Anatómia vegetatívneho nervového systému

Vegetatívny nervový systém, známy aj ako autonómny nervový systém, je časť nervovej sústavy, ktorá reguluje nevedomé telesné funkcie, ako je dýchanie, srdcová frekvencia, trávenie a ďalšie. Jeho hlavnou úlohou je udržiavať vnútorné prostredie organizmu, zabezpečovať správne fungovanie vnútorných orgánov a prispôsobovať činnosť tela meniacim sa podmienkam.

Vegetatívny nervový systém pracuje prevažne nezávisle od našej vôle a reflexívne riadi hladké svalstvo, srdcový sval, cievy a žľazy. Anatomicky a funkčne ho tvoria centrálne aj periférne nervové štruktúry, pričom jeho eferentné dráhy sa skladajú najmenej z dvoch neurónov oddelených vegetatívnym gangliom.

Postavenie vegetatívneho nervového systému v nervovej sústave

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu, ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu, ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém, čiže somatický systém ovládaný vôľou, a autonómny nervový systém, čiže vegetatívny systém, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Vegetatívny nervový systém je súčasťou periférneho nervového systému spoločne so somatickým eferentným motorickým systémom a senzorickými aferentnými vláknami. Zabezpečuje prevod vzruchov medzi centrálnym nervovým systémom a efektorovými tkanivami nezávislými od kontroly vôľou, ako sú hladká svalovina, myokard a exokrinné žľazy.

Úlohy a funkcie vegetatívneho nervového systému

Funkciou vegetatívneho nervového systému je regulácia vnútorného prostredia organizmu, zabezpečovanie správneho fungovania a činností vnútorných orgánov, inervácia hladkého svalstva, srdca, ciev a žliaz.

Vegetatívny nervový systém zabezpečuje reguláciu srdcového tepu, dýchania, trávenia, krvného tlaku, telesnej teploty, metabolizmu, sekrécie žliaz, vyprázdňovania močového mechúra a čreva, ako aj viacerých sexuálnych funkcií.

Jeho činnosť ovplyvňuje základné životné funkcie spojené s prijímaním potravy, cirkuláciou, metabolizmom a funkciami spojenými s udržaním života. Tento systém je zásadný pre udržanie homeostázy, čiže rovnováhy v tele.

Vegetatívny nervový systém nezávisle od vôle reguluje tep srdca, dýchanie, trávenie a krvný tlak. Jeho správne fungovanie je kľúčové pre celkové zdravie jedinca.

Ústredné riadenie vegetatívnych funkcií

Centrálne oblasti autonómnej regulácie nie sú v mozgu striktne ohraničené. Najvyššie položenou oblasťou autonómnej regulácie je hypotalamus. Ostatné centrá sa nachádzajú v nižších častiach centrálneho nervového systému.

Najdôležitejšie vegetatívne regulačné štruktúry sa nachádzajú v hypotalame, mozgovom kmeni a mieche. Na koordinácii autonómnych reakcií sa podieľajú aj vyššie mozgové štruktúry, najmä oblasti súvisiace s emóciami, bdelosťou a spracovaním stresu.

V predĺženej mieche sa nachádzajú najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak. Tieto centrá sú súčasťou retikulárnej formácie.

Miecha je okrem prevodovej funkcie aj dôležitým reflexným ústredím. Reflexne reguluje vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien a je centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie.

Centrálna nervová sústava a vegetatívne centrá

Miecha

Miecha je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je uložený v chrbticovom kanáli. Hlavnou funkciou miechy je nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má tvar písmena H alebo motýlích krídel a vytvára predné, zadné a bočné miechové rohy.

Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti miechy a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho, teda vegetatívneho nervového systému. Predné miechové rohy obsahujú motorické neuróny a zadné miechové rohy prijímajú signály z periférie.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Predný koreň je odstredivý, teda eferentný a motorický, zatiaľ čo zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny.

Mozgový kmeň

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy. Patria medzi ne obživné reflexy, ako cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav, a obranné reflexy, ako kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu. Z nej vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú centrálnu nervovú sústavu v základnej aktivite potrebnej pri bdení.

