Ako zistiť, ktorý človek má výkonnejší mozog

Výkonnejší mozog nemožno spoľahlivo určiť podľa jeho veľkosti, hmotnosti, vzhľadu ani podľa toho, či človek pôsobí skôr analyticky alebo tvorivo. Najlepšie sa porovnáva prostredníctvom viacerých kognitívnych funkcií, najmä pozornosti, pamäti, rýchlosti spracovania informácií, logického uvažovania, jazyka, plánovania a schopnosti reagovať na nové situácie.

Jednorazový test však neukáže celkovú „silu“ mozgu. Výsledok ovplyvňuje spánok, stres, zdravotný stav, motivácia, skúsenosti, užívané lieky, vek aj náročnosť konkrétnej úlohy. Ak sa majú porovnávať dvaja ľudia, musia riešiť rovnaké úlohy za podobných podmienok a výsledky treba posudzovať vo viacerých oblastiach, nie podľa jediného skóre.

Čo znamená výkonnejší mozog

Kognitívne funkcie predstavujú súbor mentálnych schopností, ktoré nám umožňujú vnímať svet, spracovávať informácie, pamätať si ich, učiť sa, plánovať a reagovať na nové situácie. Zahŕňajú procesy ako pozornosť, pamäť, myslenie, jazyk, vnímanie, rozhodovanie či rýchlosť spracovania informácií.

A práve tieto funkcie stoja za našou schopnosťou riešiť problémy, komunikovať s ľuďmi, učiť sa nové veci či zvládať každodenné povinnosti. Ich dobré fungovanie má teda zásadný vplyv na kvalitu života. Pomáhajú nám zostať aktívnymi, samostatnými a duševne odolnými.

Výkonnejší mozog preto nemusí znamenať človeka, ktorý je najrýchlejší v počítaní alebo si zapamätá najviac čísiel. V jednej situácii môže vyniknúť človek s rýchlym rozhodovaním, v inej človek s lepšou pamäťou, jazykovým citom, priestorovou predstavivosťou alebo schopnosťou vytvárať nové riešenia.

Prečo veľkosť mozgu neurčuje inteligenciu

Mozgy jednotlivých ľudí sa môžu líšiť v parametroch, ako je hmotnosť alebo objem. Všeobecne sa však odhaduje, že priemerná hmotnosť ľudského mozgu sa pohybuje od 1 200 do 1 400 gramov, zatiaľ čo jeho priemerný objem sa líši podľa pohlavia - ženský mozog obvykle dosahuje asi 1 100 cm3, objem tohto orgánu u mužov je obvykle okolo 1 250 cm3.

Teoreticky by sa mohlo zdať, že čím väčší mozog človek má, tým väčšia je jeho inteligencia. Hoci sa názory na túto tému rôznia, prevláda názor, že medzi hmotnosťou alebo objemom mozgu a inteligenciou nie je žiadna súvislosť.

Veľkosť mozgu priamo ovplyvňuje inteligenciu. Fakt alebo mýtus? Mýtus. Veľkosť mozgu nekoreluje s výškou inteligencie. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia.

Ilustruje to napríklad aj mozog Alberta Einsteina. Einsteinov mozog prekvapivo vážil menej ako priemer - konkrétne 1230 gramov, pričom priemerná váha ľudského mozgu je 1300 až 1400 gramov. Tento geniálny mozog však bol mimoriadne komplikovaný, mal neobvyklú anatómiu a obsahoval husté prepojenia medzi jednotlivými oblasťami mozgu.

Čo sa v mozgu skutočne porovnáva

Kognitívne myslenie možno chápať ako schopnosť človeka spracovávať informácie tak, aby ich vedel analyzovať, spájať a premieňať na nové nápady. Nejde len o logické uvažovanie, ale o celkový proces, v ktorom sa spája intuícia, pamäť, skúsenosti aj tvorivosť.

