Zrakové postihnutie zahŕňa slepotu aj slabozrakosť a vzťahuje sa na akúkoľvek úroveň straty zraku, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivca vykonávať každodenné úlohy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie.
O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. Zrakové postihnutie môže ovplyvňovať samostatný pohyb, orientáciu v priestore, vykonávanie činností v domácnosti, komunikáciu, vzdelávanie, získavanie informácií aj pracovné uplatnenie.
Čo je zrakové postihnutie
Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov človeka, prostredníctvom ktorého prijímame viac ako 80% všetkých vnemov z okolia. Avšak nie každému je dopriate mať zrak v poriadku.
Zrakové postihnutia sú celospoločensky považované za veľmi vážne obmedzenia v živote človeka. Tieto postihnutia môžu vzniknúť v rôznom vekovom období - pred narodením, počas narodenia aj po narodení, a taktiež môžu byť rôznorodé aj príčiny, ktoré k danému postihnutiu viedli.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa.
Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.
Výskyt a vznik zrakového postihnutia
Zrakové postihnutia môžu vzniknúť v rôznom vekovom období - pred narodením, počas narodenia aj po narodení a taktiež rôznorodé môžu byť aj príčiny, ktoré k danému postihnutiu viedli.
Zrakové postihnutie sa najčastejšie delí podľa rôznych kritérií, ako sú prognóza postihnutia, zraková ostrosť a stupeň zrakovej vady. Ludíková, L. vo svojej práci uvádza delenie podľa prognózy na stacionárne a progredujúce.
Nováková, Z. (2006) ďalej delí zrakové vady na tie, ktoré vznikli pred, pri alebo tesne po pôrode (napr. vrodené vady), a zrakové vady získané v priebehu života.
Vrodené zrakové vady
Vrodené postihnutie má človek už od narodenia, a preto dieťa subjektívne žiadnu stratu nepociťuje, čo potvrdzuje Vágnerová, M. (1999).
Vrodené vady majú stigmatizujúci význam pre rodičov dieťaťa s postihnutím. Príčinami môžu byť genetické faktory, vývojové poruchy, poškodenie zrakového systému pred narodením alebo komplikácie v období pôrodu.
Získané zrakové vady
Získané zrakové vady vznikajú v priebehu života, napríklad v dôsledku chorôb (katarakta, glaukóm, vekom podmienená makulárna degenerácia, pigmentová retinopatia, diabetická retinopatia, hemianopsia) a rôznych úrazov (perforačné poranenia, tupé úrazy očného bulbu).
Zraková vada je strata, poškodenie alebo obmedzenie zrakového orgánu, ktoré vedie k zrakovej vade. Zrakový analyzátor sa skladá z oka, zrakovej dráhy a kôrového centra v mozgu, ktoré sprostredkúva zrakové vnemy.
Z príčin vzniku Hamadová, P. (2007) uvádza exogénne vplyvy, ako sú noxy, poruchy metabolizmu alebo výživy matky.
Klasifikácia zrakového postihnutia
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) používa Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (ICD) pre klasifikáciu zrakových postihnutí. V literatúre sa najčastejšie stretávame s delením zrakových vád podľa stupňa, pričom sa zohľadňuje zraková ostrosť a obmedzenie zorného poľa.
Pri klasifikácii sa posudzuje najmä zraková ostrosť v lepšie vidiacom oku pri najlepšej možnej korekcii a rozsah zorného poľa. Zraková ostrosť vyjadruje schopnosť rozlišovať detaily, zatiaľ čo zorné pole vyjadruje rozsah priestoru, ktorý človek vníma bez pohybu očí alebo hlavy.
Kategórie osôb so zrakovým postihnutím
- Nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
- Prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
- Slabozraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať.
- Osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí, napríklad pri škuľavosti alebo tupozrakosti.
Ľudí so zrakovým postihnutím môžeme členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita.
Prakticky nevidiaci majú zachované zvyšky zraku, vďaka čomu vnímajú svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.
Slabozrakí napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce; majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.
Ľudia s poruchami binokulárneho videnia trpia poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka; ide o poruchu videnia oboma očami, ktorá spôsobuje problémy v priestorovom vnímaní.
Poruchy binokulárneho videnia
Tieto poruchy sa delia na škuľavosť a tupozrakosť. Pri škuľavosti sú oči nerovnobežné a jedno sa vychyľuje.
Tupozrakosť je porucha videnia, ktorú nejde vykorigovať okuliarmi. Postihnuté oko má normálny vzhľad, ale dochádza k zhoršenej koordinácii oka a ruky.
