Po páde môže mať dieťa iba modrinu, no vnútorné krvácanie alebo otras mozgu nemožno vždy vylúčiť podľa vonkajšieho vzhľadu. Malátnosť, nezvyčajná spavosť, kŕče, poruchy koordinácie pohybov, poruchy reči, rozmazané videnie, zväčšené či nerovnaké zreničky, nevoľnosť a vracanie sú príznaky neurologického charakteru, pri ktorých treba vyhľadať lekára.
Ak po úraze dieťa chvíľami chodí „ako opité“, je nápadne nemotorné alebo sa jeho správanie zmení, nejde o príznak vhodný na niekoľkodňové domáce pozorovanie bez lekárskeho vyšetrenia. Pri náhlom zhoršení stavu, bezvedomí, poruchách dýchania, kŕčoch alebo opakovanom vracaní volajte rýchlu zdravotnú pomoc.
Kedy môže ísť o vážny úraz hlavy
Aj keď sa dieťa zdá na prvý pohľad v poriadku, nikdy nie je vylúčené vnútorné krvácanie či otras mozgu. V každom prípade dieťa nasledujúce hodiny aj dni sledujte. Všímať si treba, či nemá nejaké bolesti.
Určite vyhľadajte lekára, ak neprestáva plakať alebo sa sťažuje na bolesti (hlavne bolesti hlavy), ak má určitú časť tela citlivú na dotyk. Taktiež treba byť obozretný v prípade zmeny správania sa dieťaťa.
- malátnosť alebo nezvyčajná spavosť,
- kŕče,
- poruchy koordinácie pohybov,
- poruchy reči,
- rozmazané videnie,
- zväčšené či nerovnaké zreničky,
- nevoľnosť a vracanie,
- výrazná zmena správania.
Radšej postúpiť zbytočnú návštevu u doktora, ako by ste mali niečo zameškať.
Čo urobiť bezprostredne po páde
Keď zistíte, že dieťa spadlo, pribehnite k nemu zistiť, v akom je stave. K tomu činu vás určite dovedie samotný inštinkt. V danom momente je veľmi dôležité zachovať pokoj a plne sa sústrediť na to, čo teraz treba podniknúť.
Ak je dieťa v bezvedomí, v prvom rade sa presvedčte, či dýcha a či mu bije srdce. Ak nie, okamžite mu dajte umelé dýchanie - dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce, realizujte vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti.
Je to veľmi dôležité, pretože pri zastavenej činnosti srdca sa kyslík nedostane do tkaniva a už po troch minútach môže nastať poškodenie mozgu. Ak srdce bije, pokračujte v dýchaní z úst do úst, kým dieťa nezačne dýchať samo.
Pri poskytovaní prvej pomoci majte na pamäti, že ide o dieťa, ktorého telesná konštrukcia je slabšia a kapacita pľúc menšia. Až keď dieťa dýcha, uložte ho do stabilizovanej polohy a začnite sa zaoberať jeho zranením.
Kedy volať rýchlu zdravotnú pomoc
V prípade, že stav dieťaťa je vážny (je v bezvedomí, má ťažkosti s dýchaním či utrpelo zranenie…), je nutné, aby bola lekárska pomoc k dispozícii čo najskôr. Máte dve možnosti: rýchlo sa dostaviť na pohotovostnú službu alebo zavolať rýchlu zdravotnú pomoc.
Záleží od okolností. Ak náhodou ste v blízkosti pohotovostnej služby, najefektívnejšie bude zobrať dieťa na ruky a utekať tam. Ak sa tam dostanete len autom, tak potom jedine v prípade, že máte k dispozícii ďalšieho dospelého človeka, ktorý vás tam odvezie a vy budete v aute dieťaťu poskytovať pomoc.
Sama určite nešoférujte. Rýchlu zdravotnú pomoc (číslo: 155) je nevyhnutné zavolať, ak ste s dieťaťom sama, ak má zlomenú nohu či poranenú chrbticu. Vtedy bude potrebovať nosidlá a odbornú pomoc, s dieťaťom nemanipulujte.
Modrina po údere a príznaky, ktoré nemožno podceniť
K pádom u detí dochádza pomerne často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky.
Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva.
Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas.
Samotná modrina nemusí znamenať krvácanie do mozgu. Rozhodujúci je celkový stav dieťaťa a to, či sa po úraze objavili alebo postupne rozvíjajú neurologické príznaky. Pri novom probléme s chôdzou, koordináciou, reakciami alebo vedomím je potrebné lekárske vyšetrenie.
