Poškodenie mozgu a vznik halucinácií

Halucinácia je porucha vnímania, pri ktorej človek pociťuje zmenu reality bez ozajstného vonkajšieho podnetu. Halucinácie sú charakterizované pocitmi vnímania reči, hlasov, obrazov, chutí a podobne, ktoré neexistujú.

Poškodenie mozgu môže narušiť spracovanie zmyslových informácií a viesť k vzniku organických halucinácií. Ich príčinou však môžu byť aj psychiatrické ochorenia, systémové choroby, lieky, užívanie alebo vysadenie látok, nedostatok spánku, infekcie či metabolické poruchy.

Ako poškodenie mozgu súvisí s halucináciami

Akákoľvek psychopatológia, ktorej prejavom je okrem iného vnímanie neexistujúcich obrazov, hlasov, chutí, zápachu a podobne, môže byť spôsobená poruchou mozgu pri jeho poškodení (organické halucinácie) alebo systémovým poškodením (symptomatické halucinácie).

Organické duševné poruchy vznikajú na podklade makroskopického či mikroskopického morfologického postihnutia mozgu. Medzi najčastejšie organické príčiny vzniku halucinácií patria infarkty mozgového tkaniva, zápalové ochorenia mozgu, choroby, ktoré spôsobujú ukladanie patologických foriem bielkovín do mozgového tkaniva a podobne.

Za symptomatické sa považujú tie psychické poruchy, ktorých príčinou je systémové ochorenie postihujúce centrálnu nervovú sústavu, alebo ochorenia s inou primárnou lokalizáciou ako v mozgu, ktoré však vedú k zmenám funkcie nervovej sústavy (napríklad intoxikácia alkoholom či omamnými látkami).

Organické a symptomatické príčiny vzniku halucinácií sa v niektorých prípadoch prelínajú. V prípade organických príčin je v popredí sledovanie poškodenia neurologických funkcií chorého jedinca a halucináciám sa nevenuje dostatočná pozornosť.

Najčastejšie príčiny halucinácií pri poškodení mozgu

Ložiskové poškodenie mozgu

Halucinácie sú častým dôsledkom ložiskového poškodenia mozgovej kôry, mozgového kmeňa, ale aj vírusovej encefalitídy, záchvatových ochorení, nádorov mozgu, mozgových príhod, mozgových vydutín, nedostatku vitamínu B2 (pellagra) a niektorých chirurgických zákrokov.

Jednoduché zrakové halucinácie najčastejšie znamenajú poškodenie v oblasti záhlavného laloka mozgu. Komplexné halucinácie sú spojené s patológiou spánkového laloka.

Neurodegeneratívne ochorenia

Halucinácie často sprevádzajú ochorenia ako epilepsia, schizofrénia, bipolárna porucha osobnosti, psychózy a podobne. Ľudia s Parkinsonovou chorobou môžu mať vizuálne halucinácie v dôsledku zmien v chémii mozgu.

Halucinácie sú bežné pri určitých typoch demencie, ako je Alzheimerova choroba, najmä v neskorších štádiách. Medzi najčastejšie príčiny vzniku halucinácií patrí demencia, poruchy pamäti, delírium, ľahké poruchy spoznávania, organicky podmienené emočné poruchy, organické psychotické poruchy, organické poruchy správania a organické zmeny osobnosti.

Huntingtonova choroba

Huntingtonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie so smrteľným koncom. Toto zriedkavé ochorenie postihuje 1 : 20 000 obyvateľov.

Huntingtonova choroba je autozómové dominantné dedičné ochorenie, čo znamená, že ak má postihnutý jedinec dieťa so zdravým partnerom, je prítomné 50 % riziko, že bude postihnuté ich dieťa. Všetci prenášači tohto ochorenia sú chorí, zdravý jedinec ochorenie neprenáša.

Genetická mutácia sa nachádza na 4. chromozóme. Príčinou ochorenia je nadpočetné opakovanie C-A-G častí v DNA molekule, a to v počte 40 a viac, pri čom za normálnych okolností počet opakovaní nepresahuje 30.

