Cievna mozgová príhoda (CMP, mŕtvica) je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Cievna mozgová príhoda môže zanechať následky, ktoré ovplyvňujú pohyb, reč, pamäť, emócie aj schopnosť vykonávať bežné každodenné činnosti.
Rozsah komplikácií závisí od veľkosti poškodenia mozgu, miesta, kde mozgová príhoda vznikla, od rýchlosti poskytnutia liečby a od priebehu rehabilitácie. Každý pacient je iný. Niektorí sa zotavia takmer úplne, iní potrebujú dlhodobú pomoc a rehabilitáciu.
Prečo po mozgovej príhode vznikajú komplikácie
Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus.
Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom. Už po 3 - 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú.
Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo (ischemická mozgová príhoda) alebo prasknutie cievy s krvácaním (hemoragická mozgová príhoda). Typ a rozsah poškodenia ovplyvňujú, ktoré funkcie budú po príhode narušené.
Najčastejšie pohybové komplikácie
Medzi najčastejšie následky patria poruchy pohybu. Môžu sa prejaviť ako: slabosť jednej polovice tela, ochrnutie ruky alebo nohy, problémy s chôdzou, poruchy rovnováhy, zhoršená koordinácia pohybov, spasticita (zvýšené svalové napätie), bolesti ramena alebo končatín.
Najbežnejším postihnutím je obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.
Poruchy pohybu môžu mať podobu paralýzy, teda úplného znehybnenia, alebo parézy, teda čiastočného obmedzenia pohybov a slabej pohyblivosti. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť narušená predovšetkým jemná motorika prstov.
Pacient môže mať problém zdvihnúť ruku v ramennom kĺbe, postaviť sa, udržať stabilný sed alebo prejsť niekoľko krokov. Ťažkosti s chôdzou môžu zahŕňať padanie na jednu stranu, ťahanie do strany, neistotu pri došľape alebo neschopnosť stáť.
Poruchy koordinácie, stability a rovnováhy
Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Pacient môže mať ťažkosti pri uchopení predmetu, pri presnom pohybe rukou alebo pri koordinácii oboch končatín.
S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja (pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj) a následne i porucha chôdze. Strata koordinácie a rovnováhy môže viesť k pádom a ďalším zraneniam.
Pri cvičení sa preto nacvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela pokračuje v sede, stoji až po voľou ovládanú chôdzu.
Spasticita, svalové stuhnutie a kontraktúry
Zvýšený svalový tonus = spasticita sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu-pohyb. Spasticita sa môže vyskytnúť až do 2 mesiacov po prekonaní porážky.
Kontraktúry predstavujú pretrvávajúce napätie a následné skrátenie svalov a šliach, ktoré vedie k obmedzeniu pohybu v kĺbe. Pri nedostatočnom obnovení pohybu, hroziacej kontraktúre svalov s trvaním vysokého svalového tonusu - spasticity je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie.
Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Vhodnou kombináciou liekov a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.
Bolesť po mozgovej príhode
Po mozgovej príhode sa môžu objaviť bolesti ramena alebo končatín. K približne 20 % osôb sa vyvinie bolesť v ramene.
Chronická bolesť môže vzniknúť aj u pacientok a pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode, pokiaľ zasiahne jedno konkrétne centrum mozgu. Hlboko v strede mozgu je centrum o veľkosti vlašského orecha nazývané talamus.
V prípade poškodenia miesta pre reguláciu bolesti, sa môže vyvinúť syndróm Dejerine-Roussyho. Najskôr ho charakterizuje necitlivosť, potom brnenie a následne bolesť. Táto bolesť môže byť nezvyčajne silná a nezmizne bez cielenej liečby.
Liečba pacientov s centrálnou bolesťou po mozgovej príhode zostáva výzvou. Okolie by ich preto malo podporovať a chápavo pristupovať k ich ťažkostiam.
