Zmenená konfigurácia krčnej chrbtice nahor: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Zmenená konfigurácia krčnej chrbtice nahor sa najčastejšie opisuje ako napriamenie krčnej lordózy, prípadne ako prechod k cervikálnej kyfóze. Ide o zmenu prirodzeného zakrivenia krku, ktorá môže súvisieť s dlhodobým predklonom hlavy, svalovým napätím, degeneratívnymi zmenami, úrazom alebo poruchou celkového posturálneho stereotypu.

Samotný nález zmeneného zakrivenia ešte neurčuje závažnosť problému ani automaticky nevysvetľuje všetky ťažkosti. Význam má najmä v spojení s príznakmi, výsledkom neurologického a funkčného vyšetrenia a prípadným zobrazovacím nálezom. Pri bolesti po úraze, vystreľovaní do rúk, necitlivosti, svalovej slabosti, poruche rovnováhy alebo iných neurologických príznakoch je potrebné odborné lekárske posúdenie.

Čo znamená zmenená konfigurácia krčnej chrbtice

Krčná chrbtica je najpohyblivejšia, ale aj najcitlivejšia časť chrbtice. Denne musí niesť váhu hlavy (v priemere 4 - 6 kg) a zároveň reagovať na stovky mikro-pohybov. Pri zlom držaní tela, dlhodobom sedení, spánku v zlej polohe alebo preťažení sa môže narušiť rovnováha svalov, kĺbov a nervových štruktúr.

Krčná chrbtica, ktorá pozostáva zo siedmich stavcov a šiestich medzistavcových platničiek, svalov, šliach, väzov, krvných ciev a nervov, je komplexná štruktúra. Krčná chrbtica hrá kľúčovú úlohu pri podpore hmotnosti a pohyblivosti hlavy, ako aj pri uľahčovaní elektrických signálov a prietoku krvi medzi mozgom a zvyškom tela.

Zdravá krčná chrbtica má prirodzené prehnutie, ktoré sa v lekárskej terminológii označuje ako prirodzená lordóza. Napriamenie znamená, že toto zakrivenie je menej výrazné, zatiaľ čo kyfotizácia označuje jeho obrátenie do opačného smeru.

Napriamenie lordózy a cervikálna kyfóza

Aká je diagnóza pre zobrazenú krčnú chrbticu? Sinistrokonvexná (ľavostranná) skolióza, napriamenie krčnej lordózy s naznačenou kyfotizáciou v segmente C3-C5, disky v oblasti C-lordózy s redukciou výšky, incipientná (začínajúca) chondróza (tvorba chrupavkovitého tkaniva) diskov C2-C3, C3-C4, C4-C5.

Cervikálna kyfóza spôsobuje nepriaznivé mechanické napätie na diagonálnych vláknach dura mater. V reakcii na to sa chrbtica kompenzačne krúti a otáča, aby sa znížilo toto napätie. Vysoké percento pacientov s Cobbovým uhlom nad 30 ° má kyfotický krk.

Zmenené postavenie krčnej chrbtice môže byť funkčné, napríklad pri svalovom spazme a bolestivom ochrannom držaní, ale aj štrukturálne, keď sú prítomné degeneratívne zmeny, znížená výška platničiek, osteofyty alebo poškodenie väzivových štruktúr.

Najčastejšia príčina: dlhodobý predklon hlavy

Krčná chrbtica v neustálom predklone

Momentálne najrýchlejšie rastúci zdroj bolestí a tvorí už cca 2/3 prípadov. Jednoznačným lídrom sú smartfóny, ktoré krčnú lordózu tlačia do neustáleho predklonu.

Permanentné ohybové momenty preťažujú hlavne segment C5-C6, posturálny stereotyp napriamuje krčnú lordózu celkovo, čo má vplyv aj na kraniocervikálny priestor. Blokády krčnej chrbtice, bolesti hlavy, závraty a migrény zaznamenávajú prudký rozvoj.

Okrem smartfónov tlačia krčnú chrbticu do neustáleho predklonu aj vynútené polohy pri práci v pásovej výrobe, v stoji nad pracovnými stolmi, v sede za počítačmi alebo v ľahu pri pozeraní TV. Predklon hlavy = vyšší tlak na krčné stavce. Pri 45° sklone hlavy sa tlak zvyšuje až na 20 kg.

