Lumbálny algický syndróm: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Lumbálny vertebrogénny algický syndróm je súhrnné označenie pre bolestivé stavy vychádzajúce z driekovej chrbtice a jej okolitých štruktúr, ako sú medzistavcové platničky, kĺby, väzy, svaly a nervy. Nie je to jedna konkrétna diagnóza, ale skupina porúch, ktorých spoločným prejavom je bolesť v krížoch alebo v dolnej časti chrbta.

Bolesť môže zostať lokalizovaná v driekovej oblasti alebo vyžarovať do zadku, slabín či dolných končatín, napríklad pri lumboischialgii a útlaku nervového koreňa. Často ju sprevádza stuhnutosť, svalové spazmy, obmedzenie pohyblivosti, brnenie, tŕpnutie, znížená citlivosť alebo svalová slabosť.

Čo je lumbálny algický syndróm

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je odborný termín používaný na označenie bolesti pochádzajúcej z chrbtice. Slovo „algický“ znamená bolestivý a „vertebrogénny“ súvisí s chrbticou.

VAS zahŕňa všetky bolesti chrbta, ktoré majú svoj pôvod v chrbtici. Môže sa vyskytnúť v akejkoľvek časti chrbtice, od krku až po krížovú kosť, a prejavuje sa bolesťou, obmedzením pohybu a niekedy aj neurologickými príznakmi, ako sú mravčenie, brnenie, tŕpnutie alebo znížená citlivosť končatín.

Lumbálny vertebrogénny syndróm vzniká v driekovej chrbtici. Spoznáte ho podľa bolesti v krížoch, ktorá často vyžaruje do dolných končatín.

V MKCH-10 nejde o jednu samostatnú diagnózu, ale o súbor stavov, ktoré sa podľa miesta a charakteru prejavov zaraďujú najmä medzi dorzopatie v kapitole M00-M99, predovšetkým do skupiny M50-M54.

Význam lumbálnej oblasti

Chrbtica je zložitá anatomická štruktúra, ktorá zabezpečuje oporu tela, umožňuje pohyb a chráni miechu. Stavce chrbtice spájajú platničky, ktoré tlmia nárazy, čím chránia chrbticu a miechu, ktorá ňou prechádza, pred poškodením.

V chrbtici a jej okolí sa nachádza množstvo svalov, väzív a nervov. Práve štrukturálne alebo funkčné zmeny niektorých týchto častí sú dôsledkom bolesti.

Priestor pre vznik bolesti je rozsiahly, pretože chrbtica zabezpečuje stabilitu tela a umožňuje vykonávať základné druhy pohybov.

Výskyt a formy bolesti

Bolesť chrbta je jedným z najčastejších zdravotných problémov na svete. Postihuje ľudí všetkých vekových kategórií a môže byť spôsobená rôznymi faktormi vrátane poranení, nesprávneho držania tela alebo degeneratívnych zmien chrbtice.

Podľa odhadov prekonalo bolesť chrbta aspoň raz v živote až 90 % dospelých ľudí. Ak patríte medzi nich, to ešte neznamená, že máte vertebrogénny algický syndróm.

Najčastejšie je zasiahnutý driek, až 60 % všetkých prípadov, a oblasť krku, približne 30 % prípadov, no syndróm sa vyskytuje i v spodnej časti chrbta.

Najväčšiu skupinu tvoria pacienti v produktívnom veku, približne medzi 30. a 60. rokom života. Ide o ľudí, ktorí veľa sedia pri počítači alebo naopak vykonávajú fyzicky náročnú prácu.

Akútna, subakútna a chronická bolesť

Akútna bolesť je náhla, krátkodobá bolesť, ktorá zvyčajne trvá do troch týždňov. Je dôležitým fyziologickým signálom, ktorý varuje človeka pred poškodením tkaniva.

Akútna bolesť má ochrannú funkciu, pretože je signálom, že niečo nie je v poriadku a že je potrebné prijať opatrenia na ochranu tkaniva pred ďalším poškodením.