Analýza nám umožňuje rozkladať problémy na menšie časti, pochopiť ich príčiny a súvislosti. Syntéza spája jednotlivé poznatky do nového celku, len vďaka nej dokážeme prepojiť skúsenosti z rôznych oblastí a nájsť originálne riešenia. Tvorba je najvyššia forma kognitívneho myslenia.

Umožňuje nám vytvárať nové myšlienky, koncepty a predstavy. Tieto procesy úzko súvisia s pozornosťou, pamäťou a učením, a práve ich kombinácia tvorí základ našej inteligencie.

Jednoduché porovnanie dvoch ľudí

Ak chcete orientačne zistiť, ktorý z dvoch ľudí podáva v určitej oblasti lepší výkon, pripravte rovnaké úlohy, rovnaký časový limit a rovnaké podmienky. Každý človek by mal byť oddýchnutý, nemal by riešiť úlohy pod výrazným časovým tlakom a mal by dostať jasné pokyny.

Porovnanie môže zahŕňať zapamätanie zoznamu slov, opakovanie čísel v správnom alebo opačnom poradí, hľadanie pravidiel v postupnostiach, riešenie logických úloh, pomenovanie čo najväčšieho počtu slov podľa určitého pravidla, orientáciu v mape a úlohy vyžadujúce prepínanie pozornosti.

Výsledky zapisujte oddelene podľa oblastí. Človek, ktorý dosiahne najvyššie skóre v pamäti, nemusí mať najlepší výsledok v rýchlosti spracovania alebo priestorovom uvažovaní. Zmysluplnejší je preto profil schopností než jediný celkový víťaz.

Pozornosť a sústredenie

Poruchy pozornosti sa zasa prejavujú neschopnosťou sústrediť sa na jednu vec alebo udržať pozornosť pri rozhovore. Pri porovnávaní možno sledovať, ako dlho človek vydrží pracovať na rovnakej úlohe, koľko urobí chýb a ako reaguje na rušivé podnety.

Dobré fungovanie pozornosti neznamená iba rýchle dokončenie úlohy. Dôležitá je aj presnosť, schopnosť udržať pravidlo a návrat k úlohe po prerušení.

Pamäť

Medzi najčastejšie poruchy kognitívnych funkcií patria poruchy pamäti, kedy má človek problém vybaviť si známe mená, udalosti či informácie, ktoré predtým ovládal. Pri zdravom porovnaní však treba rozlišovať medzi krátkodobou, pracovnou a dlhodobou pamäťou.

Náš mozog si dokáže ľahšie vybavovať spomienky, ak dostane aj iné zmyslové impulzy, ktoré sa mu spájajú s memorovaným učivom. To znamená, že ak budeš noc pred skúškou žuvať melónovú žuvačku, jej žutie aj počas skúšky ti môže veľmi pomôcť pri spomínaní na informácie.

Jednoduchá úloha môže spočívať v zapamätaní rovnakého zoznamu slov, obrázkov alebo čísiel a v ich neskoršom vybavení. Pri hodnotení je dôležité sledovať nielen počet správnych odpovedí, ale aj to, či si človek informácie vybaví okamžite alebo až po nápovede.

Rýchlosť spracovania informácií

Mnoho ľudí zažíva aj spomalené spracovanie informácií, zníženú schopnosť rozhodovania či problémy s orientáciou v priestore. Rýchlosť spracovania možno orientačne sledovať pomocou úloh, pri ktorých človek vyhľadáva symboly, porovnáva podnety alebo reaguje na jednoduché pravidlá.

Rýchlosť však nemožno odtrhnúť od presnosti. Človek, ktorý odpovedá rýchlo, ale robí veľa chýb, nemusí mať výkonnejšie spracovanie informácií než človek, ktorý pracuje pomalšie a spoľahlivejšie.

Logické a analytické myslenie

Analýza nám umožňuje rozkladať problémy na menšie časti, pochopiť ich príčiny a súvislosti. Pri porovnávaní sa preto hodia úlohy s číselnými alebo obrazcovými postupnosťami, kategorizáciou, hľadaním vzťahov a vyvodzovaním záverov.

