Primárne progresívna roztrúsená skleróza: príznaky, diagnostika, liečba a každodenný život

Primárne progresívna roztrúsená skleróza (PPRS alebo PPMS) je forma sklerózy multiplex, pri ktorej sa funkcie nervového systému zhoršujú postupne už od začiatku ochorenia, bez jasného striedania relapsov a remisií. Postihuje približne 10 až 15 % pacientov so sklerózou multiplex.

Pre PPRS je charakteristická pozvoľná progresia ťažkostí a invalidity od začiatku ochorenia bez akýchkoľvek, alebo iba so vzácnymi a minimálnymi zlepšeniami. Najčastejšie sa postupne zhoršuje chôdza, svalová sila, rovnováha a koordinácia, no priebeh aj kombinácia príznakov sú u každého človeka odlišné.

Čo je primárne progresívna roztrúsená skleróza

Skleróza multiplex (SM) je dlhodobé autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Imunitný systém pri ňom napáda ochranný obal nervových vlákien a poškodzuje v nich myelín - zložku, ktorá je súčasťou tohto obalu.

Myelín je dôležitý pre prenos rýchlych a efektívnych impulzov dôležitých pre vzájomnú komunikáciu nervových buniek v mozgu a mieche. Pri skleróze multiplex je táto dráha narušená a nervové bunky nie sú schopné viesť podnety do mozgu.

Toto postihnutie nie je lokalizované len na jednom mieste, práve naopak, často postihuje rôzne časti nášho centrálneho nervového systému a preto je skleróza multiplex nazývaná aj „roztrúsená skleróza“.

Príznaky RS sa objavujú, keď imunitný systém napadne centrálny nervový systém a poškodí ochranný obal nazývaný „mielýn“, ktorý pokrýva nervové bunky. Myelín zohráva dôležitú úlohu pri vedení nervových signálov.

Keď ho RS poškodí, ovplyvňuje schopnosť centrálneho nervového systému komunikovať s vaším telom a ovládať ho. Nikto presne nevie, čo tieto záchvaty spúšťa, ale svoju úlohu môžu zohrávať environmentálne alebo genetické faktory.

Čím sa PPRS líši od iných foriem SM

Skleróza multiplex má niekoľko podtypov, ktoré sa od seba líšia nielen aktivitou príznakov, ale aj rýchlosťou postupu ochorenia. Rozlišujeme 4 základné podtypy SM: primárne progresívna, sekundárne progresívna, relaps-remitujúca a s primárne relabujúcim priebehom.

Primárne progresívna SM

Pre primárne progresívnu SM je charakteristické zhoršenie funkcií nervového systému od začiatku príznakov bez relapsov a remisií. Postihuje približne 15 % pacientov so SM.

PPRS tvorí približne 10 až 15 % pacientov, ktorí po prvotných symptómoch RS nemali nikdy obdobie remisie. Je charakteristická pozvoľnou progresiou ťažkostí a invalidity od začiatku ochorenia bez akýchkoľvek, alebo iba so vzácnymi a minimálnymi zlepšeniami.

Vzniká u pacientov v neskoršom veku, približne vo veku okolo 40 až 50 rokov. Tento údaj predstavuje typický vekový obraz, nie podmienku, ktorá by platila pre každého pacienta.

Relaps-remitujúca SM

Relaps-remitujúca SM je najčastejším typom a trpí ňou takmer 85 % pacientov. Jasne sa pri nej striedajú obdobia zhoršenia príznakov, kedy sú príznaky vo forme atakov jasne pozorované, a obdobia remisie, počas ktorých môžu byť príznaky čiastočne alebo takmer úplne zmiernené.

Pri RRRS sa nové alebo existujúce príznaky zvyčajne objavia na krátky čas, po ktorom nasledujú dlhšie obdobia bez príznakov. Môžete mať napríklad svalovú slabosť v nohách počas niekoľkých dní, ale potom nemáte problémy s chôdzou celé mesiace alebo roky.

Sekundárne progresívna SM

Pri sekundárne progresívnej SM je na začiatku ochorenia pozorovaná remisia, avšak s postupom času začne ochorenie ďalej postupovať a neurologické funkcie sa postupne zhoršujú.

Ak vaša RS postúpi do SPRS, začnete pociťovať pomalé, pravidelné stupňovanie príznakov. SPRS môže zahŕňať „aktívne“ obdobia s relapsami, ktoré úplne neustúpia, alebo zostáva „neaktívna“ s príznakmi, ktoré sa neustále zhoršujú.