Anatómia krčnej lordózy a kyfózy

Prečo je nepretržitá poloha problémom

Buďme realisti, smartfónov alebo vynútených pracovných polôh sa nezbavíme. Musíme sa s nimi však naučiť narábať, ako s každou novinkou, ktorá priniesla zásadné zmeny.

Problémom nie je ani tak to, že je krčná chrbtica postatne viac času v predklone, ako to, že je v tejto polohe KONTINUÁLNE. Preto odporúčam pohybový stereotyp pravidelne prerušiť záklonom hlavy a rotáciou na obe strany.

Opakujeme cca každých 5 minút. Pri pozeraní TV každých 5 minút zakláňame hlavu, rotujeme a meníme polohy. Najlepšie je polohu s hlavou opretou o gauč striedať s ležaním na boku.

Dlhodobé sedenie a posturálne stereotypy

Dlhodobé sedenie a jeho neblahé dôsledky na chrbticu snáď netreba predstavovať. Pri sedení je panva rotovaná prostredníctvom nôh a drieková lordóza je nasilu napriamovaná, platničky opäť stláčané spredu a vytláčané dozadu k spinálnym nervom.

Krčná lordóza je tlačená do predklonu nad pracovný stôl alebo laptop. Hrudná chrbtica prehlbuje kyfotické postavenie, platničky sú opäť viac stresované spredu. K rozvoju bolestí driekovej chrbtice prispieva aj všeobecne rozšírený mylný názor, že sedieť treba vzpriamene.

Pri vzpriamenom sede je drieková lordóza neustále stláčaná hlbokými svalmi, aby sa dostala do lordotického postavenia, takže si vlastne permanentne zvyšujete tlak na platničky. Pri práci v sede a stoji by mali byť ramená v rovine s bokmi a ušami, prácu treba kombinovať s pravidelnými prestávkami.

Ako meniť polohu pri sedení

V prvom rade treba pochopiť, že neexistuje správna poloha pri dlhodobom sedení. Sedenie je v každom ohľade zaťažujúca postúra. Ak už musíte sedieť, meňte polohy.

Chvíľu seďte vystretí, chvíľu opretí, chvíľu s nohou preloženou, chvíľu zvalení na stole s opretými lakťami. Takto zabezpečíte, že chrbtica bude pracovať a nebude fixovaná v stereotypnej polohe.

Monitor má byť vo výške očí, stolička s oporou bedier, chodidlá položené na podložke. Každých 45 - 60 minút by mal nasledovať pohyb alebo prestávka.

Rovnako je vhodné zaradiť prestávky aj pri dlhom cestovaní autom, vozidlo na chvíľu opustiť a urobiť pár strečingových cvičení na uvoľnenie zablokovaného svalstva krku, chrbta a pliec.

Ďalšie príčiny zmenenej konfigurácie

Úraz a prudké pohyby

V súčasnosti sú častým dôsledkom problémov s krčnou chrbticou poranenia pri automobilových nehodách, pádoch, úrazoch a podobne, pri ktorých je hlava prudko zatiahnutá dozadu a následne dopredu.

Tak dochádza k napínaniu mäkkých tkanív krku, najmä svalov. Náhla bolesť krčnej chrbtice v prípade pádu, zranenia alebo nehody vyžaduje odborné posúdenie lekárom.

Pri prudkom záklone hlavy (dopravná nehoda, obesenie . ) môže dôjsť k ruptúre krížového väzu nosiča (ligamentum cruciforme atlantis) a tým k smrti (pohyb zuba čapovca do miechy).

Degeneratívne zmeny

Komplikácie s krčnou chrbticou sú často zapríčinené opotrebovaním kĺbov v dôsledku pribúdajúceho veku. Osteoartritída takto spôsobuje zhoršenie stavu medzistavcových platničiek a štruktúry stavcov.

Na tieto zmeny organizmus reaguje tvorbou novej kostnej hmoty, ktorá sa ukladá na okrajestavcov. Tak vznikajú kostné výrastky (osteofyty), ktoré tlačia na nervy a svaly a spôsobujú vznik zdravotných komplikácií.

