Vývoj motoriky a mozgu dieťaťa

Vývoj motoriky a mozgu dieťaťa prebieha od prenatálneho obdobia v úzkom vzájomnom prepojení. Zahŕňa rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov, reči, sociálnych a emocionálnych schopností, pričom dozrievanie mozgu ovplyvňuje pohyb a pohyb zároveň podporuje vývin mozgových funkcií.

Mozog dieťaťa prechádza počas raného veku dynamickým vývinom, ktorý je základom jeho budúcich kognitívnych, emocionálnych a sociálnych schopností. Pochopenie tohto procesu je kľúčom k podpore zdravého vývinu dieťaťa.

Ako sa vyvíja mozog dieťaťa

Prenatálne obdobie

Vývin mozgu sa začína už v embryonálnej fáze, keď sa formujú základné štruktúry centrálneho nervového systému. Počas tehotenstva dochádza k rýchlemu rastu neurónov a vytváraniu synapsií.

Mozog počas embryonálneho vývoja rastie rýchlosťou 250 tisíc neurónov za minútu. „Mozog sa rozvíja už po už po prvom mesiaci prenatálneho vývoja. Na zadnej strane embrya sa tvorí tenká neutrálna, nervová vrstva a horná časť tejto vrstvy sa stane mozgom.

Tri jeho štvrtiny, však dokončia svoj vývoj až po narodení, v závislosti na vonkajšom stimuláciách. Najvhodnejšou dobou pre tvorbu synapsií, miest funkčného spojenia medzi nervovými bunkami, je obdobie nazývané windows of opportunity, okná príležitostí,“ komentovala pedagogička a spoluzakladateľka asociácie Ivana Vlková.

Raný postnatálny vývin a plasticita mozgu

Po narodení pokračuje intenzívna tvorba synapsií, pričom v prvých troch rokoch života vzniká až milión nových nervových spojení každú minútu. Tento proces vytvára základ budúceho učenia a adaptácie.

Deti sa rodia neurologicky nezrelé. Ich nervové bunky síce existujú od narodenia, ale práve množstvo a kvalita environmentálnych stimulov vedie k synaptogenéze, t. j. spojeniam medzi bunkami a vzniku nervových obvodov.

Pri narodení má mozog dieťaťa 100 miliárd neurónov, ktoré čakajú na vzájomné prepojenie (synapsie). Mozog trojročného dieťaťa obsahuje okolo triliónu synapsií, teda 2x viac, než dospelý.

Senzitívne obdobia a „okná príležitostí“

Existujú tzv. „okná príležitostí“ (senzitívne periódy), počas ktorých je mozog zvlášť vnímavý na určité podnety. Tieto obdobia trvajú približne do desiatich rokov veku dieťaťa a umožňujú rýchlejší rozvoj špecifických zručností.

Deväťdesiat percent kritického vývoja detského mozgu sa uskutoční zhruba do šiestich rokov, najväčší potenciál má okolo troch rokov. Pre budúci úspech v škole je preto zásadné, rozvíjať mozog dieťaťa už v takomto rannom veku.

Uzavretie okna, ako najlepšieho obdobia pre získanie danej schopnosti neznamená, že nie je možné ju získať i neskôr, vyžaduje to už len väčšie úsilie a učenie.

Čo ovplyvňuje vývoj mozgu

• Genetika - vrodené predispozície zohrávajú významnú úlohu v štruktúre a funkcii mozgu.
• Prostredie - kvalita podnetov, emocionálna podpora a sociálne interakcie majú zásadný vplyv na formovanie mozgových okruhov.
• Výživa a zdravie - správna výživa, dostatok spánku a celkové zdravie dieťaťa sú kľúčové pre optimálny vývin mozgu.

Aktívna stimulácia prostredníctvom hier, čítania, hudby a pohybových aktivít podporuje tvorbu synapsií a posilňuje mozgové funkcie. Napríklad programy zamerané na multizmyslové aktivity môžu efektívne stimulovať správny vývin mozgu u detí vo veku 1 - 3 roky.

Rodičia a opatrovatelia zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní bezpečného a podnetného prostredia. Ich interakcie s dieťaťom, ako sú rozprávanie, spev a spoločné aktivity, podporujú zdravý vývin mozgu a budujú pevné emocionálne väzby.