Poruchy citlivosti a vnímania
Medzi možné komplikácie patria poruchy hmatu, pocity bolesti, chladu a tepla, dotyku, čiastočná alebo úplná necitlivosť. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.
Porucha citlivosti môže postihovať jednu stranu tela, ruku, nohu alebo tvár. Pacient nemusí správne vnímať dotyk, tlak, polohu končatiny ani teplotu, čo zvyšuje riziko úrazu a komplikuje pohyb aj sebaobsluhu.
Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií, ako sú vnímanie polohy, pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie a rozoznávanie predmetov v paretickej ruke.
Poruchy reči, porozumenia a komunikácie
Po mozgovej príhode môže dôjsť k problémom s komunikáciou. Najčastejšie ide o afáziu - poruchu porozumenia alebo tvorby reči, dysartriu - poruchu výslovnosti spôsobenú oslabením svalov, a problémy s čítaním a písaním.
Pacient, ktorý prekonal mozgovú príhodu, môže trpieť poruchou výslovnosti a reči, dokonca môže dôjsť až k úplnej strate reči. Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie.
Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, teda porozumenia a/alebo tvorby slov a viet. Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah.
Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.
Ako komunikovať s človekom po mozgovej príhode
- používajte krátke, jednoduché vety
- hovorte pomaly a zreteľne
- hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár
- je potrebné, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb
- využite gestá a obrázky
- obmedzte ruch a hluk z okolia
- ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová
- povzbudzujte gestami i slovne pacienta
- trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok
- uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie
Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačenými vzormi s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.
Dôležitá je logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností. V niektorých prípadoch už, žiaľ, obnova reči nie je možná.
Poruchy prehĺtania a riziko vdýchnutia
K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.
Porucha prehĺtania môže zvýšiť riziko vdýchnutia jedla alebo tekutín, zápalu pľúc, podvýživy a dehydratácie. Pri podozrení na poruchu prehĺtania je potrebné odborné vyšetrenie.
K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby.
Bezpečnejšie jedenie a pitie
- jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede
- hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone
- pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie
- jedzte malé sústa
- pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou
- pri jedle nerozprávajte
- v prípade zostávania potravy v ústach i po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte
- nakoniec si vyčistite zuby
Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.
Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie, napríklad pri sťaženom či nestabilnom úchope lyžice alebo pohára a pri krájaní porcií. Vtedy môžu pomôcť rôzne ergonomické pomôcky.
Poruchy zraku a priestorovej orientácie
Mozgová príhoda môže spôsobiť výpadky zorného poľa, dvojité videnie, problémy s priestorovou orientáciou a ťažkosti pri čítaní. Pacient môže mať zhoršený zrak, rozmazané videnie alebo stratu zraku na jednom či na obidvoch očiach.
Poruchy zraku môžu komplikovať chôdzu, orientáciu v priestore, čítanie, obliekanie i používanie predmetov. Aj tieto problémy je možné riešiť pomocou rehabilitácie a vhodných kompenzačných stratégií.
Poruchy pamäti, pozornosti a myslenia
Niektorí pacienti majú problémy s krátkodobou pamäťou, sústredením, plánovaním činností, riešením problémov a orientáciou. Problémy s pamäťou sa môžu prejaviť neschopnosťou zapamätať si každodenné činnosti alebo nové informácie.
Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcií, k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcií častá.
Ťažká mozgová príhoda môže spôsobiť problémy s logickým uvažovaním, plánovaním a organizovaním myšlienok, čo vedie k stavom podobným demencii. Tieto ťažkosti môžu ovplyvniť návrat do práce aj bežné fungovanie doma.
Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.
Psychické a emocionálne komplikácie
Mozgová príhoda môže ovplyvniť aj psychické zdravie. Môžu sa objaviť depresia, úzkosť, podráždenosť, výkyvy nálad, strata motivácie, plačlivosť alebo emočná labilita.