Výsledok ukazuje najmä to, ako človek pracuje s konkrétnym typom informácií. Neodhaľuje celú jeho inteligenciu, pretože všeobecné schopnosti zahŕňajú aj pamäť, jazyk, predstavivosť, skúsenosti a tvorivosť.

Tvorivosť a flexibilita

Tvorba je najvyššia forma kognitívneho myslenia. Umožňuje nám vytvárať nové myšlienky, koncepty a predstavy. Tvorivosť možno orientačne sledovať podľa počtu a rozmanitosti riešení, ktoré človek vytvorí pri otvorenej úlohe bez jedinej správnej odpovede.

Výkonnejší mozog sa pri novom probléme nemusí prejaviť okamžitou odpoveďou, ale schopnosťou meniť stratégiu, učiť sa z chyby a prepojiť poznatky z rôznych oblastí.

Jazyk a komunikácia

Jazyk patrí medzi kognitívne funkcie a súvisí s porozumením, pamäťou, pozornosťou aj schopnosťou formulovať myšlienky. Pri porovnávaní možno sledovať porozumenie textu, presnosť vyjadrenia, schopnosť nájsť vhodné slová a vysvetliť zložitejšiu myšlienku.

Slovná zásoba však nie je totožná s celkovou inteligenciou. Výsledok môže ovplyvniť vzdelanie, jazykové prostredie, odborná prax aj to, či človek rieši úlohu vo svojom materinskom jazyku.

Prečo jeden test nestačí

Výkon mozgu však ovplyvňuje aj viacero ďalších faktorov, od genetických predispozícií až po náš každodenný život. Na to, aby mohol tento systém pracovať efektívne, potrebuje dostatok energie, kyslíka a oddychu.

Jedným z najdôležitejších pilierov kognitívneho zdravia je napríklad kvalitný spánok. Počas spánku sa mozog regeneruje, detoxikuje a triedi spomienky. Chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť a narúša koncentráciu.

Chronický stres a negatívne emócie znižujú schopnosť sústrediť sa a oslabujú pamäť, zatiaľ čo pokoj a dobrá nálada aktivujú oblasti mozgu spojené s učením a motiváciou. Kognitívne schopnosti môžu ovplyvniť aj celkový zdravotný stav, užívané lieky a psychická záťaž.

Preto môže človek počas jedného dňa dosiahnuť výrazne odlišné výsledky. Porovnanie po prebdenej noci alebo v období silného stresu nevypovedá iba o schopnostiach mozgu, ale aj o aktuálnom stave organizmu.

Mozog nie je dobrý multitasker

Mozog je dobrý v multitaskingu. Fakt alebo mýtus? Mýtus. Ak definujeme multitasking ako vykonávanie dvoch a viacerých činností súčasne, mozog nie je dobrý multitasker.

Zatiaľ čo mimovoľné aktivity, ako je regulácia tlaku krvi či dýchanie môžu byť vykonávané súčasne, mozog sa nemôže venovať naraz dvom alebo viacerým podnetom v presne rovnakom čase. Namiesto toho však dokáže rýchlo prepínať pozornosť medzi úlohami, je to proces známy ako „prepínanie kontextu - task switching“.

Pri porovnávaní dvoch ľudí preto rozlišujte medzi skutočným zvládnutím viacerých automatizovaných činností a schopnosťou rýchlo prepínať pozornosť. Časté prepínanie môže znižovať presnosť aj rýchlosť práce.

Čo nám prezrádza stav mozgu

To, že mozog nie je v dobre kondícii, sa prejavuje prostredníctvom porúch kognitívnych funkcií, ktoré môžu mať rôzny rozsah, od ľahkých, prechodných ťažkostí až po závažné ochorenia ako demencia či Alzheimerova choroba.

Prejavujú sa zábudlivosťou, problémami s koncentráciou alebo ťažkosťami pri plánovaní každodenných úloh. Ak sa tieto prejavy opakujú a začnú ovplyvňovať váš bežný život, je to dôležitý signál, že je čas obrátiť sa na odborníka.