Najčastejšie ochorenia a príčiny zrakového postihnutia
Včasná diagnostika ochorenia uľahčuje úspešné vyliečenie a zabraňuje prípadným komplikáciám, ktoré sa u neliečenej choroby môžu objaviť. Aj v prípade ochorení oka môže rýchle rozpoznanie ochorenia zabrániť alebo spomaliť zhoršovanie zraku.
Katarakta - sivý zákal
Katarakta je nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami, dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo.
Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
Vekom podmienená degenerácia makuly
Vekom podmienená degenerácia makuly je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť.
Spôsobuje stratu centrálneho videnia, teda rozmazanú škvrnu v mieste, kam sa človek pozerá. Človek prestáva vidieť detaily, napríklad tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené.
Pigmentová retinopatia
Pigmentová retinopatia je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská.
Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzaným napríklad myopiou a kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu a tunelové videnie.
Hemianopsia
Hemianopsia je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu.
Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí, ktoré môže byť polovičné alebo štvrtinové.
Diabetická retinopatia
Diabetická retinopatia predstavuje patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia.
Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny a pavučiny.
Glaukóm - zelený zákal
Glaukóm je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku.
Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa a v pokročilom štádiu tunelové videnie.
Úrazy oka
Úrazy oka môžu viesť až k závažným trvalým následkom. Perforačné poranenia vznikajú pri prederavení ochranného obalu oka ostrými predmetmi, čo môže viesť k slabozrakosti až k úplnej strate zraku.
Tupé úrazy vznikajú po náraze päsťou, loptou alebo kameňom a môžu spôsobiť krvácanie do oka, opuch či dokonca úplnú stratu videnia.
Výskyt zrakového postihnutia v detstve
Aj v našich školách sa každoročne vzdeláva určité percento detí, ktoré ani s primeranou korekciou nedokážu optimálne získavať a spracovávať informácie zrakovou cestou.
Pri získavaní informácií o okolitom svete využívame všetky receptory, ktoré nám príroda poskytla. V čase školskej dochádzky nároky na správne vnímanie okolitého sveta narastajú.
Preto je nesmierne potrebné, v prípade, že je poškodený niektorý zo zmyslov, včas to postrehnúť a ihneď sa pokúšať o nápravu - teda poskytnúť možnosť adekvátnej liečby, reedukácie či kompenzácie narušeného zmyslu.
Skoré odborné vyšetrenie a diagnostika znamená väčšiu možnosť úspechu v liečbe, ako aj vo voľbe výchovných a vzdelávacích postupov.
Možnosti vzdelávania
Dieťa so zrakovým postihnutím - ak to charakter jeho postihnutia vyžaduje - sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami zraku, v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami zraku zriadenej v bežnej škole alebo v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané podmienky.
Vzdelávanie obsahuje zväčša iné potreby detí v oblasti pohybu a priestorovej orientácie, v komunikácii formou písanej reči, v sebaobsluhe, ale aj pri transformácii optických informácií na poznatky.
Úpravy vzdelávacieho procesu
- nutnosť predĺženia času na vypracovanie úloh;
- zväčšenie písma a úpravu štýlu písma;
- optimalizáciu osvetlenia;
- individuálne hodnotenie technickej stránky prevedenia zobrazenia pri konštrukčných úlohách, napríklad pri geometrii a kreslení;
- potrebu používania rôznych kompenzačných pomôcok;
- umožnenie voľného prístupu k demonštrovanému učivu.
Môžu sa podľa potreby vzdelávať v Braillovom písme, písať na stroji pre nevidiacich, využívať hlasovú čítačku obrazovky alebo inú tyflotechniku.
Do vzdelávania môžu mať zaradené špecifické predmety, ktoré potrebujú.
Špecifické predmety
Individuálne tyflopedické cvičenia (ITC) - žiaci získavajú špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im umožňujú prekonávať dôsledky zrakového postihnutia.
Cieľom je rozvíjať ich kľúčové kompetencie potrebné pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešné uplatnenie, používanie optických pomôcok, cvičenia na rozvoj hmatu a čítanie Braillovho písma, ako aj nácvik práce s kompenzačnými pomôckami.
Priestorová orientácia (PRO) predstavuje postupné vedenie k samostatnému pohybu a samostatnej orientácii v známom aj neznámom prostredí pri ťažšom zrakovom postihnutí.
Pohybová výchova (POV) je predmet alternatívou predmetu Priestorová orientácia pre tých žiakov, ktorí sa orientujú prevažne zrakom.
