Mozgový infarkt je akútny stav spôsobený nedokrvením určitej oblasti mozgu, pri ktorom sa preruší prítok krvi, kyslíka a živín k mozgovým bunkám. Najčastejšie vzniká upchatím alebo výrazným zúžením mozgovej tepny krvnou zrazeninou a označuje sa aj ako ischemická cievna mozgová príhoda.
Pri náhlom ochabnutí alebo znecitlivení jednej strany tváre či tela, poruche reči, náhlej strate rovnováhy alebo videnia treba okamžite volať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri mozgovej príhode rozhoduje čas: čím skôr sa pacient dostane do nemocnice, tým väčšia je šanca na obnovenie prietoku krvi a zníženie trvalého poškodenia mozgu.
Čo je mozgový infarkt
Mozog je hlavným riadiacim centrom ľudského tela. Ovláda reč, pohyby, myslenie a nepriamo zasahuje takmer do každého procesu v organizme. Na zvládnutie týchto úloh však potrebuje nepretržitý prísun okysličenej krvi.
Mozgový infarkt je zdravotný stav, ktorý sa vyskytuje, keď je prietok krvi do mozgu narušený v dôsledku problémov s tepnami, ktoré ho zásobujú. Nedostatočný prísun krvi do mozgových buniek ich zbavuje kyslíka a kritických živín, čo môže viesť k smrti mozgových buniek.
Náhla mozgová príhoda alebo mozgový infarkt je naliehavý stav spôsobený nedokrvením určitej oblasti mozgu, čo má za následok spravidla rozvoj slabosti končatín rôzneho stupňa, poruchu reči, často zraku a rovnováhy.
V bežnej reči ľudia používajú rôzne názvy: cievna mozgová príhoda, mozgová porážka, porážka, mozgový infarkt, NCMP. Pojem mozgový infarkt sa najčastejšie používa pre ischemickú cievnu mozgovú príhodu, ktorá vzniká upchatím mozgovej cievy krvnou zrazeninou.
Ischemická a hemoragická cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická, spôsobená nedostatkom kyslíka a živín, alebo hemoragická, spôsobená zakrvácaním do mozgu. K prerušeniu môže dôjsť dvomi spôsobmi, a preto pri cievnej mozgovej príhode rozlišujeme ischemickú CMP a hemoragickú CMP.
Ischemická mozgová príhoda
Ischemická mozgová príhoda nastáva, keď zrazenina zablokuje alebo zúži tepny zásobujúce mozog krvou a kyslíkom. V dôsledku toho mozog dostáva príliš málo alebo žiadny kyslík a môže byť trvalo poškodený.
Ischemická cievna mozgová príhoda je veľmi častá a tvorí až 80 % prípadov CMP. Tento typ tvorí približne 80 až 85 % všetkých cievnych mozgových príhod.
Existujú však dva typy ischemickej cievnej mozgovej príhody, a to trombotická, ktorá vzniká kvôli krvnej zrazenine a je často označovaná ako mozgový infarkt. Druhým typom je embolická, ktorú spôsobujú embólie, a teda krvné zrazeniny, ktoré sa vytvoria na inom mieste v tele, avšak krvou sa dostanú až do krvných ciev, ktoré zásobujú mozog.
Hemoragická mozgová príhoda
Hemoragická mŕtvica nastáva, keď krvná cieva v mozgu praskne. To spôsobuje hromadenie krvi v mozgu a poškodzuje mozgové bunky.
Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy, teda vydutiny mozgovej tepny.
Hemoragická cievna mozgová príhoda sa od ischemickej líši tým, že vzniká následkom krvácania. V tom prípade môžeme hovoriť o intracerebrálnom krvácaní.
Ďalším typom hemoragickej CMP je subarachnoidálne krvácanie, ktorého príčinou je zväčša prasknutie cievnej aneuryzmy. Opäť ide o veľmi vážny typ CMP, ktorý je charakteristický vysokou úmrtnosťou.
Stáva sa aj to, že ischemická mozgová príhoda zakrváca - nedokrvené miesto v mozgu sa zmení na zakrvácané.
