Mozgová časť lebky, po latinsky neurocranium, je kostené puzdro, ktoré chráni mozog a niektoré zmyslové orgány, najmä zrakový, sluchový a čuchový orgán. Tvorí ju záhlavná, klinová, spánková, temenná a čelová kosť.
Mozgová časť má približne tvar vajca a vytvára lebečnú dutinu, v ktorej sa nachádza mozog. Jej vyklenutá horná plocha sa nazýva lebečná klenba, teda kalva, a spodná plocha lebečná báza.
Úloha mozgovej časti lebky
Lebka je kostrou hlavy a patrí medzi kosti človeka. Lebka (lat. cranium) je súčasť kostry stavovcov, ktorá predovšetkým chráni mozog.
LEBKA (cranium) - má 3 funkcie: - chráni mozog a zmyslové orgány - umožňuje mechanické spracovanie potravy - podieľa sa na tvorbe reči
Mozgová časť je ochranným púzdrom pre mozog a niektoré zmyslové orgány (zrakový, sluchový, čuchový). Vo vnútri lebky je lebečná dutina (lat. cavum cranii).
Časti mozgovej lebky
Mozgová časť sa delí na lebečnú klenbu a lebečnú bázu. Lebečná báza a kalva tvoria lebečnú dutinu.
- Lebečná klenba (calvaria alebo calva) tvorí vyklenutú hornú časť lebky.
- Lebečná báza (basis cranii) tvorí spodnú časť lebky.
- Lebečná dutina (cavum cranii) je ohraničená kosťami mozgovej časti lebky a nachádza sa v nej mozog.
Kosti mozgovej časti lebky sú navzájom spojené najmä pevnými švami. Mozgovú časť tvoria záhlavná, klinová, spánkové, temenné a čelová kosť.
| Kosť | Latinský názov | Hlavná charakteristika |
|---|---|---|
| Záhlavná kosť | os occipitale | Tvorí zadnú časť lebečnej bázy a klenby a obklopuje veľký záhlavný otvor. |
| Klinová kosť | os sphenoidale | Tvorí stred lebečnej bázy a nachádza sa v nej turecké sedlo. |
| Spánková kosť | os temporale | Tvorí časť bočnej steny a spodiny lebky a obsahuje skalnú kosť. |
| Temenná kosť | os parietale | Tvorí strednú časť lebečnej klenby. |
| Čelová kosť | os frontale | Tvorí prednú časť lebky, čelo a stropy očných jamiek. |
Záhlavná kosť
Záhlavná kosť (os occipitale) je nepárová kosť, ktorá tvorí zadnú časť lebečnej bázy a klenby lebky. V blízkosti záhlavia sa nachádza otvor (foramen magnum), ktorý nadväzuje na chrbticový kanál, kde prechádza miecha.
Záhlavná kosť obklopuje veľký záhlavný otvor (foramen magnum), ktorý tvorí vstup miechy do mozgu. Na spojenie s chrbticou má po stranách dva kĺbové hrboly.
Na záhlavnú kosť sa upína množstvo svalov, čo spôsobuje jej hrbolatosť. Delí sa na telo pred záhlavným otvorom, bočné časti po stranách záhlavného otvoru a šupinu záhlavnej kosti za záhlavným otvorom.
Klinová kosť
Klinová kosť (os sphenoidale) je nepárová kosť, ktorá leží pred záhlavnou kosťou a tvorí stred lebečnej bázy. Nachádzajú sa v nej prínosové dutiny.
Klinovú kosť tvorí telo klinovej kosti, malé krídla klinovej kosti, veľké krídla klinovej kosti a krídlové výbežky klinovej kosti.
Jej horná plocha vybieha do sedlovitého útvaru, ktorý sa nazýva turecké sedlo. V tureckom sedle je uložená hypofýza, teda podmozgová žľaza s vnútornou sekréciou.
Spánková kosť
Spánková kosť (os temporale) je párová kosť zložitej stavby. Tvorí časť bočnej steny a spodiny lebky.