Kontinuálny priebeh a PIRA

Nedávne štúdie však potvrdzujú kontinuálny priebeh sklerózy multiplex na základe konceptu PIRA. Pri kontinuálnom priebehu choroby zdravotné postihnutie prebieha kontinuálnejšie a nezávisle od aktivity relapsov.

Skleróza multiplex je ochorenie, pri ktorom sa už v úvode súčasne uplatňujú zápalové aj degeneratívne procesy. Okrem zápalu dochádza k trvalému poškodeniu nervových vlákien a postupnej atrofii mozgu a miechy.

Kedysi sa predpokladalo, že zápal predchádza degenerácii, dnes však vieme, že tieto procesy prebiehajú paralelne už od prvých prejavov ochorenia. Preto je včasná diagnostika kľúčová - len včasnou liečbou možno spomaliť rozvoj poškodenia.

Čo spôsobuje primárne progresívnu SM

Príčina roztrúsenej sklerózy nie je známa. Prečo sa RS u niektorých ľudí rozvinie a u iných nie, nie je známe. Najpravdepodobnejšia sa javí kombinácia genetických a environmentálnych faktorov.

Niektoré výskumy naznačujú, že RS sa môže objaviť, keď je niekto s určitým súborom génov vystavený špecifickým environmentálnym faktorom. Iné štúdie poukazujú aj na etnický a geografický pôvod, ktorý môže zohrávať úlohu pri tom, u koho sa RS vyvinie.

V niektorých oblastiach je výskyt ochorenia vyšší, a to práve v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov. Typické sú Škótsko, Škandinávia a krajiny severnej Európy.

K rozvoju sklerózy môžu prispieť aj vírusové ochorenia. U niektorých jedincov viedla k vzniku ochorenia prítomnosť vírusovej infekcie, ako je napríklad Epstein-Barrovej vírus či infekcia ľudským herpesvírusom.

Okrem iného môže k rozvoju ochorenia prispieť aj stres a nadmerná psychická záťaž. Hormonálne zmeny môžu viesť k zmene funkcie imunitného a nervového systému.

Rizikové faktory

• Vek - roztrúsená skleróza sa môže objaviť v akomkoľvek veku, obvykle nastupuje okolo 20. až 40. roku života.
• Pohlavie - u žien je vyššia pravdepodobnosť ochorenia než u mužov.
• Rodinná anamnéza - v prípade vzniku ochorenia v rodine je riziko vzniku RS vyššie.
• Niektoré infekcie vrátane vírusu Epstein-Barrovej.
• Nízka hladina vitamínu D a málo slnečného žiarenia.
• Niektoré autoimunitné ochorenia, ako ochorenie štítnej žľazy, perniciózna anémia, psoriáza, diabetes 1. typu či zápalové ochorenie čriev.
• Fajčenie, obezita a nezdravý životný štýl.

Je PPRS dedičná

Hoci sa na rozvoji SM môže do istej miery podieľať genetika, zvyčajne vzniká až kombináciou viacerých faktorov, ktoré dokážu u vnímavého pacienta ochorenie spustiť.

V prípade SM sa nededí samotné ochorenie, ale len vnímavosť naň a to, ako následne bude pacient reagovať na liečbu. Z toho dôvodu sa SM nezaraďuje medzi dedičné ochorenia.

V bežnej populácii je riziko asi 0,1 - 0,2 %. Ak má sklerózu multiplex rodič alebo súrodenec, riziko stúpa na 2 %.

Koho PPRS najčastejšie postihuje

RS zvyčajne postihuje mladších ľudí, najmä ženy. Priemerný vek prvej diagnózy je približne 32 rokov, zatiaľ čo primárne progresívna forma sa častejšie spája s neskorším vekom, približne okolo 40 až 50 rokov.

Ochorenie sa u ľudí objavuje zvyčajne medzi 20. a 40. rokom života, a to až dvojnásobne častejšie u žien ako u mužov. Vo vyššom veku je však pravdepodobnosť spustenia ochorenia pre obe pohlavia prakticky rovnaká.

Výskyt ochorenia u detí do 10 rokov a u starších nad 60 rokov je považovaný za vzácny. Skleróza multiplex môže postihnúť aj deti, hoci je to oveľa zriedkavejšie.

