Vertebrogénny algický syndróm: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je odborný termín používaný na označenie bolesti pochádzajúcej z chrbtice. Vertebrogénny algický syndróm je pojem, ktorý združuje širokú skupinu ochorení chrbtice. Problémy vychádzajú z funkčnej alebo štrukturálnej poruchy chrbtice a ich spoločným príznakom je bolesť chrbta.

VAS nie je jedna konkrétna diagnóza, ale súhrn bolestivých stavov, ktoré môžu postihovať krčnú, hrudnú, driekovú alebo krížovú oblasť chrbtice. Bolesť môže zostať lokalizovaná v chrbte alebo vyžarovať do hlavy, hrudníka, horných či dolných končatín a môže ju sprevádzať obmedzenie pohyblivosti, svalové napätie alebo neurologické príznaky.

Čo znamená vertebrogénny algický syndróm

Slovo „algický“ znamená bolestivý a „vertebrogénny“ súvisí s chrbticou. Tento syndróm je veľmi častý a prejavuje sa rôznymi formami v závislosti od toho, ktorú časť chrbtice postihuje. Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je pojem, ktorý zahŕňa všetky bolesti chrbta, ktoré majú svoj pôvod v chrbtici.

Spoločným menovateľom syndrómu je skupina rôznych porúch chrbtice, ktorých hlavným prejavom je intenzívna bolesť, obmedzenie pohybu s možnosťou výskytu pridružených neurologických symptómov. Nejde o jednu diagnózu, ale o narušenie štruktúry chrbtice a poruchy jej funkcie, ktoré môžu mať rôzne príčiny.

Väčšina prípadov syndrómu má akútny charakter, bolesť zvyčajne do jedného mesiaca odznie, no 10 - 40 % bolestí prejde do chronického štádia. Najčastejšie je zasiahnutý driek (až 60 % všetkých prípadov) a oblasť krku (približne 30 % prípadov), no vyskytuje sa i v spodnej časti chrbta.

Prečo chrbtica bolí

Chrbtica je zložitá anatomická štruktúra, ktorá zabezpečuje oporu tela, umožňuje pohyb a chráni miechu. Stavce chrbtice spájajú platničky, ktoré tlmia nárazy, čím chránia chrbticu a miechu, ktorá ňou prechádza, pred poškodením. V chrbtici a jej okolí nachádza množstvo svalov, väzív a nervov.

Práve štrukturálne alebo funkčné zmeny niektorých týchto častí sú dôsledkom bolesti. Bolesť vzniká z mechanických, funkčných alebo degeneratívnych problémov chrbtice. Môže ísť napríklad o výhrez platničky, degeneráciu medzistavcových platničiek, spondylózu, skoliózu, blokády stavcov alebo svalové dysbalancie.

Štrukturálne príčiny

Štrukturálne zmeny chrbtice môže spôsobiť vrodená asymetria stavcov alebo iné dedičné anomálie, opotrebovanie platničiek a chrupaviek ako prejav starnutia, akútne a chronické zápaly, skolióza, artritída, osteoartróza, osteoporóza a iné metabolické ochorenia.

Medzi ďalšie štrukturálne príčiny patria úrazy ako spondylolýza (prerušenie stavcového oblúku), ktoré je časté u športovcov, a nádorové ochorenia, ktoré spôsobujú útlak. Degeneratívne zmeny chrbtice môžu viesť k vzniku degeneratívnych zmien, ako sú osteoartróza, spondylóza alebo spondylolistéza.

• výhrez alebo poškodenie medzistavcovej platničky,
• degenerácia medzistavcových platničiek,
• spondylóza a spondylartróza,
• spondylolistéza, teda posun tela stavca oproti susednému stavcu smerom dopredu,
• skolióza a iné deformity chrbtice,
• osteoporóza, ktorá zvyšuje riziko zlomenín,
• zápalové ochorenia chrbtice,
• poranenia väzov, svalov, kĺbov alebo stavcov,
• nádorové ochorenia a infekcie.

Funkčné príčiny

Funkčné zmeny chrbtice vyvoláva preťaženie svalov pri nesprávnom držaní tela alebo nadmernej či dlhotrvajúcej záťaži. Príčinou môže byť aj mechanická blokáda kĺbového puzdra alebo myofasciálne poruchy spôsobené zvýšeným napätím či spazmom svalov a prítomnosťou spúšťových bodov vo svaloch.

Myofasciálne poruchy môžu byť spôsobené nesprávnym držaním tela, stresom alebo preťažením svalov. Pre dnešnú dobu sú charakteristické najmä ochorenia chrbtice, vzniknuté na podklade svalovej nerovnováhy - čiže dysbalancie.