Vnútrolebečné krvácanie u novorodencov a predčasne narodených detí
Krvácanie do mozgu sa najčastejšie vyskytuje u detí, ktoré sa narodia predčasne, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy, ktoré ho chránia pri strese. U predčasne narodených detí sa preto krvácanie môže objaviť už počas prvých dní života a vyžaduje pravidelné sledovanie.
Pri krvácaní do mozgových komôr môže vzniknúť problém s odtokom mozgovomiechového moku. Zakrvácanie je jedna vec a tlak a mok sú druhá vec - hydrocefalus je dôvodom, pre ktorý sa môže zvažovať odvádzanie nadbytočného moku pomocou drenáže, punkcie alebo shuntu.
Ak mok neodteká, môže sa zvyšovať tlak na mozgové komory. Zmenšenie tlaku môže vytvoriť priestor na lepšiu regeneráciu mozgu, pričom ďalší priebeh závisí od rozsahu krvácania, miesta postihnutia a konkrétneho zdravotného stavu dieťaťa.
Pri krvácaní tretieho stupňa sa v jednotlivých prípadoch používalo odsatie alebo odvádzanie moku, punkcia, laváž mozgových komôr alebo zavedenie shuntu. O tom, ktorá možnosť je potrebná, rozhoduje neonatologický a neurochirurgický tím podľa nálezov a vývoja tlaku.
Možné príčiny krvácania u detí
Príčiny pred pôrodom
- infekcie počas tehotenstva - toxoplazmóza, rubeola, HIV, herpetická infekcia,
- vývojové anomálie mozgu,
- poruchy štítnej žľazy u matky počas tehotenstva,
- nedostatočný rast plodu v maternici,
- intoxikácie plodu pri nadmernom pití alkoholu alebo užívaní drog,
- predčasné narodenie.
Infekcie všeobecne vedú k predčasným pôrodom. Krvácanie do mozgu sa najčastejšie vyskytuje u detí, ktoré sa predčasne narodia, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy, ktoré ochránia mozog pri strese.
Príčiny počas pôrodu
- dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým,
- asfyxia novorodenca,
- zápal plodových obalov na konci tehotenstva.
Príčiny po pôrode
- vrodené ochorenie srdca, ktorého prejavom je nedostatočné zásobenie krvi mozgom,
- intoxikácie,
- zápaly mozgových blán a infekcie.
Pri niektorých novorodencoch sa krvácanie zistí náhodne pri vyšetrení, pretože nemajú výrazné príznaky. V jednom prípade sa krvácanie tretieho stupňa zistilo u dieťaťa narodeného v 40. týždni po tom, čo ho rodičia priviezli na vyšetrenie pre teploty; vyšetrenie hlavičky bolo vykonané spolu s ďalšími vyšetreniami.
Príznaky preto nemusia byť vždy jednoznačné. Pri novorodencovi môžu byť dôvodom na vyšetrenie napríklad tiky, zmeny dýchania, kŕče, nezvyčajné správanie alebo iný nález pri preventívnom či náhodnom vyšetrení.
Vyšetrenia a sledovanie
Dieťa s podozrením na krvácanie do mozgu vyšetruje lekár a podľa situácie sa vykonáva ultrasonografia mozgu, neurologické vyšetrenie alebo magnetická rezonancia. U novorodencov sa často opakovane robí sono cez veľkú fontanelu, aby sa sledoval vývoj nálezu.
Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz poškodenia mozgu sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť presnú prognózu hneď po narodení. V ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.
Podozrenie na riziko rozvoja poruchy motorického vývoja možno vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologického vyšetrenia, polohových testov a ultrasonografie mozgu.
Rizikové deti sa môžu kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy. Diagnóza sa stanovuje na základe klinických prejavov, magnetickej rezonancie mozgu a skríningu psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkach.
Čo znamená krvácanie tretieho stupňa
Označenie tretieho stupňa opisuje závažnejší rozsah krvácania, ale samo osebe neumožňuje spoľahlivo predpovedať budúci vývoj konkrétneho dieťaťa. Prognóza závisí od typu krvácania, jeho rozsahu a miesta, od vzniku hydrocefalu, od celkového zdravotného stavu a od ďalšieho psychomotorického vývoja.
V niektorých prípadoch sa krvácanie postupne vstrebalo a dieťa nemalo pozorovateľné následky. Iné deti potrebovali odvádzanie mozgovomiechového moku, dlhodobejšie neurologické sledovanie alebo rehabilitáciu.
Pri niektorých deťoch sa neskôr objavili motorické ťažkosti, oneskorenie vývoja, epilepsia, poruchy správania, poruchy učenia alebo problémy s rečou. Z jednotlivých skúseností však nemožno určiť, ako dopadne konkrétne dieťa, pretože priebeh je individuálny.
