Zbavenie svojprávnosti pri Alzheimerovej chorobe: ako dlho trvá konanie

Pri Alzheimerovej chorobe už slovenské právo neumožňuje človeka úplne „zbaviť svojprávnosti“ v pôvodnom zmysle. Súd môže iba obmedziť spôsobilosť na právne úkony a presne určiť, v ktorých oblastiach osoba nemôže samostatne konať.

Samotné konanie môže v praxi trvať približne 3 až 4 mesiace, ale podľa zložitosti prípadu, dostupnosti znalca a vyťaženosti súdu môže trvať aj podstatne dlhšie, dokonca takmer 2 roky. Civilný mimosporový poriadok pre toto konanie neurčuje konkrétnu lehotu, v ktorej musí súd rozhodnúť.

Čo znamená „zbavenie svojprávnosti“ pri Alzheimerovej chorobe

Zbavenie svojprávnosti je zaužívaný verejný výraz, právne však dnes nie je presný. Moderné právo neumožňuje človeka úplne zbaviť práv - umožňuje iba obmedziť spôsobilosť na právne úkony, a to presne v rozsahu, ktorý si vyžaduje zdravotný stav.

S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Tieto zmeny boli zrealizované v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý už 13.12.2006 v New Yorku, ale taktiež v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z tézy, že zásah do spôsobilosti na právne úkony má prebiehať formou ochrany osoby, ktorej sa týka.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je ochranným opatrením, nie trestom. Cieľom je chrániť človeka pred škodou a zneužitím, ktoré si v dôsledku duševnej poruchy nevie uvedomiť alebo správne posúdiť.

Ak človek nerozumie dôsledkom podpisu úveru, darovacej zmluvy alebo predaja bytu, štát poskytuje právnu ochranu v podobe obmedzenia spôsobilosti.

Prečo môže Alzheimerova choroba viesť k obmedzeniu spôsobilosti

Alzheimerova choroba, predstavujúca 60 až 80% prípadov demencie, je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku abnormálneho hromadenia proteínov v mozgu.

Tieto štrukturálne zmeny v mozgu začínajú aj viac ako desať rokov pred tým, ako sa objavia prvé príznaky. Zdá sa, že k poškodeniu spočiatku dochádza v hipokampe a entorinálnom kortexe, čo sú časti mozgu, nevyhnutné pre vytváranie spomienok.

Postupom času, ako odumiera viac neurónov, sa začnú zmenšovať aj ďalšie časti mozgu, čo vedie k strate pamäti, problémom s rečou, zmätenosti a zmenám nálady.

Alzheimerova choroba má tendenciu rozvíjať sa pomaly a postupom rokov sa zhoršovať. V konečnom dôsledku postihne väčšinu oblastí mozgu, čo sa môže prejaviť úpadkom pamäti, myslenia, rečových schopností, neschopnosťou riešiť problémy, zmenami osobnosti až v konečnom dôsledku ostane pacient odkázaný na opatrovateľskú starostlivosť.

Rozhodujúce však nie je iba to, že osobe bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba. Nestačí samotná diagnóza. Rozhodujúce je, ako konkrétne ochorenie ovplyvňuje schopnosť chápať následky právnych úkonov.

V ktorom štádiu Alzheimerovej choroby môže byť obmedzenie odôvodnené

Alzheimerovu chorobu môžeme klasifikovať do piatich štádií, ktoré vám môžu pomôcť pochopiť ako sa choroba časom vyvíja.

Predklinické štádium

Alzheimerova choroba sa rozvíja u pacienta dlho pred tým, ako sa začne prejavovať akýmikoľvek príznakmi. Toto štádium môže trvať aj roky, pričom si vy ani okolie nevšimnete žiadne symptómy ktoré by ochorenie mohli naznačovať.

V tomto štádiu spravidla nie je dôvod na obmedzenie spôsobilosti, pretože navonok nemusia existovať prejavy, ktoré by preukazovali neschopnosť osoby samostatne právne konať.