Dochádza k nej v dôsledku nesprávnej pohybovej životosprávy, sedavého spôsobu života či nadváhy vedúcej k dlhodobému statickému preťažovaniu svalového aparátu. Týka sa to nielen chrbtice, ale aj celej pohybovej sústavy. Spoločným menovateľom zlej životosprávy sa stáva bolesť a obmedzenie hybnosti.

Úrazy, preťaženie a životný štýl

Poranenia chrbtice môžu vzniknúť po náraze, úraze pri športe alebo páde, ktoré poškodia kosti, kĺby, väzy alebo svaly chrbtice. Lumbóischiatický syndróm vzniká najčastejšie náhle po prudkom pohybe alebo zdvíhaní ťažkého bremena v nesprávnej polohe.

K poškodeniu chrbtice prispieva dlhotrvajúce sedenie, najmä v nevhodnej pozícii, opakované pohyby pri manuálnej práci, dvíhanie predmetov, ohýbanie trupu, dlhodobé preťažovanie chrbtice pri športe, nadváha a nezdravý životný štýl.

Ochorenia vnútorných orgánov

Funkčné zmeny chrbtice môžu súvisieť aj s ochoreniami vnútorných orgánov ako žlčník, obličky, pľúca, srdce a ženské pohlavné orgány. Bolesť chrbta môže byť aj príznakom iných ochorení, ako je napríklad zápal stavcov, nádor alebo infekcia.

Nie každá bolesť chrbta je symptómom vertebrogénneho algického syndrómu a bežný laik si ju môže ľahko zameniť. Bolesť v hrudnej oblasti môže pripomínať bolesť pri infarkte alebo iných kardiovaskulárnych ťažkostiach, preto si vyžaduje správne odborné posúdenie.

Formy VAS podľa lokalizácie

Cervikálny a cervikokraniálny syndróm

Cervikálny vertebrogénny syndróm postihuje krčnú chrbticu. Prejavuje sa bolesťou krku, hlavy a závratmi. Pri záchvatoch môže bolesť vystreľovať až do hlavy alebo rúk.

Cervikokraniálny syndróm predstavuje bolesti hlavy, ktoré majú svoju príčinu v oblasti hornej krčnej chrbtice. Nie je podmienkou súčasná bolesť krčnej chrbtice či jej blokáda. Bolesti sa objavujú hlavne po zát'aži, značnú rolu hrajú rovněž psychogenní faktory. Často je popisovaná rovněž závrať.

Cervikobrachiálny syndróm

Cervikobrachiálny syndróm predstavuje bolesti hornej končatiny, ktoré majú svoj pôvod v dolnej časti krčnej chrbtice. Býva často a chybne diagnostikovaný ako syndróm zmrznutého ramena.

Torakálny syndróm

Torakálny vertebrogénny syndróm sa týka hrudnej chrbtice. Často spôsobuje bolesť medzi lopatkami alebo „bolesť srdca“ bez kardiologického nálezu. Bolesť môže zasahovať aj prednú časť hrudníka.

Lumbálny syndróm a lumboischiatický syndróm

Lumbálny vertebrogénny syndróm vzniká v driekovej chrbtici. Spoznáte ho podľa bolesti v krížoch, ktorá často vyžaruje do dolných končatín. Lumbalgia je veľmi dlho známe ochorenie, ktorého klinické príznaky opísal už Hippokrates.

Lumboischiatický syndróm - LIS, je bolesť spôsobená preťažením v oblasti krížov s vyžarovaním bolesti do bočnej alebo zadnej strany dolnej končatiny. Klinický obraz je takmer vo všetkých prípadoch podobný, príčin môže byť hneď niekoľko, od vrodených vád chrbtice, nádorov a poranení až k ochoreniam vnútorných orgánov či chrbtice.

Príznaky vertebrogénneho algického syndrómu

Typ bolesti môže byť rôzny. Bolesť môže byť lokálna, napríklad v krčnej, hrudnej alebo driekovej oblasti, alebo vyžarujúca do končatín, napríklad pri ischiase. Bolesť chrbta môže byť tupá, ostrá, bodavá alebo vystreľujúca.

VAS často sprevádza zhoršená pohyblivosť chrbtice, stuhnutosť a spazmy okolitých svalov. Medzi najčastejšie príznaky patria bolesť chrbta, obmedzenie pohyblivosti chrbtice, zvýšené svalové napätie a necitlivosť alebo parestézie, teda mravenčenie či brnenie, v rukách alebo nohách.

