Ľudský mozog je riadiacim centrom nervovej sústavy. Prijíma signály z našich zmyslových orgánov a posiela informácie do svalov, pričom riadi naše myslenie, emócie, vnímanie aj množstvo automatických procesov v tele.
Je to neuveriteľne zložitý a stále nie celkom prebádaný orgán. Mozog dospelého človeka váži približne 1,4 až 1,5 kilogramu, tvorí asi 2 % telesnej hmotnosti, no spotrebuje približne 20 % energie, krvi a kyslíka, ktoré telo využíva.
Koľko neurónov obsahuje ľudský mozog?
Všeobecne sa má za to, že v mozgu človeka nájdeme odhadom 100 miliárd neurónov. Podľa posledných prieskumov je to o niečo menej - asi 86 miliárd neurónov.
Neuróny sú nervové bunky, ktoré prijímajú, spracúvajú a odovzdávajú informácie. Každý neurón môže vytvoriť až 20.000 synapsií, teda spojení s ďalšími neurónmi.
K neurónom treba pripočítať aj približne 85 miliárd ostatných buniek. Vysoký počet buniek a obrovské množstvo ich vzájomných spojení umožňujú mozgu spracúvať vnemy, vytvárať spomienky, plánovať pohyby, učiť sa a rozhodovať.
Neuróny presúvajú informácie rôznymi rýchlosťami. Najvyššia rýchlosť prechodu informácií medzi neurónmi je asi 402 kilometrov za hodinu.
Mozog je malý, ale energeticky náročný orgán
Mozog váži len 2% hmotnosti tela, ale spotrebuje 20% všetkej energie. Mozog spotrebúva až 20 percent všetkého kyslíka a krvi v ľudskom tele.
Aj keď mozog predstavuje asi len 2% hmotnosti človeka, až 20% prijatého kyslíka zo vzduchu putuje do mozgu. Mozog využíva jednu pätinu všetkej krvi, ktorá prúdi v ľudskom tele.
Mozog vytvára dosť elektriny na to, aby rozsvietil 25-wattovú žiarovku. Jeho vysoká spotreba súvisí s tým, že nervové bunky neustále komunikujú a spracúvajú signály, a to aj vtedy, keď človek odpočíva alebo spí.
Z čoho sa mozog skladá?
Mozog je časťou centrálnej nervovej sústavy uloženej v dutine lebečnej, ktorá ho chráni pred zranením. Skladá sa z 3 častí: koncový mozog, medzimozog a mozgový kmeň.
Koncový mozog a mozgová kôra
Najväčšia časť mozgu a celej centrálnej nervovej sústavy je koncový mozog, tiež nazývaný veľký mozog, ktorý umožňuje zmyslové vnímanie, myslenie a pohyb. Je zložený z dvoch hemisfér.
Povrch koncového mozgu je tvorený mozgovou kôrou, ktorej zvrásnený povrch pripomína vlašský orech. Mozgová kôra je riadiace centrum centrálnej nervovej sústavy a je centrom nášho vedomia.
Je tvorená šedou hmotou a považuje sa za sídlo zložitého myslenia. Mozgová kôra zaberá najväčšiu plochu mozgu, približne 40% celkovej hmoty mozgu.
Mozgová kôra sa skladá zo štyroch lalokov:
- Čelný lalok zaberá najväčšiu časť mozgovej kôry a je kontrolné centrum celého nášho bytia. Nachádza sa v ňom centrum usudzovania, uvažovania, rozumu a vôle.
- Temenný lalok integruje vstupy z rôznych zmyslov a je dôležitý pre priestorovú orientáciu a navigáciu.
- Spánkový lalok spracováva zvuk a jazyk a jeho časť sa zúčastňuje aj funkcie pamäte a emócií.
- Tylový lalok spracováva zrakové informácie a nachádza sa blízko zadnej časti lebky.
Kôra čelného laloku zaberá 2/3 plochy celej mozgovej kôry. Niekedy sa čelnému laloku tiež vraví „koruna mozgu“.
Medzimozog
Mozgový kmeň a koncový mozog je spojený medzimozgom. Je uložený medzi hemisférami a skladá sa z 5 oddielov.
