Akútny centrálny vestibulárny syndróm vaskulárnej etiológie

Akútny centrálny vestibulárny syndróm vaskulárnej etiológie je náhle vzniknutá porucha rovnováhy spôsobená nedokrvením alebo ischemickým poškodením štruktúr centrálneho nervového systému, najmä mozgového kmeňa, mozočka alebo ich vestibulárnych spojení. Môže byť prejavom cievnej mozgovej príhody a vyžaduje urgentné neurologické vyšetrenie.

Typickými prejavmi sú náhle vertigo, ťažká porucha stability, nekoordinované pohyby, nevoľnosť a vracanie. Závažnosť zvyšuje prítomnosť ďalších neurologických príznakov, napríklad dvojitého videnia, poruchy reči, slabosti alebo necitlivosti končatiny, poruchy citlivosti v tvári, výraznej nekoordinovanosti či neschopnosti stáť a chodiť.

Čo znamená akútny centrálny vestibulárny syndróm

Vestibulárny syndróm je súbor príznakov spôsobených poruchou vestibulárneho systému, ktorý je zodpovedný za udržiavanie rovnováhy a orientácie tela v priestore. Tento syndróm môže byť spôsobený problémami vo vnútornom uchu, vestibulárnom nerve alebo v mozgovom kmeni.

Udržiavanie rovnováhy je komplexný dej. Zahŕňa v sebe procesy, na ktorých sa podieľa správna funkcia rovnovážneho aparátu, zraku, sluchu a neporušená citlivosť končatín.

Systém, ktorý nám umožňuje udržiavať rovnováhu tela je pomerne zložitý. Na dobrej funkcii sa podieľa orgán rovnováhy vo vnútornom uchu, zrak, nervy, centrálny nervový systém, receptory vo svaloch, kĺboch a šľachách.

Vestibulárny systém je zložený z periférnej a centrálnej časti. Periférnou časťou je sluchový orgán, ktorý sa anatomicky skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha.

Vo vnútornom uchu je umiestnený labyrint a tri drobné kanáliky so špeciálnou tekutinou a bunkami citlivými na pohyb hlavy. Ide o orgán rovnováhy, tzv. vestibulárny aparát.

Centrálnou časťou systému je mozoček. Centrálne poruchy rovnováhy vznikajú poškodením mozgu a miechy, ako aj citlivosti v končatinách.

Čo je vertigo

VERTIGO, alebo aj ZÁVRAT, je však iba príznak, nie názov choroby. Znamená ilúziu pohybu, v užšom zmysle pocit točenia samého seba alebo svojho okolia.

Na lepšiu predstavu ten pocit prirovnávame k točeniu na kolotoči. Tento pocit môže byť veľmi slabý a krátkotrvajúci, ale môže byť aj veľmi intenzívny a dlhotrvajúci, až bráni bežnej dennej aktivite.

Vertigo je ilúzia pohybu osoby alebo priestoru. Vertigo je pocit točenia, pohupovania alebo kývania, nakláňania alebo chôdze po „akoby,“ nerovnej podlahe.

Závrativosť je pocit nestability, slabosti, pocit ako na odpadnutie. Nestabilita je pocit straty rovnováhy v pohybe alebo pocit priestorovej dezorientácie.

Prečo je vaskulárna príčina závažná

Centrálne vertigo vzniká pri poruchách v CNS (centrálnom nervovom systéme) - cievne mozgové príhody, nádory, infekcia, úrazy, sclerosis multiplex… Aj vestibulárna migréna patrí medzi centrálne poruchy.

Akútnym vertigom sa môže prejaviť úraz spánkovej kosti, vestibulárna migréna, skleróza multiplex alebo cievna mozgová príhoda.

Táto otázka je v diagnostike kľúčovou, keďže ochorenia periférneho vestibulárneho systému majú väčšinou benígnejšiu (neškodnejšiu, nezhubnejšiu) prognózu, kým centrálne vestibulárne syndrómy sú často spôsobené organickou léziou mozgu závažnejšieho pôvodu.

