Akú úlohu má šedá kôra v mozgu

Šedá kôra mozgová je vonkajšia, zvrásnená vrstva koncového mozgu, ktorá riadi vedomie a množstvo vyšších nervových činností. Umožňuje nám prijímať a spracúvať zmyslové podnety, myslieť, učiť sa, pamätať si, používať reč, vytvárať predstavy, prežívať emócie a vedome ovládať pohyby.

Je tvorená predovšetkým telami nervových buniek - neurónov. Jej záhyby a závity zväčšujú plochu mozgovej kôry bez toho, aby sa musel výrazne zväčšiť objem lebky, a umožňujú uloženie veľkého množstva nervových buniek a ich spojení.

Čo je šedá kôra mozgová

„Šedá kôra mozgová“ je naozaj mozgová kôra a má skutočne našedlú farbu. Je to spôsobené tým, že je tvorená prevažne telami nervových buniek - neurónov, ktoré majú šedú farbu.

Šedou hmotou je tvorená zvrásnená mozgová kôra riadiaca naše vedomie. A práve šedá mozgová kôra je sídlom vôľou riadených kognitívnych, teda poznávacích procesov.

Mozgová kôra tvorí asi 2/3 z celej mozgovej hmoty. Leží nad ostatnými mozgovými štruktúrami, je to teda tá časť mozgu, ktorú vidíme, keď sa naň pozeráme.

Oproti zvyšku mozgu obsahuje pomerne málo tukov, a je tak tvorená predovšetkým telami nervových buniek neurónov. Sivá hmota CNS je naopak tvorená telami nervových buniek.

Prečo je mozgová kôra zvrásnená

Pri vonkajšom ohliadka mozgu si tiež všimneme, že mozog vyzerá akosi "pokrčený", je plný rýh a závitov. Celkom správne.

Zvrásnenie má jednoduchý dôvod - zvyšuje plochu mozgovej kôry. Práve tieto ryhy a závity zväčšujú vonkajšiu plochu mozgovej kôry, preto čím viac, tým lepšie :-)

Zväčšovanie vytvára akúsi rezervu, ktorá by mohla zmierňovať následky neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia.

Z čoho sa skladá mozog

Ľudský mozog vážiaci v priemere 1,5 kilogramov právom patrí medzi najväčšie na svete. Ľudský mozog je základnou riadiacou jednotkou ľudského tela a nášho duševného života.

Ak by naše mozgy disponovali tabuľkou zloženia, možno by vás zaskočila informácia, že hmotu mozgu tvorí zo 60 percent tuk. Zvyšných 40 percent sa delí nai vodu, bielkoviny, sacharidy a soli.

Nechýbajú však samozrejme ani cievy a nervy, vrátane neurónov a gliových buniek. Naopak by sme v mozgu nenašli žiadne svaly.

Okrem neurónov sa v centrálnej nervovej sústave nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Šedá a biela hmota

Z týchto mozgových buniek potom vybiehajú do vnútorných mozgových štruktúr nervové vlákna, ktoré sú väčšinou obalené myelinom. Ten je naopak biely, preto je mozog vo vnútornej štruktúre prevažne práve biely.

Biela hmota mozgová, ktorá prepája jednotlivé časti mozgu, obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien (axónov). Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.

Myelín zaberá veľa priestoru, preto sú ním obalené len vlákna, ktoré človek potrebuje preto, aby viedli vzruch rýchlo, napríklad ku svalom. Rýchlosť vedenia vzruchu je preto oveľa vyššia ako keď ho vedie nemyelizované vlákno.

Aké funkcie má šedá kôra

Mozgová kôra plní mnoho dôležitých funkcií. Zodpovedá za myslenie, umožňuje nám porozumieť jazyku a aktívne ho používať, vytvárať predstavy, prijíma zmyslové podnety a posiela odpovede na ne späť ku častiam tela, ktoré na nereagujú.

Koncový mozog, ktorý tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy, umožňuje ako zmyslové vnímanie a pohyb, tak myslenie. Tiež v koncovom mozgu sa nachádza zmyslová centrá, a ústredie vedomých pohybov, emócií, myslenia aj pamäte.

Za všetky štrukturálne oblasti uvedieme námatkovo napríklad už spomínanú mozgovú kôru, ktorá je, ako už bolo povedané, sídlom voľných kognitívnych procesov, v jej oblasti sídli napr. Schopnosť reči.

• Myslenie a uvažovanie: šedá kôra spracúva informácie, porovnáva ich a umožňuje vytvárať závery.
• Vedomie: podieľa sa na uvedomovaní seba, okolitého sveta a vlastných vnútorných stavov.
• Reč: umožňuje porozumenie jazyku a jeho aktívne používanie.
• Pamäť a učenie: zohráva úlohu pri ukladaní a vybavovaní informácií.
• Zmyslové vnímanie: spracúva zrakové, sluchové, hmatové a ďalšie podnety.
• Vôľou riadený pohyb: vytvára a odosiela príkazy potrebné na vedomé pohyby tela.
• Emócie a predstavy: podieľa sa na prežívaní emócií, tvorivosti a vytváraní predstáv.