- Talamus prenáša zmyslové a motorické signály do kôry a podieľa sa na regulácii vedomia, spánku a bdelosti.
- Hypotalamus spája nervový a endokrinný systém. Prostredníctvom hypofýzy potom dochádza k produkcii hormónov.
- Metathalamus je súčasťou zrakovej a sluchovej dráhy.
- Epithalamus je tvorený epifýzami, endokrinným orgánom produkujúcim melatonín.
- Subthalamus obsahuje niekoľko mozgových jadier so vzťahom k plánovaniu pohybov.
Mozgový kmeň
Pod koncovým mozgom leží mozgový kmeň, ktorý nadväzuje na chrbticovú miechu. Mozgový kmeň je zložený z predĺženej miechy, Varolovho mosta a stredného mozgu.
Mozgový kmeň ako celok zabezpečuje komunikáciu medzi miechou a mozgom a kontroluje základné inštinktívne správanie, ako je dýchanie, krvný tlak, prehĺtanie a vylučovanie.
Zároveň riadi nepodmienené reflexy, teda automatické reakcie, ako sú kýchanie, kašľanie alebo stiahnutie ruky pri dotyku s horúcim predmetom.
Informácie spracované v tejto časti mozgu sa neukladajú do dlhodobej pamäte. Preto si nevybavujeme napríklad okamih nehody, keď nás v okamihu ohrozenia života riadi mozgový kmeň.
Dve hemisféry nefungujú oddelene
Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Ľavá hemisféra ovláda všetky svaly na pravej strane tela a pravá hemisféra ovláda všetky svaly na ľavej strane tela.
Niektorí ľudia si myslia, že tieto hemisféry pracujú oddelene. To ale nie je pravda, obidve hemisféry dokonale spolupracujú.
Ľavá hemisféra je spojená s analytickým myslením, logickým uvažovaním, rečou, písaním a počítaním. Pravá hemisféra sa spája s intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou a umením.
Neskoršie výskumy však ukázali, že mozog funguje ako celok a nie je tak rozdelený hemisférami, ako sa predpokladalo. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.
Napríklad matematické schopnosti sú silnejšie, keď obe hemisféry kooperujú. Predstava, že človek je výlučne „ľavohemisférový“ alebo „pravomozgový“, preto nevyjadruje skutočný spôsob fungovania mozgu.
Využívame iba desať percent mozgu?
To, že používame iba 10% kapacity mozgu, je mýtus. V skutočnosti používame celý mozog a viac ako 10 percent používame dokonca aj vtedy, keď spíme.
Niektoré oblasti mozgu sú v konkrétnych chvíľach aktívnejšie než iné, no to neznamená, že zvyšok mozgu nevyužívame. Aktivita sa mení podľa toho, či vnímame, rozprávame, plánujeme, hýbeme sa, spíme alebo spracúvame emócie.
Veľkosť mozgu neurčuje inteligenciu
Veľkosť mozgu nekoreluje s úrovňou inteligencie. Napríklad mozog vorvaňa tuponosého je 5x väčší ako ľudský mozog, ale úroveň inteligencie človeka veľrybu jednoznačne prevyšuje.
U ľudí veľkosť mozgu nerozhoduje o inteligencii. Niektorí géniovia majú mozog menší ako je priemer a niektorí väčší.
Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia. Významnú úlohu má aj schopnosť neurónových sietí efektívne spolupracovať.
Mužský mozog je priemerne o 10 percent väčší ako ženský, čo súvisí s celkovou veľkosťou tela. No hipokampus, časť mozgu najsilnejšie spájaná s pamäťou, je u žien zvyčajne väčšia.
Mozog Alberta Einsteina vážil 1 230 gramov, čo je o 10 percent menej, ako je bežné (1 360 gramov). Hustota neurónov v jeho mozgu však bola vyššia ako priemer.
Najväčší mozog na planéte Zem má vorvaň obrovský, pričom môže vážiť až deväť kilogramov. Neandertálsky mozog bol o 10 percent väčší ako mozog Homo sapiens.