Prechodný ischemický atak
Prechodný ischemický záchvat alebo „malá mozgová príhoda“ je spôsobený dočasným zablokovaním mozgovej cievy. Príznaky mŕtvice, ako je ochrnutie, porucha reči, závraty alebo dvojité videnie, pominú, keď sa krvná zrazenina opäť uvoľní a zablokovaná časť mozgu dostane opäť krv bohatú na živiny a kyslík.
Ide o stav, keď je prietok krvi do mozgu zablokovaný len dočasne a neskôr sa obnoví. Hoci bezprostredné nebezpečenstvo je nižšie, prechodný ischemický atak často varuje pred hroziacou mŕtvicou, ktorá môže nastať v priebehu hodín či dokonca minút.
Prečo vzniká mozgový infarkt
Mozgový infarkt je spôsobený poruchou zásobovania krvou, ktorá je dostatočne závažná a trvá dostatočne dlho na to, aby vyvolala smrť tkaniva. Prívod krvi môže narušiť mnoho faktorov.
- Trombóza - krvná zrazenina, ktorá sa tvorí lokálne a upcháva krvnú cievu.
- Embólia - krvná zrazenina z inej časti tela spôsobuje zablokovanie.
- Systémová hypoperfúzia - napríklad šok spôsobuje celkové zníženie krvného zásobenia.
- Trombóza cerebrálneho venózneho sínusu.
- Plynová embólia z rýchlych výstupov pri potápaní je nezvyčajná príčina.
Ateroskleróza a zúženie tepien
Ateroskleróza, čo je tvorba tukového plaku v cieve, spôsobuje zníženie prekrvenia mozgu. Tieto usadeniny môžu vyvolať trombus alebo krvnú zrazeninu v tepne zásobujúcej mozog alebo inde v tele.
Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá je nebezpečná - rovnako ako tá, ktorá vzniká vo vnútri srdca.
Embólia zo srdca
Fibrilácia predsiení, ktorá môže spôsobiť vznik zrazeniny v srdci, sa môže tiež uvoľniť a presunúť do krvných ciev zásobujúcich mozog krvným obehom.
Fibrilácia srdcových predsiení je jednou z najčastejších srdcových arytmií a zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody až päťkrát. Keď krv nie je pumpovaná cez srdce efektívne, ako je to v prípade fibrilácie predsiení, môžu sa v srdci vytvárať krvné zrazeniny a nakoniec spôsobiť mŕtvicu.
Rizikové faktory
Mozgový infarkt sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinie u ľudí s vysokým cholesterolom v krvi a krvným tlakom. Rizikovými faktormi sú cukrovka, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, obezita a rodinná anamnéza srdcových ochorení.
Neovplyvniteľné faktory
- Vek - po 55. roku života sa riziko zvyšuje, pretože cievy strácajú pružnosť.
- Pohlavie - muži sú o niečo náchylnejší na mŕtvicu než ženy.
- Genetika - ak sa mŕtvica vyskytla u rodinných príslušníkov, riziko môže byť vyššie.
Výskyt NCMP je vyšší u ľudí vo veku nad 60 rokov, avšak v posledných rokoch je pozorovaný pokles vekovej hranice a výnimkou nie sú NCMP aj vo veku 45 - 50 rokov, zriedkavo aj menej.
Ovplyvniteľné faktory
Až 90 % cievnych mozgových príhod spôsobujú faktory, ktoré je možné ovplyvniť.
- Vysoký krvný tlak - najvýznamnejší rizikový faktor, ktorý dlhodobo poškodzuje cievne steny a zvyšuje riziko zrazenín alebo prasknutia.
- Vysoký cholesterol - zvýšené hladiny „zlého“ LDL cholesterolu prispievajú k usadzovaniu nánosov v cievach.
- Obezita - často súvisí s vysokým tlakom a nezdravou hladinou cholesterolu.
- Cukrovka - zlý manažment ochorenia a kolísanie hladiny cukru v krvi oslabuje cievy.
- Spánkové apnoe - znižuje okysličenie tkanív a preťažuje cievy.
- Fajčenie - poškodzuje cievne steny a zvyšuje riziko zrazenín.
- Alkohol - nadmerná konzumácia zvyšuje krvný tlak.
- Nedostatok pohybu - vedie k obezite a oslabuje zdravie srdca a ciev.
- Nezdravá strava - strava s vysokým obsahom soli zvyšuje tlak, zatiaľ čo saturované a trans-tuky podporujú tvorbu LDL cholesterolu.