Vertigo môže byť príznakom menej závažných ochorení aj predzvesťou neurologických ochorení či cukrovky. Závrat nie je dobré podceňovať, môže byť príznakom závažných ochorení.

Najčastejšie cievne mechanizmy

Vaskulárny centrálny vestibulárny syndróm vzniká pri poruche prekrvenia oblastí, ktoré spracúvajú vestibulárne informácie alebo zabezpečujú koordináciu postoja a chôdze.

Centrálna porucha rovnováhy je charakteristická skôr postupným začiatkom, miernejšou intenzitou, Vyššie spomenutý nystagmus ( kmitavý pohyb očí) väčšinou chýba alebo nekoreluje s intenzitou závratu.

Centrálne poruchy rovnováhy vznikajú ako dôsledok poškodenia mozgu či miechy. To vzniká často ako následok rôznych ochorení či úrazov.

Medzi najčastejšie príčiny centrálnej poruchy rovnováhy patria: Poškodenie miechy (Trvanie závratu niekoľko dní) Poškodenie mozgu (Trvanie závratu niekoľko dní) Otras labyrintu mozgu (Trvanie závratu niekoľko dní) Ateroskleróza Skleróza multiplex (Trvanie závratu 3 dni až niekoľko týždňov) Lymská choroba Nedokrvenie rovnovážneho aparátu (Trvanie závratu niekoľko dní až niekoľko týždňov) Zlomenina spánkovej kosti (Trvanie závratu niekoľko dní ).

Typické klinické prejavy

Porucha schopnosti udržať rovnováhu tela sa môže prejaviť ako: Pocit točenia samého seba alebo svojho okolia (vertigo) Pocit na odpadnutie Nestabilita Pády Pocit plávania, opitosti, nerovnej podlahy Problémy so zrakom, rozmazané videnie Pocit na zvracanie a zvracanie Zmätenosť, dezorientácia.

Ďalšie príznaky, ktoré môžete cítiť sú: Hnačka Zmeny srdcovej frekvencie a tlaku krvi Strach, obavy alebo až panický atak.

Príznaky môžu trvať sekundy až dni, môžu sa opakovať, vznikať spontánne aj po rôznych spúšťačoch. Môžu viesť k únave a depresii.

Hlavnými príznakmi vestibulárneho syndrómu sú závraty, poruchy rovnováhy, nevoľnosť, vracanie, nekoordinované pohyby očí (nystagmus) poruchy sluchu.

Nystagmus je mimovoľný pohyb očí. Vzniká v dôsledku náhlej asymetrie v rovnovážnom systéme.

Môže byť pravidelný, nepravidelný, horizontálny alebo vertikálny. Podľa jeho charakteru je možné predpokladať miesto a závažnosť poruchy vestibulárneho aparátu.

Vzhľadom na anatomické prepojenie okohybných svalov a rovnovážneho systému,môže mať človek s poruchou rovnováhy pocit zhoršeného zraku.

Centrálne a periférne vertigo

Poruchy rovnováhy delíme na: periférne s pôvodom v labyrinte a vestibulárnom nerve centrálne s pôvodom v mozgovom kmeni, mozočku, talamuse a mozgovej kôre.

Periférne poruchy rovnováhy sú charakteristické náhlym začiatkom, silnou intenzitou ( koreluje s rýchlym kmitavým pohybom očí - nystagmus). Smer kmitania očí je najčastejšie horizontálny.

Tieto poruchy rovnováhy trvajú od sekúnd až po dni, pričom priebeh závratov môže byť prerušovaný. Môže byť prítomná porucha sluchu, tinitus a stav závratov sa môže zhoršovať zmenenou polohou hlavy.

Centrálne poruchy rovnováhy sa vyskytujú pri viacerých chorobách (ateroskleróza, skleróza multiplex, Lymská choroba, nedokrvenie rovnovážneho aparátu, zlomeniny spánkovej kosti).