• bolesť krku, hrudníka, medzi lopatkami, v krížoch alebo v driekovej oblasti,
• vyžarovanie bolesti do hlavy, rúk, nôh, zadku alebo slabín,
• stuhnutosť svalov a chrbtice,
• svalové spazmy, kŕče alebo zvýšené svalové napätie,
• obmedzená pohyblivosť a ťažšie vstávanie,
• bolesť pri pohybe hlavy, predklone alebo rotácii trupu,
• svalová slabosť,
• brnenie, mravenčenie, tŕpnutie alebo znížen citlivosť,
• závraty, nevoľnosť, bolesť hlavy alebo migréna.

Pri záchvatoch môže bolesť vystreľovať až do hlavy, rúk alebo nôh, často zasahuje aj prednú časť hrudníka, čo môže pripomínať bolesť pri infarkte alebo iných kardiovaskulárnych ťažkostiach. Zriedkavejšie príznaky, ktoré by ste určite nemali ignorovať, sú bolesť vystreľujúca do slabín, poruchy erekcie, dýchavičnosť a hučanie v ušiach.

Artróza, spondylóza a ďalšie ochorenia v rámci VAS

Artróza chrbtice je degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje stavce a medzistavcové platničky. Pokiaľ artróza zasiahne telá stavcov, jedná sa o spondylózu. V prípade postihnutia medzistavcových kĺbov sa hovorí o spondylartróze.

Na stavcoch a medzistavcových kĺboch sa pri artróze postupne tvoria výrastky, ktoré obmedzujú hybnosť chrbtice a môžu spôsobiť koreňovú bolesť. Spondylóza označuje degeneratívne zmeny v oblasti stavcov vznikom osteofytov, čiže výrastkov na stavci.

Príznaky artrózy chrbtice závisia od toho, ktorá časť chrbtice je postihnutá. Môže sa objaviť bolesť chrbta pri pohybe alebo v pokoji, obmedzená pohyblivosť, únava, zápal, opuch a obmedzenie sily kĺbu.

Artróza krčnej chrbtice môže okrem bolesti v oblasti krku vyvolávať bolesť hlavy, nevoľnosť a šírenie bolesti do horných končatín. Artróza v bedrovej oblasti môže spôsobovať bolesť a stuhnutosť dolnej časti chrbta, diskomfort v oblasti zadku, svalové napätie či kŕče v dolných končatinách.

Artrózu v lumbosakrálnej oblasti, teda v prechode bedrovej chrbtice a krížovej kosti, sprevádza bolesť v dolnej časti chrbta a problémy s predklonmi či rotáciou tela. Artróza hrudnej chrbtice je zriedkavé ochorenie, ktoré sa takmer nevyskytuje.

Medzi ďalšie diagnózy, ktoré môžu súvisieť s bolesťami chrbtice, patria spondylolistéza, osteoporóza, morbus Bechterev a morbus Scheuermann. Spondylolistéza je patologický stav chrbtice, ktorý sa prejavuje posunom tela stavca oproti susednému telu stavca smerom dopredu.

Morbus Bechterev je bolestivé chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje celú chrbticu. Zápal je imunitne podmienený. Morbus Scheuermann, teda Šojermanova choroba, je ortopedické ochorenie, ktoré sa formuje v období rastu chrbtice a postihuje hlavne hrudnú chrbticu, menej často chrbticu driekovú.

Diagnostika VAS

Diagnostika VAS je založená na odobratí anamnézy pacienta, lekárskom alebo fyzioterapeutickom vyšetrení a podľa potreby na ďalších vyšetreniach. Lekár zisťuje charakter bolesti, jej trvanie, lokalizáciu, vyžarovanie, okolnosti vzniku, zhoršujúce a zmierňujúce faktory, pracovné a pohybové návyky i predchádzajúce úrazy.

Pri klinickom vyšetrení lekári vykonávajú neurologické a ortopedické vyšetrenia. Posudzujú pohyblivosť chrbtice, svalové napätie, reflexy, citlivosť, svalovú silu, držanie tela a chôdzu.

Zobrazovacie vyšetrenia

Po vyšetrení pacienta lekárom je podľa zváženia lekára pacient odoslaný na zobrazovacie vyšetrenia, medzi ktoré patria RTG, CT alebo MRI vyšetrenie. Röntgenové vyšetrenie, magnetická rezonancia alebo počítačová tomografia ukážu, aký je skutočný stav chrbtice v jednotlivých častiach chrbta.

