80 % mozgu človeka tvorí kvapalina a u niektorých bŕzd

Osemdesiat percent mozgu človeka tvorí kvapalina. U niektorých brzdová.

Táto krátka satirická pointa využíva podobnosť medzi vedeckým tvrdením o vysokom podiele vody v mozgu a obrazným označením nerozumného človeka za „brzdu“. Vedecké údaje však hovoria o vode a ďalších tekutých zložkách mozgového tkaniva, nie o brzdovej kvapaline.

Koľko vody obsahuje ľudský mozog

Až 73 percent mozgu tvorí voda. Voda totiž tvorí 80 % mozgu.

Každé ľudské telo obsahuje 50 až 70 % vody. Bez tejto tekutiny sa náš organizmus nezaobíde, preto je dôležité, aby bol vždy dostatočne hydratovaný.

Voda totiž reguluje telesnú teplotu, pomáha pri transporte rôznych potrebných živín do buniek a rovnako pomáha pri vylučovaní nepotrebných látok z tela. Človek denne stratí 2 - 3 litre vody.

To zodpovedá 1 - 2 % celkovej telesnej hmotnosti. Môže sa to zdať veľa, avšak naše telo neustále vylučuje tekutiny.

Dokonca aj pri dýchaní. Nedostatok vody v našom organizme môže spôsobiť dehydratáciu.

Prečo hydratácia ovplyvňuje mozog

Už dve percentá dehydratácie negatívne ovplyvňujú pozornosť, pamäť a iné kognitívne funkcie. Už len slabá dehydratácia má za následok smäd, bolesti hlavy, slabosť, únavu a celkové zhoršenie nálady.

Nezanedbateľný je jej vplyv na schopnosť sústrediť sa. Je logické, že akékoľvek výkyvy v množstve vody v našom tele majú na mozgové funkcie obrovský vplyv.

Napríklad na krátkodobú či dlhodobú pamäť alebo motorické funkcie. Preto je nevyhnutné, aby malo telo dostatočný prísun tekutín.

Napriek tomu, že mozog reprezentuje len 2 % celkovej váhy nášho tela, až 20 % krvného obehu smeruje práve tam. Pokiaľ teda dôjde k dehydratácii, spomaľuje sa krvný obeh a s ním prísun kyslíka a dôležitých živín do centra nášho myslenia.

Následkom toho býva strata koncentrácie, únava až bolesti hlavy. Mozog spotrebúva až 20 percent všetkého kyslíka a krvi v ľudskom tele.

Z čoho sa mozog skladá

Zhruba 60 percent pevnej zložky mozgu tvorí tuk. V mozgu sa nachádza aj 25 percent cholesterolu.

Mozog človeka obsahuje približne sto miliárd neurónov. Neuróny presúvajú informácie rôznymi rýchlosťami.

Najvyššia rýchlosť prechodu informácií medzi neurónmi je asi 402 kilometrov za hodinu. Mozog vytvára dosť elektriny na to, aby rozsvietil 25-wattovú žiarovku.

Čo sa deje pri nedostatku tekutín

Voda totiž tvorí 80 % mozgu. Je logické, že akékoľvek výkyvy v množstve vody v našom tele majú na mozgové funkcie obrovský vplyv.

Nedostatok vody v našom organizme môže spôsobiť dehydratáciu. Už len slabá dehydratácia má za následok smäd, bolesti hlavy, slabosť, únavu a celkové zhoršenie nálady.

Nezanedbateľný je jej vplyv na schopnosť sústrediť sa. Následkom toho býva strata koncentrácie, únava až bolesti hlavy.

Koľko tekutín je potrebné vypiť

Na primeraný príjem tekutín vplývajú rôzne individuálne aspekty. Patria medzi ne vek, pohlavie, zdravotný stav, stravovacie návyky, životné prostredie, v ktorom sa pohybujeme, jeho teplota a vlhkosť, či to na akej úrovni sa venujeme aktívnemu pohybu.

Faktom je, že bez jedla sa ľudské telo dokáže zaobísť až 50 dní, ale bez pitia je to len pár dní. Preto je nesmierne dôležité, aby množstvo tekutín, ktoré naše telo vylúči, bolo nahradené.

Je dôležité pripomenúť, že zdrojom vody môžu byť aj rôzne druhy nápojov či potravín. Ako uvádza Európsky hydratačný inštitút, 20 až 30 % dennej dávky vody pokrýva jedlo.

Napríklad mäso obsahuje v priemere medzi 40 až 65 % vody. Ovocie je taktiež jej výdatnou zásobárňou.

Jahody, pomaranče alebo melóny obsahujú 80 - 95 %. Nemusíte piť bezpodmienečne celý deň len vodu, ak ju do seba dostávate nasilu.

Kedy treba na pitie myslieť najviac

Európsky inštitút pre hydratáciu vymedzil štyri hlavné momenty, v rámci ktorých by sa za žiadnych okolností nemalo zabúdať na pravidelné a priebežné dopĺňanie tekutín.

Pri fyzickej aktivite, napríklad šport, na ktorý vynaložíme viac času ako 30 - 40 minút, voda nemusí byť vždy najvhodnejším nápojom. Pri takejto aktivite naše telo prichádza totiž nielen o vodu, ale spolu s ňou sa vyplavujú aj rôzne živiny.

Preto, ak sme pri športe odkázaní len na tekutiny, nápoje s prídavkom sacharidov a minerálnych látok (sodík, vápnik a horčík) sú pre náš výkon efektívnejšie. Sacharidy sú zdrojom energie, bez ktorej sa žiadnej aktivite nedá venovať naplno.