Mozgová príhoda môže ovplyvniť emocionálne centrum mozgu, čo ďalej vedie k výrazným zmenám v správaní, nálade a emocionálnej stabilite. Niektorí pacienti trpia depresiou, úzkosťou alebo podráždenosťou.
Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba. Psychologická podpora a psychoterapia pomáhajú pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi dôsledkami ich stavu.
Ak psychické problémy pretrvávajú, je vhodné vyhľadať psychológa alebo psychiatra. Pacient a jeho rodina môžu potrebovať podporu aj preto, že mozgová príhoda zasiahne nielen pacienta, ale aj jeho najbližších.
Únava po mozgovej príhode
Mnohí pacienti pociťujú výraznú únavu aj niekoľko mesiacov po mozgovej príhode. Táto únava nesúvisí len s fyzickou námahou, môže sa objaviť aj po krátkej duševnej aktivite a nezmizne vždy po odpočinku.
Únava môže obmedzovať cvičenie, komunikáciu, sústredenie, návrat do práce aj bežné domáce činnosti. Pri rehabilitácii je preto potrebné počítať s individuálnou záťažou a striedaním aktivity s odpočinkom.
Poruchy vylučovania a inkontinencia
Po mozgovej príhode sa môžu objaviť poruchy močenia a vyprázdňovania. Únik moču alebo stolice sa väčšinou upraví sám do niekoľkých týždňov.
Poruchy vylučovacích procesov môžu byť spojené s obmedzenou pohyblivosťou, poruchou vnímania potreby vyprázdnenia alebo s ťažkosťami pri presune na toaletu. Pri pretrvávaní problémov je potrebné informovať ošetrujúceho lekára.
Obmedzenie sebaobsluhy a závislosť od pomoci
Po návrate z nemocnice je človek, ktorý prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu, v drvivej väčšine prípadov odkázaný na starostlivosť rodiny. Samostatný život výrazne komplikujú a obmedzujú najmä poruchy pohybu, komunikácie, prehĺtania, pamäti a koordinácie.
Pacient môže mať neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby. Ťažkosti sa môžu týkať umývania, kúpania, jedenia, pitia, obliekania, používania toalety, písania, telefonovania alebo pohybu v domácnosti.
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.
Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane alebo matrac proti preležaninám.
Úpravy domácnosti
- upraviť výšku sedu na stoličke
- upraviť výšku záchodovej misy
- inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia
- použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy
- použiť vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice
- na držadlá a kľučky inštalovať rozmernejšie násady
- využiť kompenzačné pomôcky na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov
- pri obmedzení písania používať počítačovú klávesnicu
- pri ťažkostiach s telefónom použiť telefón s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľný hlasom
Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Výber konkrétnej pomôcky je dôležitý a o jej využití informuje pacienta rehabilitačný tím.
Preležaniny, pády a ďalšie telesné komplikácie
Pacienti po mozgovej príhode môžu zostať pripútaní na lôžko a odkázaní na starostlivosť iných. Dlhodobé ležanie zvyšuje nároky na polohovanie, hygienu, starostlivosť o kožu a prevenciu preležanín.
Poruchy stability, slabosť končatín a poruchy koordinácie zvyšujú riziko pádov. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze je preto dôležitý nácvik stability a prevencia pádov.
Komplikácie môže zhoršiť aj nesprávny vzor pohybu, zvýšený svalový tonus, kontraktúra alebo nedostatočná citlivosť. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“.
Čo ovplyvňuje rozsah komplikácií
V závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblasti, rýchlosti a kvality prvej pomoci a individuálnych vlastností každého zotavujúceho sa organizmu môžu byť následky cievnej mozgovej príhody rôzne.