• RTG: môže zobraziť postavenie stavcov, deformity, zlomeniny, degeneratívne zmeny a osteofyty,
• CT: poskytuje podrobnejšie zobrazenie kostných štruktúr,
• MRI: zobrazuje medzistavcové platničky, miechu, nervové štruktúry, mäkké tkanivá a prípadný útlak,
• EMG: elektromyografia je potrebná v prípade podozrenia na postihnutie nervov.

Podľa klinického obrazu môže byť pacient odoslaný aj na neurologické, osteologické či rehabilitačné vyšetrenie, prípadne na ďalšie špecializované vyšetrenia. Diagnostika môže zahŕňať aj krvné testy, vyšetrenie hmatom, perimyelografiu a elektromyografiu.

Liečba vertebrogénneho algického syndrómu

Liečba VAS závisí od konkrétnej príčiny ochorenia, rozsahu ťažkostí, trvania bolesti a prítomnosti neurologických príznakov. Akákoľvek terapia problémov s chrbticou musí byť komplexná. Vyžaduje individuálny prístup ideálne so zapojením viacerých špecialistov, ktorí dokážu identifikovať všetky príčiny ochorenia a ich vzájomné prepojenie.

Liečba oporno-pohybového aparátu je behom na dlhé trate. Má niekoľko etáp. V prvej etape liečby oporno-pohybového aparátu je zmiernenie bolesti, ktoré sa dosiahne aplikáciou obstreku, predpisom liekov, infúznou analgeticko-myorelaxačnou terapiou a využitím ortézoterapie.

Liečba akútnej bolesti

Liečba v akútnom štádiu vyžaduje pokoj na lôžku. Ten by však nemal trvať dlhšie ako 3 dni. Režimové opatrenie podporuje farmakoterapia.

Z liekov sa používajú analgetiká, lieky na tlmenie bolesti, nesteroidné protizápalové lieky a pri veľmi intenzívnych bolestiach aj opioidy či opiáty. Dopĺňajú sa myorelaxanciá, teda lieky na uvoľnenie svalstva, prípadne psychofarmaká.

Lokálne sa môžu aplikovať obstreky, blokády, lokálne anestetiká, gély, náplasti a masti. Vhodná môže byť aplikácia suchého tepla. Dlhodobá inaktivita nie je vhodná, pretože ak bolí chrbát, neznamená to, že človek má zostať dlhodobo v posteli.

Farmakoterapia

Konzervatívna liečba zahŕňa lieky proti bolesti, nesteroidné protizápalové lieky a lieky na uvoľnenie svalov. Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) sú v liečbe bolesti chrbta častou voľbou, pretože okrem tlmenia bolesti majú aj protizápalový účinok.

Tento účinok však môže viesť k závažným nežiaducim účinkom, ako sú gastrointestinálne problémy a kardiovaskulárne problémy. Preto je dôležité užívať NSAID opatrne a v čo najkratšom čase a najnižších dávkach.

Lokálne krémy, gély, masti alebo náplasti môžu poskytnúť miestnu pomoc pri bolesti a zápale. O vhodnom lieku, jeho dávke a dĺžke užívania rozhoduje lekár po zohľadnení celkového zdravotného stavu pacienta.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Po zvládnutí bolesti nasleduje liečebná rehabilitácia a v neposlednom rade má veľký význam preventívna rehabilitačná liečba, ktorá býva často pacientmi podceňovaná. Na rehabilitačnej ambulancii lekár po vyšetrení zostaví rehabilitačný plán.

Fyzioterapia a fyzikálna terapia môžu zahŕňať mäkké techniky, terapeutické masáže, mobilizačné techniky, trakcie, individuálne cvičenie, TENS, laser a ultrazvuk. Využíva sa termoterapia, kryoterapia, elektroliečba, ultrazvuk, magnetoterapia a trakčná liečba.

Využíva sa termoterapia, teda infračervené žiarenie, termofor, parafín a suché teplo. Odborník ovláda manipulačné a mobilizačné techniky na uvoľnenie svalov. Liečbu možno podľa potreby doplniť o masáž, akupunktúru alebo kúpeľnú liečbu.

Nutná je liečebná telovýchova, pravidelná pohybová aktivita, spevnenie svalov chrbta, svalového korzetu, brucha, telesného jadra, panvového dna a dolných končatín. Dôležité sú správne držanie tela, škola chrbta, terapeutická gymnastika, SM systém a dychové cvičenia.

Škola chrbta a režimové opatrenia

Pacientov učíme „škole chrbta“, ktorá je súčasťou rehabilitácie a je zameraná na to, aby pacient pochopil rozdiel medzi zdravým a poškodeným pohybovým aparátom a následne sa snažil vedome zvládnuť pohybové aktivity vedúce k zmierneniu a predchádzaniu ťažkostí.