Časté sú aj kompresie nervov, keď pri abnormálnom poškodení medzistavcovej platničky sa táto vysunie z pôvodného anatomického priestoru. Prejaví sa to útlakom nervov vychádzajúcich z miechy.

Stres, svalové napätie a nesprávne dýchanie

Chronický stres aktivuje tzv. „boj alebo útek“ režim. Krčné svaly sa stiahnu, dýchanie sa skracuje, krk sa posúva dopredu. Výsledkom je zablokovanie krčnej chrbtice.

Asi ste sa nikdy nezamysleli nad dýchaním, ale je to najsilnejší pohybový stereotyp a bohužiaľ vykonávaný úplne nesprávne hlavne v stoji. Následky sú nedozierne.

Z cca 20 000 dychov denne vykonávame možno polovicu v sede alebo stoji a to so stiahnutým priamym brušným svalom. Bránica tak nemá priestor, kde môže prirodzene klesať, telo je tlačené do hrudného dýchania a zapájajú sa pomocné svaly.

Drieková lordóza je pri dýchaní v stoji a pri chôdzi stláčaná cez m. oblique external, internal, m. transversus abdominis a torakolumbárnu fasciu. Postupne si človek vybuduje foraminálnu stenózu, bolesti driekovej chrbtice L5-S1 a spondylolistézu.

Prechladnutie a klimatizácia

Náhla zmena teploty spôsobuje reflexné stiahnutie svalov - prechladnutie krčnej chrbtice. Krčné svaly v chlade spazmujú a blokujú pohyb.

Typické je to najmä po nedostatočnom zahalení krku v nepriaznivom, chladnom počasí.

Príznaky zmenenej konfigurácie krčnej chrbtice

Bežným príznakom je bolesť, ktorá sa často zhoršuje pri strnulom držaní hlavy, dlhšom pozeraní na jedno miesto (napríklad pri jazde autom alebo práci s počítačom) a počas spánku.

Najbežnejším príznakom je stuhnutosť krku - ľudia opisujú, že „nemôžu otočiť hlavou“, alebo že každé otočenie vyvoláva ostrú bolesť. Bolesť môže prerásť do vzniku svalového napätia a kŕčov.

Stav sa často rozšíri:

  • smerom do ramien a lopatiek,
  • do hornej časti chrbta,
  • v niektorých prípadoch až do prstov rúk.

Okrem toho sa pridružujú aj neurologické prejavy - najmä:

  • brnenie a tŕpnutie horných končatín,
  • slabosť v rukách,
  • závraty alebo strata rovnováhy,
  • znížené reflexy (v pokročilejších štádiách).

Bolesť hlavy a tlak v hlave

Napätie v oblasti krku znižuje prekrvenie mozgového kmeňa a stimuluje vegetatívny nervový systém. Výsledkom je pocit, ktorý mnohí ľudia prirovnávajú k migréne.

Zablokovanie krčnej chrbtice často spôsobuje cervikogénnu bolesť hlavy. Tá sa od migrény líši mechanizmom vzniku, príznakmi aj liečbou.

CharakteristikaCervikogénna bolesť hlavyMigréna
LokalizáciaJednostranná, od šije do spánkuČelovo-temenná, pulzujúca
SpúšťačPohyb krku, napätieSvetlo, stres, hormóny
Sprievodné prejavyObmedzená hybnosť krkuNevoľnosť, svetloplachosť
ÚľavaManuálna terapia, cvikyKľud, tmavá miestnosť, triptány

Bolesť hlavy z krčnej chrbtice je potrebné ju konzultovať s lekárom. Nesprávne stanovenie diagnózy môže viesť k zbytočnému užívaniu migrénových liekov bez účinku.

Netypické prejavy

Nie všetky príznaky sú lokalizované len v krku. Niektoré môžu pôsobiť mätúco a netypicky, napríklad bolesť hrdla alebo pocit tlaku v hrdle.

Reflexný spazmus svalov ovplyvňuje aj tie, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní. Môže vzniknúť dojem „hrčky v krku“. Hoci ORL vyšetrenie nič neodhalí, pacient má reálny pocit prekážky.