Charakteristiké príznaky pre centrálne poruchy rovnováhy väčšinou postupný začiatok (može však byť aj náhly), mierna alebo stredná intenzita, často disproporcionálna vo vzťahu k nystagmu, trvanie spravidla týždne až mesiace, priebeh je kontinuálny, neprerušovaný, smer nystagmu môže byť horizontálny, rotačný, vertikálny, diagonálny (prevládajú rôzne smery pri rôznych polohách), vply polohy hlavy je malý, zvyčajne sú prítomné iné neurologické príznaky, poruchy sluchu sa nevyskytujú, kompenzácia je pomalá.

Centrálna porucha rovnováhy je charakteristická skôr postupným začiatkom, miernejšou intenzitou, Vyššie spomenutý nystagmus ( kmitavý pohyb očí) väčšinou chýba alebo nekoreluje s intenzitou závratu.

Pri akútnej ischemickej príhode však môže byť začiatok náhly a intenzita závratu výrazná. Samotná intenzita vertiga preto spoľahlivo nerozlišuje periférnu a centrálnu príčinu.

Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody

Rýchla lekárska pomoc je potrebná, ak sú závraty sprevádzané ďalšími príznakmi, vrátane slabosti jednej ruky alebo nohy, dvojitého videnia, nezrozumiteľnej reči, nemotornosti iba jednej ruky alebo nohy alebo znecitlivenia alebo slabosti v tvári.

Pri náhlom vertigu je mimoriadne dôležité posúdiť schopnosť stáť a chodiť, koordináciu pohybov, očné pohyby, reč, silu a citlivosť končatín.

Pre cievnu príhodu je podozrivá najmä kombinácia náhlej poruchy rovnováhy s iným ložiskovým neurologickým príznakom. Významná je aj náhla neschopnosť samostatnej chôdze alebo opakované vracanie pri neprimerane ťažkej ataxii.

Ak sa u vás vyskytnú závažné, náhle alebo zhoršujúce sa príznaky, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Rozlíšenie podľa trvania

Niekedy už na základe časového faktora trvania ochorenia je možné predvídať nozologickú jednotku.

Ak sú to sekundy, ide o: krátkodobý niekoľkosekundový závrat trvajúci 5 až 90 sekúnd (prevažne 5 až 20 sekúnd).

Ak minúty: krátkotrvajúce nedokrvenie rovnovážneho aparátu mozgu v dĺžke 2 minúty až 2 hodiny (prevažne 2 až 20 minút).

Ak hodiny: M. Menieri - 20 minút až 24 hodín (prevažne 4 až 8 hodín) bazilárna migréna (prejavujúca sa závratom).

Ak dni až týždne: nedokrvenie rovnovážneho centra mozgu skleróza multiplex - viac ako 3 dni.

Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie

Diagnostika spočíva v správne získanej anamnéze a jednoduchom neurootologickom vyšetrení. Častokrát postačujú na to, aby bolo možné odlíšiť pôvod vertiga v periférnom, či centrálnom vestibulárnom aparáte (orgán rovnováhy v uchu).

Lekárske vyšetrenie začína rozhovorom, v ktorom sa vás lekár bude pýtať na charakter ťažkostí ako je začiatok, spúšťajúci moment, opakovanie a dĺžka trvania závratového stavu.

Z pridružených príznakov je potrebné spomenúť poruchu sluchu, ušný šelest, bolesti hlavy, chrbta alebo migrénu…

Porucha funkcie vestibulárneho systému sa prejavuje kombináciou nasledovných príznakov: perceptuálnych - prijímacích (vertigo), okohybných (nystagmus a chýbanie rovnovážneho reflexu), posturálnych - udržiavajúcich rovnováhu (ataxia - porucha rovnováhy), vegetatívnych (pocit na vracanie - nauzea, vracanie).

Neurootologické vyšetrenie

Diagnostika a liečba poruchy rovnováhy patrí do rúk špecialistom v odbore ušno-nosovo-krčného lekárstva a neurológie.