Výživa a zdravie

Súčasné stravovacie návyky znamenajú vyššie dávky omega-6 kyselín a nižšie dávky omega-3. V jedálničkoch chýbajú ryby.

Tých by sme mali zjesť aspoň 300-500 gramov týždenne. Nedostatok omega-3 kyselín sa môže negatívne prejaviť na vývoji detského mozgu.

Psychomotorický vývin

Psychomotorický vývin je proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu.

Jemná motorika sa nevyvíja bez hrubej motoriky a naopak v pohybe sa nezdokonaľujeme bez zrenia mozgu, zmyslov a rovnováhy. Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky.

Na svet sa rodíme okrem vopred daných zručností s odlišným temperamentom a s odlišným svalovým napätím v celom tele. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení.

Psychika a motorika sú nerozlučná dvojica - vývoj motoriky je viazaný na vývoj zmyslových a psychických funkcií a rovnako tak psychika pôsobí na vývoj motoriky dieťaťa. Cieľom psychomotorickej výchovy je harmonická osobnosť z hľadiska fyzického, psychického i spoločenského.

Psychomotorická výchova je zároveň východiskovým bodom pre proces učenia sa detí. Ak má vaše dieťa poruchu učenia, je to zvyčajne dôsledok akéhokoľvek nedostatku v psychomotorickom vývoji.

Vývoj postury a motoriky v prvom roku

V novorodeneckom období sú postura i anatomie jednotlivých kloubů a kostí značně nezralé - páteř bez lordotických křivek, soudkovitý hrudník, nejsou vytvořeny některé úhly mezi kostmi, pata má vysoké postavení.

CNS zraje a tím uzrává i postura a objevuje se cílené a přesně definované pohybové chování. Posturální funkce svalů má formativní vliv na morfologický vývoj páteře, kyčelních kloubů atd.

Hlavním prostředkem pro stanovení centrální koordinační poruchy je hodnocení posturálního vývoje. Hodnotíme posturální aktivitu, reaktivitu a primitivní reflexologii.

Při hodnocení posturální aktivity se zaměřujeme na hodnocení vzpřimovacích a antigravitačních funkcí (opora, držení těla), cílené fázické hybnosti (úchop, způsob lokomoce). Vývoj posturální aktivity je přesně kineziologicky definován.

Prvé trimenon

Novorodenecké obdobie

V poloze na břiše se těžiště nachází v oblasti sterna a pupku. Neexistuje žádná opěrná báze. Dítě naléhá na polovinu v rozsahu od tváře přes hrudník až do oblasti pupku.

Horní a dolní končetiny jsou flektovány a nejsou schopny opěrné funkce. Stejné držení se objevuje i v poloze na zádech. Dítě nemá optickou fixaci, ale mělo by být schopno krátkodobě navázat oční kontakt.

Hlava je otočena k jedné straně - tzv. predilekční držení. Takové držení je fyziologické do 6. týdne, nesmí být fixované. V poloze na zádech dítě musí být schopno otočit hlavu na druhou stranu.

Dítě nemá k dispozici rovnovážné funkce. Neexistuje schopnost koaktivace - synchronní aktivity mezi svaly s antagonistickou funkcí.

Vyskytují se některé primitivní reflexy - extenční, suprapubický, patní, vzpěrná reakce dolních končetin, chůzový automatismus, fenomén očí loutky.

Štvrtý až šiesty týždeň

Objevuje se optická fixace. Dítě začíná zvedat hlavu proti gravitaci, předloktí se opře o podložku.

Opora se začíná přenášet kaudálně k symfýze a anteflexe pánve povoluje. Objevuje se opěrná funkce dolních končetin, aby se hrudník mohl zvednout od podložky.

Dochází tak ke globální změně držení těla. V poloze na zádech je dítě schopno zvednout nohy nad podložku, mizí predilekční postavení hlavy a objevuje se poloha šermíře.

Ruka je otevřená, palec již není uzavřen v dlani. Charakteristické znaky mizí primitivní reflexy objevuje se koaktivace nastupují rovnovážné mechanismy objevuje se posturální aktivita fázických svalů.

Druhé trimenon

Opěrnou bazi první opory tvoří v poloze na břiše loket-loket-symfýza. V poloze na zádech se váha dítěte dělí mezi linea nuchae, úroveň dolních úhlů lopatek a zevní část hýžďových svalů.