Mierna kognitívna porucha

Pacienti s miernou kognitívnou poruchou si začínajú všímať drobné zmeny v pamäti a myslení, avšak tieto zmeny zatiaľ nie sú natoľko výrazné aby ovplyvnili ich prácu alebo vzťahy.

Pacienti v tomto štádiu môžu mať výpadky pamäte ľahko zapamätateľných informácii, nedávnych udalostí, alebo stretnutí. Nie každý s miernou kognitívnou poruchou má Alzheimerovu chorobu.

Samotné zabúdanie preto automaticky neznamená, že osoba nedokáže robiť právne úkony alebo že treba začať konanie o obmedzení spôsobilosti.

Mierna demencia

Práve v tomto štádiu býva Alzheimerova choroba často diagnostikovaná, kedy rodina aj lekár vidí, že pacient má významnejšie problémy s pamäťou a myslením. Príznaky tohto štádia začínajú ovplyvňovať každodenné fungovanie pacienta.

V štádiu miernej demencie môžu pacienti pozorovať:

• Strata pamäti na nedávne udalosti, pacient si nevedia zapamätať ani novo naučené informácie a môžu sa pýtať na rovnakú otázku dookola, s tým, že si nepamätajú že už sa ju pýtali.
• Ťažkosti s riešením problémov, zložitými úlohami a plánovaním.
• Zmeny v osobnosti, pacienti môžu byť utiahnutí, obzvlášť na verejnosti, alebo môžu prejavovať nezvyklý hnev a podráždenosť.
• Ťažkosti s vyjadrovaním myšlienok.
• Pre pacienta je čoraz zložitejšie nájsť správne slová na to aby sa vyjadril.
• Strata vecí, pacient si nepamätá, kam veci uložil.
• Problémy s orientáciou, dokonca aj na známych miestach.

Pri miernej demencii môže súd obmedziť iba konkrétne oblasti, napríklad uzatváranie úverov alebo nakladanie s nehnuteľnosťami, ak osoba v ostatných činnostiach ešte dokáže primerane rozhodovať.

Stredne závažná demencia

V tomto pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby sú pacienti čoraz viac zmätení, zábudliví a začínajú potrebovať viac pomoci pri každodenných činnostiach aj starostlivosti o seba.

Pacienti v tomto štádiu:

• Strácajú prehľad o tom, kde sa nachádzajú, aký je deň v týždni, alebo ročné obdobie.
• Mýlia si členov rodiny, alebo si ich zamieňajú s cudzími osobami.
• Nespoznávajú prostredie, v ktorom bývajú, a preto často blúdia a hľadajú domov, alebo prostredie ktoré by poznali.
• Potrebujú asistenciu pri obliekaní, kúpaní, alebo používaní kúpeľne.
• Prejavia sa u nich výrazné zmeny osobnosti.
• Pacienti bývajú často nepokojní alebo rozrušení a tiež môžu mať výbuchy agresívneho fyzického správania.

Stredne ťažký stupeň Alzheimerovej choroby môže byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ak zdravotný stav ovplyvňuje schopnosť osoby rozumieť významu právnych úkonov a ich následkom.

Ťažká demencia

V neskorom štádiu ochorenia, nazývaným ťažká demencia, naďalej klesajú mentálne funkcie pacienta a choroba má čoraz väčší vplyv na jeho pohyb a fyzické možnosti.

Pacienti stratia schopnosť súvislej komunikácie, postupne toho hovoria čoraz menej a nedáva to zmysel, až nakoniec prestanú hovoriť úplne. Vyžadujú každodennú starostlivosť.

Postupne prestávajú chodiť, sú neschopní sedieť, alebo držať hlavu bez opory. Svaly im pomaly tuhnú. Nakoniec pacient stráca schopnosť prehĺtať a kontrolovať funkcie močového mechúra a čriev.

Pri takomto zdravotnom stave môže byť rozsah obmedzenia veľmi široký. Aj vtedy však musí súd presne špecifikovať, čo osoba môže a čo nemôže robiť.

