Zaujímavosti o odliatku mozgu neandertálca z Gánoviec

V Gánovciach pri Poprade sa nachádza jeden z najvýznamnejších paleoantropologických nálezov strednej Európy - travertínový odliatok vnútra lebky neandertálca. Nález bol objavený v roku 1926 pri ťažbe travertínu na lokalite Hrádok a dnes patrí k najstarším a najvzácnejším dôkazom prítomnosti neandertálcov na území Slovenska.

Nejde o skamenený mozog v doslovnom zmysle, ale o prirodzený odliatok mozgovne, ktorý vznikol po vyplnení lebky minerálmi z teplej travertínovej vody. Gánovský neandertálec žil približne pred 105 000 rokmi, pričom niektoré datovania uvádzajú aj obdobie okolo 120 000 až 130 000 rokov.

Kde sa nález nachádza

Praveká lokalita v obci Gánovce sa nachádza juhovýchodne od Popradu vo vzdialenosti 3 km. Chotár obce leží v južnej časti Popradskej kotliny a územie je budované prevažne paleogénnymi sedimentami centrálnokarpatského flyšu.

Gánovské travertíny sa nachádzajú v okrese Poprad v katastrálnom území obce Gánovce. Travertínová skala Hrádok je vďaka vzácnemu nálezu stredobodom Národnej prírodnej pamiatky Gánovské travertíny.

Predstavte si uprostred dediny zelenú lúku veľkú asi ako polovica futbalového ihriska. Niekde pri jej okraji umiestnite kamennú kopu vysokú dva a pol metra. Na kraj cesty dajte tabuľku Národná prírodná pamiatka Gánovský travertín.

Takto vyzerá jedno z najvýznamnejších paleontologických nálezísk na svete tzv. Hrádok v Gánovciach pri Poprade. Travertínová kopa je pozostatkom rozsiahlejšieho útvaru, ktorý vznikal ukladaním minerálov z teplých prameňov.

Prečo vznikali gánovské travertíny

V chotári obce sa nachádzajú veľké náleziská travertínov, ktoré sa viažu na priečne zlomy V - Z smeru a na teplé mineralizované pramene s obsahom oxidu uhličitého. Ich vek je pleistocénny až holocénny, ale väčšina z nich vznikla za posledného interglaciálu ris / würm.

Gánovské travertíny patria k významným a cenným geologickým a geomorfologickým fenoménom, ktoré dokumentujú vznik travertínu sedimentáciou z termálnych minerálnych vôd. Práve teplá voda bohatá na minerály vytvárala podmienky, v ktorých sa mohli zachovať fosílie rastlín, zvierat aj ľudských pozostatkov.

Na tomto mieste bol kedysi pravdepodobne teplý travertínový prameň, pri ktorom sa náš praveký predchodca otrávil z oxidu uhličitého, ktorý sa okolo týchto prameňov nachádza. Možno spadol do vody, možno nie, to asi už nezistíme, no isté je, že kým sa úplne na ňu zabudlo (historici zistili, že to bola žena), stihli sa v jej lebke ukladať minerály, ktoré tvrdli až vznikol presný odliatok jej mozgu.

Ako rástol travertín v jej lebke, tak rástla aj kopa kameňa okolo nej a nad ňou. Voda sa vyparovala, travertín sa usadzoval, až potom raz, niekedy na začiatku 20. storočia, našli tento vzácny objav robotníci pri ťažbe kameňa.

Ako vznikol odliatok mozgovne

Bežná fosílna lebka zachováva tvar kostí. Endokast je niečo iné - je to prirodzený odliatok vnútorného priestoru lebky, ktorý vznikol, keď sa dutina vyplnila minerálnym sedimentom (v tomto prípade travertínom).

Najpravdepodobnejší scenár úmrtia neandertálca (alebo neandertálkyne, podľa niektorých vedcov) hovorí o vdýchnutí dusivého kysličníku uhličitého vo chvíli, keď sa náš neznámy chcel napiť vody. Jeho hlava skončila v kráteri a keď sa mozog relatívne rýchlo rozložil, na jeho miesto začala vtekať voda.

V lebečnej dutine ukladala vrstvy minerálov, ktoré postupne tvrdli až vznikol sintrový odliatok. Vďaka nemu môžu vedci skúmať približný tvar a objem mozgu, aj keď samotné mäkké tkanivá dávno zmizli.