Hypotalamus

Hypotalamus je najvyššie položenou oblasťou autonómnej regulácie. Koordinuje činnosť vegetatívneho nervového systému s endokrinnou reguláciou a ovplyvňuje také funkcie, ako sú telesná teplota, príjem potravy a tekutín, metabolizmus, spánok, bdenie a stresová odpoveď.

Vegetatívne funkcie úzko súvisia aj s emočnými reakciami. Preto môže psychické napätie meniť srdcovú frekvenciu, krvný tlak, potenie, činnosť tráviaceho systému alebo dýchanie.

Periférna organizácia vegetatívneho nervového systému

Štruktúry tvoriace vegetatívny nervový systém sa nachádzajú v špecializovaných útvaroch, ako sú gangliá, sympatický kmeň a autonómne nervové pletene vnútorných orgánov, v mozgu a mieche ako eferentné neuróny a tiež v periférnom nervovom systéme v orgánoch a tkanivách.

Vegetatívny nervový systém pozostáva z aferentných, centrálnych a eferentných nervových buniek. Aferentné nervové vlákna prechádzajú zmiešanými nervami, ktoré zabezpečujú vnímanie bolesti a reguláciu kardiovaskulárnych a respiračných reflexov.

Eferentné nervové vlákna vedú k periférnym orgánom a tkanivám, ktorých funkcie regulujú. Na rozdiel od somatických motorických nervov neputujú z centrálneho nervového systému priamo k cieľovému orgánu, ale sú v priebehu dráhy prepájané na ďalšie neuróny v gangliách.

Pregangliové a postgangliové neuróny

Eferentné motorické dráhy vegetatívneho nervového systému tvoria dva neuróny, ktoré sa prepájajú vo vegetatívnych gangliách. Podľa ich polohy sa rozlišujú pregangliové a postgangliové neuróny.

Pregangliový neurón má telo v centrálnej nervovej sústave a jeho axón smeruje do vegetatívneho ganglia. V gangliu sa prepája s postgangliovým neurónom, ktorého axón pokračuje k cieľovému orgánu alebo tkanivu.

Preto existujú pregangliové neuróny, ktoré idú do ganglia, a postgangliové neuróny odchádzajúce z ganglia ďalej k ďalšiemu neurónu alebo do inervovanej tkane.

Eferentný motorický neurón nekomunikuje s cieľovým orgánom alebo tkanivom priamo, ale cez najmenej jeden vsunutý neurón. Usporiadanie dráhy možno zjednodušene vyjadriť ako: senzitivný neurón - interneurón - motorický neurón.

Hlavné časti vegetatívneho nervového systému

Autonómnu nervovú sústavu rozdeľujeme na dve hlavné funkčné skupiny: sympatikus a parasympatikus. Ako tretia, relatívne samostatná časť sa často uvádza enterický nervový systém.

• Sympatikus pripravuje organizmus na útok, obranu alebo útek.
• Parasympatikus udržiava organizmus v pokoji pri oddychu a trávení.
• Enterický nervový systém riadi predovšetkým pohyb a sekrečnú činnosť tráviacej trubice.

Na väčšinu orgánov pôsobí sympatikus a parasympatikus antagonisticky, teda protichodne. Ich účinky sa však nedajú vždy zjednodušiť na úplne opačné reakcie, pretože niektoré orgány sú inervované prevažne iba jednou z týchto častí.

Sympatikus

Sympatikus sa označuje ako torakolumbálny systém. Telá jeho pregangliových neurónov sa nachádzajú v postranných rohoch sivej hmoty miechy v oblasti hrudných a driekových segmentov.

Sympatikus má jadrá v centrálnom nervovom systéme, ktoré tvoria nucleus intermediolateralis po stranách chrbtice v rozmedzí segmentov C8-L3. V inom anatomickom členení sa jeho hlavná výstupná oblasť uvádza ako Th1-L3.

Axóny pregangliových sympatikových neurónov opúšťajú miechu v príslušných segmentoch. Sympatické gangliá sú dobre organizované a tvoria dva paravertebrálne reťazce pozdĺž chrbtice, ktoré sa označujú ako truncus sympathicus.