Je jednou z moderných foriem telovýchovných činností, zameranou na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie žiakov, vedie napríklad k správnemu držaniu tela, rozvíjaniu rytmiky, zmyslu pre koordináciu a ladnosti pohybov, k zlepšovaniu fyzického stavu a pohybových zručností žiakov.
Informatická výchova a Informatika - nevidiaci a žiaci so zvyškami zraku nie sú schopní zvládnuť obsah vzdelávania predmetu v plnom rozsahu. Potrebné je vylúčiť prácu s grafikou a prispôsobiť ju ich možnostiam.
Funkčné dôsledky zrakového postihnutia
Je rozdiel medzi oftalmologickou diagnózou, teda tou, ktorú určí lekár a je napísaná pomocou odborných diagnóz a čísel, ako nález od odborného lekára, a medzi funkčnými dôsledkami ochorenia, prípadne postihnutia zraku iného druhu, napríklad úrazu, ktoré pomocou testovania zisťuje špeciálny pedagóg v poradenskom zariadení.
Na základe týchto výsledkov je možné potom navrhnúť vhodné úpravy prostredia a špeciálne metódy a formy práce na vyučovaní.
Rovnaká diagnóza či zrakové ochorenie a porovnateľné stupne zrakovej ostrosti vyjadrené numericky môžu mať v praxi rôzne dôsledky.
Preto pri špeciálno-pedagogickom vyšetrení hovoríme o funkčnom vyšetrení zraku a o funkčných dôsledkoch zrakového postihnutia pre výchovno-vzdelávací proces.
Oblasti funkčného hodnotenia
- zraková ostrosť na diaľku a do blízka;
- schopnosť čítať tabuľu a pracovať v lavici;
- veľkosť a tvar použitého písma;
- medzery a kontrasty medzi figúrou a pozadím;
- vnímanie detailov;
- rozlišovanie farieb;
- rozsah zorného poľa;
- adaptácia na svetlo, svetelné efekty a odlesky;
- hĺbkové videnie a schopnosť rozlíšenia perspektívy.
V praxi to znamená, že žiak môže vidieť veľmi rozmazane, neostro, nedovidí na tabuľu, nevidí celý priestor pred sebou, iba niektorú jeho časť, má výpadky zorného poľa, nerozozná málo kontrastné pracovné materiály, píše a kreslí neúhľadne alebo rysuje nepresne.
Môže mať problém presúvať pozornosť a pohľad z tabule do zošita, ale aj z učebnice do zošita, nerozoznávať farby alebo ich odtiene, prispôsobiť sa rýchlej zmene svetelných podmienok, znášať oslnenie, môže ho bolievať hlava a môže sa znižovať jeho koncentrácia na prácu.
Dôsledky zrakového postihnutia v každodennom živote
Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v oblastiach samostatného pohybu a orientácie v priestore, vykonávania činností v domácnosti, komunikácie, štúdia a pracovného uplatnenia.
Najvypuklejšími sú pre nevidiacich a slabozrakých ľudí problémy so samostatným pohybom a orientáciou, so získavaním informácií a s vykonávaním činností v domácnosti, akými sú varenie, upratovanie či nakupovanie.
Prekonanie týchto ťažkostí si zvyčajne vyžaduje používanie optických alebo kompenzačných pomôcok, prípadne nácvik špecifických zručností, ktoré umožňujú aspoň čiastočné zvládanie aktivít s minimálnou zrakovou kontrolou alebo bez nej.
Dospelosť
V dospelosti môže dôjsť ku strate zraku z rôznych príčin. U straty zraku je dôležitá schopnosť akceptácie vady a obdobie, kedy k postihnutiu došlo - v detstve, v dospievaní alebo v dospelosti.
Vágnerová, M. (1999) popisuje tri štádiá spracovania záťaže, ktorú defekt prináša: šok, reaktívna depresia a reorganizácia.
Čálek, O. (1992) dodáva, že v dospelosti sa jedinci s postihnutím musia vyrovnať s úbytkom funkcií.
Strata zraku môže byť spojená s psychickou záťažou, pocitmi neistoty a zmenou pracovných, rodinných či sociálnych rolí. Ich intenzita a dĺžka trvania závisí od každého človeka, jeho osobnosti, od prostredia a podmienok, v ktorých žije.
Staroba
Staroba býva členená na dve, niekedy tri obdobia: raná staroba (60/65 až 75 rokov) a pravá staroba, začínajúca vekom 75 rokov.
V starobe dochádza k zníženiu pohyblivosti, obmedzeniu mobility a náchylnosti k chorobám, čo môže viesť k nutnosti prijímať starostlivosť z okolia.