V mozgu dochádza k poškodeniu niektorých neurónov, k poškodeniu štruktúry mozgu v zmysle jeho zmenšenia a k zníženiu jeho funkcie, rozšíreniu komorového systému a degeneratívnym zmenám v mozgovej kôre.

Vo viac ako polovici prípadov sa ako prvé objavujú psychopatologické zmeny a postupne sa pridávajú aj motorické poruchy. Psychopatologické zmeny zahŕňajú vznik paranoje až halucinácií, zmeny charakteru, poruchy osobnosti, zmeny správania a nálady, depresiu, úzkosť, oslabenie intelektu a vznik demencie až rozpad osobnosti.

Diagnóza nie je jednoduchá. Často sú v popredí psychózy a iné psychiatrické poruchy, pri ktorých sa na poškodenie mozgu v zmysle Huntingtonovej choroby nemyslí.

Epilepsia a záchvatové ochorenia

Niektoré typy epilepsie, najmä epilepsia temporálneho laloku, môžu viesť k zrakovým alebo sluchovým halucináciám. Záchvaty môžu ovplyvniť mozgové oblasti zodpovedné za vnímanie, čo môže viesť k zrakovým, sluchovým alebo čuchovým halucináciám.

Nádory, príhody a zápaly

Nádory mozgu môžu byť výsledkom tlaku alebo abnormálnej aktivity v mozgu spôsobenej nádormi. Nádory, ktoré tlačia na oblasti mozgu spojené so zmyslovým vnímaním, môžu spôsobovať halucinácie.

Magnetické rezonančné zobrazenie sa využíva na vylúčenie organickej príčiny (nádor na mozgu, mozgová príhoda). Súčasťou vyšetrenia môže byť aj CT vyšetrenie, ktoré sa používa na hľadanie nádorov mozgu, poškodenia alebo iných štrukturálnych abnormalít.

Úrazy hlavy a poškodenie zmyslových oblastí

Čuchové halucinácie sú časté pri niektorých neurologických stavoch, ako je epilepsia, alebo pri poraneniach hlavy. Otravy niektorými toxínmi, ako je oxid uhoľnatý alebo ťažké kovy, môžu tiež vyvolať halucinácie v dôsledku poškodenia mozgu.

Delírium a systémové poškodenie nervovej sústavy

Za symptomatické sa považujú tie psychické poruchy, ktorých príčinou je systémové ochorenie postihujúce centrálnu nervovú sústavu. Ťažká dehydratácia alebo nerovnováha v tele elektrolytov môže viesť k zmätenosti a halucináciám.

Vysoké horúčky, najmä u detí alebo starších dospelých, môžu niekedy vyvolať halucinácie. Fyzické príznaky ako horúčka, bolesť alebo únava môžu sprevádzať halucinácie v prípadoch súvisiacich s chorobou alebo užívaním návykových látok.

Halucinácie pri Huntingtonovej chorobe

Priebeh Huntingtonovej choroby je rôzny a má päť štádií:

Psychopatologické zmeny zahŕňajú zmeny charakteru, poruchy osobnosti, zmeny správania a nálady, vznik paranoje až halucinácií, zmenu psychomotorického tempa, samovraždné sklony, stratu sebadôvery a koncentrácie, oslabenie intelektu, stratu záujmových činností, agresiu, zmeny emotivity - vyšších citov, depresiu a úzkosť.

Poruchy kognitívnych funkcií zahŕňajú nesprávne spracovanie informácií, neschopnosť plánovania a riešenia, spomalené, nevýpravné myslenie, znížený úsudok, chápavosť a kritickosť, poruchy pracovnej aj logickej pamäti a učenia.

Motorické - neurologické zmeny spočiatku predstavujú nenápadné svalové zášklby, mimovôľové trhavé a krútivé nekoordinované pohyby, opakujúce sa v jednom alebo vo viacerých svaloch - chorea.