Ak máte pocit, že sa vaše myslenie spomalilo, čoraz častejšie zabúdate alebo robíte chyby v bežných úlohách, naozaj to netreba podceňovať a diagnostiky u profesionála sa netreba obávať.

Pri takomto druhu vyšetrenia sa lekár bude zvyčajne zaujímať o celkový zdravotný stav, užívané lieky a psychickú záťaž, kognitívne schopnosti totiž môžu ovplyvniť aj tieto faktory. Nasledujú jednoduché testy zamerané na pamäť, pozornosť, logické uvažovanie a orientáciu.

Myslite na to, že včasné zachytenie problémov je kľúčové. Niektoré poruchy sa dajú liečiť alebo výrazne spomaliť vhodnou terapiou, úpravou liekov, a dokonca aj zmenou životného štýlu.

Čo ovplyvňuje výkon mozgu

Mozog funguje ako obrovská komunikačná sieť, v ktorej si medzi sebou miliardy neurónov vymieňajú elektrické a chemické signály. Na to, aby mohol tento systém pracovať efektívne, potrebuje dostatok energie, kyslíka a oddychu.

Váži totiž menej ako 1,3 kg, čo sú len 2 % telesnej hmotnosti dospelého človeka. Naproti tomu spotrebuje až 20 % všetkej telesnej energie. Využíva energiu z cukru a kyslíka, ktoré sú k nemu dopravované krvou.

Každú minútu jej nasaje zhruba 750 mililitrov. Horúca krv mu odovzdáva teplo, a preto je mozog najteplejším orgánom ľudského tela. Okrem toho až 80 % mozgu tvorí voda.

Zdrojom energie pre mozog je glukóza, za deň jej spotrebuje asi 115 gramov. Mozog je energeticky náročný. Potrebuje neustály prísun energie, nevie si ju ukladať do zásoby.

Spánok

Spite pravidelne. Ideálne 7-8 hodín denne, v rovnakom čase. Spánok, to je najlepšia mentálna regenerácia.

Mozog sa nikdy nevypne, nezastaví sa ani počas spánku. Mozog je v noci oveľa aktívnejší ako vo dne. Spracováva informácie a spomienky získané cez deň a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

Pohyb

Pravidelná fyzická aktivita zase zlepšuje prietok krvi do mozgu a podporuje rast nových nervových spojení, a na druhej strane psychická aktivita - učenie sa, čítanie, riešenie logických úloh - vytvára nové synapsie a zlepšuje pružnosť myslenia.

Hýbte sa každý deň. Prietok krvi a rast nových neurónov podporí už 30 minút rýchlej chôdze denne!

Pozitívny vplyv behu na zdravie vo vyššom veku potvrdili už viaceré vedecké štúdie. Výskumníci z Texasu a Marylandu porovnávali desaťčlennú skupinu bežcov-veteránov s rovnako veľkou skupinou dôchodcov, ktorí boli zdraví, ale mali sedavý životný štýl.

Bežecká skupina mala priemerný vek 72 rokov a každý účastník športoval prinajmenšom pätnásť rokov a bol členom bežeckého klubu alebo účastníkom pretekov. V druhej skupine bol priemerný vek 74 rokov. Kontrolnú skupinu tvorili mladíci s priemerným vekom 27 rokov.

Magnetická rezonancia ukázala, že obidve veteránske skupiny mali menej sivej mozgovej hmoty ako kontrolná skupina. Športujúca skupina však mala vyššiu koncentráciu sivej aj bielej hmoty v oblastiach, ktoré kontrolujú pohyb, pamäť a vnímanie, ako sedavá skupina.

Lepšie si počínala aj v testoch na používanie jazyka. Pozoruhodné bolo najmä to, že športujúci veteráni prekonali nielen svojich sedavých rovesníkov, ale aj mladíkov v teste funkčnej pamäti, čiže výkonnosti častí mozgu zodpovedných za pozornosť, rozhodovanie a vykonávanie viacerých činností naraz.