Seniori majú tendenciu podľahnúť depresiám a upadať do pasívnej formy žitia. Zrakové postihnutie môže tieto ťažkosti prehlbovať, najmä ak obmedzuje kontakt s ľuďmi, pohyb mimo domácnosti a prístup k informáciám.
Prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie
Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie.
Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá.
Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé, napríklad zdravotné postihnutie, alebo dočasné, napríklad zlomená noha.
Prístupné fyzické prostredie
Príklady úprav prístupného prostredia zahŕňajú využitie farebných kontrastov, napríklad kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa, hmatové orientačné prvky a zvukové prvky.
Hmatové orientačné prvky môžu byť tvorené reliéfnymi povrchmi identifikovateľnými nášľapom a bielou palicou. Zvukové prvky zahŕňajú akustické orientačné majáky, ozvučené semafory a hlásenia v MHD.
Prístupné tlačené a digitálne informácie
V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné.
Tlačené materiály by mali používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast, napríklad čierne písmo na bielom podklade.
Aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah).
Mali by obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.
Komunikácia s človekom so zrakovým postihnutím
Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.
V praxi to znamená, že komunikujeme priamo s danou osobou, nie s jej sprievodcom, používame úctivý a dôstojný tón a vopred sa opýtame, akú formu pomoci preferuje.
Asistenčné technológie a kompenzačné pomôcky
Zrakové postihnutie predstavuje pre mnohých ľudí významnú prekážku v každodennom živote. Existuje však široká škála kompenzačných pomôcok a stratégií, ktoré môžu zrakovo postihnutým osobám pomôcť viesť plnohodnotný a nezávislý život.
Tieto pomôcky nahrádzajú, dopĺňajú alebo podporujú chýbajúce alebo oslabené funkcie zraku, čím uľahčujú fungovanie v domácnosti, vo vzdelávaní, pri čítaní, orientácii v priestore a celkovo zvyšujú ich samostatnosť.
Cieľom asistenčných technológií je čiastočne alebo úplne odstrániť bariéry vyplývajúce zo zdravotného postihnutia. V prípade ľudí so zrakovým postihnutím sa asistenčné technológie snažia nahradiť chýbajúci zrakový vnem a sprostredkovať výpadok v príjme informácií z okolia, ktoré bežne vnímame zrakom.
Asistenčné technológie napomáhajú integrácii človeka so zrakovým postihnutím do spoločnosti. Umožňujú mu plnohodnotne tráviť voľný čas, vzdelávať sa, navštevovať kultúrne, športové, ale aj rekreačné zariadenia.
Pomôcky pre slabozrakých
- okuliare;
- ručné, stojanové a televízne lupy;
- špeciálne filtre;
- sklápacie pracovné plochy;
- zošity so zvýraznenými linajkami;
- písacie náčinie s hrubšou stopou;
- programy na zväčšovanie textu;
- počítače a špeciálny softvér.
Pomôcky pre nevidiacich
- Braillovo písmo;
- špeciálne zápisníky pre nevidiacich;
- Pichtov stroj;
- diktafóny a iné auditívne pomôcky;
- počítače so špeciálnym ozvučovacím programom;
- reliéfne pomôcky;
- zvukové znamenia a ozvučené orientačné pomôcky.
Technologické pomôcky
Moderné technológie prinášajú množstvo inovatívnych riešení, ktoré výrazne uľahčujú život zrakovo postihnutým.
Patria medzi ne taktilné displeje, hlasové výstupy a softvér na čítanie obrazovky, prenosné digitálne čítacie zariadenia s hlasovým výstupom, špeciálne aplikačné programy, multifunkčné zariadenia, skener s tlačiarňou, a program na optické rozpoznávanie písma (OCR).
Pomôcky pre orientáciu a mobilitu
Samostatný pohyb a orientácia v priestore sú pre zrakovo postihnutých mimoriadne dôležité.
Patria sem biele palice, konkrétne orientačné, signalizačné a oporné palice, navigačné systémy GPS s hlasovým výstupom, ultrazvukové detektory prekážok a lokátory.
Pomôcky pre domácnosť a voľný čas
Existuje široké spektrum ďalších pomôcok, ktoré pokrývajú rôzne aspekty každodenného života.
Patria sem napríklad hodinky s hlasovým výstupom, špeciálne upravené kuchynské spotrebiče, oblečenie s označením pre nevidiacich, vodiaci pes a mobilné telefóny pre nevidiacich.
Dôležité je si uvedomiť, že existencia a dostupnosť asistenčných technológií neznamená automaticky samostatnosť človeka so zrakovým postihnutím.