Subakútna bolesť trvá 3 týždne až 3 mesiace. Väčšina prípadov vertebrogénneho algického syndrómu má akútny charakter a bolesť zvyčajne do jedného mesiaca odznie, no 10-40 % bolestí prejde do chronického štádia.

Chronická primárna bolesť je charakteristická trvaním viac ako tri mesiace. Je spojená so značným emocionálnym stresom, napríklad hnevom, úzkosťou alebo depresívnou náladou, a/alebo značným funkčným postihnutím, ktoré ovplyvňuje každodenné činnosti, koníčky a účasť na spoločenských rolách.

Chronická bolesť môže mať výrazný vplyv na kvalitu života pacienta. Môže spôsobiť problémy so spánkom, únavou, úzkosťou a depresiou a môže sťažiť vykonávanie každodenných činností, ako je práca, starostlivosť o seba alebo sociálne aktivity.

Príčiny lumbálneho algického syndrómu

Bolesť vzniká z mechanických, funkčných alebo degeneratívnych problémov chrbtice. Môže ísť napríklad o výhrez platničky, degeneráciu medzistavcových platničiek, spondylózu, skoliózu, blokády stavcov alebo svalové dysbalancie.

Vo väčšine prípadov nejde o jednu konkrétnu príčinu, ale o kombináciu viacerých faktorov. Významnú úlohu zohráva sedavý spôsob života, nedostatok pravidelného pohybu, dlhodobé preťažovanie chrbtice, nesprávne pohybové stereotypy či jednostranné pracovné zaťaženie.

Štrukturálne príčiny

Štrukturálne zmeny chrbtice môže spôsobiť vrodená asymetria stavcov alebo iné dedičné anomálie, opotrebovanie platničiek a chrupaviek ako prejav starnutia, akútne a chronické zápaly, skolióza, artritída, osteoartróza, osteoporóza a iné metabolické ochorenia.

Medzi ďalšie štrukturálne príčiny patria úrazy ako spondylolýza, teda prerušenie stavcového oblúku, a nádorové ochorenia, ktoré spôsobujú útlak.

Medzi štrukturálne príčiny patria najmä:

• výhrez alebo poškodenie medzistavcovej platničky,
• degenerácia medzistavcových platničiek,
• spondylóza a spondylartróza,
• spondylolistéza, teda posun tela stavca oproti susednému stavcu smerom dopredu,
• skolióza a iné deformity chrbtice,
• osteoporóza, ktorá zvyšuje riziko zlomenín,
• zápalové ochorenia chrbtice,
• poranenia väzov, svalov, kĺbov alebo stavcov,
• nádorové ochorenia a infekcie.

S pribúdajúcim vekom sa chrbtica postupne opotrebováva. To môže viesť k vzniku degeneratívnych zmien, ako sú osteoartróza, spondylóza alebo spondylolistéza.

Artróza chrbtice je degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje stavce a medzistavcové platničky. Pokiaľ artróza zasiahne telá stavcov, jedná sa o spondylózu.

V prípade postihnutia medzistavcových kĺbov sa hovorí o spondylartróze. Na stavcoch a medzistavcových kĺboch sa pri artróze postupne tvoria výrastky, ktoré obmedzujú hybnosť chrbtice a môžu spôsobiť koreňovú bolesť.

Spondylóza označuje degeneratívne zmeny v oblasti stavcov vznikom osteofytov, čiže výrastkov na stavci.

Artrózu v lumbosakrálnej oblasti, teda v prechode bedrovej chrbtice a krížovej kosti, sprevádza bolesť v dolnej časti chrbta a problémy s predklonmi či rotáciou tela.

Medzi ďalšie diagnózy, ktoré môžu súvisieť s bolesťami chrbtice, patria spondylolistéza, osteoporóza, morbus Bechterev a morbus Scheuermann.

Morbus Bechterev je bolestivé chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje celú chrbticu. Zápal je imunitne podmienený.

Morbus Scheuermann, teda Šojermanova choroba, je ortopedické ochorenie, ktoré sa formuje v období rastu chrbtice a postihuje hlavne hrudnú chrbticu, menej často chrbticu driekovú.