- typ cievnej mozgovej príhody
- veľkosť a lokalizácia poškodenia mozgu
- rýchlosť privolania odbornej pomoci
- čas do začatia urgentnej liečby
- prítomnosť krvácania alebo upchatia cievy
- vek a pridružené ochorenia pacienta
- rozsah poruchy vedomia
- kvalita a pravidelnosť rehabilitácie
- spolupráca pacienta a podpora rodiny
Je veľmi dôležité, aby ste poznali príznaky mozgovej príhody. Pri ich výskyte ihneď volajte 112 alebo 155, aby sa k vám pomoc dostala včas.
Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Je dokázané, že čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.
Rehabilitácia a znižovanie komplikácií
Rehabilitácia je dôležitým procesom, ktorý nie je možné vynechať. Bez profesionálnej rehabilitácie šanca na návrat stratených funkcií, pracovných schopností či samostatnosti je desaťnásobne menšia.
Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré príhoda zasiahla a znefunkčnila. Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života.
S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, resp. od neurochirurgického zákroku. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.
Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Ihneď, ako to stav pacienta umožní, je potrebné pokračovať v cielenej liečbe aj po prepustení z nemocnice.
Čo rehabilitácia zahŕňa
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.
Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.
Pri závažnejších následkoch sa využíva funkčná elektrická stimulácia. Na oslabené svaly sa aplikuje elektrický prúd, ktorý spôsobí ich stiahnutie, teda kontrakciu. Takáto stimulácia obnovuje svalové napätie, a teda aj funkčnosť poškodených svalových centier.
Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje. Účinné sú najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a tzv. pohybovú pamäť.
Akékoľvek liečebné a rehabilitačné postupy sa však musia vykonávať pod dozorom odborníkov, najmä lekárov a fyzioterapeutov. Jednotlivé postupy sa vyberajú podľa toho, ktoré funkcie sú poškodené a čo pacient dokáže fyzicky a psychicky absolvovať.
Rehabilitácia komunikácie, prehĺtania a kognície
Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr.
Účinným prostriedkom môžu byť cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií. Liečba je zameraná predovšetkým na pamäť, sociálne zručnosti a reč.
Psychologická podpora a psychoterapia sú neoddeliteľnou súčasťou liečby, pretože pomáhajú pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi dôsledkami ich stavu. Dôležitá je aj podpora rodiny a priateľov.
Čo možno očakávať počas zotavovania
Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad typ CMP, lokalizácia alebo motivácia pacienta.
Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP. Mozog má schopnosť prispôsobovať sa a vytvárať nové nervové spojenia.
Aj mesiace alebo roky po mozgovej príhode môže pravidelná rehabilitácia priniesť ďalšie zlepšenie. Niektorí pacienti sa zotavia takmer úplne, iní majú dlhodobé následky.
Výsledky neprídu ihneď. Predpokladom úspechu a efektivity liečby je trpezlivosť a skutočne pedantná a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.
Kedy po mozgovej príhode vyhľadať lekára
- ak sa zdravotný stav zhoršuje
- ak sa objavia nové neurologické príznaky
- ak vzniknú problémy s prehĺtaním
- ak sa objaví výrazná depresia alebo úzkosť
- ak sa zhorší schopnosť komunikácie alebo chôdze
- ak sa objaví nová slabosť, ochrnutie, porucha reči alebo zraku
Ak sa objavia nové príznaky mozgovej príhody, okamžite volajte 155 alebo 112. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.
Ako znižovať riziko opakovanej príhody
Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Stopercentná záruka neexistuje, existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.
Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Medzi významné riziká patria vysoký krvný tlak, fibrilácia predsiení, srdcové poruchy, spánkové apnoe, vysoký cholesterol a diabetes mellitus.
Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.
Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a pri zvýšenej hladine upraviť si stravu.
Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať. Pri fibrilácii predsiení je dôležité užívať lieky na riedenie krvi tak, ako ich predpísal lekár.
Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť. Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu. Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo.
Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná, najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.
Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. Pravidelné užívanie predpísaných liekov a rehabilitačná liečba patria k dôležitým súčastiam ďalšej starostlivosti.