Díky koaktivaci antagonistických svalových skupin je udržována extenze osového orgánu. Spolupracuje zde autochtonní svalstvo zad spolu s flexory přední strany krku a nitrobřišním tlakem.

Ten vzniká koaktivací bránice a svalů pánevního dna a svaly stěny břišní. Posturální funkce bránice je velmi zásadní pro správný vývoj páteře během celé další posturální ontogeneze.

Rovnovážná činnost antagonistických svalů umožňuje vyváženou polohu páteře i kloubů, které jsou tímto funkčně centrovány a šetrně zatěžovány. U postižených dětí nerovnoměrná aktivita svalů způsobuje kloubní decentraci.

V 2. trimenonu se u dítěte rozvíjí stereognozie, a to na celé ploše zad (proto musí vymizet Galantův reflex) a v oblasti hypothenaru (mizí úchopový reflex při kontaktu s hypothenarem).

Pokud dítěti nabídneme předmět ze střední roviny, předvede tzv. generalizovaný úchop: není ještě schopno předmět fyzicky uchopit, ale reaguje na něj celým tělem - otevře pusinku a zavře prstce.

Dosáhne si do oblasti genitálu a nohy jsou natolik koordinované, že se mohou navzájem dotýkat prsty.

Polovica druhého trimenonu

Dítě je schopno uchopit předmět v poloze na břiše. Oporu vytváří loket, spina iliaca anterior jedné strany a epicondylus medialis femoris strany opačné.

Stereognozie v oblasti ruky je dokončena spolu s radiálním uzavřením ruky. V poloze na zádech se opora přesouvá k Th-L přechodu, který je proto stabilizován příslušnými svaly.

Dítě je schopno přizvednout pánev, zlepšuje se koordinace nohou a dokáže uchopit předmět podávaný ze střední roviny.

Dítě dokáže asymetricky protahovat hrudník a přenášet tak váhu k jednomu rameni, čímž se připravuje na pozdější otáčení.

Piata a šiesty mesiac

V tomto období se završuje vývoj otáčení ze zad na bříško, a to díky tomu, že dítě začne uchopovat předměty i přes střední rovinu. Přitom se začne přetáčet na bok a v šestém měsíci se dokáže otočit ze zad až na bříško.

Úchopová horní končetina je přitom na stejné straně jako nakračující dolní končetina, tj. ipsilaterálně. Při úchopu na břiše je v tomto období oporou typicky loket a mediální epikondyl kolene na opačné straně (tedy na straně úchopové horní končetiny).

V poloze na břiše (bez úchopu) se dítě opírá kořen ruky a přední stranu stehen. Koncem šestého měsíce dítě dosáhne koordinace ruka-noha a začne se nohou dotýkat při přizvednuté pánvi.

Zdokonaluje se i koordinace nohou, které se nyní mohou navzájem dotknout ploskami.

Z biomechanického hlediska se nákročné končetiny chovají jako otevřené kinematické řetězce, končetiny opěrné jako řetězce uzavřené. Do funkce vstupují i šikmé břišní řetězce, které umožní rotaci trupu spolu s nakročením dolní končetiny.

Tretie trimenon

Během třetího trimenonu u dítěte nastávají tyto zásadní momenty:

• lezení po čtyřech
• šikmý sed
• vzpřímený klek

Tyto momenty jsou zásadní pro dosažení vertikalizace do stoje a následně pro zahájení bipedální lokomoce.

Na horních končetinách se objevuje pinzetový úchop s opozicí palce. Obecně úchop se díky posturální fixaci vyskytuje v tomto období u dítěte čím dál častěji.

Vzpieranie a nákrok

Vzpřimovací (opěrné) a nákročné končetiny jsou umístěny kontralaterálně - pokud je levá horní končetina nákročná a pravá opěrná, je levá dolní končetina opěrná a pravá nákročná.

Pánev je zpevněna zádovými svaly a nitrobřišním tlakem. Předpokladem pro biomechanicky optimální vzpřímení je vyvážená stabilizace lopatky.

Z tohoto modelu se během devátého měsíce vyvíjí lezení po čtyřech.

Poloha na štyroch

Do této polohy se dítě dostává také přes šikmý sed. V šikmém sedu tvoří oporu mediální gluteální svalstvo a stejnostranný loket, tato opora během třetího trimenonu vyzraje do opory o dlaň.