- Stres - spôsobuje chronický zápal a zvyšuje krvný tlak.
Čo sa deje v mozgu pri nedokrvení
Aj keď je hlavná krvná cieva zásobujúca mozog úplne zablokovaná, zvyčajne dochádza k určitému prietoku krvi do tkaniva po prúde cez kolaterálne krvné cievy, čo umožňuje tkanivu nejaký čas prežiť.
Keď sa prietok krvi zníži, prísun kyslíka je obmedzený, čo spôsobí, že tkanivo prechádza ischemickou kaskádou. Ischemická kaskáda spôsobuje energetické zlyhanie v neurónoch a bráni im v pohybe dostatočného množstva iónov prostredníctvom aktívneho transportu.
Spôsobuje tiež, že prestávajú strieľať a depolarizujú sa a vedie k nerovnováhe. Tieto nerovnováhy zase spôsobujú prítok tekutín a bunkový zápal a nakoniec prechádzajú zložitým reťazcom udalostí, ktoré môžu viesť k bunkovej smrti jednou alebo viacerými dráhami.
Hoci ľudský mozog tvorí len 2% z celkovej hmotnosti človeka, pre svoju činnosť potrebuje až 20% z celkovej spotreby kyslíka potrebného pre celé ľudské telo. Mozgové bunky si však nedokážu ukladať kyslík ani glukózu do zásoby.
Ak prietok krvi nie je obnovený do 4-6 minút, mozgové bunky začínajú v zasiahnutej oblasti odumierať. Rýchly lekársky zásah, ideálne do prvých 60 minút, tzv. zlatá hodina, môže významne znížiť rozsah poškodenia.
Pri mozgovej príhode záleží na tom, kde presne došlo k zablokovaniu prietoku krvi a ktorá časť mozgu bola zasiahnutá. Rozsah poškodenia závisí od miesta a rozsahu blokády a tiež od poskytnutia lekárskej pomoci.
Ako sa mozgový infarkt klasifikuje
Na základe závažnosti počiatočných symptómov je mozgový infarkt klasifikovaný do štyroch kategórií.
- Celkový infarkt prednej cirkulácie (TACI)
- Parciálny infarkt prednej cirkulácie (PACI)
- Lakunárny infarkt (LACI)
- Infarkt zadnej cirkulácie (POCI)
Klasifikácia projektu Oxford Community Stroke Project (OCSP) sa môže použiť na klasifikáciu zdroja cievnej mozgovej príhody, rozsahu poškodenia, postihnutých oblastí mozgu a očakávaného výsledku pacienta.
Ďalší kategorizačný systém, TOAST (Trial of Org 10172 in Acute Stroke Treatment), klasifikuje mŕtvice na základe klinických príznakov a iných testov.
- Embólia, respektíve trombóza v dôsledku aterosklerózy veľkej tepny.
- Embólia pochádzajúca zo srdca.
- Oklúzia malej krvnej cievy.
- Iná zistená príčina.
- Iná nezistená príčina.
Príznaky mozgového infarktu
Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Prejavy mŕtvice sa líšia podľa toho, ktorá časť mozgu je postihnutá, pretože každá oblasť riadi iné telesné funkcie.
- náhly zmätok alebo zmätenosť,
- náhle problémy s rozprávaním alebo ťažkosti s porozumením reči,
- náhla slabosť alebo necitlivosť v tvári, ruke alebo nohe, konkrétne na jednej strane tela,
- pokles ústneho kútika alebo ovisnutie jednej strany tváre,
- pokles očného viečka,
- ťažkosti s artikuláciou, neschopnosť hovoriť alebo rozumieť slovám,
- náhle problémy s viditeľnosťou - v jednom alebo oboch očiach,
- rozmazané alebo dvojité videnie,
- náhly závrat, strata rovnováhy, problémy s chôdzou alebo nedostatok koordinácie,
- ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť,
- poruchy citlivosti kože - necitlivosť niektorej strany tela,
- ťažkosti s prehĺtaním,
- silná alebo náhla bolesť hlavy,
- zvracanie alebo nadmerné potenie, často v súčinnosti s ostatnými príznakmi.