Neurológ sa zameria na vylúčenie ochorenia centrálneho nervového systému a chrbtice. Špecifické vyšetrenie rovnovážneho aparátu sa zameriava na prítomnosť tzv. nystagmu, vyšetrenie postoja a vyšetrenie základných vestibulárnych reflexov.

K základným vestibulárnym reflexom patrí: Vestibulookulárny reflex Vestibulospinálny reflex Vestibulocervikálny reflex.

Tieto nervové okruhy zabezpečujú automatické udržiavanie vzpriamenej polohy a zrakovej ostrosti v pohybe.

Cieľom otoneurologického vyšetrenia je určenie miesta a rozsahu rovnovážnej poruchy s cieľom stanovenia správnej diagnózy a liečby.

Výsledok vyšetrenia nemusí korelovať so subjektívnym prežívaním chorého. Na základe vyšetrenia nie je možné predpovedať priebeh ochorenia.

Prístrojová diagnostika

Pomocnými vyšetrovacími metódami sú neurozobrazovacie (CT a MRI) a neurofyziologické metódy (evokované potenciály - vyšetrenie sluchovej dráhy, zrakovej dráhy a pohybov očí). Ich prínos je v diagnostike ochorenia nepopierateľný.

Diagnóza vertiga je založená na správnej anamnéze pacienta (Dôkladný opis príznakov) v kombinácii s jednoduchým neurootologickým vyšetrením pomocou evokovaných potenciálov (vyšetrenia sluchovej a zrakovej dráhy). To môže byť doplnené o výsledky neurozobrazovacích zariadení MRI a CT.

Videonystagmografia je snímanie očných pohybov pomocou infračervenej kamery s cieľom popísať tzv. nystagmus.

VHIT je moderná vyšetrovacia metóda, ktorá dokáže pomocou špeciálnych okuliarov s kamerou zaznamenať poruchu jedného zo základných rovnovážnych reflexov.

Neporušená funkcia tzv. vestibulookulového reflexu je obrazom správne fungujúceho rovnovážneho aparátu vo vnútornom uchu.

Pri kalorimetrii je funkcia rovnovážneho aparátu vyhodnotená pomocou zmerania jeho odpovede na teplé alebo studené dráždenie.

Meranie prebieha počas vstrekovania teplej a studenej vody, alebo teplého a studeného vzduchu do vonkajšieho zvukovodu.

VEMP je skratka pre vestibulárne evokované myogénne potenciály. Špecifické rovnovážne štruktúry vnútorného ucha sú dráždené klopkaním, ktoré sa sem prenáša z akustického zdroja pomocou penových slúchadiel vložených do vonkajších zvukovodov.

Tympanometria je vyšetrenie, ktoré pomocou merania prenosu energie tlakovej vlny objektívne vyhodnotí funkciu stredného ucha.

Audiometria je vyšetrenie sluchu pomocou tónov aplikovaných do slúchadiel vyšetrovaného, striedavo do pravého a ľavého ucha.

Úloha CT a magnetickej rezonancie

CT vyšetrenie môže byť súčasťou akútneho vyšetrenia pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu. MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mozgového kmeňa, mozočka a ďalších štruktúr zadnej jamy lebečnej.

Negatívny výsledok prvotného zobrazovacieho vyšetrenia nemusí vylúčiť akútnu ischemickú léziu, najmä pri malom ložisku alebo veľmi skorom vyšetrení. Klinické neurologické posúdenie preto zostáva rozhodujúce.

Diferenciálna diagnostika akútneho vestibulárneho syndrómu

Akútny vestibulárny syndróm môže byť spôsobený poruchou periférneho vestibulárneho systému alebo centrálnou léziou. Periférne príčiny zahŕňajú najmä vestibulárnu neuritídu, menej často iné ochorenia vnútorného ucha.

Vestibulárna neuritída alebo aj vestibulárna neuronitída. Ide o vírusový zápal rovnovážneho nervu s poškodením jeho funkcie.