Mozog obsahuje veľa vody a tuku
Približne 73 až 78% mozgu tvorí voda. Už dve percentá dehydratácie negatívne ovplyvňujú pozornosť, pamäť a iné kognitívne funkcie.
Zhruba 60 percent pevnej zložky mozgu tvorí tuk. V mozgu sa nachádza aj 25 percent cholesterolu.
Mozog je preto v podstate „najtučnejší“ orgán v ľudskom tele. Tuky a cholesterol sú súčasťou nervových buniek a ich obalov a cholesterol je kľúčom k učeniu a pamäti.
Mozog necíti bolesť
Mozog nemôže cítiť bolesť. Interpretuje signály bolesti, ktoré mu boli poslané, ale sám bolesť necíti.
Ak vás bolí či pichá v hlave, určite to nesúvisí s mozgom. Bolesť hlavy môže súvisieť so štruktúrami, ktoré mozog obklopujú, napríklad s cievami, obalmi mozgu alebo svalmi.
Preto sa operácie mozgu môžu vykonávať aj pri plnom vedomí pacienta. Pacient môže počas zákroku reagovať na otázky alebo vykonávať jednoduché úlohy, aby lekári skontrolovali funkciu jednotlivých oblastí.
Mozog sa vyvíja a mení počas života
Keď dosiahneme dospelosť, prestávame rásť a tiež väčšina orgánov sa už ďalej nevyvíja. To sa ale netýka mozgu, ktorý sa vyvíja do 50. roku života.
Počas prvého roka života mozog dojčaťa narastie na dvojnásobnú veľkosť. Do troch rokov dieťaťa mozog dorastie až na 80 percent veľkosti dospelého človeka.
Detský mozog váži 350 až 400 gramov. V prvej polovici tehotenstva sa vytvára každú minútu 250 tisíc nových neurónov.
Ľudský mozog sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje. Tento proces sa začína približne v strednom veku.
Plasticita umožňuje mozgu meniť sa
Plasticitou mozgu rozumieme jeho schopnosť formovať sa a meniť na základe získaných skúseností. Mozog má schopnosť prispôsobovať sa novým skúsenostiam a učeniu.
Zakaždým, keď sa dozviete novú informáciu alebo zažijete emóciu, zmeníte tým usporiadanie vo svojom mozgu. Vytvoríte, oslabíte alebo úplne pozmeníte spojenie medzi jednotlivými neurónmi, čo následne ovplyvní vaše budúce správanie.
Človek sa nerodí s nemennou, pevne stanovenou úrovňou inteligencie. Mozog sa môže meniť počas života vďaka vlastnosti známej ako plasticita mozgu.
Dospelý mozog môže vytvárať nové neuróny
Aj mozog dospelého človeka dokáže vytvárať nové neuróny a zaradiť ich do existujúcej neurónovej siete. Tento proces sa nazýva neurogenéza.
„Nové neuróny“ dokonca zastávajú funkciu kmeňových buniek a pomáhajú tak s liečbou rôznych neurodegeneratívnych ochorení.
Pravidelným tréningom mozgu naštartujeme neurogenézu, teda proces vytvárania nových neurónov. Čím viac cvičíme a trénujeme, tým viac neurónov vytvárame.
Naopak, napríklad konzumácia alkoholu neurogenézu spomaľuje. Návykové látky poškodzujú mozog a opiátové receptory v mozgu reagujú na rôzne opiáty, ktoré môžu spôsobiť závislosť vrátane drog a alkoholu.
Mozog pracuje aj počas spánku
Mozog ani počas spánku neoddychuje, ale triedi a ukladá informácie. Počas spánku náš mozog spracováva podnety, ktoré získal počas dňa.
V noci pracuje najmä na triedení všetkých zozbieraných informácií. Z času na čas si potrebuje oddýchnuť, stále však zostáva aktívny.
Počas spánku mozog pracuje a rieši problémy, ktoré sú v bdelom stave zložité. Slávne objavy boli taktiež vymyslené a kreované práve v snoch, napríklad periodická tabuľka chemických prvkov či melódia piesne Yesterday od anglickej skupiny The Beatles.
Dlhodobé ukladanie epizodických spomienok podľa najviac prijímanej hypotézy prebieha mimo vedomia - v spánku - prenosom informácií z časti mozgu zvanej hippocampus do mozgovej kôry.