Zablokovanie v oblasti prvých dvoch krčných stavcov môže znížiť prietok krvi cez cievy, ktoré zásobujú zadnú časť mozgu. Prejavy môžu zahŕňať rozmazané videnie, dvojité videnie a neschopnosť zaostrenia.

Tento stav sa odborne nazýva vertebrobazilárna insuficiencia. Poruchy zraku, strata vedomia, náhla slabosť alebo porucha rovnováhy však nemusia byť spôsobené iba krčnou chrbticou a vyžadujú lekárske vyšetrenie.

Spánok, úzkosť a vegetatívne prejavy

Napätie v krčnej oblasti môže narušiť hlboký spánok. Telo sa nevie úplne uvoľniť a prejsť do regeneračných fáz (REM, NREM).

Pacient sa budí unavený, podráždený a s napätým krkom. Pri dlhodobom napätí dochádza k zvýšenej aktivite sympatického nervového systému, čo sa môže prejaviť podráždenosťou, úzkosťou, nespavosťou alebo dokonca panickými atakmi.

Súvislosť krku s ramenami, lopatkami a nervami

Skapulárna dyskinéza

Jednou z príčin, ktoré vedú k bolestiam v krku, býva skapulárna dyskinéza, ktorá sa vzťahuje na abnormálnu pokojovú polohu lopatky a jej abnormálny pohyb počas elevácie ramena (zdvihnutie).

Keď zdvihneme rameno pri vykonávaní činnosti, napr. pri položení predmetu na vysokú policu, lopatka sa otáča nahor a podopiera rameno. Ak jeden alebo viaceré stabilizačné svaly lopatky nepracujú správne, lopatka sa rozkmitá a pohybuje sa v opačnom smere ako ramenný kĺb.

To má za následok obmedzený pohyb. Slabosť svalov ovládajúcich lopatku má za následok abnormálny pohyb, ktorý nazývame skapulotorakálna dyskinéza, čo býva spojené s tým, že lopatka sedí nižšie ako druhá strana a tiež ďalej od chrbtice.

Vyžarovanie bolesti

Svalové napätie a zápaly v krčnej chrbtici môžu vyžarovať do oblasti pod lopatkou, čo spôsobuje pocit vystreľovania alebo bolesti. Herniované disky alebo iné podmienky, pri ktorých bývajú stláčané nervové korene v krčnej chrbtici, môžu spôsobiť bolesť, ktorá sa prenáša do oblasti pod lopatkou.

Bolesti, ktoré vyžarujú do ramien a rúk, môžu byť spôsobené mnohými faktormi. Častou príčinou je podráždenie alebo útlak nervových koreňov, no podobné ťažkosti môžu vychádzať aj z ramenného pletenca a svalových štruktúr.

Anatomické štruktúry krčnej oblasti

Po bokoch veľkého záhlavného otvoru (foramen magnum - otvor do lebečnej dutiny, ktorým prechádza predĺžená miecha do miechy v chrbticovom kanále) sú na vonkajšej strane hlavice záhlavnej kosti kĺbové kondyly (condylus occipitalis) - kĺbové spojenie lebky s nosičom (atlas).

Articulatio atlantoaxialis mediana (stredný kĺb atlasu a zubu čapovca) má styčné plochy na zube čapovca (dens axis) vpredu i vzadu. Predná plôška sa opiera o kĺbovú jamku pre zub čapovca (fovea dentis) na nosiči, zadná o priečny väz nosiča (ligamentum transversum atlantis), ktorý je v týchto miestach potiahnutý chrupavkou.

Svalová rovnováha

Problémy v krčnej chrbtici, hlave spôsobuje aj nerovnováha svalových partií. Pre optimálne fungovanie organizmu, zabezpečeného posturálneho držania hlavy potrebujeme mať v rovnováhe všetky svalové partie tela, nielen tie v oblasti krku a hlavy.

  • Hlboká vrstva krátkych chrbtových svalov: rozštiepené medzistavcové svaly a rotátorové svaly (mm. multifidi et rotatores).
  • Hlboká vrstva hlbokých šijových svalov: menší zadný priamy val hlavy (m. rectus capitis posterior minor), väčší zadný priamy sval hlavy (m. rectus capitis posterior major), horný šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis superior), dlhý šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis inferior).
  • Krčné svaly: dlhý sval krku (m. longus colli), krčné svaly (mm. scaleni), nadjazylkové a podjazylkové svaly, kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus).
  • Svaly ramena: zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), malý kosoštvorcový sval (m. rhomboideus minor), lichobežníkový sval (m. trapezius).