Laloky mozgovej kôry a ich úlohy

Mozgová kôra je tvorená 4 lalokmi - čelovým, spánkovým, temenným a záhlavným. Každý z nich sa nachádza v ľavej aj pravej mozgovej hemisfére.

Čelný lalok

Čelný lalok súvisí s vedomím, schopnosťou uvažovania a rozhodovania. Podieľa sa aj na riadení vôľou ovládaných pohybov a na zložitejších kognitívnych procesoch.

Spánkový lalok

Spánkový lalok spracúva zvuk a jazyk a súvisí s emóciami a pamäťou. Sluchové podnety sa v mozgovej kôre spracúvajú v špecializovaných oblastiach tohto laloka.

Temenný lalok

Temenný lalok sa podieľa na priestorovej orientácii a na spracúvaní informácií prichádzajúcich z tela. Pomáha vytvárať predstavu o polohe tela a jeho vzťahu k okolitému priestoru.

Tylový lalok

Tylový lalok spracúva zrakové vnemy. Vizuálne podnety prechádzajú zrakovými dráhami do oblastí mozgovej kôry, kde sa vyhodnocujú.

Hemisféry a spolupráca mozgovej kôry

Mozog (presnejšie povedané koncový mozog) je rozdelený na dve hemisféry, ktoré spája tzv. kalózne teleso tvorené neurónmi. Mozgové hemisféry tak možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti.

Nielenže ovládajú opačnú stranu tela (teda pravá hemisféra ľavú a ľavá hemisféra pravú), ale každému z nich sú pripisované trochu iné zručnosti a schopnosti.

Zároveň je na mieste dodať, že obe hemisféry je potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku. Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami.

„Komunikácia“ mozgových hemisfér a prenášanie informácií v mozgu a celej nervovej sústave sa deje pomocou obrovského množstva elektrických signálov medzi jednotlivými neurónmi. Jedna mozgová bunka môže byť spojená s až desiatok tisícov ďalších.

Mozog je extrémne komplexná štruktúra, v ktorej neustále vzniká obrovské množstvo elektrických výbojov. Mozog však pracuje komplexne a neustále spracováva a vyhodnocuje obrovské množstvo informácií.

Neuróny a prenos informácií

Okrem vyššie uvedených častí mozgu sú neoddeliteľnou súčasťou jeho fungovania aj nervové bunky zvané neuróny, ktorých mozog obsahuje až 100 miliárd. Mozog (encephalon) sa skladá asi z 86 miliárd neurónov.

Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály, a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog. Nervový vzruch v nervovej bunke vzniká a šíri sa po nervovom vlákne k ďalšej bunke alebo k výkonnému orgánu, napríklad ku svalu.

Neurón sa skladá z dvoch hlavných častí:

• Tela neurónu (soma; je tu uložené jadro),
• Výbežkov neurónu (krátke dendrity a dlhé axóny).

Na základe funkcie možno neuróny rozdeliť do troch skupín:

• Senzorické neuróny (aferentné): privádzajú informáciu z periférií do CNS,
• Motorické neuróny (eferentné): vedú povelový vzruch z CNS do svalov, kože a žliaz),
• Interneuorony: spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

Čím je úkon komplikovanejší, tým je komplexnejšia cesta vzruchov neurónmi a zároveň sa zvyšuje aj zapojenie mozgu na úkor predĺženej miechy.

Šedá hmota aj mimo mozgovej kôry

V mozgu je šedá hmota tvorená mozgovou kôrou a podkôrovou šeďou (veľké podkôrové jadrá, teda veľké zhluky nervových buniek). Šedá hmota preto nie je uložená iba na povrchu mozgu.

V mieche je šedá hmota v okolí centrálneho kanálika, ktorý je uprostred miechy, biela hmota je naopak v mieche na povrchu. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H (alebo motýlích krídel) a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy:

• Predné miechové rohy: tvoria ich motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom.
• Zadné miechové rohy: tvoria ich senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie.
• Bočné miechové rohy: viditeľné najmä v hrudnej časti, nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Vzťah šedej kôry k ostatným častiam mozgu

Keď sa povie časti mozgu, možno si z hodín biológie na základnej škole vybavujete pojmy ako koncový mozog, mozgový kmeň a medzimozog. Ak by sme sa však na mozog pozreli z anatomického hľadiska, rozdeliť ho možno na tri hlavné časti - koncový mozog, predný mozog a zadný mozog.

Predný mozog sa ako taký skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Koncový mozog ďalej delíme na dve hemisféry spojené kalóznym telesom.