Prítomný je pohybový nepokoj, ťažkosti s rečou, ťažkosti s prehĺtaním, zabiehanie s rizikom vdýchnutia stravy a vzniku zápalu pľúc, nadmerné slinenie, nadmerné potenie, neschopnosť vykonávať základné pracovné úlohy a chôdza pripomínajúca opitého s častými pádmi.

Halucinácie pri Huntingtonovej chorobe preto nevznikajú ako izolovaný jav, ale môžu byť súčasťou postupného poškodenia mozgu, porúch myslenia, zmien osobnosti, demencie a psychózy.

Čo sú halucinácie

Halucinácie sú šalebné vnemy, ktoré nie sú založené na vnímaní reálnych objektov. Halucinujúci človek vidí, počuje a cíti podnety, ktoré v skutočnosti neexistujú.

Zaujímavé je, že i mozog halucinujúceho sa správa, akoby dané podnety naozaj vnímal - aktivujú sa príslušné centrá zraku, sluchu, čuchu, chuti a podobne.

U pravých halucinácií človek nedokáže rozoznať, čo je skutočné a čo nie je. Pokiaľ niečo „vidím, ale viem, že to nie je skutočné“, hovoríme o pseudohalucináciách a nejedná sa o patologický jav.

Rozdiel medzi halucináciou, ilúziou a bludom

Ilúzia

Na rozdiel od halucinácií vychádzajú ilúzie z reálneho objektu, ktorý vnímame, ale náš mozog ho nepresne spracuje. Môže sa jednať i o prejav únavy, úzkosti, veľkého očakávania alebo obmedzenosti našich zmyslov.

Ilúzia je napríklad situácia, keď dieťa ide do pivnice a v každom tieni vidí bubáka, alebo keď lyžička ponorená vo vode vyzerá ako zlomená.

Blud

Blud je nepravdivé, nevyvrátiteľné a chorobne vzniknuté presvedčenie. Táto porucha myslenia sa často vyskytuje u schizofrénie, ale môže byť i symptómom iných ochorení.

Blud nie je porucha vnímania, ale porucha myslenia. Najčastejšie sa týka kontrolovanosti, spiknutí, ovládania, ovplyvňovania alebo nadprirodzených schopností.

Pokiaľ sa stretneme s človekom s bludným presvedčením, je dôležité pamätať si dve pravidlá: Blud NEVYHOVÁRAME a blud NEPOTVRDZUJEME. To však neznamená, že človeka nevypočujeme.

Typy halucinácií podľa zmyslov

Zrakové halucinácie

Zrakové halucinácie zahŕňajú videnie vecí, ktoré v skutočnosti neexistujú. Môžu sa objavovať vo forme jednoduchých vizuálnych obrazov, ako sú svetlá alebo geometrické tvary, alebo komplexných výjavov, ako sú osoby, zvieratá či predmety.

Optické halucinácie sa môžu prejavovať vnímaním napríklad hmyzu na tvári okoloidúcich. Niekedy majú podobu zábleskov svetla, vnímania jasných farebných škvŕn alebo neexistujúcich tvarov v zornom poli.

Jednoduché zrakové halucinácie najčastejšie znamenajú poškodenie v oblasti záhlavného laloka mozgu. Optické pseudohalucinácie sú tiež typické u starších ľudí so slabším zrakom a s očnými chorobami, ktorí však netrpia žiadnym neurodegeneratívnym ani psychotickým ochorením.

Sluchové halucinácie

Auditívne alebo sluchové halucinácie majú podobu zvukov prichádzajúcich zvnútra mysle alebo z vonkajšieho prostredia. Auditívne halucinácie znamenajú počutie zvukov, ktoré nie sú reálne prítomné.

Najčastejšie ide o hlasy, ktoré môžu byť pozitívne, neutrálne alebo negatívne. Sluchové halucinácie sú časté pri psychotických ochoreniach, ako je schizofrénia, ale môžu sa vyskytnúť aj pri úzkostných stavoch alebo po preťažení nervového systému.