Kontralaterálna hemiparéza je symptóm, ktorý sa vyskytuje pri infarkte v primárnej motorickej kôre. Infarkt tiež spôsobuje slabosť a stratu citlivosti.
Test FAST
V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST. Ak máte u niekoho podozrenie na mŕtvicu, požiadajte ho o jednoduché úlohy: nech zdvihne jednu ruku, usmeje sa, zapíska, vyplazí jazyk alebo zopakuje po vás niekoľko slov.
- F - Face, tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
- A - Arms, horné končatiny: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
- S - Speech, reč: požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
- T - Time, čas: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.
Neschopnosť usmiať sa, zapískať alebo prehĺtať, pokles jednej ruky pri predpažení oboch rúk, náhla strata kontroly nad nohou, porucha reči alebo náhle poruchy videnia sú dôvodom na okamžité privolanie zdravotnej služby.
Čo robiť pri podozrení na mozgový infarkt
Pri náhlej cievnej mozgovej príhode je najdôležitejšie čo najrýchlejšie privolať záchranárov a dostať sa do nemocnice. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.
Ak sa objavia tieto príznaky, okamžite treba kontaktovať tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby 155. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.
Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.
Prvá pomoc do príchodu záchranky
- kontrolovať stav vedomia a dýchania,
- pri vedomí uložiť pacienta do polosedu s podloženou hlavou,
- pri poruche vedomia uložiť pacienta na bok, postihnutou stranou nadol,
- skontrolovať, či má postihnutý zubnú protézu, a uvoľnenú zubnú protézu vybrať,
- skontrolovať, či nemá zvyšky potravy v ústnej dutine,
- nepodávať tekutiny kvôli možnej poruche hltania a riziku aspirácie,
- ak má pacient postihnuté očné svaly, privrieť mu viečka, aby sa zabránilo vysychaniu rohovky,
- zachovať pokoj a zbytočne pacienta nerozrušovať.
Diagnostika
Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. MRI a CT vyšetrenia dokážu odhaliť poranené oblasti mozgu.
To naznačuje, že príznaky nie sú spôsobené subdurálnym hematómom, nádorom alebo iným problémom s mozgom. Blokádu je možné vidieť aj na angiografii.
Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás lekár pošle na CT mozgu. Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.
Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.
Pri týchto vyšetreniach sa do krvného obehu často vstrekuje kontrastná látka. Tá na snímkach farebne zvýrazní stav ciev a postihnutú časť mozgu.
Doplnkové vyšetrenia
- odber krvi na vyšetrenie hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a zrážanlivosti krvi,
- echokardiografické vyšetrenie srdca,
- ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev,
- angiografické vyšetrenie podľa potreby,
- perfúzne zobrazovacie testy pomocou MRI alebo CT pri zvažovaní endovaskulárnej liečby.
Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.
Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.
Liečba mozgového infarktu
Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach, nie však v každej. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.
Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.
Intravenózna trombolýza
Liečba liekmi, ktoré môžu rozbiť zrazeninu, ak sa podávajú intravenózne, by sa mala podať do 4.5 hodiny od prvých príznakov. Čím skôr sa tieto lieky podajú, tým lepšie.
Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie.
Rekombinantný aktivátor tkanového plazminogénu (tPA), intravenózna injekcia nazývaná aj altepláza, sa považuje za zlatý štandard liečby ischemickej cievnej mozgovej príhody.
Tento liek pomáha obnoviť prietok krvi rozpúšťaním krvnej zrazeniny v mozgu, ktorá spôsobila mozgovú príhodu. Váš lekár určí, či je pre vás tPA vhodná na základe určitých rizík, ako je napríklad možné krvácanie do mozgu.
Endovaskulárna liečba
Niekedy lekári liečia ischemickú mozgovú príhodu priamo vo vnútri zablokovanej krvnej cievy. Endovaskulárna terapia preukázala výrazne zlepšené výsledky, čím sa znížila dlhodobá invalidita po ischemickej cievnej mozgovej príhode.
Odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia, sa vykonáva do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.
Pri odstránení zrazeniny pomocou retrievera stentu lekári použijú zariadenie pripojené k tenkej, dlhej trubici, teda katétru, na odstránenie zrazeniny priamo z zablokovanej krvnej cievy v mozgu.