Poškodenie medzistavcových platničiek

Poškodenia medzistavcových platničiek patria medzi významné štrukturálne príčiny vertebrogénnej bolesti. Krčná medzistavcová platnička sa v MKCH-10 klasifikuje v skupine M50 a iné poškodenia medzistavcových platničiek v skupine M51.

Kód M51.0 označuje poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s myelopatiou a kód M51.1 poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou.

Ďalšími kódmi sú M51.2 - iná dislokácia medzistavcovej platničky, bližšie určená, M51.3 - iná degenerácia medzistavcovej platničky, bližšie určená, M51.4 - Schmorlove uzly, M51.8 - iné poškodenie medzistavcovej platničky, bližšie určené, a M51.9 - poškodenie medzistavcovej platničky, bližšie neurčené.

Funkčné príčiny

Funkčné zmeny chrbtice vyvoláva preťaženie svalov pri nesprávnom držaní tela alebo nadmernej či dlhotrvajúcej záťaži.

Príčinou môže byť aj mechanická blokáda kĺbového puzdra alebo myofasciálne poruchy spôsobené zvýšeným napätím či spazmom svalov a prítomnosťou spúšťových bodov vo svaloch.

Myofasciálne poruchy môžu byť spôsobené nesprávnym držaním tela, stresom alebo preťažením svalov.

Pre dnešnú dobu sú charakteristické najmä ochorenia chrbtice, vzniknuté na podklade svalovej nerovnováhy - čiže dysbalancie. Dochádza k nej v dôsledku nesprávnej pohybovej životosprávy, sedavého spôsobu života či nadváhy vedúcej k dlhodobému statickému preťažovaniu svalového aparátu.

Týka sa to nielen chrbtice, ale aj celej pohybovej sústavy. Spoločným menovateľom zlej životosprávy sa stáva bolesť a obmedzenie hybnosti.

Úrazy, preťaženie a životný štýl

Poranenia chrbtice môžu vzniknúť po náraze, úraze pri športe alebo páde, ktoré poškodia kosti, kĺby, väzy alebo svaly chrbtice.

Lumbóischiatický syndróm vzniká najčastejšie náhle po prudkom pohybe alebo zdvíhaní ťažkého bremena v nesprávnej polohe.

K poškodeniu chrbtice prispieva dlhotrvajúce sedenie, najmä v nevhodnej pozícii, opakované pohyby pri manuálnej práci, dvíhanie predmetov, ohýbanie trupu, dlhodobé preťažovanie chrbtice pri športe, nadváha a nezdravý životný štýl.

Rizikové faktory

Bolesť chrbta môže postihnúť kohokoľvek, vrátane detí a dospievajúcich.

• Vek: Nepohodlie v chrbte sa s pribúdajúcim vekom stáva čoraz bežnejším.
• Málo cvičenia: Riziko lumbaga sa zvyšuje, ak má pacient slabé, nepoužívané svaly na chrbte a bruchu v dôsledku nedostatku fyzického cvičenia.
• Nadváha a obezita: Obezita zaťažuje chrbtové svaly a zvyšuje zaťaženie krížovej oblasti.
• Nesprávna technika zdvíhania: Ľudia, ktorí používajú nesprávne zdvíhacie techniky, ako je použitie chrbta namiesto nôh na zdvíhanie ťažkých bremien, sú náchylnejší na lumbago.
• Psychické problémy: Bolesť chrbta sa tiež zdá byť bežnejšia u ľudí, ktorí trpia depresiou a úzkosťou.
• Fajčenie: Bolesť chrbta je bežnejšia u fajčiarov.

Svoje miesto majú aj nadváha, oslabenie hlbokého stabilizačného systému, stres a psychické napätie, ktoré často vedú k zvýšenému svalovému napätiu a zhoršovaniu bolestí.

Ochorenia vnútorných orgánov

Ochorenia vnútorných orgánov, ako sú ochorenia žlčníka, obličiek, pľúc, srdca a ženských pohlavných orgánov, môžu vyvolávať bolesť v oblasti chrbta, ktorá nemusí mať pôvod v chrbtici.