Dítě šikmý sed využívá také pro úchop.

Vzpriamený sed a kľak

Ze šikmého sedu se dítě dostává také do sedu vzpřímeného, což je znakem přípravy na vertikalizaci do stoje.

Na konci 8. měsíce se objevuje vzpřímený klek s kontralaterální oporou končetin.

Štvrté trimenon: vertikalizácia a chôdza

Vertikalizace do stoje probíhá skrze níže uvedené modely.

Vertikalizácia z polohy na štyroch

Jedna končetina se v poloze na čtyřech unoží a postupně se dostává do flekčního postavení s oporou o chodidlo.

Dítě přechází do opory o dlaně a přední stranu obou chodidel, která vede k hlubokému dřepu a následnému stoji.

Vertikalizácia zo vzpriameného kľaku

Dítě nakročí jednou končetinou (tzv. vzpřimovací) a skrze oporu druhostranné horní končetiny se dítě dostává do stoje.

Ze stoje se nejdříve vyvíjí chůze ve frontální rovině (podél nábytku s oporou horních končetin), po ní následuje mezi 12. a 14. měsícem života samostatná bipedální lokomoce.

Úloha zmyslov a pohybu

Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení.

Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí.

Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie.

Prvý rok života je najdôležitejší, pretože v ňom vznikajú základy pre budúci život a dieťa má z učenia radosť.

Ako podporovať vývoj motoriky a mozgu

Bezpečný dotyk a blízkosť

Práve preto je pre deti dôležité cítiť dotyky svojich rodičov. Dotyky a držanie na rukách pomáha deťom rásť, živia ich mozog a dušu.

Normálny psychomotorický vývoj dojčiat závisí od úsilia ich rodičov poskytnúť bezpečné prostredie a pohotovo reagovať na ich potreby a prejavy.

Rešpektovanie prirodzených vývinových fáz

Psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha po etapách. Po prvých dvoch mesiacoch života začne dieťa ovládať pohyby svojich rúk a jeho obľúbeným zamestnaním je skúmanie úst rukami.

V tejto dobe nie je nič normálnejšie, ako keď si dieťa vkladá ruky do úst, čo mu ponúka množstvo dotykových, chuťových a pachových podnetov, ktoré mu pomáhajú spoznať seba a svet okolo seba.

Počas tohto obdobia je kinetická oblasť mozgu, ktorá ovláda ústa a ruky, taká rozsiahla, že presahuje všetky ostatné oblasti, ktoré riadia dohromady pohyby zvyšku tela, chodidiel atď.

Psychomotorický vývoj každého dieťaťa je iný, rozsah normálu je široký a vek, v ktorom sa dosiahnu určité vývojové míľniky, sa nedá odhadnúť na dni alebo mesiace.

Podpora vlastnej iniciatívy

Častou chybou, ktorej sa rodičia v snahe ponúknuť svojmu malému dieťaťu čo najviac, je bombardovanie dieťaťa vopred premyslenými a nastavenými skúsenosťami.

Hneď od začiatku rešpektujte a podporujte vlastnú iniciatívu dieťaťa. Úlohou rodičov nie je neustále dieťaťu hovoriť, čo má robiť, myslieť si alebo vidieť.

Naopak, rodičia by mali pôsobiť ako neviditeľná záchranná sieť, zamerať sa na to, čo pritiahlo pozornosť a záujem ich dieťaťa, a obohatiť a rozšíriť všetky jeho skúsenosti.

Je veľmi dôležité nechať malé dieťa hrať sa bez zjavného konečného cieľa alebo konkrétneho významu, nechať ho unášať sa od jednej veci k druhej, experimentovať, učiť sa podľa vlastných potrieb a motívov, bez záväzkov a bez vašej vonkajšej organizácie.

Emocionálne bohatstvo

V prvých rokoch života dieťaťa sa zamerajte viac na emocionálne bohatstvo a duševný rozvoj, než na kognitívne učenie.

Dojčatá a malé deti v ranom veku potrebujú cítiť lásku rodičov, naučiť sa rozpoznávať a chápať emócie ľudí, s ktorými sú najčastejšie v kontakte či naučiť sa vyjadrovať svoje vlastné emócie.