V akútnej fáze možno k zníženiu bolesti použiť podporné pôsobenie odľahčujúcich pomôcok, ako napríklad Schantzov golier, driekový pás, upomínacia bandáž a rôzne druhy ortéz podľa potreby.

Intervenčná liečba

Intervenčná liečba využíva obstreky, infúznu terapiu a manuálnu terapiu. Lokálne obstreky a podávanie kortikosteroidov do epidurálneho priestoru môže pomôcť znížiť zápal a bolesť v oblasti nervových koreňov.

Intervenčný postup sa volí podľa príčiny bolesti a podľa toho, či je prítomný zápal, dráždenie nervového koreňa, blokáda alebo iný konkrétny problém. O vhodnosti zákroku rozhoduje lekár.

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba sa zvažuje len v ťažkých alebo nezvládnuteľných prípadoch, napríklad pri hernii disku s neurologickým deficitom. V prípade závažného ochorenia a pri neúspechu konzervatívnej liečby sa konzultuje neurochirurg, ktorý indikuje operačnú liečbu.

Ak všetky konzervatívne metódy zlyhajú a problémy sú závažné, môže dôjsť na chirurgickú liečbu. Pri operácii sa napríklad odstraňujú výrastky na stavcoch alebo sa operuje medzistavcová platnička.

Prevencia a každodenný pohyb

Prevencia môže pomôcť predchádzať vzniku ťažkostí alebo prispieť k spomaleniu rozvoja ochorenia. Dôležité je obmedziť dlhodobé statické preťažovanie, upraviť pracovné miesto, používať ergonomickú stoličku a dbať na správne držanie tela.

• pravidelne sa pohybovať,
• znížiť telesnú hmotnosť pri nadváhe,
• vyberať vhodnú obuv,
• používať kvalitný matrac a vankúš,
• dbáť na správne držanie tela pri sedení, práci a športe,
• vyhýbať sa dlhodobému sedeniu v nevhodnej polohe,
• nefajčiť a udržiavať si primeranú telesnú hmotnosť,
• zabezpečiť telu dostatok zdravého pohybu.

Vhodnou aktivitou je napríklad chôdza, plávanie a bicyklovanie. Dôležité je vyberať športy a fyzické aktivity, ktoré minimalizujú namáhanie chrbtice a kĺbov, zároveň však poskytujú prospešný pohyb a posilňovanie svalov.

Plávanie zlepšuje silu svalov, pohyblivosť a celkovú kondíciu. Jazda na bicykli je šetrná k chrbtici, pretože zaťaženie je rozložené rovnomerne, pričom je potrebné mať správne nastavené sedlo a riadidlá.

Tai Chi pomáha zlepšovať stabilitu, rovnováhu, pohyblivosť a uvoľňovanie napätia v tele. Pri joge je dôležité vyhnúť sa náročným pozíciám, ktoré by mohli zaťažiť chrbticu.

Pri prvej bolesti chrbta nie je dôvod ihneď panikáriť, ale ak bolesť pretrváva, zhoršuje sa alebo sa pridávajú neurologické príznaky, je potrebné vyhľadať lekára. Správna diagnostika pomáha odlíšiť bežné mechanické ťažkosti od stavov, ktoré vyžadujú špecializovanú liečbu.

Kedy vyhľadať lekára bez odkladu

Odborné vyšetrenie je potrebné pri silnej alebo pretrvávajúcej bolesti, pri bolesti po úraze a pri ťažkostiach, ktoré výrazne obmedzujú pohyb alebo každodenné fungovanie. Dôležité je neodkladať návštevu lekára ani vtedy, keď sa bolesť šíri do končatín alebo ju sprevádza slabosť, tŕpnutie či porucha citlivosti.

• náhla alebo rýchlo sa zhoršujúca bolesť,
• výrazná svalová slabosť,
• necitlivosť alebo brnenie v rukách či nohách,
• bolesť vystreľujúca do slabín,
• poruchy močenia alebo stolice,
• poruchy erekcie,
• dýchavičnosť alebo bolesť na hrudníku,
• horúčka, príznaky infekcie alebo nevysvetliteľný úbytok hmotnosti,
• ťažkosti po páde alebo inom úraze.

Nie každá bolesť chrbta pochádza z chrbtice a nie každý nález na zobrazovacom vyšetrení vysvetľuje intenzitu ťažkostí. Liečbu môže určiť len lekár po zvážení celkového zdravotného stavu, klinického nálezu a výsledkov vyšetrení.

tags: #vertebrogeny #algicky #szndrom