Druhá štúdia zistila, že biela hmota športujúcej skupiny bola zdravšia ako v sedavej skupine. Biela hmota má vplyv na to, ako rýchlo dokáže niekto získať informáciu a ako dobre dokáže riešiť problémy.

Nie je jasné, či k výsledkom prispelo počet odbehaných rokov, frekvencia behu alebo jeho intenzita. Prospešný je nielen samotný pohyb, ale mozog je stimulovaný aj tým, že človek sa pohybuje vonku, stretáva nových ľudí a navštevuje nové miesta.

Strava a hydratácia

Dôležitú úlohu zohráva aj pestrá a vyvážená strava. Činnosť neurónov a ich ochranu pred poškodením podporujú napríklad omega-3 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B či antioxidanty.

Jedzte pestro a vyvážene. Zamerajte sa na zeleninu, orechy, ryby, celozrnné produkty a obmedzte polotovary či údeniny.

Dostatok tekutín - ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú. Dôležité je redukovať príjem alkoholu.

Cievne a telesné zdravie

Prestaňte fajčiť. Nikotín zužuje cievy a znižuje prietok krvi do mozgu. Sledujte pravidelne svoj krvný tlak a hladinu cukru. Chronicky zvýšené hodnoty poškodzujú cievy a tým aj mozgové tkanivo.

Udržiavajte si zdravú hmotnosť. Obezita zvyšuje riziko zhoršených kognitívnych schopností. Výskum znovu a znovu ukazuje, že ľudia, ktorí dodržiavajú zdravé spôsoby života, ako je cvičenie a správna výživa, sú menej citliví na kognitívne poklesy spojené s procesom starnutia.

Jedna štúdia publikovaná v roku 2013 sa zaoberala zdravým správaním takmer 2 300 mužov počas tridsiatich rokov. Vedci sledovali správanie účastníkov a ich kognitívne schopnosti a zistili, že u mužov, ktorí praktizovali zdravé správanie, bola s vekom asi o 60 percent menšia pravdepodobnosť kognitívnych porúch a demencie.

Medzi toto zdravé správanie patrilo nefajčenie, udržiavanie zdravého BMI, pravidelné cvičenie, konzumácia veľkého množstva zeleniny a ovocia a konzumácia veľmi malého množstva alkoholu.

Emocionálne a sociálne zdravie

Buďte v kontakte s ľuďmi. Sociálna izolácia je pre mozog rovnako škodlivá ako fyzická nečinnosť.

Štúdie z roku 2019 naznačujú, že ľudia, ktorí sú sociálne aktívni, sú tiež vystavení nižšiemu riziku rozvoja demencie a Alzheimerovej choroby. Socializácia zapája viac oblastí mozgu a mnoho spoločenských aktivít tiež zahŕňa fyzické prvky, ako je hranie športu, čo je tiež prospešné pre vašu myseľ.

Aj keď ste vášnivým introvertom, sociálne interakcie môžu byť pre váš mozog prospešné v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Niektoré nápady, ako zostať sociálne angažovaný, zahŕňajú registráciu k dobrovoľníckym činnostiam vo vašej komunite, pripojenie ku klubu, prihlásenie k miestnej turistickej skupine a hlavne kontakt s priateľmi a rodinou.

Neuroplasticita a učenie

Náš mozog má neuveriteľnú schopnosť regenerovať sa a vytvárať nové spojenia počas celého života. Tento proces sa nazýva neuroplasticita a v jednoduchej reči to znamená, že nikdy nie je neskoro začať sa o tento orgán starať lepšie.

Známa ako neuroplasticita je termín, ktorý označuje schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať na základe skúsenosti. Mozog je schopný sa dynamicky tvarovať podľa vonkajšej skúsenosti.

V štruktúrach neurónov sú „vychodené“ cesty na základe našich minulých skúseností. S novou skúsenosťou sa tieto cesty rozširujú, vytvárajú nové dráhy alebo sa vytvárajú úplne nové siete.