Chvíľa pokoja a odpočinku „na usporiadanie myšlienok“ prospieva aj upevňovaniu pamäti. Dosiaľ sa myslelo, že to prebieha iba počas spánku.
Co se děje s tělem, když málo spíte
Pamäť nie je dokonalý záznamník
Pamäť každého z nás má svoju kapacitu. Ak sa po čase naplní, mozog automaticky vypustí spomienky a informácie, s ktorými pracuje najmenej.
Ľudská pamäť nie je nevyčerpateľná. Konkrétne informácie a spomienky náš mozog uchováva len na istý čas a zapamätať si v živote všetko je, bohužiaľ, viac ako nemožné.
Preto náš mozog selektuje a ukladá iba tie informácie, ktoré sú pre nás dôležité. Najdlhšie si uchová iba tie spomienky, ktoré sú pre nás naozaj silné a niečo znamenajú.
Pamäť nie je spoľahlivý záznamník. Vždy, keď si niečo pamätáte, zároveň si aj „prepisujete“ pamäťové stopy, a tak sa často môže stať, že si vytvoríte falošné spomienky.
Ak si potrebujete zapamätať niečo dôležité aj na celé roky, danú informáciu treba opakovať v určitých intervaloch a najmä s prestávkami.
Mozog nedokáže robiť viac úloh úplne naraz
Často sa tvrdí, že ženy vedia robiť súčasne viac vecí ako muži. Nie je to tak. V skutočnosti mozog nedokáže robiť súčasne viac vecí naraz, len sa vždy veľmi rýchlo prepína medzi úlohami.
Takéto prepínanie môže vytvárať dojem multitaskingu, no pri náročných úlohách môže znižovať presnosť a sťažovať sústredenie.
Prečo sa nedokážeme pošteklit sami?
Mozog dokáže rozpoznať vlastné a cudzie dotyky a odlišne na ne reaguje. To je dôvod, prečo sa nedokážeme poštekliť vlastnými rukami.
Pri vlastnom pohybe mozog vopred odhaduje, aký dotyk vznikne, a preto naň nereaguje rovnako prekvapene ako na nepredvídateľný dotyk z vonkajšieho prostredia.
Myšlienky, predstavy a emócie ovplyvňujú správanie
Ľudský mozog dokáže na základe skúseností a zážitkov vygenerovať nové nápady. Ak vám v mozgu uviazla nejaká myšlienka, nápad či sen, je celkom pravdepodobné, že sa vám ho podarí dosiahnuť.
Je to vďaka tomu, že ľudský mozog nedokáže rozoznať realitu a predstavivosť. Platí to nielen o pozitívnych, ale aj o negatívnych želaniach.
Ak sa dostaneme do nejakej stresovej situácie, často si potichu spievame či pískame, čo mozog sprostredkovane „upokojuje“ prostredníctvom oblasti v ľavej hemisfére.
Limbický systém v mozgu je zodpovedný za to, ako sa cítime, teda za naše pocity. Niektoré štúdie hovoria o tom, že mozog môže reagovať na závislosť a návykové látky takisto ako na odmenu.
Mozog filtruje obrovské množstvo informácií
Mozog spracuje každú sekundu toľko informácií, ktoré by nedokázal spracovať ani ten najvýkonnejší počítač na svete.
Keby mal náš mozog spracovať a uchovať všetky informácie, ktorým sme denne vystavení, musel by byť väčší ako celé telo. Preto je vstup informácií do mozgu filtrovaný už od zmyslových orgánov.
Deväťdesiat percent informácií, ktoré prijíma mozog, prichádza práve zrakom. Mozog tak neustále vyberá, ktoré vnemy spracuje podrobnejšie a ktoré zostanú na okraji pozornosti.
Ak vám uviazne melódia piesne v hlave a neviete ju dostať von, je to spôsobené „zaseknutým“ nervovým obvodom v mozgu, ktorý sa neustále opakuje.
Ďalšie pozoruhodné schopnosti mozgu
- Za deň mozog vykoná až 70-tisíc myšlienok.