Aké podmienky musí súd skúmať

Súd môže obmedziť spôsobilosť na právne úkony vtedy, ak osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je schopná samostatne právne konať v určitom rozsahu.

Súd môže rozhodnúť o obmedzení, ak sú splnené tieto predpoklady:

• existencia duševnej poruchy,
• porucha nie je len dočasná,
• porucha má reálny dopad na schopnosť robiť právne úkony,
• zásah je potrebný na ochranu osoby alebo jej majetku.

Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nestačí na zbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom alebo vo vymedzenej časti vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony.

Obmedzenie musí byť primerané a nevyhnutné. Súd vždy skúma individuálny stav konkrétnej osoby, rozsah obmedzenia musí byť presne určený a zásah musí byť potrebný na ochranu osoby alebo jej majetku.

Ako dlho trvá konanie

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. žiadne lehoty, ktoré musí súd dodržiavať.

Praktické skúsenosti ukazujú, že dĺžka závisí od súdu, na ktorý sa návrh podá a jeho rýchlosti.

Konanie môže byť rýchlejšie, ak je k návrhu priložená aktuálna a podrobná zdravotná dokumentácia, zdravotný stav je zrozumiteľne opísaný a nie je potrebné opakovane dopĺňať návrh alebo vykonávať ďalšie dokazovanie.

Znalecké dokazovanie je najčastejším dôvodom, prečo konanie trvá niekoľko mesiacov.

Ak sa po rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti rieši ešte samostatné schvaľovanie právneho úkonu, celkový čas sa predĺži. V závislosti od konkrétneho súdu môže aj viac ako 1 rok zahŕňať obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a následné schvaľovanie právneho úkonu.

Čo môže konanie predĺžiť

Konanie môže trvať dlhšie najmä vtedy, ak súd musí ustanoviť znalca, znalec nemá skorý termín vyšetrenia, osoba sa nemôže dostaviť na pojednávanie alebo je potrebné vykonať výsluchy ďalších osôb.

Predĺženie môže spôsobiť aj neúplný návrh, chýbajúce lekárske správy, nejasne formulovaný rozsah požadovaného obmedzenia alebo potreba doplniť dokazovanie o každodennom fungovaní osoby.

Súd musí zisťovať nielen diagnózu, ale aj konkrétne prejavy ochorenia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a ich vplyv na schopnosť realizovať a zabezpečovať každodenné potreby.

Je vecou súdu, aby sa v procese dokazovania zameral na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti, spôsobilosti hospodáriť s majetkom.

Kto môže podať návrh

Návrh na obmedzenie spôsobilosti môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

Najčastejšie návrh podáva:

• manžel alebo manželka,
• rodič alebo dieťa,
• súrodenec alebo iná blízka osoba,
• poskytovateľ sociálnej alebo zdravotnej starostlivosti,
• zariadenie sociálnych služieb,
• prokurátor,
• samotná osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Dcéra môže podať návrh na súd aj bez súhlasu manžela matky. Fakt, že s podaním návrhu nesúhlasí manžel dotknutej osoby, nie je v tomto smere prekážkou.

Návrh sa podáva na príslušný okresný súd podľa bydliska osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Čo má návrh obsahovať

Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

Návrh musí obsahovať:

• označenie súdu,
• označenie navrhovateľa,
• presnú identifikáciu osoby, ktorej sa konanie týka,
• opis rozhodujúcich skutočností,
• konkrétny návrh rozsahu obmedzenia,
• dátum a podpis.

V návrhu je potrebné uviesť, aká diagnóza bola osobe stanovená, ako sa prejavuje v bežnom živote, aký má dopad na schopnosť robiť právne úkony a v akých konkrétnych situáciách došlo k ohrozeniu majetku alebo práv.

Nestačí všeobecné tvrdenie, že osoba nie je schopná sa o seba postarať. Súd musí vidieť konkrétne prejavy a dôsledky.