Plastickosť mozgu umožňuje prispôsobiť sa a meniť sa, aj keď starnete. Kým sa učíte nové veci, vytvárate a posilňujete aj nervové dráhy a siete. To vám pomôže posilniť mozog, ale tiež ho to môže urobiť pružnejším a prispôsobivejším k zmenám.

Rozsiahla štúdia s názvom Aktívne kognitívne tréningové intervencie a zotavenie sa z podozrenia na klinickú depresiu zahŕňala viac ako 2 800 účastníkov vo veku nad 65 rokov, z ktorých každý sa zúčastnil jednej z troch rôznych foriem kognitívneho výcviku.

Použité typy školení zahŕňali tréning rýchlosti procesov, tréning pamäti a tréning uvažovania. Vedci zistili, že tí, ktorí trénovali rýchlosť dosiahli celkovo najlepšie zlepšenie, zrejme pretože práve tento druh tréningu zahŕňa aktiváciu veľmi širokých oblastí mozgu.

Avšak všetky tri skupiny boli ešte päť rokov po programe chránené pred degradáciou kognitívnych funkcií súvisiacich s vekom. Je zrejmé, že určité mozgové cvičenia môžu mať veľmi blahodarné a dlhodobé účinky na mozog.

Praktické úlohy na porovnanie schopností

1. Nakreslite mapu z pamäti

Aj keď sa možno budete cítiť, ako by ste prechádzali ulicami svojho okolia so zavretými očami, skúste svoj mozog vyskúšať tým, že z pamäte nakreslíte mapu svojho mesta alebo okolia. Bez podvádzania.

Skúste zahrnúť hlavné ulice, vedľajšie ulice a miestne pamiatky. Až budete hotový, porovnajte svoju nakreslenú mapu so skutočnou mapou oblasti.

Keď sedíte za volantom svojho auta tak sa cesta do supermarketu alebo do práce môže zdať jednoduchá a takmer automatická. Ale keď sa prinútite k tomu, aby ste si spomenuli na rozvrhnutie svojho okolia a tiež si ho nakreslíte a označíte, aktivujete rad oblastí vášho mozgu.

2. Naučte sa novú zručnosť

Učenie niečoho nového je jedným zo spôsobov, ako udržať mozog v pozore. V jednej štúdii vedci vzali dospelých vo vyššom strednom veku a dali im za úlohu aby sa naučili celý rad nových zručností, od digitálnej fotografie po vyšívanie.

Vedci zistili, že iba tí účastníci, ktorí sa naučili nové zručnosti, dosiahli zlepšenie pamäti. Zistili tiež, že tieto vylepšenia pamäti boli stále prítomné, keď boli o rok neskôr znovu testovaní.

Takže skúsiť sa naučiť nový jazyk, hrať na hudobný nástroj alebo nejaký nový koníček sú spôsobmi, vďaka ktorým výrazne zlepšíte fungovanie svojho mozgu a navyše neustálym rozširovaním svojich schopností sa môžete stať úspešnejším v mnohých oblastiach vášho života.

3. Použite nedominantnú ruku

Hoci používanie vašej opačnej ruky môže byť veľmi náročné, môže to byť skvelý spôsob, ako zvýšiť mozgovú aktivitu. Skúste si vymeniť ruky, keď jete večeru alebo keď sa niečo pokúšate napísať.

Bude to ťažké, ale presne o to ide. Najúčinnejšie činnosti pre posilnenie mozgu sú tie, ktoré nemusia byť nutne jednoduché.

4. Precvičujte pamäť a nové podnety

Udržiavať ho v aktivite. Akákoľvek aktivita mu prospieva - komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie cudzích jazykov.

Trénovať pamäť - výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu.

Počúvanie hudby a predčítavanie rozprávok deťom pred spaním posilňuje činnosť mozgu. Učenie sa hry na hudobný nástroj zvyšuje výkon mozgu a poznávacie schopnosti u detí aj dospelých.