Jazyk, hlas a spoločná komunikácia

Aj novorodenci majú schopnosť komunikovať. Rozprávajte sa so svojim dieťaťom od začiatku, zo vzdialenosti, na ktorú vás vidí, spočiatku asi na 30 cm.

Interagujte, keď je dieťa tiché a čulé, vyberte si chvíle, kedy je vnímavé, ostražité a ponúkajte rôzne podnety.

Dieťa sa v prvom rade učí neverbálnej komunikácii prostredníctvom zvukov, očného kontaktu, mimiky či nízkych a vysokých tónov hlasu. Potvrdzovaním pokusov dieťaťa hovoriť opakujte jeho zvuky.

Dieťa porozumie neverbálnej komunikácii skôr, ako porozumie samotným slovám.

Čítanie, hudba a hra

Aktívna stimulácia prostredníctvom hier, čítania, hudby a pohybových aktivít podporuje tvorbu synapsií a posilňuje mozgové funkcie.

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. V dnešnej záplave rôznych „výučbových“ hračiek a aplikácií sa však často zabúda na jeden z najjednoduchších a najúčinnejších nástrojov detského rozvoja - obyčajné čítanie.

Spoločné čítanie či predčítanie nie je len.

Rodinný a komunitný život

Deti v ranom veku sa musia postupne učiť o vonkajšom svete tak, že ho vidia očami a aktivitami svojich rodičov.

Malé deti by mali byť vystavované celodenným výletom, cestám či rôznym ľuďom. Nemali by byť vylúčení z aktivít pre dospelých „pretože sú deti“.

Deti sa správajú ako deti, keď sa k nim správame ako k deťom, ale prekvitajú, keď ich vystavujeme širším zážitkom.

Primerané podnety a digitálne prostredie

V snahe podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa sa rodičia často uchýlia k prostriedkom a spôsobom, ktoré buď nie sú vhodné pre vývojový vek dieťaťa, alebo ktoré konkrétne dieťa ešte nie je pripravené prijať.

Sú rodičia, ktorí čítajú celé rozprávky a učebnice svojim dojčatám, ktoré majú len niekoľko mesiacov. Je to bezcieľne a dezorientujúce, pretože v tomto veku by mali podporovať výraz, neverbálnu komunikáciu, ako aj zvuk jazyka.

Televíziu možno tiež v útlom veku považovať aj za nevhodný stimul. Vedecké asociácie odporúčajú, aby deti do dvoch rokov vôbec nepozerali televíziu.

Aby sa rodičia vyhli bombardovaniu detí nevhodnými podnetmi, mali by mať na pamäti niekoľko základných zásad: počúvať svoje dieťa a jeho potreby, vždy korešpondovať s jeho iniciatívami a záujmami, a nie s tým, čím by sa „malo“ zaoberať v danom veku podľa zaužívaných vzorcov.

Asymetria, držanie tela a prevencia

Možno ste už počuli, že novorodenci sa rodia asymetrickí. Čo znamená, že je dieťa často v polohe, ktorú si zvolí, pretože ju má z bruška viac navnímanú, čiže silnejšiu.

Trup je uklonený do oblúku v tvare “C”, niekedy až v tvare “D”. Keďže je hlavička predozadne predĺžená a novorodenec ešte nevie používať svaly a rovnováhu zároveň, je pre neho problém ležať symetricky a v pokoji v polohe na chrbte.

My dospelí sa vieme na chrbte uvoľniť, ibaže novorodenci sa v tejto polohe namáhajú a neustále pracujú pohybmi rúk a nôh, čo ich únavou zvedie do spomínanej asymetrie a tým si ju posilňujú až fixujú.

Na základe asymetrie sa dieťa časom pozerá iba na jednu stranu a keďže je jeho lebka ešte mäkká, môže si tak výrazne zležať hlavičku, ktorá nebude časom len estetickým problémom, ale aj prekážkou v pohybe.

Našťastie, správnym polohovaním, posilňovaním brušných svalov a nastavením vhodného nosenia detí od narodenia vieme asymetrii predchádzať.

Zároveň vieme predchádzať záklonu hlavy dieťaťa. Ten je síce od narodenia prirodzený, no ak pretrváva, spôsobuje dieťaťu problémy s bruškom a vyprázdňovaním, vedie ho k vytvoreniu zlých pohybových vzorcov.