Príznaky sú často silné točivé vertigo so zvracaním a ťažkosťami pri chôdzi. Trvajú niekoľko dní. V akútnom stave ju treba odlíšiť od cievnej mozgovej príhody.

Vestibulárna neuronitída. Ide o nezávažné zápalové postihnutie rovnovážneho nervu. Pôvodcom ochorenia je vírus zo skupiny Herpesviridae.

Prejavuje sa intenzívnym zdĺhavým vertigom spojeným s ťažkou poruchou stability a vracaním. K úprave dochádza v priebehu niekoľkých týždňov.

Benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV). Najčastejšia príčina závratov.

Vzniká, keď sa kryštáliky uhličitamu vápenatého (otokónie) presunú zo svojej normálnej polohy vo vačku (utriculus) vnútorného ucha do niektorého z polkruhovitých kanálikov a pri zmene polohy hlavy vyvolajú podráždenie citlivých buniek.

Typicky vzniká niekoľkosekundový točivý závrat pri záklone hlavy, líhaní a sadaní na posteli alebo otáčaní na bok.

BPPV je najčastejšou nezávažnou poruchou rovnovážneho aparátu. Pacienti s BPPV trpia opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi polohovo viazaných závratov krátkeho trvania bez poruchy sluchu.

Lieči sa aplikáciou repozičných manévrov. BPPV možno vyliečiť sekvenciou pohybov hlavy, ktoré navrhne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Ďalšie príčiny, ktoré môžu napodobňovať centrálny syndróm

Menièrova chroba. Je spojená s nahromadením tekutiny vnútorného ucha. Typické príznaky sú plnosť a hučanie v uchu, porucha sluchu a vertigo.

Trvá niekoľko hodín a objavuje sa opakovane. Meniérova choroba je chronické ochorenie vnútorného ucha neznámeho pôvodu, pri ktorom dochádza k poruche tvorby a vstrebávania vnútroušnej tekutiny.

Vestibulárna migréna. Migréna patrí medzi časté príčiny opakovaných atakov závratov.

Vestibulárna migréna je chronické závratové ochorenie. Vo zvýšenej miere postihuje ženské pohlavie a prejavuje sa opakovanými záchvatmi vertiga s hučaním v ušiach a migrenóznou bolesťou hlavy.

Vestibulárny schwanóm. Nezhubný pomaly rastúci nádor rovnovážneho nervu. Môže spôsobovať nestabilitu, ale príznaky vzhľadom na pomalý rast nebývajú výrazné.

Častejšie je postihnutie sluchu a tinnitus. Definitívnu diagnózu potvrdí magnetická rezonancia.

Vestibulárna paroxyzmia. Ataky vertiga trvajú menej ako minútu, sú spôsobené tlakom niektorej z ciev na sluchovo-rovnovážny nerv.

Patrí medzi zriedkavé príčiny vertiga. Klinicky sa prejavuje náhlymi, krátkymi a intenzívnymi záchvatmi rotačného závratu, ktorý sa typicky objavuje niekoľkokrát denne.

Persistent postural-perceptual dizziness (PPPD). Pretrvávajúca funkčná porucha rovnováhy.

Táto porucha sa často objavuje spolu s inými typmi závratov alebo ako ich následok. Medzi príznaky patrí nerovnováha, netočivý závrat, pocit pohybu v hlave.

Príznaky sa objavujú dlhodobo, v stoji alebo pri pohybe, často zhoršujú, ak pozeráte na pohybujúce sa predmety, pri čítaní alebo v supermarketoch.

Nevestibulárne príčiny závratov

Nevestibulárne príčiny závratov - Nie je pre ne typické VERTIGO, skôr Pocity na odpadnutie (presynkopa) aj odpadnutie (synkopa).

Ortostatická hypotenzia -postavennie sa príliš rýchlo do stoja môže u citlivých ľudí vyvolať výrazný pokles tlaku krvi a pocit na odpadnutie.