Vzruchy určené pre brušné a panvové orgány sa prepájajú v gangliách uložených pred chrbticou, teda v prevertebrálnych gangliách. Pregangliové axóny sympatiku sú preto väčšinou kratšie než postgangliové axóny.

Sympatikus sa aktivuje pri vnímaní ohrozenia alebo stresu. Typickými prejavmi sú zrýchlený tep, zvýšený krvný tlak, rýchlejšie dýchanie, zvýšená hladina cukru v krvi, potenie a zvýšená bdelosť.

V krízovej situácii ide o evolučne vhodnú reakciu typu „boj alebo útek“. Ak je sympatikus aktivovaný dlhodobo v dôsledku chronického stresu, porúch spánku alebo úzkosti, môže to viesť k rôznym poruchám regulácie.

Parasympatikus

Parasympatikus sa označuje ako kraniosakrálny systém. Jeho pregangliové vlákna opúšťajú centrálny nervový systém prostredníctvom niektorých hlavových nervov a prostredníctvom sakrálnych miechových segmentov S2-S4.

Hlavový parasympatikus súvisí najmä s hlavovými nervami III, VII, IX a X. Sakrálny parasympatikus vychádza z oblasti segmentov S2-S4.

Parasympatické gangliá sa nachádzajú prevažne v stene efektorových orgánov alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Pregangliové vlákna sú preto oveľa dlhšie než postgangliové axóny.

Až na výnimky, medzi ktoré patria ciliárne, submandibulárne a panvové gangliá, nie sú parasympatické gangliá presne organizované. Spojenia medzi pregangliovými a postgangliovými neurónmi sú v stene efektorových orgánov skôr difúzne rozptýlené.

Hlavnou dráhou parasympatiku je blúdivý nerv, nervus vagus. Je to najdlhší hlavový nerv, ktorý vychádza z mozgového kmeňa a dosahuje srdce, pľúca a tráviace orgány.

Pri aktivácii parasympatiku sa srdcová frekvencia spomaľuje, dýchanie sa prehlbuje, spúšťa sa trávenie a organizmus sa dostáva do režimu oddychu a regenerácie.

Enterický nervový systém

Enterický alebo intramurálny nervový systém je relatívne samostatná časť vegetatívnej nervovej sústavy. Skladá sa z nervových pletení a malých ganglií uložených v stene orgánov tráviacej trubice.

Rozprestiera sa približne od kardie žalúdka po horný okraj vnútorného análneho zvierača. Riadi svalové napätie a pohyby steny tráviacej trubice, ako aj sekrečnú aktivitu jej žliaz.

Po prerušení sympatických a parasympatických vlákien zostáva veľká časť funkcií enterického systému zachovaná. Je to spôsobené tým, že iba malá časť neurónov enterického systému je priamo inervovaná vláknami sympatiku a parasympatiku.

Enterický nervový systém preto dokáže do značnej miery koordinovať činnosť tráviacej trubice samostatne, hoci jeho aktivita je ovplyvňovaná sympatikom, parasympatikom, hormonálnymi signálmi aj stavom tráveného obsahu.

Neurotransmitery vegetatívneho nervového systému

Neurotransmitery sú chemické prenášače, ktoré sprostredkujú prenos nervového vzruchu v synapsách. Prenos sa uskutočňuje tam, kde končí jeden neurón a pokračuje druhý neurón, teda v gangliu, alebo tam, kde sa nachádza ovládané tkanivo, napríklad srdce, hladký sval alebo žľaza.

Základným neurotransmiterom všetkých pregangliových neurónov sympatiku aj parasympatiku je acetylcholín. Acetylcholín sa uplatňuje aj na všetkých postgangliových vláknach parasympatiku a na niektorých postgangliových vláknach sympatiku, napríklad pri potných žľazách.

Neurotransmiterom väčšiny postgangliových sympatikových neurónov je noradrenalín. Postgangliovým neurotransmiterom parasympatiku je acetylcholín.