Jednou z najčastejších chýb je príliš všeobecný návrh typu žiadam o zbavenie svojprávnosti. Správne má návrh obsahovať presné vymedzenie oblastí, napríklad nakladanie s nehnuteľnosťami, finančný limit pri hospodárení, zákaz uzatvárania úverových zmlúv alebo návrh na ustanovenie konkrétneho opatrovníka.

Aké lekárske správy treba priložiť

K návrhu je vhodné priložiť aktuálnu lekársku správu alebo posudok psychiatra či neurológa, ktorý potvrdí diagnózu a mieru obmedzenia schopností.

Základom môžu byť:

• psychiatrické nálezy,
• neurologické správy,
• psychologické vyšetrenia,
• hospitalizačné záznamy,
• správy všeobecného lekára,
• záznamy zariadenia sociálnych služieb.

Čím podrobnejšia zdravotná dokumentácia, tým efektívnejšie môže súd konať.

Nie je potrebné mať znalecký posudok vopred. V súčasnosti je Civilný mimosporový poriadok nastavený tak, že priamo v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je súd povinný vykonať znalecký posudok, ak nie je postačujúce posúdenie zdravotného stavu z lekárskych správ.

Iné potvrdenie prikladať nemusíte. Súd bude v konaní sám ex offo skúmať zdravotný stav osoby, ak to jej zdravotný stav dovoľuje, vypočuje ju, ak nie, tak ju musí aspoň vzhliadnuť skôr než rozhodne o jej obmedzení v spôsobilosti na právne úkony.

Ako prebieha súdne konanie

Postup pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony zahŕňa:

1. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, prípadne začatie konania ex offo,
2. preskúmanie návrhu a priložených dôkazov,
3. ustanovenie procesného opatrovníka, ak je to potrebné,
4. výsluch dotknutej osoby alebo jej vzhliadnutie,
5. výsluch blízkych osôb, lekárov alebo pracovníkov zariadenia,
6. vypracovanie znaleckého posudku alebo vypočutie ošetrujúceho lekára,
7. vyhodnotenie každodenného fungovania a schopnosti hospodáriť,
8. vydanie rozhodnutia o rozsahu obmedzenia,
9. ustanovenie opatrovníka.

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je ex lege spojené s konaním o opatrovníctve.

Výsluch alebo vzhliadnutie osoby

V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoba, ktorej sa takéto konanie týka, musí mať zákonného zástupcu, a ak ho nemá alebo je zákonný zástupca nečinný, súd jej ustanoví tzv. procesného opatrovníka.

Súd má povinnosť osobu osobne vypočuť, ak to jej zdravotný stav umožňuje. Výsluch nie je formalitou. Ide o zákonom garantované právo osoby vyjadriť sa k veci, ktorá sa jej bezprostredne týka.

Ak je jej zdravotný stav vážny, výsluch sa nemusí uskutočniť. V tomto prípade sudca osobu „vzhliadne“ - čo prakticky znamená, že sa s ňou stretne alebo ju navštívi napr. v zdravotníckom zariadení.

Vzhliadnutie osoby slúži hlavne na to, aby súd zistil, v akom stave je daný človek, či dokáže vnímať, reagovať, či má zachované logické myslenie a pod.

Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

Znalecké dokazovanie

Pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.

Znalec odpovedá najmä na otázku, či osoba trpí duševnou poruchou, či je schopná robiť právne úkony a v akom rozsahu je potrebné jej spôsobilosť obmedziť.

Súd však nie je obligatórne viazaný tým, že musí vždy nariadiť znalecké dokazovanie. Podľa § 246 Civilného mimosporového poriadku môže od znaleckého dokazovania upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

Na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

Súd nie je obligatórne povinný návrhu znalca vyhovieť.