Bolesť chrbta môže byť aj príznakom iných ochorení, ako je napríklad zápal stavcov, nádor alebo infekcia.

Nie každá bolesť chrbta je symptómom vertebrogénneho algického syndrómu a bežný laik si ju môže ľahko zameniť.

Lumbago, lumbalgia a lumboischialgia

Lumbago je starý termín, ktorý označuje nepríjemné pocity v dolnej časti chrbta z rôznych príčin. Označuje bolesť v dolnej časti chrbta, ktorá môže byť spôsobená anomáliami chrbtice, kĺbov, svalov alebo nervov v oblasti dolnej časti chrbta.

Lumbago postihuje značné percento dospelých na celom svete a môže byť akútne alebo chronické, pričom spôsobuje buď pretrvávajúcu, mučivú bolesť, alebo náhlu, ostrú bolesť.

Lumbago je akútne alebo pretrvávajúce nepohodlie v dolnej časti chrbta, ktoré môže postihnúť kohokoľvek.

Lumbalgia je veľmi dlho známe ochorenie, ktorého klinické príznaky opísal už Hippokrates.

Lumboischialgia, teda bolesť v driekovej oblasti s vyžarovaním do priebehu sedacieho nervu, sa označuje kódom M54.4.

Lumboischiatický syndróm - LIS, je bolesť spôsobená preťažením v oblasti krížov s vyžarovaním bolesti do bočnej alebo zadnej strany dolnej končatiny.

Ischias je sedací nerv, ktorý je zároveň aj najdlhším nervom v tele. Zápal ischiasu je spôsobený jeho poškodením alebo neúmernou svalovou prácou.

Silná, prudká a neutíchajúca bolesť sú hlavnými príznakmi ischiasu. Pridružiť sa môže bolesť krížovej chrbtice, prípadne vystreľovanie bolesti do dolných končatín.

Príznaky lumbálneho algického syndrómu

Typ bolesti môže byť rôzny. Bolesť môže byť lokálna, napríklad v krčnej, hrudnej alebo driekovej oblasti, alebo vyžarujúca do končatín, napríklad pri ischiase.

Bolesť chrbta môže byť tupá, ostrá, bodavá alebo vystreľujúca. VAS často sprevádza zhoršená pohyblivosť chrbtice, stuhnutosť a spazmy okolitých svalov.

Medzi najčastejšie príznaky patria bolesť chrbta, obmedzenie pohyblivosti chrbtice, zvýšené svalové napätie a necitlivosť alebo parestézie, teda mravenčenie či brnenie, v rukách alebo nohách.

Najčastejšie prejavy

• bolesť v krížoch alebo v driekovej oblasti,
• vyžarovanie bolesti do zadku, slabín alebo dolných končatín,
• bolesť pri predklone alebo rotácii trupu,
• obmedzená pohyblivosť chrbtice,
• stuhnutosť svalov a chrbtice,
• svalové spazmy, kŕče alebo zvýšené svalové napätie,
• ťažšie vstávanie,
• svalová slabosť,
• brnenie, mravenčenie, tŕpnutie alebo znížená citlivosť,
• pálenie alebo bodanie v dolnej časti chrbta,
• únava a zhoršenie bežných denných aktivít.

Lumbago je v podstate termín, ktorý zahŕňa dáždnik bolestivých pocitov, ktoré postihujú oblasť dolnej časti chrbta.

• Ostré a akútne
• Nudné a vytrvalé
• bodnutie
• pálenie
• Nekonkrétne

Neurologické príznaky

Radikulopatia je akútny bolestivý stav postihujúci miechové nervy chrbtice. Príčinou sú zväčša degeneratívne ochorenia segmentov chrbtice, inaktivita a ochabnutie svalov.

Radikulopatia vzniká následkom útlaku a kompresie nervov prepájajúcich miechu, centrálny nervový systém a stavce chrbtice.

Symptómy radikulopatie sa rozdeľujú na iritačné, teda prenos vzruchov bolesti, a zánikové príznaky, teda poruchy neurologického poľa.