Príznaky primárne progresívnej SM

Príznaky sklerózy multiplex sa líšia a závisia od oblasti centrálneho nervového systému, ktorá je ochorením postihnutá. Zahŕňajú napríklad rozmazané videnie, pocit slabosti a brnenia v končatinách, nestabilitu a únavu.

Pri primárne progresívnej forme sa príznaky zvyčajne neobjavujú v jasne oddelených atakoch, ale postupne pretrvávajú alebo sa zhoršujú. Najvýraznejšie bývajú problémy s chôdzou a pohyblivosťou, svalová slabosť, spasticita, poruchy rovnováhy a koordinácie.

Časté motorické príznaky

• Necitlivosť či slabosť jednej alebo viacerých končatín.
• Zakopávanie na rovnom povrchu.
• Tras, nedostatok koordinácie alebo neistá chôdza.
• Svalová stuhnutosť a kŕče.
• Poruchy rovnováhy.
• Postupné zhoršovanie mobility.
• Slabosť svalov.

Problémy s pohyblivosťou môžu sťažovať pohyb vo vašom domove, komunite alebo iných priestoroch, ktoré sú pre vás dôležité. Zhoršovanie príznakov obvykle zahŕňa problémy s pohyblivosťou a chôdzou.

Zrakové a senzorické príznaky

• Čiastočná či úplná strata zraku, zvyčajne na jednom oku, často s bolesťou pri pohybe očí.
• Dlhodobé dvojité videnie.
• Rozmazané videnie.
• Brnenie alebo bolesť v niektorých častiach tela.
• Znížená citlivosť končatín.
• Pocit elektrického šoku pri určitých pohyboch krku, najmä pri ohýbaní krku dopredu.

Ďalšie prejavy

• Únava, ktorá nie je primeraná námahe vynaloženej počas dňa.
• Závraty.
• Nezreteľná alebo sťažená reč.
• Problémy s koncentráciou, pamäťou, myslením či učením.
• Problémy s prehĺtaním.
• Problémy so spánkom.
• Chronická bolesť.
• Črevné ťažkosti.
• Časté nutkanie na močenie a ďalšie poruchy močového mechúra.
• Problémy so sexuálnymi funkciami.
• Úzkosť a depresia.
• Citlivosť na teplo.

RS môže ovplyvniť vaše telo mnohými pozoruhodnými a niekedy mätúcimi spôsobmi - od svalov cez zmysly až po trávenie. Niektorí pacienti ju opisujú ako ochorenie s tisíckami tvárí - a každá osoba žijúca s RS má inú tvár.

Diagnostika PPRS

Identifikácia roztrúsenej sklerózy môže byť zložitý proces. Neexistuje žiadny krvný test, sken alebo iné vyšetrenie, ktoré by dokázalo pozitívne identifikovať roztrúsenú sklerózu.

Jej príznaky často prichádzajú a odchádzajú, postupujú pomaly alebo napodobňujú príznaky iných ochorení. Z tohto dôvodu môže byť stanovenie definitívnej diagnózy dlhý, neistý a frustrujúci proces, ktorý zvyčajne zahŕňa množstvo testov, neurologických vyšetrení, skenov a ďalších postupov.

Pri PPRS je diagnostika osobitne náročná preto, že ochorenie môže postupovať bez typických relapsov a remisií. Lekár preto sleduje najmä objektívne zhoršovanie neurologických funkcií v čase a výsledky vyšetrení centrálneho nervového systému.

Čo musí diagnostika preukázať

Na to, aby sa choroba mohla jednoznačne diagnostikovať, musia byť naplnené všetky tri nasledujúce požiadavky:

1. Nájsť dôkazy o poškodení v dvoch alebo viacerých oblastiach centrálneho nervového systému.
2. Nájsť dôkazy, že k poškodeniu došlo v rôznych časových úsekoch.
3. Vylúčiť všetky ostatné ochorenia, ktoré môžu napodobňovať príznaky RS.

Diagnóza sklerózy multiplex sa potvrdzuje vtedy, keď sa preukáže poškodenie centrálneho nervového systému na viacerých miestach a v rôznych časových obdobiach, pričom sa vylúčia iné ochorenia s podobnými príznakmi.