Lichobežníkový sval

Horná časť lichobežníkového svalu (m. trapezius pars superior) začína od vonkajšieho záhlavného hrbola, vonkajšieho záhlavného hrebeňa, hornej šijovej čiary, eventuálne až najvrchnejšej šijovej čiary, šijového väzu, od tŕňových výbežkov všetkých krčných stavcov.

Horné snopce zostupujú dole a upínajú sa na nadpleckovú časť kľúčnej kosti. Stredné snopce (m. trapezius pars medius) idú horizontálne a upínajú sa na nadplecok (acromion) a priľahlú časť hrebeňa lopatky.

Ak je svalový pletenec fixovaný, vystiera hlavu pri obojstrannej kontrakcii a nakláňa ju na stranu kontrahovanej časti pri jednostrannej kontrakcii. V zadnej časti krku je lichobežníkový sval primárne inervovaný z vedľajšieho hlavového nervu (n. accessorius).

Rozsah pohybov

Rozsah pohybu do predklonu je do 45 ° a do záklonu tiež do 45 ° v oblasti spojenia hlavy a krku, potom medzi stavcami C5-C6. Úklon je v rozmedzí 45 ° na každú stranu.

Rotácia môže dosahovať až 80 ° na každú stranu (pri predklone hlavy sa uskutočňuje rotačný pohyb v oblasti hlavových kĺbov a v záklone je to v úseku dolnej chrbtice).

Nosič sa otáča okolo zuba čapovca (C1-C2) o 40 ° na každú stranu. Rotácia medzi C2-C7 je 40 °. Hyperrotačné pohyby hlavy (krku) môžu viesť k závažným poškodeniam chrbtice (najmä v dolnej časti) až k smrti.

Krčné stavce C1 až C7 a nervové korene

Krčná chrbtica, cievy, miecha a nervy

Oblasť krčnej chrbtice je najcitlivejšou časťou chrbtice. Je to preto, lebo v oblasti krčnej chrbtice sa nachádza početné množstvo ciev, krčné tepny a nervy. Rovnako dôležitú úlohu zohráva i rýchlosť prietoku likvoru tzv. likvordynamika.

Likvor je mozgovo miešny mok, ktorý vypĺňa priestory v mozgu a v mieche. Ten sa pohybuje určitou rýchlosťou v priestore miechy a mozgu.

Niektoré materiály pripisujú zmenám konfigurácie krčnej chrbtice široké spektrum prejavov vrátane bolestí hlavy, porúch zraku, nevoľnosti, pocitov dusenia, úzkosti alebo ťažkostí s trávením. Takéto príznaky však môžu mať aj iné, niekedy závažné príčiny a nemožno ich automaticky pripísať postaveniu krčných stavcov.

Krčné nervy a blúdivý nerv

Hlavové aj krčné nervy potrebujú na svoju bezchybnú funkciu dostatočný priestor - veľkosť a tvar stavcov a platničiek, vzdialenosti medzi nimi, fyziologicky funkčné väzy a svaly.

Blúdivý nerv (n. vagus) - vybieha z prednej miechy a vystupuje z lebky hrdlovým otvorom (foramen jugulare) a prechádza krkom. Inervuje hltan, hrtan, srdce, veľké cievy, dýchanie, zažívanie.

Možno vás prekvapí, že krčná chrbtica súvisí aj s funkciou tráviaceho systému. Cez krk prechádza nervus vagus - hlavný nerv parasympatického systému, ktorý ovplyvňuje činnosť tráviacich orgánov.

Dlhodobé napätie v oblasti krku môže znížiť aktivitu vagového nervu, čo vedie k spomaleniu trávenia (zápcha, nadúvanie), zníženému vylučovaniu tráviacich enzýmov a oslabeniu regenerácie a detoxikácie počas spánku.

Krčná spleť a ramenná spleť

Krčná spleť (plexus cervicalis) C1-C4 je uložená pod kývačom hlavy, postupuje na stredný šikmý sval (m. scalenus medius) a na zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), pokryté sú krčnou fasciou.