„V dobe, keď okolo prameňa rástli jedľové a smrekové lesy, v období, keď tu žili mamuty, kone, medvede, vlci, bobry, a ďalšie zvieratá, zahynul tu neznámy človek. O ňom samotnom nevieme holé nič: ani kto to bol, ani ako vyzeral, ani ako zomrel.“

„V každom prípade tu našiel svoju smrť. Spadol na dno a bahnitá, minerálnymi látkami presýtená voda sa nad ním zavrela. Jeho telo sa postupne rozložilo, ale niektoré kosti odolali. V otvorenej a vyprázdnenej lebke začal narastať travertín. Presne okopíroval mozgovú dutinu a potom stvrdol.“

Objav v roku 1926

Od 80. rokov 19. storočia sa tu ťažil travertín, v ktorom sa nachádzali mnohé paleobotanické a paleozoologické fosílie. Travertínový lom si na kopčeku nad Gánovcami otvoril taliansky kamenár Giuseppe Migliorini z Milána.

V roku 1926 našiel v kuse travertínu kamenársky majster Koloman Koki časť lebky (endokranium), vyplnené travertínom. Vnútri sa nachádzal dutý priestor vyplnený travertínom - presný odliatok vnútra ľudskej lebky.

Tvarom sa podobal tým, o ktorých vedel, že sú skameneliny - mozgy zvierat. A vedel aj to, že ak ho odovzdá Jaroslavovi Petrbokovi, spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe, dostane zaň pár korún.

Kamenársky majster predal vtedy nález českým archeológom za sto korún. Nakoľko kameň nebol práve tak pekný, ako bývali tie čo našiel pred ním, trochu ho upravil. Osekal lôžko a aj zbytky, ktoré sa naň nalepili.

Petrboka, tvorivá činnosť strelmajstra údajne tak nahnevala, že mu vynadal do volov. Nečudo, lebo „neestetické“ lôžko bola pôvodná lebka neandertálca a zbytky, ktoré sa na mozog nalepili, boli zbytky kostí, ktoré sa mohli ešte zachrániť.

Absolútne unikátny nález stratil to, čím mohol byť ešte unikátnejší. Objaviteľ odliatku - kamenársky majster K. Koki - pôvodnú lebku pokladal za nezaujímavú a vyhodil ju. Len to najdôležitejšie - „skamenený mozog“ - uschoval pre Jaroslava Petrboka.

Od omylov k vedeckému potvrdeniu

Zaujímavé je, že po prvý krát sa vedecký svet o náleze dozvedel až v roku 1933. V Petrbokovom článku o prehistorických nálezoch sa hovorilo o záchrane mozgu človeka. Bez väčšieho ohlasu.

Podľa niektorých svedectiev sa Petrbok vraj najprv nazdával, že ide o odliatok mozgu mamuta. Viedla ho k takému úsudku nezvyčajná veľkosť mozgu, ktorý mal objem až 1 320 kubických centimetrov.

Po zverejnení nálezu niektorí vedci z čias prvej republiky tvrdili, že Petrbok doniesol z Gánoviec mozog nosorožca. Aby sa o výliatku zbytočne nešpekulovalo, uvažoval dokonca jeho ľavicovo orientovaný majiteľ o tom, že ho dá preskúmať vedcom v Moskve.

Ľady sa pohli až po 2. svetovej vojne. Jaroslav Petrbok ukázal výliatok mozgovne neandertálca mladému antropológovi Emenuelovi Vlčekovi. Údajne so slovami, aby to „ukázal těm volům“.

Volmi myslel akademickú obec, ktorá odmietla myšlienku, že by na Slovensku praľudia vôbec kedy žili. Vlčekovi sa podarilo niečo neobyčajné aj na dnešné pomery.

Zorganizoval medzinárodný tím vedcov, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia vtedajšieho kapitalistického bloku (z Franúczska, Veľkej Británie, Spolkovej republiky Nemecko). Už v priebehu roku 1950 dokázali, že výliatok mozgovne skutočne patril neandertálcovi.

Antropológ Dr. E. Vlček určil, že je to výliatok mozgovne neandertálskeho človeka. V roku 1958 medzinárodná komisia zložená so vtedajších kapacít uznala nález za skutočný.

Čo odliatok prezrádza o neandertálcovi

Gánovský endokast patrí k najlepšie zachovaným svojho druhu v strednej Európe. Poskytuje informácie o veľkosti mozgu neandertálca a o niektorých anatomických znakoch, ktoré ho odlišujú od moderného človeka.