5. Meditujte

Najmä meditácia všímavosti je podporovaná mnohými psychológmi, manažérmi a alternatívnymi zdravotníkmi. Štúdie z roku 2007 naznačujú, že meditácia všímavosti môže pomôcť zapojiť nové nervové dráhy, čo vedie k zlepšeným schopnostiam sebapozorovania a k zvýšeniu mentálnej flexibility.

Ďalší výskum z roku 2007 tiež ukázal, že meditácia môže pomôcť zlepšiť pozornosť, sústredenie, empatiu a dokonca aj imunitu. Štúdie tiež naznačujú, že meditácia môže dokonca zvýšiť kapacitu pracovnej pamäte.

6. Zostaňte v kontakte s ľuďmi

Socializujte sa. Niektoré nápady, ako zostať sociálne angažovaný, zahŕňajú registráciu k dobrovoľníckym činnostiam vo vašej komunite, pripojenie ku klubu, prihlásenie k miestnej turistickej skupine a hlavne kontakt s priateľmi a rodinou.

Sociálne aktivity kombinujú komunikáciu, pozornosť, pamäť, emócie aj orientáciu v situácii. Preto môžu byť prirodzeným spôsobom, ako zapájať viacero kognitívnych funkcií naraz.

7. Čítajte o neznámych témach

Nájdite si čas od času na Wikipedii článok, ktorý vás zaujíma a prečítajte si ho. Naučíte sa tak nové veci, o ktorých ste predtým možno ani netušili.

Stačí si ich jednoducho prečítať a získať prehľad, ktorý donúti váš mozog pracovať. Vaše okolie bude prekvapené, koľko toho odrazu viete.

Čo znamená výsledok domáceho testu

Domáce úlohy môžu ukázať, v ktorej oblasti sa človeku darí lepšie, ale nenahrádzajú odborné vyšetrenie. Ich výsledok môže ovplyvniť predchádzajúca skúsenosť, vzdelanie, znalosť mapy, obľúbenosť určitej činnosti alebo jednoducho náhoda.

Aj keď tieto mozgové hry nie sú určené na to, aby ste boli inteligentnejší, možno zistíte, že sa cítite mentálne ostrejší a kognitívne silnejší, ak budete cvičiť pravidelne.

Človek, ktorý má lepšiu pamäť na slová, nemusí byť lepší v priestorovej orientácii. Človek, ktorý rýchlejšie rieši jednoduché úlohy, nemusí mať lepšiu schopnosť plánovať. Preto je pri otázke, ktorý človek má výkonnejší mozog, presnejšie hovoriť o tom, v ktorej kognitívnej oblasti a za akých podmienok podáva lepší výkon.

Najčastejšie mýty, ktoré skresľujú porovnanie

Ľudia používajú iba desať percent mozgu

Používame iba desať percent svojho mozgu. Fakt alebo mýtus? Mýtus. Mýtus o desaťpercentnom používaní mozgu pochádza z dávnych čias, spred takmer storočia.

Pravda je taká, že pokiaľ nedôjde k poškodeniu mozgu, je väčšina jeho oblastí neustále aktívnych. Nezáleží teda na tom, čo robíme, náš mozog nepretržite pracuje a v závislosti od situácie aktivizuje potrebné oblasti.

Pravá hemisféra je tvorivá a ľavá logická

Pravá hemisféra dominuje u tvorivých ľudí, zatiaľ čo u ľudí s logickým myslením dominuje ľavá hemisféra. Fakt alebo mýtus? Mýtus.

Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle.

Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej. Napríklad aj matematické schopnosti sú silnejšie, keď obe hemisféry kooperujú.

Čím viac človek zvládne naraz, tým má výkonnejší mozog

Schopnosť vykonávať viac činností naraz sa často zamieňa s výkonom mozgu. Mozog však nedokáže venovať presne rovnakú pozornosť dvom náročným podnetom súčasne.

Namiesto toho rýchlo prepína pozornosť medzi úlohami. Pri hodnotení preto sledujte nielen počet dokončených činností, ale najmä počet chýb, kvalitu výsledku a čas potrebný na návrat k pôvodnej úlohe.