Ochorenia kardiovaskulárneho systému - srdcové arytmie, zúžené cievy, pokles objemu krvi.

Poškodenie nervov v dolných končatinách (periférna neuropatia), často diabetická. Poškodenie môže viesť k ťažkostiam pri chôdzi.

Problémy so zrakom. Porucha zraku, zmena dioptrií môžu viesť k zmene vyladenia rovnovážneho systému a zhoršenej orientácii v priestore.

Viaceré lieky majú medzi nežiadúcimi účinkami zhoršenie rovnováhy aj závraty.

Rizikové faktory cievnej etiológie

Cievne riziko zvyšujú najmä arteriálna hypertenzia, poruchy srdcového rytmu, ateroskleróza, porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus, hyperlipoproteinémia, fajčenie a predchádzajúce cievne príhody.

Vysoký krvný tlak, arytmia (porucha srdcového rytmu), hypoglykémia (nízka hladina cukru), ortostatická hypotenzia (pokles tlaku krvi v stoji), hyperventilačné syndrómy (tetánia) patria medzi časté nevestibulárne príčiny závratov.

Stav srdca a ciev umožňuje pocit stability a porucha v ktoromkoľvek z týchto systémov môže spôsobiť ťažkosti s rovnováhou.

Prítomnosť rizikových faktorov sama osebe nepotvrdzuje cievnu príčinu, ale zvyšuje potrebu dôsledného neurologického vyšetrenia pri náhlom vzniku ťažkostí.

Liečba akútneho centrálneho vestibulárneho syndrómu

Liečba akútneho centrálneho vestibulárneho syndrómu závisí od príčiny, lokalizácie a časového priebehu ischemického poškodenia. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu je rozhodujúce urgentné nemocničné vyšetrenie.

Najväčšia nádej na úspech v liečbe je v prípade dispozície kauzálnej terapie (terapia zameraná na príčinu ochorenia a podmienky, ktoré ju spôsobujú).

Nie vždy sa však podarí stanoviť príčinu ochorenia, pretože často sa ide o komplexný problém. V takom prípade sa uplatňuje symptomatická liečba (liečba príznakov ochorenia), resp. kombinácia rôznych liečebných postupov, ktoré zahŕňajú medikamentózne, fyzikálno-rehabilitačné, chirurgické a psychoterapeutické prístupy.

Pri potvrdenej ischemickej príhode sa liečba riadi neurologickým nálezom, výsledkami zobrazovacích vyšetrení a časom od začiatku príznakov. Súčasťou následnej starostlivosti je kontrola cievnych rizikových faktorov a rehabilitácia.

Symptomatická liečba

Po určení diagnózy sa ďalej rozhoduje medzi medikamentóznou a alternatívnou liečbou, prípadne ich kombináciou.

Použité sú prevažne diuretiká a antiemetiká ( Antivertiginózy), ktoré potlačia prejavy narušeného rovnovážneho systému, pričom dokážu uľaviť najmä od nauzei a zvracania.

Samostatnou kapitolou je použitie niektorých antivertiginóz - antiemetík, ktoré mechanizmom účinku potláčajú správnu funkciu rovnovážneho aparátu (metoklopramid, moxastín, embramín, dimenhydrinát, tietylperazín, benzodiazepíny a iné).

Dokážu zabezpečiť symptomatickú úľavu od nepríjemných sprievodných vegetatívnych príznakov vertiga, najmä nauzey. Avšak pri niekoľkodňovom podávaní preukázateľne škodia, dokonca môžu spôsobiť dekompenzáciu stavu.

Odporúčané podávanie je maximálne 3 dni. Dĺžku a výber liečby však musí určiť ošetrujúci lekár podľa konkrétnej diagnózy a klinického stavu.

Vestibulárna rehabilitácia

Dôležitou súčasťou liečby je tzv. vestibulárna rehabilitácia. Vestibulárna rehabilitácia tvorí súbor špecializovaných cvičení, zameraných na obnovenie zrakovej ostrosti a stability v pohybe.