Motorické vetvvy inervujú bránicu (n. phrenicus C4, pridávajú sa vlákna krčnej pleti C3 a C5) a ich dráždenie môže spôsobovať kŕčovité zášklby bránice (čkanie).

Ramenná spleť (plexus brachialis) C4-Th1 siaha od výstupu z krčnej chrbtice za kľúčnu kosť (klavikula) do pazuchovej jamky (axilla). Ramenná spleť vzniká spojením ventrálnych vetiev C4-Th1.

Zmeny krčnej chrbtice s vekom

Krčná chrbtica sa u väčšiny ľudí v priebehu života drží pozoruhodne dobre, jej vekom podmienená degenerácia však môže v niektorých prípadoch vyústiť do bolesti.

Od narodenia do veku 2 rokov

Pri narodení sú cervikálne platničky veľké a okrúhle, naplnené tlmiacim tekutým gélom. Približne v 3 mesiacoch sa vyvinie cervikálna lordóza (spätná krivka krku), keď dieťa začne zdvíhať hlavu.

Počas týchto prvých rokov sa hlava kýva v dôsledku relatívne malej krčnej chrbtice a vyvíjajúcich sa posturálnych svalov a väzov, ktoré ju držia. Najpohyblivejší segment krčnej chrbtice sa spočiatku nachádza na úrovni stavcov C2-C3.

Vek od 2 do 10 rokov

Krčné platničky sa začínajú splošťovať a nadobúdajú menej zaoblený tvar, zatiaľ čo telá stavcov sa stávajú pomerne väčšími a pravouhlejšími.

Krivka cervikálnej lordózy má tendenciu sa zväčšovať do veku 5 rokov a potom sa stáva menej výraznou, pretože krčné stavce naďalej menia tvar a posturálne svaly a väzy začínajú lepšie podporovať hlavu.

Dospievanie a dospelosť

V ranom dospievaní nadobudla krčná chrbtica väčšinou svoj dospelý tvar, hoci jej veľkosť bude ešte niekoľko rokov rásť. Najpohyblivejší segment krčnej chrbtice sa teraz presunul z C2-C3 až nadol do C5-C6, kde zostáva po zvyšok dospievania a dospelosti.

Plne vyvinutá krčná chrbtica dosiahla svoj vrchol, pokiaľ ide o poskytovanie optimálnej podpory hlavy a ochrany miechy, pričom stále umožňuje vysoký stupeň mobility. V tomto bode však tiež začala vykazovať aspoň určitú degeneráciu.

V priebehu dospelosti krčné platničky postupne strácajú hydratáciu, fazetové kĺby strácajú čoraz viac ochrannej chrupavky a krčná chrbtica má tendenciu posúvať sa dopredu, pričom výška krku (a tým aj hlavy) má tendenciu klesať.

Diagnostika

Ak sa príznaky zablokovanej krčnej chrbtice zhoršujú alebo pretrvávajú dlhšie ako týždeň, je vhodné navštíviť neurológa. Tento špecialista vykoná sériu testov na vyhodnotenie citlivosti, reflexov, svalovej sily a rovnováhy.

Pri vyšetrení lekár kontroluje citlivosť alebo necitlivosť a svalovú slabosť a rozsah pohybov zo strany na stranu, prípadne schopnosť úklonu a záklonu hlavy.

V prípade potreby vám odporučí zobrazovacie vyšetrenia, aby vylúčil vážnejšie poškodenia ako výhrez disku či stenózu miechového kanála. Zobrazovacie postupy podávajú lepší obraz o príčine bolesti krku.

VyšetrenieČo môže zobraziť alebo posúdiť
RTG (röntgen)Základnú štruktúru kostí a zmeny stavcov
CTDetailné obrazy kostných štruktúr získané kombináciou röntgenových snímok
MRIPlatničky, mäkké tkanivá, miechu a nervy
EMGFunkciu nervov a kompresiu nervových koreňov
Krvné testyZnámky zápalových alebo infekčných stavov

V niektorých prípadoch môže byť potrebná konzultácia s ortopédom alebo fyzioterapeutom, ktorý zhodnotí funkčný stav pohybového aparátu.