Čuchové halucinácie

Čuchové halucinácie sa prejavujú vnímaním neexistujúceho zápachu, pochádzajúceho z okolia alebo z vlastného tela. Môžu zahŕňať príjemné aj nepríjemné pachy a sú časté pri niektorých neurologických stavoch, ako je epilepsia, alebo pri poraneniach hlavy.

Chuťové halucinácie

Chuťové halucinácie sa prejavujú pocitmi silných a často nepríjemných pachutí potravín a niektorých nápojov. Tieto halucinácie spôsobujú, že človek cíti chuť niečoho, čo nemá v ústach.

Môžu byť spojené s určitými zdravotnými stavmi, ako sú epilepsia, a môžu byť sprevádzané čuchovými halucináciami.

Hmatové halucinácie

Hmatová halucinácia má podobu vnímania dotykov, pohybu hmyzu po tele alebo pod kožou, pálenia, svrbenia, intenzívneho pocitu chladu a tlaku na ktorejkoľvek časti tela.

Hmatové halucinácie zahŕňajú pocity dotyku, pohybu alebo fyzickej prítomnosti, ktoré nemajú žiadny skutočný vonkajší zdroj. Ľudia môžu cítiť veci, ako sú chrobáky lezúce po ich koži, tlak na telo alebo dokonca pocit, že ich niekto chytil alebo sa ich dotkol.

Typické sú pocity hmyzu lezúceho po koži, nazývané formikácia, alebo pocity tlaku. Často sa vyskytujú u ľudí trpiacich delíriom, pri abstinenčných príznakoch po vysadení alkoholu alebo drog alebo pri niektorých neurologických ochoreniach.

Somatické halucinácie

Somatické halucinácie vyvolávajú pocity vnútorných pohybov v tele, napríklad pocit, že sa orgány hýbu alebo že sa v tele nachádza nejaký predmet. Sú relatívne zriedkavé, ale môžu sa objaviť pri niektorých psychotických poruchách.

Halucinácie počas spánku

Halucinácie sa môžu objavovať v stave bdelosti, počas prechodu medzi spánkom a bdením alebo ako súčasť rôznych zdravotných stavov. Halucinácie, ktoré sa objavujú výlučne v súvislosti so spánkom, sú často označované ako hypnagogické a hypnopompické halucinácie.

Hypnagogické halucinácie sa vyskytujú v okamihu, keď človek prechádza zo stavu bdelosti do spánku. Sú charakteristické tým, že sú veľmi živé a môžu zahŕňať vizuálne, sluchové alebo hmatové vnímanie.

Hypnopompické halucinácie sa objavujú pri prebúdzaní, keď mozog prechádza zo spánku do bdelého stavu. Podobne ako hypnagogické halucinácie, aj hypnopompické môžu byť veľmi realistické a desivé.

Často sa objavujú v kombinácii so spánkovou paralýzou, kedy je človek dočasne neschopný pohybu, čo môže zvýšiť úzkosť a pocit strachu z halucinácií.

Halucinácie výlučne počas spánku môžu byť vyvolané nedostatkom spánku, stresom, poruchami spánku, napríklad narkolepsiou, alebo užívaním niektorých liekov či látok.

Psychiatrické príčiny, ktoré môžu napodobňovať poškodenie mozgu

Halucinácie sú často spojené s poruchami duševného zdravia, ale môžu tiež vyplynúť zo zdravotných stavov, liekov alebo užívania látok. Schizofrénia je jedným z najbežnejších stavov spojených s halucináciami, najmä sluchovými halucináciami.

Bipolárna porucha môže viesť k halucináciám počas manických alebo depresívnych epizód. Niektorí jedinci s ťažkou depresiou môžu mať halucinácie, často sprevádzané pocitmi beznádeje alebo zúfalstva.

Schizofrénia sa môže prejavovať veľmi rôznorodo. Typicky je niečo „navyše“, napríklad bludy a halucinácie, alebo naopak niečo „chýba“, napríklad emočná apatia, zníženie aktivity a neradostnosť.

Pre diagnózu schizofrénie musia určité príznaky trvať aspoň mesiac. Je tiež dôležité, aby psychiater vylúčil iné možné príčiny, napríklad nádor na mozgu.