Acetylcholín sa uplatňuje aj v dreni nadobličiek, ktorej bunky vývojovo zodpovedajú sympatickému gangliu a sú inervované pregangliovými sympatikovými vláknami. Po stimulácii tieto bunky uvoľňujú do krvi predovšetkým adrenalín.

Pri stimulácii príslušnej bunky sa neurotransmitery uvoľňujú zo zásobných granúl do synaptickej štrbiny, kde interagujú s príslušnými receptormi. Tým sa vzruch prenáša na ďalší neurón alebo na inervované tkanivo.

Acetylcholín sa inaktivuje enzýmom acetylcholínesterázou. Katecholamíny, medzi ktoré patria noradrenalín a adrenalín, metabolizujú enzýmy monoaminooxidáza a katechol-O-metyltransferáza.

Receptory vegetatívneho nervového systému

V gangliách vegetatívneho nervového systému sa nachádzajú cholinergné nikotínové receptory. V synapsách efektorových orgánov parasympatiku sa nachádzajú cholinergné muskarínové receptory.

Na cieľových orgánoch sympatiku sa uplatňujú najmä adrenergné alfa a beta receptory. Účinok stimulácie závisí od typu receptora, jeho umiestnenia a charakteru cieľového tkaniva.

Stimulácia alfa receptorov môže viesť k zvýšeniu aktivity fosfolipázy s následným vstupom vápnika do bunky alebo k zníženiu intracelulárnej koncentrácie cyklického adenozínmonofosfátu.

Stimulácia beta receptorov zvyšuje intracelulárnu koncentráciu cyklického adenozínmonofosfátu, čo v niektorých tkanivách vyvoláva stimuláciu, napríklad v srdci, a v iných inhibíciu, napríklad v hladkom svalstve.

Anatomické a funkčné rozdiely medzi sympatikom a parasympatikom

Účinky sympatiku a parasympatiku na orgány

Väčšina tkanív kontrolovaných vegetatívnym nervovým systémom prijíma inerváciu od sympatiku aj parasympatiku, ktoré na nich obvykle pôsobia protichodne. Vplyv jedného systému však v konkrétnom tkanive často prevažuje.

Sympatikus zvyšuje výkon srdca, zatiaľ čo parasympatikus ho znižuje. Parasympatikus zvyšuje sekréciu žliaz a pohyb tráviacej trubice, zatiaľ čo sympatikus pôsobí na tieto funkcie väčšinou tlmivo.

Sympatikus zvyšuje bdelosť, krvný tlak a dostupnosť energie pre svalovú činnosť. Parasympatikus podporuje trávenie, oddych, obnovu energetických zásob a regeneráciu organizmu.

Vegetatívne reflexy

Reflex je automatická fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Vegetatívne reflexy regulujú činnosť vnútorných orgánov bez potreby vedomého rozhodovania.

Reflexný oblúk sa skladá z receptora, dostredivej aferentnej dráhy, reflexného centra, odstredivej eferentnej dráhy a efektora. Efektorom môže byť hladký sval, srdcový sval alebo žľaza.

Vegetatívne reflexy sa podieľajú na regulácii krvného tlaku, srdcovej frekvencie, dýchania, trávenia, telesnej teploty, močenia, defekácie a sexuálnych funkcií.

Porovnanie vegetatívneho a somatického motorického systému

Somatický motorický nervový systém inervuje priečne pruhované kostrové svaly. Nervové vlákno vedúce z centrálneho nervového systému nie je prerušené v gangliách ani nevytvára periférne nervové pletene a systém je ovládaný vôľou.

Vegetatívny nervový systém inervuje hladké svalstvo, srdcový sval, cievy a žľazy. Jeho eferentná dráha sa skladá z pregangliového a postgangliového neurónu, medzi ktorými sa nachádza ganglion.

Pre zvýšenie rýchlosti vedenia vzruchu sú nervové vlákna somatického systému myelinizované. Vo vegetatívnom nervovom systéme sú myelinizované iba pregangliové nervové vlákna.