Jej podkladom je dráždenie a schopnosť nervového systému obchádzať pôvodnú poruchu a vytvárať nové funkčné prepojenia CNS.

Súbor cvičení by mal byť pre pacienta zostavovaný individuálne, každému podľa typu postihnutia. Rehabilitácia pacienta s poruchou rovnováhy sa odvíja predovšetkým od základnej diagnózy.

O jej type a rozsahu rozhoduje ošetrujúci lekár. Dominantnú úlohu zohráva tzv. ,,liečebný telocvik´´, ktorý je možné pri správnom poučení vykonávať v domácom prostredí.

Pri centrálnej cievnej lézii môže rehabilitácia zahŕňať tréning stability, koordinácie, chôdze, zrakovo-vestibulárnych reflexov a bezpečného zvládania bežných činností.

Bezpečnosť a riziko pádu

Samo o sebe je vertigo nebezpečné hlavne druhotne. Napríklad ako následok pádu pre starších ľudí trpiacich cukrovkou či osteoporózou , ktorý môže znamenať fraktúry kostí a iné vážne zranenia.

Pád patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia vo vyššom veku. Akútna porucha stability preto vyžaduje zabezpečenie pacienta pred pádom a dohľad pri vstávaní a chôdzi.

Pacienti so závratovými stavmi bývajú frustrovaní dôsledkami svojej choroby, ktorá značne ovplyvňuje ich každodennú aktivitu v práci, aj v domácnosti.

Psychologické zmeny ako úzkosť a depresívne ladenie vznikajú v dôsledku zdĺhavého a ťažko predpokladateľného priebehu ochorenia.

Prognóza a možnosť opakovania

Prognóza závisí od príčiny, rozsahu poškodenia a rýchlosti poskytnutia liečby. Pri cievnej etiológii nemožno riziko opakovania hodnotiť bez poznania presnej lokalizácie lézie, cievnych rizikových faktorov a výsledkov vyšetrení.

Ak sú príčiny ochorenia známe, je nádej na úspešnú liečbu vysoká. Mnohé formy akútneho vertiga periférneho pôvodu majú sklon k spontánnemu priebehu mechanizmom tzv. kompenzácie - samouzdravenia.

Pri centrálnej poruche je kompenzácia pomalá. Pretrvávanie nestability preto nemusí znamenať pokračujúce zhoršovanie, ale vyžaduje kontrolu a cielenú rehabilitáciu.

Vzhľadom na ťažko opísateľné a ťažko zmerateľné príznaky, býva diagnostika vestibulárnej poruchy zdĺhavá. Mnohokrát vyžaduje spoluprácu viacerých špecialistov.

Nedostatočne a nesprávne liečení pacienti prechádzajú do chronického štádia. Toto má za následok dlhodobú práceneschopnosť, zhoršenie psychického stavu a celkovej kvality života.

Čo si všímať pri novom záchvate

• čas presného začiatku príznakov;
• či vznikli náhle alebo postupne;
• trvanie vertiga a poruchy stability;
• schopnosť stáť a chodiť;
• poruchu reči alebo porozumenia;
• dvojité alebo rozmazané videnie;
• slabosť či necitlivosť tváre, ruky alebo nohy;
• poruchu koordinácie a výrazné padanie;
• novú bolesť hlavy;
• poruchu sluchu alebo tinnitus;
• vracanie a zmeny vedomia.

V prípade, že sa u vás vyskytli podobné prejavy, je potrebné navštíviť všeobecného lekára, ktorý na základe dôkladnej anamnézy rozhodne, či a ku ktorému špecialistovi je nutné pacienta poslať.

Pri náhlom vzniku alebo pri kombinácii vertiga s neurologickými príznakmi však nie je vhodné čakať na plánovanú ambulantnú kontrolu.

tags: #akutny #centralny #vestibularny #syndrom #vaskularnej #etiologie