového nervu.

Môže ísť o zápal stredného a vnútorného ucha, polypy, nádory stredného ucha, úrazy alebo hypotyreózu. Príčinou centrálneho vestibulárneho syndrómu je poškodenie vestibulárnych jadier v mozgu v dôsledku nádoru, infekčných ochorení alebo otráv.

Primárne ochorenia, ktoré vyvolávajú vestibulárny syndróm, sú zápal mozgu a mozgových blán, cysty, poškodenie cievneho systému a nádory.

Idiopatický alebo geriatrický vestibulárny syndróm u psa

V niektorých prípadoch sa príčina nepreukáže - vtedy hovoríme o idiopatickom alebo geriatrickom vestibulárnom syndróme, ktorý postihuje najmä starších psov.

Objavuje sa najmä u starších psov, typicky okolo 8 rokov a viac, a jeho príčina nie je doposiaľ úplne objasnená. Pravdepodobne súvisí s vekovo podmienenými zmenami vo vnútornom uchu alebo mozočku.

Na rozdiel od iných foriem nejde o infekciu, nádor ani zápal. Nevyžaduje preto agresívnu liečbu, ale pokoj, trpezlivosť a podpornú starostlivosť.

Dobrou správou je, že väčšina psov sa počas niekoľkých dní až týždňov úplne zotaví, hoci mierne naklonenie hlavy môže pretrvávať dlhšie.

Geriatrický vestibulárny syndróm sa môže objaviť opakovane, no často len raz za život. Presný spúšťač nie je známy, ale stres, úraz alebo silné zápaly môžu zohrávať úlohu.

Vestibulárny syndróm u psa a mŕtvica

Vestibulárny syndróm môže na prvý pohľad pôsobiť dramaticky, ale väčšina psov ostáva pri vedomí a vníma svoje okolie. Mŕtvica má zvyčajne výraznejší dopad na vnímanie, koordináciu aj kontakt s prostredím.

Diagnostika u psa

Veterinárny lekár zviera vyšetrí, vykoná klinické vyšetrenie, podrobnejšie neurologické vyšetrenie, pri ktorom zhodnotí reflexy zvieraťa, vyšetrí uši otoskopom a vykoná odber krvi a moču.

Tento postup má jediný cieľ - vylúčiť iné príčiny, ktoré mohli spôsobiť takéto ťažkosti. Patrí sem zápal vnútorného alebo stredného ucha, ochorenia mozočka alebo mozgového kmeňa a iné neurologické abnormality.

Veterinár sleduje koordináciu a motoriku, očné pohyby, stav zvukovodu a stredného ucha, reakciu na hlas a dotyk a prípadnú paralýzu tváre.

Vo väčšine prípadov, najmä u starších psov s typickým priebehom, nie je potrebné robiť zložité testy. Napriek tomu môže veterinár odporučiť krvné testy, biochémiu, otologické vyšetrenie, CT alebo MRI mozgu.

CT alebo MRI mozgu sú indikované, ak príznaky nezodpovedajú bežnému obrazu, zhoršujú sa, nereagujú na liečbu alebo sa pridávajú iné neurologické poruchy, ako sú kŕče alebo zmeny správania.

Pri typickom geriatrickom vestibulárnom syndróme bez ďalších komplikácií zvyčajne nie je nutné vykonávať CT, MRI ani lumbálnu punkciu.

Liečba a domáca starostlivosť o psa

Liečba vestibulárneho syndrómu závisí od príčiny. Ak ide o zápal stredného ucha, veterinár nasadí antibiotiká a niekedy aj chirurgický zákrok.

Pri nádorových príčinách sa volí individuálny prístup - od medikácie po neurologický zákrok. Pri idiopatickom geriatrickom vestibulárnom syndróme sa liečba zameriava predovšetkým na podporu a zmiernenie príznakov.

• antiemetiká na potlačenie nevoľnosti a zvracania;
• ľahké sedatíva u psov, ktorí sú výrazne dezorientovaní a nepokojní;
• rehydratácia pri dehydratácii;
• asistovaná výživa, ak pes nie je schopný jesť a piť;
• infúzne tekutiny a výživa podľa zdravotného stavu;
• liečba zápalu, infekcie alebo inej základnej príčiny.