Predný mozog, poprípade medzimozog a jeho časti, je zodpovedný napríklad za prenos motorických a senzorických (zmyslových) signálov či produkciu hormónov. Naopak koncový mozog, ktorý tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy, umožňuje ako zmyslové vnímanie a pohyb, tak myslenie.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

V limbickom systéme sa nachádzajú centrá emócií a pamäti. Mozoček reguluje koordináciu. Hypokampus je zodpovedný za analýzu priestorových informácií. Hypotalamus riadi funkcie tela ako napríklad teplotu a sexuálne správanie.

Šedá kôra a automatické funkcie organizmu

Mozog je zodpovedný za celý rad životne dôležitých procesov, ako napríklad: dýchanie, telesnú teplotu, tlkot srdca, krvný tlak, prijímanie informácií z okolia (zmyslové vnemy), pohyb, myslenie, snívanie, orientáciu v priestore, prežívanie emócií.

Zadný mozog ovláda funkcie nevyhnutné pre prežitie, ako je tlkot srdca, dýchanie, prehĺtanie, spánok či cirkadiánny rytmus. Predĺžená miecha obsahuje centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy a retikulárna formácia riadi životne dôležité vegetatívne funkcie.

Šedá kôra teda nepracuje izolovane. Vedome vnímame, rozhodujeme sa a plánujeme pohyby najmä vďaka mozgovej kôre, zatiaľ čo mozgový kmeň, mozoček, miecha a ďalšie štruktúry zabezpečujú automatické a podporné činnosti.

Šedá hmota a zmeny v mozgu

Aj medzi jednotlivými ľudskými mozgami sa však nájdu značné rozdiely. Okrem toho sa mozog s pribúdajúcim vekom postupne zmenšuje. Nenechajte sa však zmiasť - veľkosť mozgu nijako nekoreluje s inteligenciou!

Výsledky výskumov neurovedcov v minulosti potvrdili, že zmenšovanie sivej hmoty v mozgu nie je nič negatívne. Oproti bezdetným mužom sú novopečení oteckovia zdatnejší v riešení úloh, ktoré sú spojené s vizuálnou pamäťou.

Demencia sa vyznačuje rednutím sivej hmoty mozgu, nazývanej kôra, ktorá okrem mnohých iných kognitívnych procesov zohráva úlohu v pamäti, učení a uvažovaní.

Medzi staršími a mladšími účastníkmi sa zvýšil objem bielej hmoty, sivej hmoty a hipokampu, ktorý hrá úlohu pri pamäti a orientácii. Väčšia štruktúra mozgu predstavuje aj väčšiu rezervu, ktorá by mohla zmierňovať následky mozgových chorôb súvisiacich s vekom, ako je Alzheimerova choroba a demencia.

Šedá hmota pri skleróze multiplex

Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému (CNS), teda mozgu a miechy. Zobrazovacie vyšetrenia a histologické štúdie však ukázali, že takéto lézie sú aj v šedej hmote a majú dôležitú úlohu v rozvoji tohto ochorenia.

Demyelinizácia sa môže vyskytovať v každej časti CNS, v bielej aj šedej hmote, ako aj v krčnej chrbtici. Zároveň sa môže objaviť difúzne poškodenie - ubúdanie šedej hmoty nezávisle od výskytu plakov a je často pozorované v normálne vyzerajúcom tkanive.

Abnormality šedej hmoty sa vyskytujú už u pacientov v predklinickom štádiu ochorenia alebo u pacientov s tzv. klinicky izolovaným syndróm (prvý prejav ochorenia) a urýchľujú jeho prechod do definitívnej SM.

Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov. Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela (motoriky) a zmyslového vnímania (senzoriky).

Ako podporovať zdravie mozgu

Hoci mozog, rovnako ako zvyšok nášho tela, starne, môžeme jeho zdravie vedome podporiť, a znížiť aj riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení či napríklad zhoršenie pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.

Dostatočný spánok

Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog.

Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili. Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.

Vyvážený jedálniček

V druhom rade by sme nemali zabúdať na zdravú a vyváženú stravu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami.

Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad olivovom oleji. Odborníci na výživu tak odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojim priaznivým vplyvom na zdravie nielen mozgu, ale celého tela.

Pravidelný pohyb

Zabúdať by sme nemali ani na pravidelný pohyb - ako ukazuje množstvo štúdií, ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení.

Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.

Zdravý kardiovaskulárny systém

Pohyb tiež podporuje váš kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné tiež venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku.

Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode.

Trénovanie mozgu

Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Akonáhle ho prestaneme používať, s našimi kognitívnymi schopnosťami to pôjde z kopca.

Skúste preto do svojho každodenného režimu zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.

Starostlivosť o mentálne zdravie

Na záver nezostáva nič iné len dodať, že so zdravým mozgu súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Nezabudnite preto udržovať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a naopak dostatočne relaxovať.

tags: #aku #ulohu #ma #seka #kora #v