Ďalšie faktory vyvolávajúce halucinácie

Alkohol, drogy a abstinenčné príznaky

Niektoré drogy, ako sú halucinogény, napríklad LSD alebo huby, alebo stimulanty, napríklad metamfetamín, môžu vyvolať halucinácie. Psychoaktívne látky ako LSD, psilocybín, halucinogénne huby alebo ketamín môžu spôsobiť intenzívne zrakové a sluchové halucinácie.

Závažné odvykanie od alkoholu, známe ako delírium tremens, môže viesť k živým sluchovým alebo zrakovým halucináciám. Dlhodobé nadmerné užívanie alkoholu, najmä počas abstinenčných príznakov, môže vyvolať zrakové a hmatové halucinácie, ako je pocit hmyzu lezúceho po koži.

Lieky a toxíny

Niektoré lieky, najmä anticholinergiká, antidepresíva, antipsychotiká alebo anestetiká, môžu mať halucinácie ako vedľajší účinok. Niektoré lieky, vrátane liekov používaných na liečbu Parkinsonovej choroby, môžu spôsobiť halucinácie ako vedľajší účinok.

Náhle vysadenie liekov, ako sú sedatíva alebo antidepresíva, môže niekedy viesť k halucináciám, keď sa telo prispôsobí. Pri halucináciách spôsobených drogami alebo alkoholom môže byť na bezpečné zvládnutie abstinenčných príznakov potrebný detoxikačný program pod lekárskym dohľadom.

Nedostatok spánku, stres a vyčerpanie

Dlhodobý nedostatok spánku alebo extrémna únava môžu spôsobiť halucinácie, pretože mozog nedokáže správne spracovávať informácie, čo vedie k zmyslovým ilúziám.

Silné emocionálne vypätie alebo chronický stres môžu narušiť fungovanie mozgu a spôsobiť krátkodobé halucinácie, najmä počas prechodov medzi spánkom a bdením.

Metabolické poruchy, infekcie a horúčka

Niektoré infekcie, ako je syfilis alebo encefalitída, môžu ovplyvniť nervový systém a viesť k halucináciám, vrátane hmatových. Krvné testy môžu pomôcť určiť, či existujú infekcie, metabolické poruchy alebo príčiny halucinácií súvisiace s drogami.

Pridružené príznaky

Halucinácie sú často sprevádzané ďalšími príznakmi v závislosti od základnej príčiny. Môže ísť o zmätenosť alebo dezorientáciu, narušené spánkové vzorce, zmeny nálady alebo správania, stratu pamäti alebo kognitívny pokles.

V prípadoch súvisiacich s demenciou alebo neurologickými poruchami sa môže objaviť strata pamäti alebo kognitívny pokles. Fyzické príznaky môžu zahŕňať horúčku, bolesť alebo únavu.

Prvé príznaky halucinácií u postihnutého obvykle zaznamená jeho okolie. Prejavujú sa zmenou v správaní, reakciách, zmenou charakteru a osobnosti.

Počas halucinácií pacient zrazu z neznámych dôvodov zastaví rozhovor, akoby počúval odpoveď či reakciu na svoj prejav, často býva rozrušený, prepína pozornosť na objekty, ktoré v skutočnosti neexistujú, hovorí o niečom zvláštnom, čo nie je skutočné, otáča hlavu za neexistujúcimi predmetmi alebo zvukovými podnetmi.

Postihnutí začínajú komunikovať s niekým neviditeľným, aktívne gestikulujú a podobne. Môžu sa škriabať na tele, pohybom akoby odháňať hmyz, hasiť oheň alebo neustále vetrať, aby sa zbavili nepríjemného zápachu.

Diagnostika poškodenia mozgu a halucinácií

Na diagnostiku príčiny halucinácií poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zvyčajne vykoná dôkladné vyšetrenie. Lekár zisťuje povahu halucinácie na základe anamnézy pacienta.