Tento postup je výhodný najmä pre pacientov s veľkými zrazeninami, ktoré nemožno úplne rozpustiť pomocou injekcie tPA. Často sa tento postup vykonáva v kombinácii s injekčným tPA.
Pri liekoch dodávaných priamo do mozgu lekári zavedú katéter cez tepnu v slabine a navlečú ho do mozgu, aby sa priamo dopravil tPA tam, kde dochádza k mŕtvici.
Časové okno pre túto terapiu je o niečo dlhšie v porovnaní s injikovaným tPA, ale stále je obmedzené. Vďaka novším zobrazovacím technológiám sa časové okno, kedy možno tieto zákroky zvážiť, rozširuje.
Liečba hemoragickej príhody
Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.
Pri hemoragickej príhode sa podávajú lieky na zníženie krvného tlaku. Poškodená cieva môže byť katétrom upchatá alebo privretá, aby sa zabránilo ďalšiemu krvácaniu.
Ďalšie cievne zákroky
Aby sa znížilo riziko ďalšej mozgovej príhody alebo prechodného ischemického ataku, môže lekár navrhnúť postup na otvorenie tepny zúženej plakom.
Karotidová endarterektómia je chirurgický zákrok, ktorý sa používa na odstránenie plaku blokujúceho krčnú tepnu, čo môže znížiť riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody.
Angioplastika a stenty: pri angioplastike lekár zavedie katéter do krčných tepien cez tepnu v slabinách. Potom sa nafúkne balónik, aby sa zúžená tepna rozšírila. Potom je možné vložiť stent na podporu otvorenej tepny.
Po pohotovostnom ošetrení vás budú pozorne sledovať najmenej jeden deň. Rýchle odstránenie príčiny mozgovej príhody môže ľuďom pomôcť lepšie sa z nej zotaviť.
Následky a prognóza
Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.
Odumreté mozgové tkanivo sa nedokáže regenerovať, preto sú rozsiahle poškodenia mimoriadne nebezpečné. Komplikácie bývajú spravidla trvalé.
- porucha reči,
- porucha prehĺtania,
- ochabnutie alebo slabosť končatín na jednej strane,
- ťažkosti so zrakom,
- poruchy chôdze a pohybu,
- bolesti,
- depresia a úzkosť,
- duševné a kognitívne ťažkosti,
- neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.
Niektorí pacienti môžu zotaviť bez výrazných následkov a pri úprave životosprávy sa vrátiť k relatívne normálnemu životu. Iní však môžu pociťovať dôsledky mŕtvice po celý život.
Rehabilitácia po mozgovej príhode
Po akútnej fáze a ukončení starostlivosti v nemocnici sa manažment cievnej mozgovej príhody zameria na pomoc pacientovi obnoviť čo najviac funkcií a vrátiť sa k nezávislému životu.
Rehabilitácia často zahŕňa spoluprácu odborníkov, ako logopéd, ktorý pomáha pri rečových problémoch, fyzioterapeut, ktorý sa zameriava na zlepšenie pohyblivosti, a ergoterapeut, ktorý podporuje celkovú kvalitu života a nezávislosť.
Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať.
Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré vám uľahčia život. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane, matrac proti preležaninám a podobne.
Prevencia mozgového infarktu
Prevencia mŕtvice je najčastejšie spojená s úpravou životosprávy a odstránením škodlivých návykov. Základom je udržiavanie zdravej hmotnosti a pravidelný pohyb, ktoré pomáhajú regulovať krvný tlak a hladinu cholesterolu.
- dbajte na zdravú životosprávu,
- udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu,
- do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia,
- stravu majte pestrú a vyváženú,
- obmedzte nadmerné množstvo soli, mastné potraviny a nezdravé tuky,
- venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite,
- nefajčite a vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu,
- nezanedbávajte pravidelné preventívne prehliadky,
- doma si pravidelne merajte krvný tlak,
- ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.
Pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.
Ak máte predpísané lieky, užívajte ich vždy podľa pokynov lekára. Dôležité je tiež strážiť si hladinu cholesterolu v krvi a podľa možností upraviť životosprávu.
Na tanieri by mala dominovať pestrá strava, čerstvé ovocie a zelenina. Nemenej dôležité je úplne sa zbaviť zlozvykov, ako sú fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, sladené nápoje, sladkosti a sedavý spôsob života.