Spánková kosť sa skladá z troch častí, ktoré osifikujú samostatne a zrastajú do jednej kosti počas prvého roku života. Stopy po miestach zrastu zostávajú po celý život v podobe švov a štrbín.
Spánkovú kosť tvoria spánková šupina, skalná kosť a bubienková kosť. S výbežkom jarmovej kosti vytvára jarmový oblúk.
Skalná kosť
Skalná kosť (os petrosum) je súčasťou spánkovej kosti. Je to najtvrdšia kosť ľudského tela.
V skalnej kosti sa nachádza statokinetický aparát a chráni vnútorné ucho. Nachádza sa v nej polohovo-sluchový ústroj.
Temenné kosti
Temenné kosti (ossa parietalia) sú párové kosti, ktoré tvoria strednú časť klenby lebky. Majú tvar misiek a tvoria vrchol lebečnej klenby.
Z fylogenetického hľadiska sú najviac vyvinuté u človeka. Sú miskovito prehnuté a navzájom spojené šípovým švom.
V prednej časti sa temenné kosti spájajú s čelovou kosťou pomocou vencového švu. V zadnej časti sa na záhlavnú kosť pripájajú pomocou lambdového švu.
V mieste spojenia šípového a vencového švu je veľká fontanela. V mieste spojenia šípového a lambdového šva je malá fontanela.
Čelová kosť
Čelová kosť (os frontale) tvorí prednú časť lebky a kostený podklad čela. Je nepárová.
Čelová kosť sa pôvodne zakladá ako párová kosť, ale krátko po narodení obidve časti zrastajú do jednej kosti. Nachádzajú sa v nej vedľajšie prínosové dutiny.
Čelová kosť tvorí stropy očníc. Tvoria ju čelová šupina, očnicové časti a nosová časť.
Lebkové švy
Kosti sú spojené švami (sutúra). Švy spájajú kosti lebky a zabezpečujú pevné spojenie kostí mozgovej časti.
Poznáme vencovitý, šípový a lambdovitý šev. Medzi ďalšie švy patrí šupinový šev a hladký šev.
- Vencovitý šev spája čelovú kosť s temennými kosťami.
- Šípový šev spája temenné kosti navzájom.
- Lambdovitý šev spája temenné kosti so záhlavnou kosťou.
- Šupinový šev spája spánkovú kosť s temennými kosťami.
- Hladký šev je napríklad spojenie čeľuste.
Najslabším miestom je čelová a spánková kosť.
Fontanely u novorodenca
Fontanely sú väzivové miesta medzi kosťami lebky dieťaťa. Umožňujú, aby sa lebka pri raste mozgu postupne zväčšovala.
Vpredu sa nachádza veľká fontanela, ktorá má rombický tvar a rozmery 2,5 × 3 cm. Veľká fontanela sa uzatvára do 18 - 24 mesiacov.
Malá fontanela sa nachádza vzadu a trvá 2 - 3 mesiace. USG sa robí cez veľkú fontanelu.
Rozmery hlavičky u dieťaťa
| Rozmer | Hodnota |
|---|---|
| Obvod hlavy | 34 cm |
| Dĺžka hlavy | 11,5 cm |
| Šírka hlavy | 9,5 cm |
Rozdiel medzi mozgovou a tvárovou časťou
Lebka človeka má dve časti: mozgovú časť a tvárovú časť. Mozgová časť sa po latinsky nazýva neurocranium a tvárová časť splanchnocranium.
Tvárová časť tvorí kostenú oporu pre začiatok tráviaceho a dýchacieho ústrojenstva. Mozgová časť je ochranným puzdrom pre mozog a niektoré zmyslové orgány.
Lebka sa skladá z 22 kostí, ktoré sú spojené navzájom švami, pričom sánka je pripojená k lebke pomocou 2 čeľustných kĺbov. V inom anatomickom členení sa uvádza 28 samostatných kostí, pretože sa započítavajú aj niektoré ďalšie kosti tvárovej časti a jazylka.