V domácom prostredí je kľúčové zabezpečiť bezpečie, pokoj a pravidelný režim. Pelech umiestnite na pokojné miesto bez schodov a použite protišmykovú podložku.

Vyhnite sa otvoreným oknám, ostrým rohom a šmykľavým podlahám. Zabezpečte dostatok svetla na uľahčenie orientácie v priestore.

Misku s vodou dajte tak, aby sa pes nemusel veľa hýbať. Ponúkajte vodu často, ale ak nepije sám, nenúťte ho bez odporúčania veterinára.

Ľahko stráviteľná strava môže zahŕňať varenú ryžu s mäsom, konzervy pre psov, paštéty alebo namočené granuly. Vhodné sú malé porcie podávané častejšie.

Pes môže byť zmätený a neistý. Hovorte naňho pokojne, buďte nablízku, ale nenúťte ho k pohybu.

Nenechávajte psa dlho samého, pretože hrozí pád, zranenie alebo stres. Nezdvíhajte psa nasilu - podložte ho a pomôžte mu postaviť sa bez stresu a nátlaku.

Ak zviera nedokáže samostatne chodiť, pomôžeme mu pri pohybe, napríklad pomocou závesu alebo špeciálneho postroja. Ak sa zviera nedokáže postaviť, treba s ním zaobchádzať ako s dlhodobým pacientom a dôsledne mu poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť.

Je potrebné zabrániť vzniku modrín, otlakov a zápalov kože, ak môže byť koža zafarbená močom alebo výkalmi. Každých 4 - 6 hodín by sa mala opakovane vykonávať kontrola exponovaných miest a zmena polohy zvieraťa.

Nikdy nepodávajte psovi ľudské lieky bez súhlasu veterinára. Dobrou správou je, že väčšina psov s idiopatickým vestibulárnym syndrómom sa zlepší už počas 2-3 dní.

Do týždňa býva chôdza istejšia, nystagmus ustupuje a pes opäť nadobúda istotu. K úplnému vymiznutiu príznakov zvyčajne dochádza medzi 7 a 14 dňami od začiatku ťažkostí.

Niekedy pretrvá mierne naklonenie hlavy, no bez vplyvu na kvalitu života. Niektoré zvieratá môžu mať sklon hlavy aj po vymiznutí ostatných príznakov natrvalo.

Prevencia a riziko návratu u psa

Pri idiopatickom geriatrickom vestibulárnom syndróme nemožno hovoriť o skutočnej prevencii, pretože príčina nie je úplne známa.

Dobrou správou však je, že väčšina psov prekoná epizódu len raz za život. Ak sa stav vracia, je potrebné dôkladne vylúčiť iné príčiny, napríklad zápal, nádor alebo cievnu príhodu.

• pravidelné veterinárne kontroly;
• pravidelná starostlivosť o uši;
• včasná liečba zápalu ucha;
• ochrana pred úrazom hlavy;
• bezpečné vedenie psa na vodítku v blízkosti ciest;
• stabilné a pokojné prostredie;
• primeraná dávka pohybu;
• kvalitná strava.

Čisté uši znamenajú nižšie riziko zápalov, ktoré môžu zasiahnuť aj vnútorné ucho. Veterinárne kontroly aspoň raz ročne, najmä u starších psov, pomáhajú včas odhaliť zmeny na neurologickej úrovni.

Ak sa príznaky opakujú častejšie alebo zakaždým vyzerajú inak, nemožno sa spoliehať iba na prvú diagnózu. Chronické vestibulárne príznaky môžu byť prejavom nádoru alebo iného závažnejšieho postihnutia centrálnej nervovej sústavy.

Vestibulárny syndróm u psa neohrozuje jeho život vo väčšine prípadov, napriek tomu si vyžaduje rýchlu reakciu a vyšetrenie. Prognóza závisí od primárneho ochorenia, ktoré spôsobilo poškodenie vestibulárneho systému.

tags: #vestibularny #syndrom #periferny #nystagmus