Predovšetkým pri vytrvalostných športoch sa odporúča piť nápoje s obsahom sacharidov približne 50-60 g/l. Je dobré myslieť na to, že pokles výkonu pri fyzických aktivitách nastáva vtedy, keď množstvo vylúčených tekutín presiahne 1-3 % telesnej hmotnosti.

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale byť dostatočne hydratovaný je veľmi dôležité aj pri takej, na prvý pohľad nenamáhavej činnosti, akou je štúdium. Napriek tomu, že mozog reprezentuje len 2 % celkovej váhy nášho tela, až 20 % krvného obehu smeruje práve tam.

Ako predchádzať dehydratácii

• Často monitorujte svoju hmotnosť.
• Na telesnú hmotnosť by sa v tomto prípade mali zamerať najmä deti a starší ľudia, ktorí sú náchylnejší k dehydratácii.
• Myslite na to, že voda ako taká nie je jediným zdrojom.
• Konzumácia rôznych druhov nápojov môže pomôcť k naplneniu dennej odporúčanej dávky.
• Pri športe nezabúdajte piť priebežne.
• Pri vyššej intenzite cvičenia či športovania neváhajte siahnuť po nápojoch s prídavkom sacharidov a minerálnych látok.
• Pripravte si na svoj pracovný stôl fľašu s vodou a s vašim obľúbeným nápojom.
• Pitný režim môžete obohatiť napríklad aj o pohár sýteného nápoja, čaju či džúsu.

V krátkodobom horizonte 1-2 dni je veľmi pravdepodobné, že akýkoľvek pokles či zvýšenie hmotnosti súvisí s vylúčenou alebo prijatou vodou. Pri športe nezabúdajte piť priebežne.

Snažte sa vyhýbať pobytu vonku v čase najvyšších teplôt, v európskom kontexte je to približne čas medzi 11-ou a 16-ou hodinou. Pokiaľ už musíte, nezabudnite na pokrývku hlavy a ľahké vzdušné oblečenie.

Dôsledne si vyberajte miesta, na ktorých chcete zotrvať dlhšie. Nezdržujte sa v priestoroch so zlou ventiláciou.

Okná neotvárajte pokiaľ je v miestnosti nižšia teplota ako vonku. Nezabudnite, že aj pri dopĺňaní tekutín je potrebné nájsť rovnováhu.

Telu rovnako škodí dehydratácia ako aj nadmerný príjem tekutín.

Ďalšie zaujímavosti o ľudskom mozgu

Mozog je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov. Len niektoré druhy bezstavovcov, ako napríklad medúzy či hviezdice, nemajú mozog, namiesto toho majú roztrúsené nervové tkanivo.

Tento dôležitý orgán je do veľkej miery stále nepreskúmaný. Mozog je z veľkej časti stále neprebádaný.

Počas prvého roka života mozog dojčaťa narastie na dvojnásobnú veľkosť. Do troch rokov dieťaťa mozog dorastie až na 80 percent veľkosti dospelého človeka.

Najväčší mozog na planéte Zem má vorvaň obrovský, pričom môže vážiť až deväť kilogramov. To, že človek využíva len 10 percent kapacity mozgu, je mýtus.

V skutočnosti používame celý mozog a viac ako 10 percent používame dokonca aj vtedy, keď spíme. Mozog nemôže cítiť bolesť.

Interpretuje signály bolesti, ktoré mu boli poslané, ale sám bolesť necíti. Ľudský mozog sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje.

Tento proces sa začína približne v strednom veku. Človek sa nerodí s nemennou stanovenou úrovňou inteligencie.

Mozog má schopnosť meniť sa počas života vďaka vlastnosti známej ako plasticita mozgu a môže vytvárať nové mozgové bunky prostredníctvom procesu známeho ako neurogenéza.

Veľkosť mozgu neurčuje inteligenciu

Mužský mozog je priemerne o 10 percent väčší ako ženský, čo súvisí s celkovou veľkosťou tela. No hipokampus, časť mozgu najsilnejšie spájaná s pamäťou, je u žien zvyčajne väčšia.

Mozog Alberta Einsteina vážil 1 230 gramov, čo je o 10 percent menej, ako je bežné (1 360 gramov). Hustota neurónov v jeho mozgu však bola vyššia ako priemer.

Neandertálsky mozog bol o 10 percent väčší ako mozog Homo sapiens, pričom ľudský mozog sa za posledných 20 000 rokov výrazne zmenšil, a to približne o objem tenisovej loptičky.

Čo chráni mozog

Hematoencefalická bariéra chráni mozog tým, že zabraňuje mnohým cudzím látkam v cievnom systéme dostať sa do mozgu. Bariéra však nefunguje dokonale a mnohé látky cez ňu preniknú, niektoré rýchlejšie ako iné.

Alkohol sa do mozgu dostane za šesť minút, zatiaľ čo nikotín prerazí bariéru len za sedem sekúnd. Mozog tak môže doslova konzumovať sám seba.

Mozgové bunky sa kanibalizujú ako posledný zdroj energie na odvrátenie hladu. Ľudský mozog je schopný uskutočniť 1 016 procesov za sekundu, vďaka čomu je výkonnejší než akýkoľvek existujúci počítač.

Osemdesiat percent mozgu človeka tvorí kvapalina. U niektorých brzdová.

tags: #80 #mozgu #cloveka #tvori #kvapalina #u