Nie každý dokáže plnohodnotne využívať všetky poskytované funkcie. Asistenčné technológie sú neraz technicky zložité zariadenia, ktoré si vyžadujú dlhý nácvik ich obsluhy.
Preto je nevyhnutný individuálny prístup a podpora, ktorá zohľadňuje špecifické potreby a schopnosti každého človeka so zrakovým postihnutím.
Vzdelávanie, pracovné uplatnenie a sociálna podpora
Každý z druhov a stupňov zrakového postihnutia využíva v praxi rozdielne špeciálne metódy a formy práce alebo ich kombinácie.
Zrakové postihnutie má svoje dôsledky v praktickom živote, pri vzdelávaní, v oblasti sociálnych interakcií a emočného prežívania.
Pracovné uplatnenie
Pre výber vhodného študijného odboru je potrebné zohľadniť vyjadrenie odborného lekára - hlavne či je ochorenie progredujúce alebo nie a či je vhodná fyzická námaha.
Zo špeciálno-pedagogického hľadiska je potrebné vedieť, aký stupeň postihnutia má žiak, podstatné sú aj jeho manuálne a motorické zručnosti, ale aj výkonnostná úroveň a osobnostná a emocionálna vyspelosť.
Popri štandardných povolaniach, ktoré vykonávali zrakovo postihnutí ľudia, sa dnes ich možnosti podstatne rozšírili v súvislosti s elektronizáciou a vývojom informačných technológií.
Tieto pomôcky im často pomôžu uplatniť sa aj v povolaniach, ktoré boli napríklad pre nevidiacich niekedy celkom nedostupné. Dnes títo žiaci môžu úspešne študovať aj na vysokých školách.
Sociálne služby
V Slovenskej republike je od 1. 1. 2009 platný predpis č. 448/2008 Z.z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Tento predpis upravuje poskytovanie rôznych sociálnych služieb vrátane tých pre osoby so zrakovým postihnutím.
Medzi špecifické sociálne služby pre zrakovo postihnutých patria sprievodcovské a predčítateľské služby (§ 42), tlmočnícke služby (§ 56), chránené dielne (§ 67) a sociálna rehabilitácia (§ 70).
Podporné služby zahŕňajú požičiavanie kompenzačných pomôcok (§ 47) a podporu samostatného bývania (§ 57). Služby môžu byť poskytované terénne alebo ambulantne.
Financovanie kompenzačných pomôcok
Získanie kompenzačných pomôcok je na Slovensku upravené legislatívou, ktorá zabezpečuje príspevky na ich kúpu.
Základným právnym predpisom je zákon č. 447/2008 Z. z., ktorý definuje podmienky, nároky a postupy pri poskytovaní príspevkov.
Nárok na kompenzačné pomôcky má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej zdravotné postihnutie obmedzuje schopnosť vykonávať bežné aktivity a zapájať sa do spoločenského života.
Proces získania kompenzačnej pomôcky pozostáva z niekoľkých krokov: lekársky predpis, výber pomôcky, žiadosť o príspevok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutie o príspevku a následná realizácia nákupu.
Organizácie a odborná pomoc
Poradenskú pomoc rodinám v tejto oblasti okrem odborných lekárov poskytnú aj špeciálni pedagógovia - tyflopédi, ktorí sú spravidla v každej špeciálno-pedagogickej poradni, alebo odborní zamestnanci centier včasnej intervencie.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska ponúka pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím v riešení ich situácie formou špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie.
Výsledkom môže byť plnohodnotnejší život človeka so zrakovým postihnutím i jeho rodiny. Dôležitá je však najmä jeho aktivita a podpora rodiny, priateľov, kolegov i širokej spoločnosti.
Sociálna pomoc, ktorú vykonáva Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, je poskytovaná sieťou krajských stredísk, ktoré sa nachádzajú na celom Slovensku v každom krajskom meste, a Úradom ÚNSS.
Poskytovaná je bezplatne, ambulantne na pracoviskách ÚNSS alebo v domácom prostredí klienta.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska sa angažuje v podpore zrakovo postihnutých osôb prostredníctvom rôznych projektov a aktivít, medzi ktoré patria súťaže v čítaní a písaní Braillovho písma, počítačové kurzy a tábory a prehliadka nevidiacich a slabozrakých recitátorov a literárnych tvorcov.
Projekt „Od vzdelávania k inklúzii“ (EDI) sa zameriava na zlepšenie prístupnosti pre nevidiacich a slabozrakých ľudí v oblasti fyzického prostredia, informácií a medziľudskej komunikácie.
tags: #vyskyt #zrakoveho #postihnutia