• vystreľovanie bolesti do končatín,
• vyžarovanie bolesti,
• mravčanie a tŕpnutie končatín,
• poruchy vnímania bolesti,
• anestetický stav a znížená citlivosť,
• svalová slabosť.

Radikulopatia sa môže týkať driekovej alebo driekovokrížovej oblasti a môže vzniknúť pri poškodení alebo výhreze medzistavcovej platničky, degeneratívnych zmenách či inom útlaku nervového koreňa.

Príznaky, ktoré nemožno ignorovať

Zriedkavejšie príznaky, ktoré by ste určite nemali ignorovať, sú bolesť vystreľujúca do slabín, poruchy erekcie, dýchavičnosť a hučanie v ušiach.

Pri výraznej bolesti v hrudníku, dýchavičnosti alebo náhlom vzniku neurologických príznakov nemožno automaticky predpokladať vertebrogénny pôvod, pretože podobné prejavy môžu súvisieť aj s ochorením srdca, pľúc alebo nervového systému.

Okamžité vyšetrenie je potrebné pri bolestiach spojených s výraznou svalovou slabosťou, poruchou citlivosti, problémami s močením alebo vyprázdňovaním, po úraze, pri horúčke alebo pri náhle vzniknutej silnej bolesti, ktorá sa rýchlo zhoršuje.

Rozdiel medzi lumbálnym a inými formami VAS

Cervikálny vertebrogénny syndróm postihuje krčnú chrbticu. Prejavuje sa bolesťou krku, hlavy a závratmi.

Torakálny vertebrogénny syndróm sa týka hrudnej chrbtice. Často spôsobuje bolesť medzi lopatkami alebo „bolesť srdca“ bez kardiologického nálezu.

Bolesť môže zasahovať aj prednú časť hrudníka a môže pripomínať bolesť pri infarkte alebo iných kardiovaskulárnych ťažkostiach.

Diagnostika lumbálneho algického syndrómu

Diagnostika VAS je založená na odobratí anamnézy pacienta, lekárskom alebo fyzioterapeutickom vyšetrení a podľa potreby na ďalších vyšetreniach.

Lekár zisťuje charakter bolesti, jej trvanie, lokalizáciu, vyžarovanie, okolnosti vzniku, zhoršujúce a zmierňujúce faktory, pracovné a pohybové návyky i predchádzajúce úrazy.

Nie každá bolesť chrbta je symptómom vertebrogénneho algického syndrómu a bežný laik si ju môže ľahko zameniť.

Bolesť z primárne poškodeného miesta sa postupne môže preniesť aj do bližších i vzdialenejších oblastí chrbtice, dráždiť autonómny nervový systém, zodpovedný za riadenie správnej funkcie vnútorných orgánov, a tým spôsobovať ich poškodenie a ďalšie ťažkosti.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Celková a adekvátna anamnéza bolesti zahŕňa zistenie okolností vzniku, trvania, lokalizácie, charakteru, intenzity a vyžarovania bolesti.

Pri anamnéze sa zisťuje, ktoré faktory bolesť provokujú a ktoré ju uľavujú. Dôležité je aj pravidelné grafické znázorňovanie intenzity bolesti a vedenie denníka bolesti.

Pri klinickom vyšetrení lekári vykonávajú neurologické a ortopedické vyšetrenia.

Posudzujú pohyblivosť chrbtice, svalové napätie, reflexy, citlivosť, svalovú silu, držanie tela a chôdzu.

Diagnostika môže zahŕňať:

• celkové fyzikálne vyšetrenie pacienta,
• cielené vyšetrenie miesta bolesti,
• neurologické a ortopedické vyšetrenie,
• psychologické a sociálne zhodnotenie,
• posúdenie vplyvu bolesti na ostatné fyzické a sociálne funkcie,
• zistenie predchádzajúcej liečby bolesti a jej účinnosti,
• krvné a podľa potreby močové testy.

Hodnotenie bolesti podľa PQRST

Stupnice bolesti

• VAS - vizuálna analógová škála bolesti,
• numerická škála bolesti,
• verbálna škála bolesti,
• pravidelné grafické znázorňovanie intenzity bolesti,
• denníky bolesti.