Vyšetrenie stability hornej krčnej chrbtice

Podľa Becka a kol. má nestabilita hornej krčnej chrbtice prevalenciu 0,6 %. (2004) a súvisí so zápalovými ochoreniami, ako je reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, ako aj s úrazmi a vrodenými odchýlkami, ako je Downov syndróm alebo Marfanova choroba.

Aby bolo možné bezpečne aplikovať techniky manuálnej terapie v krčnej oblasti, je potrebné vyšetriť možnú nestabilitu hornej časti krčnej chrbtice. Tento test však nebol vyhodnotený diagnostickými štúdiami, preto mu pripisujeme pochybnú klinickú hodnotu.

Ďalšie ortopedické testy na posúdenie nestability hornej časti krčnej chrbtice sú:

  • Test priečnych väzov / test predného strihu.
  • Test Sharp Purser.
  • Záťažový test alárneho väzu.
  • Skúška bočným šmykom / skúška bočným posunom.

Liečba zmenenej konfigurácie krčnej chrbtice

Domáce opatrenia pri miernych ťažkostiach

Domáca starostlivosť by mala byť prvým krokom, ak ide o mierne zablokovanie. Kľúčom je uvoľnenie spazmov a odstránenie svalového napätia.

  • Teplo - napr. nahriaty vankúšik, termofor alebo elektrická dečka.
  • Jemné mobilizačné cviky - hlavne v sede s oporou chrbta.
  • Uvoľňujúce dýchanie - pomalý nádych nosom, výdych ústami.

Pravidelné cvičenie pomáha uvoľniť spazmické svaly, zlepšiť cirkuláciu a obnoviť prirodzený pohyb. Cvičte pomaly, v stabilnom sede alebo stoji a s plnou kontrolou pohybu.

Jemné mobilizačné cvičenia

  1. Kývanie hlavou dopredu a dozadu: Jemné pohyby dopredu a dozadu, výdrž 3 sekundy, opakujte 10-krát.
  2. Otáčanie hlavy do strán: Hlavu otáčajte do strán, výdrž 2 sekundy, opakujte 8-krát.
  3. Výsun brady (tzv. retrakcia): Akoby ste posúvali bradu dozadu do „dvojitej brady“ - ideálne pri práci na počítači.

Cviky by mali byť jednoduché, bez bolesti a vykonávané v pomalom tempe. Pri vyžarovaní bolesti, zhoršení závratov, brnení alebo slabosti treba cvičenie prerušiť a vyhľadať odborné posúdenie.

Lieky a lokálne prípravky

Pri akútnej bolesti môžu pomôcť voľnopredajné lieky, krémy a doplnky stravy. Dôležité je však vedieť, kedy sú vhodné a ako ich kombinovať s ďalšou terapiou.

KategóriaPríkladyPoznámka
Analgetikáibuprofen, paracetamolna bolesť a zápal
Myorelaxanciáguaifenezín, mydocalmuvoľňujú svaly, často na predpis
Lokálne krémyHepamass krémpriamo na bolestivé miesto
Doplnky výživymagnézium, omega-3, B-komplexpri chronickej únave svalov

Lieky môžu tlmiť bolesť alebo svalový spazmus, no samy osebe nemusia odstrániť príčinu zmeneného posturálneho stereotypu. Pri dlhodobých ťažkostiach je nutná kombinácia s cvičením a fyzioterapiou.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Rehabilitačný pracovník či terapeut sú odborníci, ktorí pomáhajú predchádzať vzniku bolesti, alebo jej uľavujú prostredníctvom nácvikov správneho držania tela, cvičení zameraných na posilnenie svalstva krku, chrbta a pliec.

Niekedy využívajú terapiu založenú na pôsobení tepla, ľadu, na elektrickej stimulácii a podobne. Transkutánna stimulácia nervov využíva elektródy umiestnené na koži v blízkosti bolestivých oblastí, cez ktoré sa vedú slabé elektrické impulzy, ktoré môžu prispieť k zmierneniu bolesti.

Trakčná terapia, poskytovaná pod dohľadom lekára a fyzioterapeuta, môže poskytnúť úľavu od bolesti v oblasti krku, najmä bolesti súvisiacej s podráždením nervových koreňov. V niektorých prípadoch pomáha krátkodobá imobilizácia, keď sa na krk nasadí mäkký golier.