Na tie sa potom reťazia problémy so zapojením brušných svalov, až k vytvoreniu diastázy a možným oneskoreným pohybom.

Keď sa vývin nevyvíja očakávaným smerom

Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením.

Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu. Dieťa potom môže byť vplyvom týchto odchýlok nesústredené, mať problém s porozumením a zapamätaním si informácií a s udržaním pozornosti vôbec.

Už v prvých týždňoch od narodenia bábätka vidíme v jeho pohybe prvé pohybové vzorce, ktoré bude používať celý život. Pre plnohodnotný život človeka sú pohybové vzorce niečo ako „položené základy“.

Preto ich sledujeme, aby boli čo najviac v kvalite a umožnili dieťaťu v budúcnosti rôznorodý, bezbolestný pohyb, aby sa mohlo sústrediť na činnosti, ktoré ho budú zaujímať.

Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač.

Rodič sa naučí časom plač diferencovať, rozoznať jeho príčinu a pomôcť dieťaťu uspokojiť jeho potrebu ešte skôr, kým sa zacyklí do hlbšieho problému.

Viete sa naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokážete tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky.

Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života.

Vývinové poruchy a rizikové faktory

Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach. Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky.

Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová.

Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu.

No a posladnou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií.

Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii.

Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života.

Predčasné narodenie a nízka pôrodná hmotnosť

Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy.

Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou (stav spojený s nedostatkom kyslíka - pozn. red.) v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou.

Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO.

Medzi deťmi s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g je výskyt DMO stále vysoký.

Komplikácie počas pôrodu

Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchle spamätá.

Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie (dusenie z nedostatku vzduchu - pozn. red.), ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa.

Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma.

Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v našich špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov.

Detská mozgová obrna

Za detskú mozgovú obrnu (DMO) sa považuje skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy.

Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí.

DMO je ochorenie, ktoré postihuje hybnosť, ovplyvňuje aj mentálny vývoj a zmyslové orgány. Epilepsia sa pridružuje v 20 až 40 % prípadov.

Rozvinutý obraz DMO pozorujeme vo veku minimálne 12 mesiacov.

Formy DMO

• Hemiparesis (hemiplégia) - predominantne jednostranné postihnutie ruky a nohy na tej istej strane.
• Diplégia - motorické postihnutie primárne nôh (obvykle s relatívne obmedzeným postihnutím rúk).
• Triplégia - postihnutie troch končatín.
• Quadriplégia (tetraplégia) - postihnuté sú všetky štyri končatiny, v skutočnosti je celé telo funkčne znevýhodnené.

Podľa neurologickej klasifikácie DMO delíme na spastické formy (kvadru-, hemi-, diparézy), dystonicko-dyskinetické a ataktické.

Deti so spastickou hemiplégiou majú závažnejšie postihnutie v oblasti manuálnych funkcií. Hrubú motoriku majú narušenú deti so spastickou diplégiou a diskinetická DMO sa spája s problémami v oblasti hrubej motoriky, ako aj manuálnymi schopnosťami.

Stupeň motorického postihnutia

Diagnostika a starostlivosť

Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché.

Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr.

Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.

DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca.

Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie.

Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie.

Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí.

U nás sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia.

Uzdravenie pri DMO nie je možné. Jedinci s ľahkými formami DMO sú však schopní viesť plnohodnotný život.

Porucha pozornosti a hyperaktivita

Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou, citovou labilitou.

V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, resp. hyperkinetická porucha, HKP).

Rozlišujeme typy: hyperkineticko-impulzívny, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ.

Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí.

Kedy vyhľadať odborné posúdenie

Vývoj motoriky každého dieťaťa je individuálny a rozsah normálu je široký, preto jednotlivý míľnik nemožno posudzovať izolovane. Dôležité je sledovať celkový priebeh vývinu, kvalitu pohybu, symetriu, reakcie dieťaťa na podnety, komunikáciu a postupné prepájanie jednotlivých schopností.

Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života.

Včasné sledovanie pohybových vzorcov umožňuje zachytiť odchýlky a podľa potreby zapojiť pediatra, neurológa, fyzioterapeuta, psychológa alebo ďalších odborníkov.

Porozumenie procesu vývinu mozgu umožňuje cielene podporovať dieťa v jeho raste a učení, čím sa vytvárajú pevné základy jeho budúceho života.

tags: #vyvoj #motoriky #a #mozgu