Zobrazovacie a pomocné vyšetrenia

Po vyšetrení pacienta lekárom je podľa zváženia lekára pacient odoslaný na zobrazovacie vyšetrenia, medzi ktoré patria RTG, CT alebo MRI vyšetrenie.

Röntgenové vyšetrenie, magnetická rezonancia alebo počítačová tomografia ukážu, aký je skutočný stav chrbtice v jednotlivých častiach chrbta.

EMG: elektromyografia je potrebná v prípade podozrenia na postihnutie nervov.

Diagnostika môže zahŕňať aj krvné testy, vyšetrenie hmatom, perimyelografiu a elektromyografiu.

Podľa klinického obrazu môže byť pacient odoslaný aj na neurologické, osteologické či rehabilitačné vyšetrenie, prípadne na ďalšie špecializované vyšetrenia.

Kódy MKCH-10 súvisiace s bolesťou driekovej chrbtice

Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva patria do kapitoly M00-M99.

Skupina M50-M54 zahŕňa iné dorzopatie a poškodenia medzistavcových platničiek, ktoré sa často používajú pri klasifikácii bolestí chrbtice.

Diagnóza M54 pomenúva súbor diagnostických článkov, ktoré sa zameriavajú na ochorenia aparátu chrbtice, napríklad degeneratívne ochorenia.

Liečba lumbálneho algického syndrómu

Liečba VAS závisí od konkrétnej príčiny ochorenia, rozsahu ťažkostí, trvania bolesti a prítomnosti neurologických príznakov.

Akákoľvek terapia problémov s chrbticou musí byť komplexná. Vyžaduje individuálny prístup ideálne so zapojením viacerých špecialistov, ktorí dokážu identifikovať všetky príčiny ochorenia a ich vzájomné prepojenie.

Liečba vertebrogénneho algického syndrómu zvyčajne kombinuje farmakoterapiu, fyzioterapiu, rehabilitáciu a podľa potreby intervenčnú alebo chirurgickú liečbu.

Liečba oporno-pohybového aparátu je behom na dlhé trate. Má niekoľko etáp.

Liečba akútnej bolesti

Liečba v akútnom štádiu vyžaduje pokoj na lôžku. Ten by však nemal trvať dlhšie ako 3 dni.

Režimové opatrenie podporuje farmakoterapia. Dlhodobá inaktivita nie je vhodná, pretože ak bolí chrbát, neznamená to, že človek má zostať dlhodobo v posteli.

Pri akútnych bolestiach môže dôjsť k výraznému zlepšeniu už v priebehu niekoľkých dní.

V prvej etape liečby oporno-pohybového aparátu je zmiernenie bolesti, ktoré sa dosiahne aplikáciou obstreku, predpisom liekov, infúznou analgeticko-myorelaxačnou terapiou a využitím ortézoterapie.

Farmakologická liečba

Konzervatívna liečba zahŕňa lieky proti bolesti, nesteroidné protizápalové lieky a lieky na uvoľnenie svalov.

Z liekov sa používajú analgetiká, lieky na tlmenie bolesti, nesteroidné protizápalové lieky a pri veľmi intenzívnych bolestiach aj opioidy či opiáty.

Dopĺňajú sa myorelaxanciá, teda lieky na uvoľnenie svalstva, prípadne psychofarmaká.

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) sú v liečbe bolesti chrbta častou voľbou, pretože okrem tlmenia bolesti majú aj protizápalový účinok.

Tento účinok však môže viesť k závažným nežiaducim účinkom, ako sú gastrointestinálne problémy a kardiovaskulárne problémy.

Preto je dôležité užívať NSAID opatrne a v čo najkratšom čase a najnižších dávkach.

O vhodnom lieku, jeho dávke a dĺžke užívania rozhoduje lekár po zohľadnení celkového zdravotného stavu pacienta.

Lokálna a intervenčná liečba

Lokálne sa môžu aplikovať obstreky, blokády, lokálne anestetiká, gély, náplasti a masti.