Prečo o mozgu stále vieme pomerne málo

Mozog je pre nás stále záhadou. To, čo o ňom vieme, je na úrovni máp z 15. storočia. Mozog dokáže oveľa viac a oveľa efektívnejšie a netušíme, ako to robí.

Mozog je ako dirigent nášho vnútorného orchestra. Bez prestávky riadi stovky procesov, od tých najjednoduchších, ako je dýchanie či pohyb, až po tie najzložitejšie, ako je rozmýšľanie, rozhodovanie a predstavivosť.

Ľudský mozog sa skladá zhruba zo 100 miliárd nervových buniek alebo neurónov. Vedci sa domnievajú, že informačná kapacita, ktorú je mozog schopný absorbovať, je rovná dvadsiatim tisícom encyklopédií.

Ak sa pozrieme na 10 000-násobne zväčšený neurón, vyzerá ako malý strom s viac ako piatimi tisíckami konárov. Všetky tieto malé konáriky sú navzájom poprepájané a tvoria takzvané synapsy, prepojenia týchto neurónov, po ktorých putujú nervové vzruchy.

Myšlienka môže putovať po týchto synapsiách ktorýmkoľvek smerom, takže myšlienkových trás v tvojom mozgu môže byť viac než atómov v celom vesmíre.

Vedci v ľudskom mozgu objavili jedinečnú formu bunkových správ, o ktorej sme netušili. Zistenie by mohlo byť prelomové vo vnímaní tej časti mozgu, ktorá slúži ako „výpočtová jednotka“.

Neuróny riadia chod správ chemicky, na konci vetiev, ktoré volajú dendrity. Dendrity fungujú ako semafory nášho nervového systému. Dostatočne významný akčný potenciál sa môže preniesť na ďalšie nervy, ktoré signál buď prenesú ďalej, alebo ho zablokujú.

Zatiaľ ide o novinku a informácií nemáme veľa. Ak raz naozaj pochopíme to, na čo vedci nedávno prišli, nebudeme vedieť viac len o vlastnej hlave, ale zároveň bude existovať cesta k ešte výkonnejšiemu počítačovému hardvéru.

Ako podporiť výkon mozgu každý deň

• Prestaňte fajčiť. Nikotín zužuje cievy a znižuje prietok krvi do mozgu.
• Jedzte pestro a vyvážene. Zamerajte sa na zeleninu, orechy, ryby, celozrnné produkty a obmedzte polotovary či údeniny.
• Hýbte sa každý deň. Prietok krvi a rast nových neurónov podporí už 30 minút rýchlej chôdze denne!
• Dbajte na dostatok vitamínu D. Získate ho zo slnka, rýb a vaječného žĺtka.
• Sledujte pravidelne svoj krvný tlak a hladinu cukru. Chronicky zvýšené hodnoty poškodzujú cievy a tým aj mozgové tkanivo.
• Udržiavajte si zdravú hmotnosť. Obezita zvyšuje riziko zhoršených kognitívnych schopností.
• Buďte v kontakte s ľuďmi. Sociálna izolácia je pre mozog rovnako škodlivá ako fyzická nečinnosť.
• Spite pravidelne. Ideálne 7-8 hodín denne, v rovnakom čase.
• Rozvíjajte svoju duchovnú a tvorivú stránku. Meditácia, modlitba, písanie či umenie pomáhajú upokojiť myseľ a posilňujú koncentráciu.
• Trénujte kognitívne schopnosti učením sa nových vecí, skúšaním neznámych činností, riešením hádaniek či hrou na hudobný nástroj.

Starostlivosť o kognitívne zdravie je skrátka investícia do kvality života. Preto pamätajte na to, že čím viac svoj mozog používame, tým lepšie funguje, a to bez ohľadu na vek.

Ak mu doprajeme dostatok pohybu, výživy, spánku, pokoja a zvedavosti, odmení sa nám jasným myslením, lepšou pamäťou a psychickou odolnosťou.

tags: #ako #sa #da #zistit #ktory #clovek