Súvis s detskou mozgovou obrnou
Detská mozgová obrna, tiež DMO alebo cerebrálna paréza, je termín pre poruchu motorických funkcií, ktoré sa zjavia vo včasnom veku a sú charakterizované zmenou svalového napätia.
To sa prejavuje neschopnosťou udržiavať normálnu polohu a uskutočňovať prirodzené pohyby. Motorické prejavy, napríklad abnormálne zvýšenie svalového napätia, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia, bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou a sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Detská mozgová obrna vzniká na podklade poškodenia mozgu dieťaťa, ktoré vzniklo pred pôrodom, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Poškodí sa tak funkcia mozgu, ktorá sa prejaví zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie, môžu sa objaviť epileptické kŕče.
Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia alebo lekár.
Možné prejavy
- oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života,
- nadmerné alebo slabé svalové napätie,
- poruchy rastu a neprospievanie,
- poruchy hybnosti,
- epilepsia,
- nadmerné slinenie,
- poruchy reči a oneskorený vývin reči.
Včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja.
Rehabilitácia a ďalšia starostlivosť
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda.
S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.
V diskusiách sa spomína aj Bobathov koncept. Vojtova metóda a Bobathov koncept predstavujú odlišné rehabilitačné prístupy a vhodnosť konkrétnej metódy treba posúdiť podľa nálezu dieťaťa a odporúčania rehabilitačného lekára či fyzioterapeuta.
Deti s neurologickým rizikom bývajú sledované častejšie na neurológii, rehabilitácii a podľa potreby aj na ďalších odborných pracoviskách. Rodičom sa odporúča aktívne domáce cvičenie a konzultácia s odborníkmi.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu detského lekára, neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, psychológa, logopéda a sociálneho pracovníka.
Možné komplikácie po poškodení mozgu
Detská mozgová obrna môže ovplyvniť viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.
Tráviace a nutričné problémy
- neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním,
- potreba sondy na príjem potravy cez ústa až do žalúdka,
- vývod zo žalúdka priamo von cez kožu,
- gastroezofageálny reflux,
- zápcha,
- vysoký výskyt zubných kazov.
Dýchacie problémy
- zvýšené riziko vzniku častých zápalov pľúc,
- astma,
- zápal priedušiek - bronchiolitída.
Neurologické a psychologické komplikácie
- epilepsia,
- strata sluchu,
- zhoršovanie zraku,
- mentálna retardácia,
- poruchy učenia,
- zvýšený výskyt depresie.
Prognóza a význam času
Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu. Pri krvácaní u novorodencov lekári často nevedia hneď povedať, aké následky zostanú, pretože rozhodujú týždne a mesiace ďalšieho vývoja.
Varovné príznaky je potrebné analyzovať z nasledujúcich aspektov: či sa prejavujú odchýlky pri opakovaných prehliadkach trvale, či majú patologický charakter alebo môžu byť hodnotené ako variant individuálneho vývoja, či časom narastá deficit vzniknutých vývojových zmien, alebo naopak, či je tendencia k zmenšovaniu a vytrácaniu pozorovaných zmien.
Pacienti s detskou mozgovou obrnou sú sledovaní u odborníkov celý život a rehabilitovať musia po celý život. Samotný nález krvácania však ešte automaticky neznamená, že dieťa bude mať trvalé postihnutie.
Rehabilitácia - Renona Suit, Renona Kids (Martin)
Čo si všímať doma po prepustení
Rodičia by mali sledovať najmä bdelosť, reakcie na okolie, dýchanie, príjem potravy, vracanie, kŕče, pohyb končatín, svalové napätie a postup psychomotorického vývoja. Pri akomkoľvek novom alebo zhoršujúcom sa príznaku treba kontaktovať detského lekára alebo neurológa.
Ak dieťa po páde začne chodiť nezvyčajne, opakovane vracia, je nápadne ospalé, nereaguje ako obvykle, má kŕče alebo nerovnaké zreničky, treba vyhľadať urgentnú lekársku pomoc. Vonkajšia modrina môže byť malá, no rozhodujúci je neurologický stav dieťaťa.
Pri predčasne narodenom dieťati s potvrdeným krvácaním je dôležité dodržiavať plán sonografických, neurologických a rehabilitačných kontrol. O ďalšom postupe pri hydrocefale, potrebe punkcie, drenáže alebo shuntu rozhoduje špecializované pracovisko.
Podporné zdroje pre rodičov zahŕňajú Klub nedonošených detí (Nedoklubko), brožúry o starostlivosti o nedonošené dieťa a kontakty na odborníkov. Nedoklubko poskytuje brožúry, kontakty na odborníkov a psychosociálnu podporu rodičom.