Lokálne krémy, gély, masti alebo náplasti môžu poskytnúť miestnu pomoc pri bolesti a zápale.

Intervenčná liečba zahŕňa obstreky, infúznu terapiu a manuálnu terapiu.

Lokálne obstreky a podávanie kortikosteroidov do epidurálneho priestoru môže pomôcť znížiť zápal a bolesť v oblasti nervových koreňov.

Vhodná môže byť aplikácia suchého tepla.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Po zvládnutí bolesti nasleduje liečebná rehabilitácia a v neposlednom rade má veľký význam preventívna rehabilitačná liečba, ktorá býva často pacientmi podceňovaná.

Rehabilitácia je jedným zo základných pilierov liečby. Jej cieľom nie je iba zmierniť bolesť, ale predovšetkým odstrániť alebo ovplyvniť príčinu problémov, obnoviť správnu funkciu pohybového aparátu a predchádzať opakovaným bolestiam.

Na rehabilitačnej ambulancii lekár po vyšetrení zostaví rehabilitačný plán.

Liečba je vždy individuálna a prispôsobená konkrétnemu pacientovi.

Základ tvorí liečebná telesná výchova zameraná na aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, zlepšenie mobility chrbtice, posilnenie oslabených svalových skupín, strečing skrátených svalov a nácvik správnych pohybových stereotypov.

Fyzioterapia a fyzikálna terapia môžu zahŕňať mäkké techniky, terapeutické masáže, mobilizačné techniky, trakcie, individuálne cvičenie, TENS, laser a ultrazvuk.

Podľa potreby využívame aj mäkké techniky, mobilizačné techniky, postizometrickú relaxáciu, myofasciálne techniky, trakčné techniky, kinesiotaping či edukáciu pacienta v oblasti ergonómie a správnych pohybových návykov.

Využíva sa termoterapia, kryoterapia, elektroliečba, ultrazvuk, magnetoterapia a trakčná liečba.

Využíva sa termoterapia, teda infračervené žiarenie, termofor, parafín a suché teplo.

Súčasťou komplexnej rehabilitácie je aj fyzikálna terapia, ktorú indikujeme podľa charakteru ťažkostí.

Využívame najmä elektroliečbu, teda analgetické a stimulačné prúdy, TENS, interferenčné prúdy, ultrazvukovú terapiu, laseroterapiu, magnetoterapiu, rázovú vlnu pri vybraných muskuloskeletálnych diagnózach, termoterapiu a kryoterapiu.

Odborník ovláda manipulačné a mobilizačné techniky na uvoľnenie svalov.

Liečbu možno podľa potreby doplniť o masáž, akupunktúru alebo kúpeľnú liečbu.

Nutná je liečebná telovýchova, pravidelná pohybová aktivita, spevnenie svalov chrbta, svalového korzetu, brucha, telesného jadra, panvového dna a dolných končatín.

Dôležité sú správne držanie tela, škola chrbta, terapeutická gymnastika, SM systém a dychové cvičenia.

Významnou súčasťou liečby je aj úzka spolupráca rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta a samotného pacienta, pretože práve komplexný a aktívny prístup prináša najlepšie dlhodobé výsledky.

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba sa zvažuje pri ťažkých alebo nezvládnuteľných stavoch, najmä ak konzervatívna liečba neprináša očakávané výsledky alebo ak je prítomný významný neurologický deficit.

K operácii pristupujeme len v ťažkých alebo nezvládnuteľných prípadoch, napríklad pri hernií disku s neurologickým deficitom.

Vo väčšine prípadov bolesti dolnej časti chrbta nie je potrebná operácia.

Lieky, ktoré zmierňujú bolesť, a fyzikálna terapia zvyčajne postačujú na úplné uzdravenie.

Priebeh a návrat k bežným aktivitám

Väčšina prípadov vertebrogénneho algického syndrómu má akútny charakter a bolesť zvyčajne do jedného mesiaca odznie, no 10-40 % bolestí prejde do chronického štádia.