Vyšetrenia pri podozrení na PPRS

• Neurologické vyšetrenie: Lekár hodnotí reflexy, rovnováhu, zrak, koordináciu a svalovú silu.
• Magnetická rezonancia: Zobrazí ložiská zápalu a poškodenia v mozgu a mieche.
• Lumbálna punkcia: Odoberá sa mozgovomiechový mok, v ktorom sa sleduje prítomnosť imunoglobulínov typu IgG a oligoklonálnych pásov.
• Vyšetrenia evokovaných potenciálov: Merajú rýchlosť prenosu signálov v nervových dráhach.
• Krvné testy: Pomáhajú vylúčiť iné ochorenia s podobnými príznakmi.

Súčasné diagnostické kritériá pre definitívnu PPMS zahŕňajú klinickú progresiu trvajúcu minimálne jeden rok, pozitívny MRI nález a intratekálnu syntézu imunoglobulínov triedy IgG a/alebo pozitívnu oligoklonálnu skladbu likvoru.

Jediný definitívny krvný test určujúci RS nie je k dispozícii, avšak krvné testy môžu vylúčiť iné ochorenia, ktoré spôsobujú podobné príznaky ako RS, vrátane lymskej boreliózy, iných autoimunitných ochorení, niektorých vzácnych dedičných porúch a AIDS.

Ochorenia s podobnými príznakmi

• ALS - v oboch prípadoch sa môže objaviť svalová slabosť, nestabilita pri chôdzi alebo zhoršená koordinácia.
• Tetánia má na rozdiel od sklerózy multiplex iný pôvod, a to v nedostatku vápnika a horčíka.
• Svalová dystrofia - niektoré formy svalových dystrofií sú časté v mladom veku, preto ich príznaky môžu imitovať príznaky roztrúsenej sklerózy.
• Mŕtvica - obe ochorenia môžu spôsobiť náhlu slabosť jednej strany tela, poruchy reči, stratu citlivosti, závraty, problémy s rovnováhou alebo zhoršené videnie.
• Nedostatok vitamínu B12 môže spôsobiť neurologické problémy, ako je zhoršenie koordinácie, slabosť a brnenie končatín či problémy s pamäťou.

Liečba primárne progresívnej SM

Roztrúsenú sklerózu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, je však množstvo liečebných postupov, ktoré majú vplyv na kontrolovaný priebeh a môžu zmierniť príznaky.

Hoci v súčasnosti stále nie je možné SM vyliečiť, je možné do istej miery zmierniť prejavy ochorenia a spomaliť jeho progresiu. Voľba konkrétnej liečby na RS je závislá od konkrétnych príznakov a ťažkostí pacientov.

Chorobu modifikujúca liečba

Lieky modifikujúce ochorenie sú určené na ovplyvnenie základnej imunitnej reakcie, ktorá v skutočnosti spôsobuje príznaky roztrúsenej sklerózy. V súčasnosti je k dispozícii celý rad terapií pomocou liekov, ktoré môžu rôznymi spôsobmi pomôcť priamo liečiť RS a/alebo spomaliť jej vývin.

Pri PPRS sa možnosť chorobu modifikujúcej liečby posudzuje individuálne podľa aktivity ochorenia, výsledkov vyšetrení a celkového zdravotného stavu. Staršie odborné údaje uvádzali, že pre PPMS neexistovali jednotné liečebné postupy a žiadny preparát nebol favorizovaný pre nepresvedčivé výsledky klinických štúdií.

Medzi novšie lieky využívané v liečbe SM patria anti-CD20 monoklonálne protilátky - okrelizumab a ofatumumab. Ďalšími skúmanými liekmi sú inhibítory Brutonovej tyrozínkinázy, medzi ktoré patria tolebrutinib a evobrutinib.

Liečba relapsu

Počas akútnych fáz ochorenia a atakov sú používané lieky so silným protizápalovým účinkom v kombinácii s prípravkami ovplyvňujúcimi ďalšie príznaky, ktoré pacient pociťuje.

Kortikoidy sa používajú na rýchlu úľavu pri relapsoch, pretože potláčajú zápal. Plazmaferéza, teda výmena krvnej plazmy, sa používa, ak kortikosteroidy pri akútnom vzplanutí ochorenia nezaberajú.

Symptomatická liečba

Symptomatická liečba, ako sú lieky proti bolesti, fyzioterapia alebo techniky ovládania symptómov, môže zmierniť fyzické a psychické účinky ochorenia.