- Kapacita mozgu sa odhaduje na 1000 TB, pričom 1 TB = 1000 GB.
- Mozog obsahuje približne 86 miliárd neurónov.
- Mozog predstavuje približne 2 % telesnej hmotnosti, ale spotrebuje až 20 % celkovej energie tela.
- Mozog vytvára elektrickú energiu, ktorá by podľa uvedeného odhadu dokázala rozsvietiť 25-wattovú žiarovku.
- Ľudský mozog je schopný uskutočniť 1 016 procesov za sekundu.
Čo môže mozog poškodzovať?
Hematoencefalická bariéra chráni mozog tým, že zabraňuje mnohým cudzím látkam v cievnom systéme dostať sa do mozgu. Bariéra však nefunguje dokonale a mnohé látky cez ňu preniknú, niektoré rýchlejšie ako iné.
Alkohol sa do mozgu dostane za šesť minút, zatiaľ čo nikotín prerazí bariéru len za sedem sekúnd. Opiátové receptory v mozgu reagujú na rôzne opiáty, ktoré môžu spôsobiť závislosť vrátane drog a alkoholu.
Časté pitie alkoholu na mozog určite nemá pozitívne účinky, mozgové bunky však úplne nezabíja. Poškodzuje iba konce neurónov, čo môže mať za následok problémy s pamäťou, zrozumiteľnou komunikáciou či motorikou.
Aby mozog dokázal bezchybne pracovať aj vo vyššom veku, je dôležité vedieť sa oň správne starať. Okrem pravidelného trénovania pamäte vyžaduje kvalitnú stravu, dostatok spánku a čerstvý vzduch.
Dôležité je poskytnúť mu neustále nové podnety, napríklad nové miesta, zážitky a činnosti, ktoré ho rozvíjajú. Vyhýbajme sa alkoholu či stresovým situáciám, naopak pravidelne trénujme, učme sa a vzdelávajme sa.
Mýty o mozgu a pamäti
Mýtus: Opakovanie je matka múdrosti
To však nie je úplne pravda. Príliš častým opakovaním nášmu mozgu bránime, aby si informácie poriadne uložil.
Opakovať preto musíme v určitých intervaloch a najmä s prestávkami.
Mýtus: Ľudská pamäť je nevyčerpateľná
Omyl. Konkrétne informácie a spomienky náš mozog uchováva len na istý čas a zapamätať si v živote všetko je, bohužiaľ, viac ako nemožné.
Náš mozog selektuje a ukladá iba tie informácie, ktoré sú pre nás dôležité.
Mýtus: Najlepšie si veci zapamätáme, ak sa ich učíme pred spánkom
Opak je pravdou. Najlepším časom na učenie sú podľa výskumov práve skoré ranné hodiny.
Informácie, ktoré náš mozog vstrebáva počas dňa, si pravdepodobne zapamätáme na dlhší čas, kým tie z nočných hodín zabudneme oveľa skôr.
Mýtus: Dlhý spánok je vždy dobrý pre zdravie a pamäť
Spánok je síce veľmi dôležitý, ale nemal by byť až príliš dlhý. Keď ste unavení, choďte spať.
Pokiaľ sa zobudíte aj bez budíka skôr, ako ste plánovali, je to signál vášho organizmu aj mozgu, že je pripravený na nové informácie.
Mýtus: Alkohol zabíja mozgové bunky
Je jasné, že časté pitie alkoholu na mozog určite nemá pozitívne účinky, mozgové bunky však úplne nezabíja.
Poškodzuje iba konce neurónov, čo môže mať často za následok problémy s pamäťou, zrozumiteľnou komunikáciou či motorikou.
Mýtus: S vekom sa pamäť nevyhnutne zhoršuje
Je pravda, že s vekom sa zvyšuje riziko rôznych ochorení, no práve ľudský mozog je, pokiaľ ho trénujeme, jedným z najodolnejších orgánov a dokáže správne fungovať až do veľmi vysokého veku.
Krížovky, učenie, memorovanie textov, čítanie, hlavolamy a logické hry preto môžu byť súčasťou pravidelnej duševnej aktivity.
tags: #zaujimavosti #o #ludskom #mozgu