V somatickom motorickom systéme aj v parasympatiku je mediátorom acetylcholín. V somatickom systéme pôsobí na nikotínové receptory neuromuskulárnej platničky, zatiaľ čo v parasympatiku na muskarínové receptory cieľových orgánov.

Vegetatívna nerovnováha a poruchy autonómnej regulácie

Za normálnych okolností je tonus sympatického a parasympatického nervového systému v rovnováhe. Pri poruche funkcie vegetatívneho nervového systému sa môžu vyskytnúť poruchy spánku, zmeny telesnej hmotnosti, podráždenosť, potenie, nízky krvný tlak, mdloby a búšenie srdca.

Medzi možné prejavy patria aj časté močenie, poruchy libida, poruchy potencie, poruchy ejakulácie a ďalšie ťažkosti. Vegetatívny nervový systém, najmä jeho periférna časť, býva často postihnutý aj pri niektorých celkových ochoreniach, napríklad pri cukrovke.

Autonómna neuropatia môže mať kardiovaskulárnu, gastrointestinálnu alebo inú formu a môže spôsobovať poruchy regulácie príslušných orgánových systémov.

Pri dystónii môžu byť v prevahe katabolické deje označované ako sympatikotónia alebo anabolické deje označované ako parasympatikotónia. Funkciu vegetatívneho systému je možné vyšetriť viacerými špecializovanými vyšetrovacími metódami.

Vzťah vegetatívneho nervového systému k tráveniu a výžive

Z hľadiska výživy môže vegetatívny nervový systém ovplyvniť, ako telo spracováva a využíva prijaté živiny. Ak je tento systém vystresovaný alebo narušený, môže dôjsť k problémom s trávením a absorpciou živín.

Parasympatikus podporuje sekréciu tráviacich žliaz, pohyb tráviacej trubice a spracovanie prijatej potravy. Sympatikus pri strese trávenie tlmí, pretože organizmus presúva zdroje k funkciám potrebným na zvládnutie bezprostrednej záťaže.

Správna výživa môže podporiť zdravie vegetatívneho nervového systému dodávaním potrebných vitamínov a minerálov na jeho optimálne fungovanie.

Vegetatívny nervový systém a nervus vagus

Nervus vagus je hlavná parasympatická dráha, ktorá spája mozgový kmeň so srdcom, pľúcami a tráviacimi orgánmi. Prenáša signály oboma smermi a podieľa sa na regulácii srdcovej činnosti, dýchania a trávenia.

Keď je parasympatická „brzda“ aktívna, tep srdca sa spomaľuje, dýchanie sa prehlbuje, trávenie sa spúšťa, organizmus sa regeneruje a obnovuje energetické zásoby.

Variabilita srdcovej frekvencie ukazuje rozdiely medzi po sebe nasledujúcimi srdcovými údermi. Je jedným z ukazovateľov autonómnej regulácie, hoci nie je úplne presným zrkadlom aktivity blúdivého nervu.

Hodnoty variability srdcovej frekvencie sa líšia medzi jednotlivcami, preto je vhodnejšie sledovať vlastný denný alebo týždenný trend než porovnávať absolútne hodnoty s inými ľuďmi.

Neinvazívna stimulácia blúdivého nervu cez ucho

Blúdivý nerv prechádza väčšinou hlboko v oblasti krku a hrudníka, ale jeho aurikulárna vetva je prístupná v oblasti ušného boltca. Preto je možné túto vetvu stimulovať neinvazívne cez kožu.

Najčastejšie sa uvádzajú dve miesta na uchu: tragus, teda malý chrupavčitý výbežok pred otvorom ucha, a cymba conchae, hlbšia misovitá časť ušného boltca.

Neinvazívna stimulácia blúdivého nervu cez ucho nie je rovnaká ako chirurgicky implantovaná stimulácia blúdivého nervu. Implantované systémy sa používajú pri závažných ochoreniach na základe špecializovanej lekárskej indikácie, zatiaľ čo transkutánna stimulácia cez ucho predstavuje odlišnú metódu s inou úrovňou dôkazov.