• Pri svalovej spasticite sa používajú svalové relaxanciá.
• Pri únave môžu byť použité lieky podľa individuálneho posúdenia lekára.
• Pri bolestiach sa používajú analgetiká a pri neuropatických bolestiach aj antiepileptiká.
• Pri problémoch s močením sa používajú lieky na reguláciu močového mechúra.
• Pri zápche môžu byť použité laxatíva.
• Pri sexuálnych poruchách sa používajú lieky zamerané na konkrétny problém.

Rehabilitácia a podpora mobility

Podpora súvisiaca s pohyblivosťou je veľmi dôležitá pre ľudí, ktorí majú problémy so symptómami, ako sú svalová slabosť a spasticita. Ľudia s RS môžu využívať rôzne pomôcky na podporu mobility, od individuálnych ortopedických pomôcok cez neuromodulačné pomôcky až po elektrické invalidné vozíky a ďalšie.

Fyzioterapia a rehabilitácia môžu pomôcť pri zlepšení motorických funkcií. Cieľom je zlepšiť pohyblivosť, koordinačné schopnosti a znížiť svalové kŕče.

Fyzioterapia zahŕňa strečingové cvičenia vedené fyzioterapeutom, ktorý ich nastaví tak, aby ich pacient zvládol a zároveň, aby mu pomohli s bolesťou, mobilitou, udržaním rovnováhy, únavou či poruchami močenia.

Podľa aktuálnych potrieb môže byť súčasťou starostlivosti aj pracovná terapia, ktorá je zameraná na posúdenie domácnosti s cieľom navrhnúť vhodné zmeny pre uľahčenie života pacienta.

Ďalšie rehabilitačné postupy

• Klinická psychológia: je zameraná na problémy s myslením, učením a pamäťou.
• Rečová terapia: využíva sa pri problémoch s rečou a prehĺtaním.
• Ergoterapia: pomáha prispôsobiť domáce prostredie a každodenné činnosti.
• Kognitívno-behaviorálna terapia: využíva sa na zvládanie únavy, úzkosti a depresie.
• Ďalšie doplnkové postupy: relaxácia, masáž, joga, aromaterapia a meditácia.

Každodenný život s PPRS

RS môže ovplyvniť rodinné aktivity, prácu, obľúbené koníčky aj ďalšie oblasti každodenného života. Skúsenosti každého človeka s SM sú jedinečné.

Hoci sa skleróza multiplex nedá vyliečiť, dá sa liečiť a zvýšiť tak kvalita života pacientov. Rýchly spád ochorenia sa môže objaviť, čo však nie je pravidlom.

Včasná diagnostika môže predísť rapídnemu zhoršeniu fyzického stavu a mnohí pacienti nepociťujú výraznú stratu hybnosti alebo majú len minimálne obmedzenia. U väčšiny ľudí je dĺžka života so sklerózou multiplex normálna.

Vo veľa prípadoch vedie zhoršenie fyzického stavu aj k zhoršeniu psychického stavu. Tieto poruchy zahŕňajú poruchy krátkodobej pamäte, stres, únavu, úzkosti a môžu prejsť až do depresie.

Skleróza multiplex vplýva aj na sexuálnu aktivitu pacientov. Vedie k poruchám erekcie u mužov a taktiež k zníženému libidu u oboch pohlaví, nevedie však k neplodnosti.

Pohyb v rámci možností

Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje kondíciu a taktiež celkové zdravie pacienta. Okrem toho zlepšuje silu, kardiovaskulárnu kondíciu, znižuje únavu a depresiu a taktiež zlepšuje funkciu močového mechúra a čriev.

„Mnohým pomáha, keď sa snažia zostať aktívni v rámci toho, čo im telo dovolí, či už pohybom, pobytom vonku alebo tým, že ostanú pracovne činní. Tá každodenná rutina a zodpovednosť ich často drží nad vodou.“

Strava a hydratácia

Pri skleróze multiplex je dôležité jesť vyváženú stravu, ktorá podporuje nervový systém a imunitu. Odporúčajú sa omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty, vitamín D, vláknina, probiotiká a zdravé tuky.

• čerstvé ovocie a čerstvá zelenina,
• nízkotučné mliečne výrobky alebo vhodné alternatívy,
• celozrnné výrobky,
• ryby, orechy, strukoviny a ľahké bielkoviny,
• olivový olej a avokádo,
• dostatočná hydratácia.

Je dobré vyhýbať sa spracovaným potravinám a nadmernému cukru. Konzultácia s lekárom alebo dietológom je vždy odporúčaná.