Dôležitá je dôkladná anamnéza, najmä rodinná, teda výskyt ochorenia u príbuzných, pretože Huntingtonova choroba je dedičná. Na druhej strane sa môže stať, že rodič, prenášač ochorenia, zomrie skôr, ako sa ochorenie objaví.

Neurologické a fyzikálne vyšetrenie

Indikuje sa neurologické vyšetrenie aj vyšetrenie mozgu prostredníctvom elektroencefalografie, kde sa sledujú neobvyklé vzorce elektrickej aktivity mozgu.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie pomáha skontrolovať neurologické symptómy alebo príznaky základných stavov. Krvné testy môžu pomôcť určiť, či existujú infekcie, metabolické poruchy alebo príčiny halucinácií súvisiace s drogami.

Zobrazovacie metódy

Magnetické rezonančné zobrazenie sa využíva na vylúčenie organickej príčiny, ako je nádor na mozgu alebo mozgová príhoda. Skenovanie mozgu, ako je MRI alebo CT vyšetrenie, sa môže použiť na hľadanie nádorov mozgu, poškodenia alebo iných štrukturálnych abnormalít.

Psychologické a psychiatrické vyšetrenie

Vyšetrenie sa dopĺňa psychiatrickým posúdením zdravotného stavu. Psychiatrické hodnotenie môže byť potrebné na posúdenie stavov, ako je schizofrénia, bipolárna porucha alebo ťažká depresia.

Genetické vyšetrenie Huntingtonovej choroby sa realizuje na základe analýzy DNA. Ide o predpovedný test, ktorý určí počet CAG opakovaní v obidvoch génoch.

Ďalšou možnosťou je prenatálne testovanie - test plodu, ako aj predimplantačná diagnostika v centrách s asistovanou reprodukciou, teda testovanie embrya pred implantáciou.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Je dôležité vyhľadať lekársku pomoc, ak sú halucinácie nové, časté alebo sa časom zhoršujú. Odbornú pomoc treba vyhľadať aj vtedy, ak sú halucinácie trvalé alebo ich frekvencia sa zvyšuje.

• Halucinácie sú sprevádzané zmätenosťou, dezorientáciou alebo problémami s pamäťou.
• Halucinácie sú sprevádzané paranojou alebo zmenami v správaní.
• Halucinácie sa vyskytujú po užití alebo vysadení látok alebo liekov.
• Existuje známa anamnéza psychiatrických alebo neurologických stavov.
• Halucinácie spôsobujú značné utrpenie alebo zhoršenie v každodennom živote.
• Jednotlivec je vystavený riziku ublíženia na zdraví, napríklad koná na základe príkazov vydávaných sluchovými halucináciami.

Ak sa u vás vyskytnú závažné, náhle alebo zhoršujúce sa príznaky, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Liečba halucinácií spôsobených poškodením mozgu

Liečba halucinácií závisí od príčiny, ktorá ich vyvoláva, a môže zahŕňať kombináciu farmakoterapie, psychoterapie a podpory od zdravotníckych odborníkov.

Liečba ochorenia prebieha na základe toho, či je jeho príčinou organická porucha, alebo je dôsledkom psychického ochorenia. Podľa diagnózy sa pristupuje k medikamentóznej liečbe na tlmenie príznakov týchto ochorení alebo ku korekcii organického poškodenia.

Liečba základného neurologického ochorenia

Možná je aj chirurgická liečba, napríklad liečba nádorov. Pri halucináciách migrenózneho pôvodu sa používajú triptány, beta-blokátory alebo antikonvulzíva.

Pri neurologických poruchách sa môžu zvážiť lieky, ktoré riešia hlavnú príčinu. Pri epilepsii môžu byť potrebné lieky proti záchvatom.

Pimavanserín (Nuplazid) je účinný pri liečbe halucinácií a bludov spojených so psychózou, ktorá postihuje niektorých ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Lieky používané pri psychotických príznakoch

Antipsychotiká sa používajú hlavne na liečbu psychotických stavov, ako je schizofrénia. Pomáhajú znižovať halucinácie tým, že ovplyvňujú neurotransmitery v mozgu, napríklad dopamín a serotonín.