Neinvazívna stimulácia blúdivého nervu nenahrádza lekársku diagnostiku ani neurologickú, psychiatrickú, kardiologickú či gastroenterologickú liečbu. Pri závažných alebo nových príznakoch je potrebné odborné vyšetrenie.

Liečivá ovplyvňujúce vegetatívny nervový systém

Liečivá ovplyvňujúce funkcie vegetatívneho nervového systému môžu pôsobiť na centrálne štruktúry, vegetatívne gangliá, synapsy alebo receptory vo výkonných orgánoch.

Ak ovplyvňujú sympatický nervový systém, označujú sa ako sympatikotropné látky. Ak ovplyvňujú parasympatický systém, označujú sa ako parasympatikotropné látky.

Látky zvyšujúce aktivitu sympatiku sa nazývajú sympatomimetiká a látky znižujúce jeho aktivitu sympatolytiká. Látky zvyšujúce aktivitu parasympatiku sa nazývajú parasympatomimetiká a látky znižujúce jeho aktivitu parasympatolytiká.

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká vyvolávajú účinky podobné pôsobeniu endogénneho noradrenalínu a adrenalínu. Delia sa na priame, ktoré sa viažu na receptor a aktivujú ho, a nepriame, ktoré ovplyvňujú pohyb alebo metabolizmus neurotransmitera.

Rozoznávame aj neselektívne látky pôsobiace na viaceré podtypy alfa a beta receptorov a selektívne látky pôsobiace najmä na jeden podtyp receptora.

Alfa sympatomimetiká sa využívajú na vyvolanie lokálnej alebo systémovej vazokonstrikcie. Beta sympatomimetiká sa uplatňujú najmä pri bronchodilatácii pri astme alebo chronickej obštrukčnej chorobe pľúc.

Sympatolytiká

Sympatolytiká blokujú účinky noradrenalínu, adrenalínu alebo sympatomimetík na receptoroch rôznych tkanív alebo v centrálnom nervovom systéme.

Alfa sympatolytiká ovplyvňujú predovšetkým kardiovaskulárny systém. Beta sympatolytiká kompetitívne a reverzibilne antagonizujú účinky beta sympatomimetík.

Beta-blokátory znižujú frekvenciu srdca, kontraktilitu srdcového svalu a systolický objem. Pôsobia tiež antiarytmicky a znižujú tvorbu renínu v obličkách.

Parasympatomimetiká

Parasympatomimetiká majú účinky podobné podráždeniu parasympatiku, teda účinkom acetylcholínu. Pôsobia priamo na muskarínový receptor alebo nepriamo zvýšením množstva acetylcholínu prostredníctvom inhibície acetylcholínesterázy.

K priamo pôsobiacim látkam patria acetylcholín a jeho deriváty, ako aj niektoré alkaloidy. K nepriamo pôsobiacim látkam patria inhibítory acetylcholínesterázy.

Účinok zvýšenej koncentrácie acetylcholínu sa môže prejaviť kardiálnou inhibíciou, periférnou vazodilatáciou, kontrakciou hladkého svalstva tráviacej trubice a priedušiek, miózou, znížením vnútroočného tlaku a zvýšením sekrécie žliaz.

Rozdiel medzi autonómnou a vôľovou kontrolou

Vegetatívne funkcie sú autonómne, teda nezávislé od vôle. Človek môže do určitej miery nepriamo ovplyvňovať niektoré vegetatívne reakcie, napríklad dýchanie, ale základná regulácia srdcovej činnosti, trávenia, krvného tlaku a sekrécie prebieha bez vedomého riadenia.

Parasympatikus zabezpečuje štandardné životné funkcie a reguláciu činnosti vnútorných orgánov počas spánku a odpočinku. Sympatikus prispôsobuje organizmus zmeneným životným podmienkam, napríklad pri boji, úteku, fyzickej námahe alebo ohrození.

Keď sa človek cíti ohrozený, zrýchli sa činnosť srdca, zvýši sa krvný tlak, cievy sa zúžia, rozšíria sa zrenice a zníži sa tvorba moču aj motilita tráviaceho traktu.

tags: #vegetativny #nervovy #system #anatomia