Psychická a sociálna podpora

Psychoterapia a podporné skupiny sú dôležité na zvládanie emočných a psychických problémov, ktoré strach z choroby prinesie do života každého pacienta.

Pravidelné stretnutia a rozhovory s ľuďmi s rovnakou diagnózou môžu priniesť porozumenie, úľavu, nádej, energiu a nové priateľstvá. Sociálne kontakty pomáhajú pacientom zostať aktívnymi a lepšie sa vyrovnať s tým, čo diagnóza priniesla.

Prognóza primárne progresívnej SM

Nedá sa predpovedať, aký priebeh bude mať ochorenie u konkrétneho pacienta. Primárne progresívna forma môže postupovať pomaly, ale u niektorých ľudí môže viesť k výraznejšiemu obmedzeniu mobility a samostatnosti.

V minulosti sa hovorilo o skleróze multiplex ako o ochorení, ktoré vedie k invalidite pacienta. V súčasnosti sú už dostupné lepšie diagnostické metódy, ale aj liečebné metódy, ktoré dokážu tomuto zvratu predchádzať.

Komplikácie sklerózy multiplex prichádzajú najmä pri vážnejších stavoch, ak je rozvoj ochorenia už významný alebo pri neliečenej SM.

• problémy s chôdzou, rovnováhou a koordináciou,
• ochrnutie alebo neschopnosť chodiť a nutnosť použiť invalidný vozík,
• slabosť svalov,
• rozmazané videnie až strata zraku,
• zhoršená pamäť,
• psychické problémy,
• poruchy močenia a trávenia.

Nové výskumy pri PPRS

Aktuálne sa pri liečbe sklerózy multiplex dbá na využívanie personalizovanej liečby za pomoci identifikácie biomarkerov, ktoré ovplyvňujú vývoj ochorenia. Na sledovanie aktivity ochorenia sa využívajú ľahké reťazce neurofilamentov.

Protilátky proti neurofilamentom je možné stanoviť v likvore aj v sére. Skúma sa taktiež remyelačná terapia, ktorá sa zameriava na podporu regenerácie myelínu.

Veľký potenciál majú aj aktuálne prebiehajúce štúdie zamerané na terapiu upravujúcu imunitnú odpoveď, napríklad CAR-T bunkovú terapiu, a na transplantáciu kmeňových buniek pacientov s vysoko aktívnou SM.

Transplantácia kmeňových buniek

Transplantácia kmeňových buniek je zatiaľ experimentálna, no sľubná liečba, pri ktorej sa imunitný systém vybuduje nanovo.

Princípom je zničenie starého imunitného systému, ktorý napáda myelín, a podanie kmeňových buniek, z ktorých sa vytvoria nové biele krvinky a zníži sa tak progresia ochorenia.

CBD a liečebné konope pri PPRS

CBD môže pomôcť zmierniť niektoré sprievodné príznaky, ako sú bolesť, svalové kŕče, zápal alebo problémy so spánkom. CBD však nie je náhradou liekov predpísaných lekárom a môže slúžiť iba ako doplnok k štandardnej liečbe.

Aj CBD, rovnako ako ďalšie lieky či doplnky stravy, spôsobuje u niektorých jednotlivcov vedľajšie účinky. Môže ísť o ospalosť, závraty a nízky krvný tlak.

CBD tiež môže interagovať s ďalšími liekmi na predpis. Pred užívaním CBD je potrebné poradiť sa so svojím lekárom.

Kedy vyhľadať lekára

V prípade objavenia nových alebo pretrvávajúcich neurologických príznakov je potrebné navštíviť lekára. Medzi varovné signály patria tŕpnutie, slabosť, poruchy zraku, extrémna únava, problémy s chôdzou alebo rovnováhou.

Príznaky ochorenia sclerosis multiplex sú skutočne rozmanité. Môže ísť o nadmernú únavu, rozmazané videnie či zhoršené videnie a bolesť oka, problémy s rovnováhou a hybnosťou, psychické poruchy, stratu koncentrácie či pamäti, urologické problémy alebo brnenie a tŕpnutie končatín.

Symptómy je potrebné prekonzultovať so všeobecným lekárom, ktorý po vyšetrení odporučí vhodnosť neurologických vyšetrení. Včasná diagnostika je dôležitá, pretože umožňuje začať vhodnú liečbu, rehabilitáciu a plánovanie podpory mobility čo najskôr.

tags: #primarne #progresivna #roztrusena #skleroza