Čo môže súd obmedziť

Obmedzenia sa vždy určujú individuálne. Súd môže napríklad rozhodnúť, že osoba:

• nemôže samostatne uzatvárať úverové zmluvy,
• nemôže uzatvárať pôžičky a finančné zmluvy,
• nemôže nakladať s nehnuteľnosťami a iným významným majetkom,
• nemôže vyberať väčšie finančné čiastky,
• nemôže uzatvárať zmluvy nad určitú sumu,
• nemôže darovať majetok,
• potrebuje súhlas opatrovníka pri finančných operáciách nad určitú sumu,
• nemôže samostatne rozhodovať o konkrétnych majetkových otázkach,
• potrebuje zastupovanie pri správe peňazí a účtov.

Bežné, každodenné úkony zákon neobmedzuje - človek môže spraviť nákup, osobne rozhodovať o svojom živote v bežnom rozsahu a zachováva si dôstojnosť.

Osobu nie je možné zbaviť spôsobilosti konať v bežných veciach každodenného života ako je napríklad kúpa potravín alebo výber miesta pobytu.

Vo všetkých ostatných oblastiach však osoba zostáva plne oprávnená konať samostatne. Cieľom konania teda nie je úplná strata práv, ale primeraná ochrana pri zachovaní maximálnej možnej autonómie.

Rozhodovanie o hospitalizácii alebo umiestnení do zariadenia

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nie je konaním o tom, či niekoho prevezmú proti jeho vôli do ústavu alebo nie.

Výsledkom konania však môže byť, že dotyčná osoba bude na spôsobilosti na právne úkony obmedzená aj v tom zmysle, že nebude môcť rozhodovať o nutnosti svojej hospitalizácie.

Rozsah obmedzenia však závisí od jeho zdravotného stavu a schopnosti sa sám postarať aspoň o základné potreby.

Ak by navrhovateľ chcel v konaní dosiahnuť to, aby bol človek obmedzený na spôsobilosti na právne úkony aj v rozsahu rozhodovania o svojej hospitalizácii alebo umiestnení do zariadenia, treba to súdu vyslovene uviesť.

Úloha opatrovníka

Ak súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil, ustanoví osobe opatrovníka. Opatrovník sa stáva zákonným zástupcom osoby v rozsahu, v ktorom bola jej spôsobilosť obmedzená.

Opatrovníctvo neznamená, že opatrovník preberá zodpovednosť za život opatrovanej osoby, ale stáva sa jeho zákonným zástupcom, čo znamená, že bude za neho vybavovať všetky veci a vykonávať úkony, v ktorých je on obmedzený.

Jeho hlavnou úlohou je konať v záujme opatrovaného.

Opatrovníkovi prináleží vykonávať bežné úkony, ako preberanie pošty, podpisovanie zmlúv, vyberanie liekov, platenie nájomného atď., avšak nemôže napr. previesť nehnuteľnosť alebo vybrať väčšiu finančnú čiastku, ako je obvyklé.

Na takéto „nebežné“ úkony dáva súhlas súd.

Opatrovník:

• koná v mene osoby len tam, kde je obmedzená,
• nesmie poškodiť jej majetok ani osobné záujmy,
• používa peniaze výlučne pre potreby opatrovanej osoby,
• musí raz ročne podávať správu o hospodárení súdu.

Ak opatrovník porušuje povinnosti, súd ho môže odvolať.

Bankový účet a majetok osoby s Alzheimerovou chorobou

Aj keď ste opatrovníkom, nemusíte byť automaticky disponentom na bankovom účte opatrovanej osoby.

Banka nie je povinná Vám poskytnúť žiadne informácie, ak nie ste disponentom a ani spolumajiteľom bankového účtu.

Ak opatrovník hradí náklady opatrovanej osoby zo svojich finančných prostriedkov, môže podať na súd žiadosť o preplatenie vynaložených finančných prostriedkov z peňazí opatrovanej osoby vedených v príslušnej banke.