Ďalšou formou je podávanie steroidných injekcií do blízkosti nervových koreňov, kĺbov krčnej chrbtice alebo do svalov na krku. Zriedkavo sa využíva operácia. Najčastejšou príčinou chirurgickej liečby je kompresia nervových koreňov alebo miechy.

Čomu sa vyhnúť pri štrukturálnych zmenách

Ak vám boli zistené počiatočné resp. už pokročilé degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici označené ako osteochondróza, tak by ste sa mali vyhýbať nasledovným terapiám:

  • akákoľvek trakcia resp. naťahovanie krčnej chrbtice,
  • neodborný strečing resp. naťahovanie svalstva v oblasti krčnej chrbtice,
  • prudká rotácia a otáčanie krčnej chrbtice,
  • naprávanie (luksácia) chrbtice,
  • masáž dlhšia ako 10 min.

Použitie hore uvedených terapií vám môže zväčšiť rozsah poškodenia štruktúr krčnej chrbtice. Manuálne techniky v oblasti krku preto nemajú byť vykonávané bez predchádzajúceho odborného vyšetrenia, najmä pri podozrení na nestabilitu, úraz alebo útlak miechy.

Prevencia

Najlepšou liečbou je prevencia. Pravidelné pohybové návyky, správna ergonómia pri práci a psychická rovnováha dokážu výrazne znížiť riziko blokácie krčnej chrbtice.

Jedným z najdôležitejších krokov je pravidelný strečing alebo mobilizačné cvičenie. Už 5 - 10 minút denného strečingu zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje napätie a pripravuje telo na záťaž.

  • Spánok na ergonomickom vankúši.
  • Každodenné 5 - 10 minútové mobilizačné cvičenie.
  • Pravidelné prestávky od obrazoviek.
  • Uvoľňujúce dýchanie.
  • Zníženie stresu pomocou meditácie/jógy.

Pri telefonovaní treba držať slúchadlo alebo displej telefónu priamo pri uchu a nepoužívať plece ako opierku telefónu. Ak to situácia neumožňuje, odporúča sa použiť prepnutie na reproduktor.

Vhodné je vyhýbať sa noseniu nákupu v taškách v jednej ruke. Ideálne je rozdeliť hmotnosť nákupu rovnomerne do obidvoch končatín, prípadne používať batoh.

Spánková poloha a vankúš

Spánková poloha hrá kľúčovú úlohu v prevencii aj zvládaní blokád. Zle zvolený vankúš môže krčnú chrbticu ohýbať neprirodzene a spôsobiť stuhnutosť už počas jednej noci.

Vhodné vlastnosti vankúša:

  • anatomický tvar - podporuje prirodzené zakrivenie krku,
  • pamäťová pena - prispôsobí sa tvaru hlavy,
  • stredne tvrdá podpora - zabraňuje prepadnutiu hlavy.

Najvhodnejšia je poloha na chrbte alebo na boku. Poloha na bruchu spôsobuje rotáciu krku a kompresiu nervov.

Kedy vyhľadať lekára okamžite

Niektoré prejavy nemožno považovať za bežnú blokádu. Ak sa objavia špecifické príznaky, je nevyhnutné okamžite vyhľadať odbornú pomoc - môže ísť o varovné signály vážnejšieho ochorenia.

  • Strata citlivosti alebo svalovej sily v končatinách.
  • Neschopnosť udržať rovnováhu, nestabilita pri chôdzi.
  • Samovoľný únik moču alebo stolice.
  • Horúčka, triaška, nočná bolesť bez úľavy po liekoch.
  • Náhla bolesť po páde, zranení alebo dopravnej nehode.
  • Bolesť vystreľujúca do rúk s necitlivosťou, slabosťou alebo brnením končatín.
  • Poruchy videnia, strata vedomia alebo náhla výrazná slabosť.

Tieto prejavy môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces, napríklad spondylodiscitídu - infekčné ochorenie chrbtice. Vyžadujú rýchle neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a často aj hospitalizáciu.

Rýchly test na to či máte správne držanie hlavy

tags: #zmenena #konfiguracia #krcnej #chrbtice #nahor