Vďaka nemu môžu vedci skúmať približný tvar a objem mozgu, aj keď samotné mäkké tkanivá dávno zmizli. Už celé desaťročia slúži ako referenčný materiál pri porovnávaní anatómie neandertálcov z rôznych častí Európy.

Práve preto patrí gánovský endokast medzi klasické nálezy európskej paleoantropológie. Podobne vzácnych nálezov vo svete veľa niet.

Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Zaraďujeme ich do stredného paleolitu.

Kedy neandertálec z Gánoviec žil

Medzinárodná komisia v dňoch 17. - 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi.

Dnes vieme, že gánovský neandertálec žil približne pred 105 000 rokmi (niektoré datovania ukazujú aj na obdobie okolo 130 000 rokov), teda v čase posledného interglaciálu - teplejšieho obdobia medzi dobami ľadovými.

V roku 1958 medzinárodná komisia zaradila nález do poslednej doby medziľadovej - okolo 105 000 pred Kr. Do tej doby bola existencia neandertálcov v priestore strednej Európy poprieraná.

Krajina, v ktorej neandertálci žili

Gánovce v čase neandertálcov nevyzerali ako dnešná podtatranská obec. Travertínové pramene vytvárali špecifické prostredie s teplými vývermi, okolo ktorých sa koncentroval život.

V okolí sa našli aj pozostatky pleistocénnej fauny - dôkazy o tom, že neandertálci žili v krajine obývanej veľkými cicavcami doby ľadovej a medzľadových období.

Gánovské travertíny sa preslávili aj rôznymi fosíliami zvierat, napríklad lesného slona, žeriava, korytnačky bahennej, nosorožca, koňa či soba. Pri ťažbe sa našla stehenná kosť slona, kosti nosorožcov, zuby mamuta, čeľusť divého koňa či fosílie rastlín.

Nález z Gánoviec tak nie je izolovaným „kameňom“. Je súčasťou širšieho obrazu o tom, ako neandertálci osídľovali strednú Európu, aké prostredie preferovali a ako sa prispôsobovali klimatickým výkyvom.

Ďalšie neandertálske nálezy

V rokoch 1955 -1956 sa na gánoveckej lokalite vykonal revízny výskum (výskum v rokoch 1955-1960 viedli F. Prošek a E. Vlček). Výsledky archeologického, geologického a antropologického výskumu priniesli množstvo nových nálezov.

Medzi nimi sa našli aj odtlačky vretennej a lýtkovej kosti a pracovné nástroje nendertálskeho človeka. Pri revíznom výskume v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia našli archeológovia ďalšie kosti neandertálcov, ľavú vretennú a lýtkovú kosť, ktoré patrili nedospelému jedincovi.

Podľa nepotvrdených správ mal v roku 1949 nájsť v lokalite Hrádok ďalší odliatok mozgovne neandertálca Béla Hajts, vzácny nález je však nezvestný. Je to však len jedna zo záhad, ktoré sa šíria o neandertálcoch a Gánovciach.

Medzi dedinčanmi sa hovorilo aj o tom, že v roku 1924 skupina neznámych turistov našla v travertínovom lome dokonca celú kostru neandertálca. Žiadne dôkazy však o tom neexistujú, pravda to teda môže byť i nemusí.

Osídlenie v neskorších obdobiach

Gánovecký Hrádok bol viac ráz osídlený aj v neskorších obdobiach, najmä v období otomanskej kultúry. Vtedy tu vznikla kultová studňa s drevenou výdrevou, pôvodne asi 9 m hlboká.

Pri výskume v roku 1955 v nej našli množstvo keramiky, bronzové predmety, opálené ľudské a zvieracie kosti, zuhoľnatené obilie, kosti ľudskej ruky s navlečenými náramkami, záušnice, gombíky, zlatý drôt, sklenené perly a pod.

Našiel sa aj štylizovaný ženský idol, kamenný falus, zvyšky hlinenej piecky (pyraunos), kolieska z črepov, prepálené kusy hliny s odtlačkami ľudských prstov a i.

Prekvapujúci bol objav niekoľko desiatok nádobiek zhotovených z brezovej kôry, a tiež záušníc rovnako z brezovej kôry. Nemenej pozoruhodný bol nález železnej rúčky dýky, ktorej čepeľ sa nezachovala, práve tak ako aj jej obloženie (azda kostenné).

Najstarší železný predmet

Železná rúčka dýky (v poslednom čase sa interpretuje aj ako železný kosák) patrí k najstarším nálezom tohto kovu v Európe. Železo z ktorého bola vyrobená bolo získané metalurgickou činnosťou, nešlo o spracovanie meteoritického železa.