Pri tom preukáže doklady, že platby hradil zo svojich finančných prostriedkov a na základe súdneho rozhodnutia banka následne peniaze uvoľní v jeho prospech.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neznamená, že rodina preberá všetky dlhy osoby. Ide o úkon, ktorým sa duševne chorá osoba obmedzuje na spôsobilosti na právne úkony, aby nemohla vziať ďalšie úvery.

Vo vzťahu k starším dlhom je potrebné skúmať aj to, či vôbec v čase, kedy si pôžičky brala, bola spôsobilá na právne úkony. Ak súdny znalec stanoví, že už v tom čase trpela duševnou poruchou, pre ktorú nevedela posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie, jej právne úkony by mohli byť neplatné.

Platnosť právnych úkonov osoby s Alzheimerovou chorobou

Samotná diagnóza Alzheimerovej choroby automaticky neznamená, že každý právny úkon osoby je neplatný.

Neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Rozhodujúce preto je, či osoba v čase konkrétneho právneho úkonu rozumela jeho významu a následkom a či bola schopná svoje konanie ovládať.

Ak osoba podpíše právny úkon v čase, keď pre duševnú poruchu nebola schopná posúdiť jeho následky, môže vzniknúť otázka jeho neplatnosti. Samotné neskoršie súdne obmedzenie spôsobilosti však automaticky nevyrieši platnosť všetkých skorších právnych úkonov.

Dá sa obmedzenie spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť

Obmedzenie spôsobilosti nie je doživotné - je dynamické a viazané na zdravotný stav.

Ak sa zdravotný stav zlepší alebo ak rozsah obmedzenia už nie je primeraný, súd môže:

• rozsah obmedzenia upraviť,
• obmedzenie zrušiť,
• vymeniť opatrovníka.

Návrh na začatie konania musí obsahovať opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

Ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

Čo je dôležité uviesť pri Alzheimerovej chorobe

Pri návrhu je vhodné opísať najmä konkrétne situácie, ktoré ukazujú, že osoba nedokáže bezpečne právne konať:

• nepozná členov rodiny alebo ich zamieňa s cudzími osobami,
• nechápe význam podpisovaných dokumentov,
• opakovane uzatvára alebo chce uzatvárať nevýhodné zmluvy,
• nie je schopná hospodáriť s peniazmi,
• odovzdáva peniaze alebo majetok iným osobám bez pochopenia následkov,
• nevie sa orientovať v bežných majetkových otázkach,
• nedokáže samostatne vybavovať bankové, zmluvné alebo úradné záležitosti,
• potrebuje pomoc pri každodennej starostlivosti a rozhodovaní.

Dokazovanie by malo byť zamerané na konkrétne prejavy ochorenia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a ich vplyv na schopnosť realizovať a zabezpečovať každodenné potreby a na vyhodnotenie negatívnych dopadov na jej postavenie v právnych vzťahoch.

Súd musí skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.

Najdôležitejšie odpovede v skratke

• Je Alzheimerova choroba dôvodom na obmedzenie spôsobilosti? Môže byť, ak ochorenie objektívne bráni osobe chápať význam a následky právnych úkonov.
• Dá sa človek úplne zbaviť svojprávnosti? Nie. Aktuálna právna úprava umožňuje iba obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
• Ako dlho trvá konanie? V praxi približne 3 až 4 mesiace, ale podľa okolností môže trvať aj takmer 2 roky.
• Treba mať znalecký posudok už pri podaní návrhu? Nie. Znalca spravidla ustanoví súd v samotnom konaní.
• Musí byť priložená lekárska správa? Je vhodné priložiť aktuálne správy psychiatra, neurológa alebo iných ošetrujúcich lekárov.
• Kto môže podať návrh? Najmä blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti, prokurátor, osoba s právnym záujmom alebo samotná dotknutá osoba.
• Ktorý súd rozhoduje? Príslušný okresný súd podľa bydliska osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
• Čo určí súd? Presný rozsah úkonov, ktoré osoba nemôže robiť samostatne, a zároveň ustanoví opatrovníka.

tags: #zbavenie #svojpravnosti #alzheimer #ako #dlho