Závisí to od príčiny, dĺžky trvania ťažkostí a spolupráce pacienta.

Chronické bolesti si však vyžadujú dlhodobejšiu rehabilitáciu a najmä aktívnu spoluprácu pacienta.

Je dôležité si uvedomiť, že rehabilitácia nekončí ústupom bolesti.

Ak pacient prestane cvičiť hneď po zlepšení stavu, riziko návratu ťažkostí je pomerne vysoké.

Čím skôr sa začne riešiť jej príčina, tým väčšia je šanca na úspešnú liečbu a návrat k plnohodnotnému životu.

Prevencia lumbálneho algického syndrómu

Vo veľkej miere áno. Najlepšou prevenciou je pravidelný pohyb, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, posilňovanie svalov trupu a správne pohybové návyky.

Zlepšením svojej fyzickej kondície, zdravým životným štýlom a cvičením správneho držania tela a mechaniky sa vám možno podarí vyhnúť sa nepohodliu chrbta alebo mu predísť.

• pravidelný pohyb a cvičenie,
• posilňovanie brušných, chrbtových a hlbokých stabilizačných svalov,
• plávanie a chôdza,
• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti,
• správne držanie tela,
• pravidelné prestávky pri sedavom zamestnaní,
• ergonomické pracovné miesto,
• opatrné zdvíhanie bremien,
• obmedzenie náhleho krútenia a ohýbania trupu,
• zvládanie stresu,
• dostatok spánku a regenerácie,
• nefajčenie.

Ľuďom, ktorí majú sedavé zamestnanie, odporúčam pravidelne meniť polohu, robiť si krátke prestávky počas práce a zaradiť do svojho programu aspoň niekoľkokrát týždenne cielenú pohybovú aktivitu.

Rovnako dôležitá je kvalitná regenerácia, dostatok spánku a zvládanie stresu.

Ergonómia pri sedení

Pre tých, ktorí majú prácu pri stole, vyberte si sedadlo s otočnou základňou, opierkami na ruky a dobrou oporou dolnej časti chrbta, ak je to možné.

Udržujte rovnú polohu s kolenami a bokmi. Zmeňte polohy aspoň raz za pol hodiny.

Udržujte správne držanie tela - Nehrbte sa. Pokúste sa udržať panvu v neutrálnej polohe.

Bezpečné zdvíhanie a pohyb

Zdvíhajte opatrne - Pri zdvíhaní ťažkých predmetov používajte nohy a udržujte vzpriamený postoj.

Vyhnite sa činnostiam, ktoré zahŕňajú náhle krútenie alebo ohýbanie alebo manuálne zdvíhanie ťažkých bremien.

Cvičenia, ktoré budujú vaše jadro, ako napríklad tie, ktoré sa zameriavajú na posilňovanie brušných a chrbtových svalov, pripravujú svaly okolo chrbtice na spoločné fungovanie ako prirodzený korzet alebo podpora chrbta.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Keď je bolesť chrbtice dlhodobo obmedzujúca vo vykonávaní bežných aktivít, opakovane sa vracia alebo výrazne obmedzuje bežné fungovanie, je vhodné vyhľadať odborníka.

Ak však bolesť chrbta pretrváva dlhšiu dobu alebo ak sa postupom času zhoršuje, dôrazne sa odporúča poradiť so svojím lekárom.

Odborné vyšetrenie je dôležité aj vtedy, keď nepohodlie vyžaruje do bokov alebo jednej či oboch nôh, najmä ak sa bolesť šíri pod kolenom.

Vyšetrenie je potrebné aj pri nevysvetliteľnom znížení hmotnosti, pri bolesti po úraze, horúčke alebo pri zlyhávaní bežnej liečby bolesti.

Bolesť chrbtice netreba považovať za bežnú súčasť života ani za niečo, s čím sa človek musí naučiť žiť.

Zároveň samotné lieky proti bolesti problém väčšinou nevyriešia. Dlhodobý úspech prináša najmä aktívny prístup pacienta, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, zmenu pohybových návykov a spoluprácu s odborníkmi.

tags: #algicky #syndrom #lumbalny