Výsledky analýzy C14 datujú drevenú výdrevu studne do 1465 -+ 35 rokov pred Kr. Za vrchol osídlenia lokality Hrádok v Gánovciach považujú archeológovia časy otomanskej kultúry zo začiatku strednej doby bronzovej.

Železná, zlatom vykladaná dýka vedcom doslova „vyrazila dych“. Nález, ktorý patrí do európskej epochy o 500 rokov mladšej.

Dýka bola vyrobená na Blízkom východe. To dokázala analýza. Ako, prečo a vďaka komu sa dostala z miest vzdialených vzdušnou čiarou viac ako 2 000 km na Spiš, ťažko odhadnúť.

Treba mať na pamäti, že ten kto mohol obetovať takú vzácnosť ako bola kovová dýka v čase keď metalurgia v Európe bola neznáma, musel byť mimoriadne bohatý. Bohatstvo v tých časoch znamenalo moc, tak ako i dnes.

Ďalšie archeologické obdobia

Podľa údajov z obdobia pred vyťažením a zničením lokality bola gánovská kopa opevnená valom. Najmladšie nálezy, ktoré odtiaľ pochádzajú sú z doby laténskej, z obdobia púchovskej kultúry a včasno stredovekého - slovanského obdobia.

V stredoveku tu stál hrádok. V obci sa nachádzajú aj iné osídlené polohy. Predovšetkým je to poloha „Za stodolami“, osídlená hlavne v období mladšej doby bronzovej.

Z nej pochádza aj jeden žiarový hrob v hlinenej urne, ktorú radíme do obdobia pilinskej kultúry. Gánovce preto nepredstavujú iba lokalitu spojenú s neandertálcami, ale aj miesto s dlhým a pestrým osídlením.

Čo nám nález hovorí o človeku

Neandertálci už dávno nie sú vnímaní ako primitívni „jaskynní ľudia“. Genetické výskumy ukázali, že moderní Európania nesú časť ich DNA.

Mali symbolické správanie, starali sa o zranených členov skupiny a dokázali prežiť v náročných klimatických podmienkach desaťtisíce rokov. Gánovský nález nám pripomína, že dejiny človeka na území dnešného Slovenska siahajú omnoho hlbšie, než si zvyčajne uvedomujeme.

Nie sme len dedičmi stredovekých hradov a novovekých miest. Sme súčasťou omnoho dlhšieho príbehu, v ktorom neandertálci zohrali svoju úlohu.

Zároveň nás učí pokore voči vedeckému poznaniu. Bez starostlivého výskumu, porovnávania a datovania by zaujímavý kameň z Gánoviec zostal len kuriozitou.

Čo možno vidieť priamo v Gánovciach

Teraz je na tomto mieste vybudovaný Geopark Neandertal. V priestore Gánovských travertínov sa nachádza aj Geopark Neandertal Gánovce.

Založilo ho v roku 2007 Občianske združenie NEANDERTAL v spolupráci s miestnou samosprávou a Podtatranským múzeom. Občianske združenie sa venuje ochrane, popularizácii a zveľaďovaniu lokality.

Geopark je voľne otvorený pre verejnosť, my vám však odporúčame návštevu skoro na jar, kedy vegetácia nie je vysoká, a lokalita je o niečo príťažlivejšia vďaka viditeľným prírodným pamiatkam.

Nájdete tu niekoľko informačných tabúľ o histórii lokality, drevené sochy predstavujúce zvieratá a neandertálca, ale i detské ihrisko. Pre deti je to ideálne miesto na skúmanie a vypustenie energie.

Je tu umiestnených niekoľko sôch, ktoré majú znázorňovať kostry pravekých zvierat a nájdete tu aj sochu Neandertálca. A ak budete mať šťastie a pozorné oko, môžte si na pozostatku travertínovej kopy nájsť zopár skamenelín.

Kde vidieť kópiu odliatku

Jeho originál, asi 150 tisíc rokov starý, je uložený v bezpečnom trezore v Národnom múzeu v Prahe. Jeho veľmi vernú kópiu vystavujú na Bratislavskom hrade.

V Podtatranskom múzeu v Poprade je od roku 1969 venovaná nálezom z Gánoviec samostatná expozícia: „Gánovce - životné prostredie neandertálskeho človeka na Spiši“, jediná špecializovaná expozícia na Slovensku.

Výliatok mozgovne je uložený v Národnom múzeum v Prahe, kópia sa nachádza v múzeu v Poprade. Odliatok mozgovne v Gánovciach možno vidieť v neveľkej paleontologickej expozícii, ktorá je umiestnená na chodbe obecného úradu.

Okrem kópie mozgovne sú tam aj ďalšie praveké nálezy, ktoré sa podarilo nájsť pri ťažbe travertínu v prvej polovici minulého storočia. Je tam napríklad stehenná kosť slona, kosti nosorožcov, zuby mamuta, čeľusť divého koňa či fosílie rastlín.

Originál mozgovne je uložený v Národnom múzeu v Prahe, jednu kópiu vlastní Podtatranské múzeum v Poprade, momentálne je však pre jeho rekonštrukciu uložená na Obecnom úrade v Gánovciach.

Travertínový prameň a gánovský gejzír

Neďaleko Gánoviec sa totiž nachádza nový travertínový prameň. Chceli sme na vlastné oči vidieť, ako to vlastne vyzerá, keď sa travertín usádza a čo sa okolo toho deje.

Zo skaly vyviera teplý prameň, ktorý sa rozlieva doširoka a minerály, ktoré sa tu usadzujú, vytvárajú na zemi zaujímavé štruktúry, takzvané sintre (podobným spôsobom vznikajú kvaple v jaskyniach).

Deti do vody hádzali rôzne listy a drievka a pozorovali, čo sa s nimi stane. Našli sme tu aj niekoľko skoro skamenených rastlín.

Zaujímavosťou tohto prameňa je, že v jeho okolí sa dobre darí niekoľkým prímorským živočíchom a rastlinám.

O pár desiatok metrov ďalej na lokalite nazývanej Hozelec, na okraji obce, nájdete travertínové kopy spolu s unikátnym gejzírom chrliacim termálnu vodu. Okrem toho tu môžete vidieť fotogenické jazierka s bielo-žltými vápnitými sedimentami.

Význam lokality pre výskum

Práve preto je systematický výskum a dokumentácia nálezísk taká dôležitá. Fosília bez kontextu stráca veľkú časť svojej hodnoty.

Napriek tomu, že od objavu gánovského endokastu ubehlo takmer sto rokov, výskum tejto lokality sa nekončí. Do hry dnes vstupujú domáce i medzinárodné inštitúcie.

Systematický výskum kvartéru, archeologických horizontov a geologického prostredia na Slovensku zastrešujú predovšetkým odborníci z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ako aj Prírodovedecká a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Tieto inštitúcie prepájajú staré nálezy s modernými terénnymi prieskumami a stratigrafickými analýzami. Vďaka tomu sa lokálne nálezy darí zasadzovať do širokého genetického a geochronologického kontextu stredoeurópskeho praveku.

Prečo treba lokalitu chrániť

Lokalita Hrádok je dnes súčasťou Geoparku Neandertal Gánovce. Nález pripomína, že aj na Slovensku máme paleoantropologické dedičstvo európskeho významu.

Zároveň upozorňuje na krehkosť takýchto miest - ťažba, erózia či neodborné zásahy môžu nenávratne poškodiť to, čo sa formovalo desiatky tisíc rokov.

Príbeh gánovského neandertálca preto nie je len o minulosti. Je o tom, ako pristupujeme k vedeckému dedičstvu, ako si vážime kontext nálezov a ako dokážeme čítať stopy, ktoré po sebe zanechali tí, čo tu žili dlho pred nami.

Ako sa dostať ku Gánovským travertínom

Geopark nájdete veľmi ľahko. Nachádza sa takmer v strede dediny, na mieste bývalého kameňolomu.

Okraj mesta Poprad je vzdialený od Gánoviec približne 1 km severozápadne, centrum mesta 5 km. Južným okrajom vedie železničná trať Žilina - Košice, severne prebieha trasa cesty I/18 z Liptova na Prešov.

Dostanete sa sem taxíkom alebo autobusovou dopravou. Parkovať môžete v blízkosti prírodnej pamiatky na určenej odstavnej ploche zdarma.

Gánovce vám odporúča navštíviť desať detí z desiatich. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde si prídu na svoje budúci archeológovia, historici, paleontológovia, kamenári, ekológovia, či ochrancovia prírody.

Keď sa dnes pozrieme na travertínový endokast, nevidíme len odliatok pravekého mozgu. Vidíme otázku, ktorú si kladieme dodnes: kto sme a odkiaľ prichádzame.

tags: #zaujimavosti #o #odliatiny #mozgu #z #ganoviec