Na strach, úzkosť a depresiu sa odporúča antidepresívna liečba, rovnako ako lieky na upokojenie. Antidepresíva sa môžu predpísať, ak sú halucinácie spojené s depresívnymi alebo úzkostnými poruchami.

Pri bipolárnej poruche alebo schizoafektívnych poruchách môžu byť vhodné stabilizátory nálady. Benzodiazepíny môžu byť dočasne použité na zvládanie akútneho nepokoja alebo úzkosti, ktoré môžu súvisieť s halucináciami, ale nemajú dlhodobý terapeutický účinok na halucinácie.

Psychoterapia a podpora

Kognitívno-behaviorálna terapia môže byť účinná pri pomoci jednotlivcom vyrovnať sa s halucináciami, najmä u ľudí s poruchami duševného zdravia.

Kognitívno-behaviorálna terapia môže pomôcť ľuďom naučiť sa identifikovať a zvládať myšlienky, ktoré prispievajú k halucináciám, a zlepšiť reakcie na ne.

Podporné poradenstvo alebo psychoterapia môže jednotlivcom pomôcť pochopiť a zvládnuť emocionálny dopad halucinácií. Sedenia so psychológom a psychiatrom pomáhajú niektorým pacientom lepšie zvládnuť príznaky.

Liečba Huntingtonovej choroby

Huntingtonova choroba je nevyliečiteľná, avšak liečba sprievodných príznakov dokáže skvalitniť a uľahčiť život pacienta. Mimovoľné pohyby zmiernia alebo potlačia neuroleptiká.

Psychické problémy vzniknuté na základe strachu z choroby, obáv, spoznania dôsledkov a situácie, v akej sa pacient nachádza, rieši psychiatrická ambulancia.

Základom je správny postoj, ako aj ohľaduplnosť rodiny a priateľov. Takáto pomoc je nenahraditeľná.

Domáce prostredie treba upraviť, aby bol pohyb a úkony pacienta zjednodušené a bezbariérové. Pre postihnutého je najlepšou voľbou v čo najdlhšom čase zostať v kruhu svojej rodiny.

Úprava životosprávy je dôležitá nielen zo strany dostatočnej výživy, ale aj ako prevencia vdýchnutia pri vzniknutých ťažkostiach s hryzením a prehĺtaním. Strava má byť vysoko kalorická, pretože s rozvojom ochorenia pacienti rapídne chudnú.

Rečová terapia - logopédia zabezpečí udržať komunikáciu. Ďalšou dôležitou súčasťou liečebného procesu je fyzioterapia, ktorá zabezpečí čo najdlhšie zvládať cielené pohyby a samostatnosť.

Rehabilitačné cvičenia znižujú svalové napätie. Pohybovú funkčnosť udržuje liečebná telesná výchova, ktorá sa špeciálne zameriava na relaxáciu, pasívne a aktívne cvičenie, nácvik dýchania, cvičenie mimického svalstva, cviky na udržanie rovnováhy a chôdze bez opory.

Každodenné zvládanie a bezpečnosť

V prípade organických príčin je dôležité sledovanie poškodenia neurologických funkcií chorého jedinca. Pacienti o halucináciách niekedy nehovoria zo strachu, aby neboli považovaní za duševne chorých.

Pri kontakte s človekom, ktorý halucinuje, je vhodné zachovať pokoj a vypočuť ho. Blud ani halucináciu netreba zosmiešňovať, vyvracať agresívnym spôsobom alebo potvrdzovať ako skutočnosť.

Ak halucinácie vedú k nebezpečnému správaniu, môže byť potrebná hospitalizácia na stabilizáciu a liečbu. V závažných prípadoch, najmä ak halucinácie predstavujú nebezpečenstvo pre jednotlivca alebo iných, môže byť potrebná hospitalizácia.

Ak sa halucinácie neliečia, môžu viesť k zvýšenej úzkosti, zmätenosti a nepokoju, k riziku sebapoškodzovania alebo poškodenia iných a k zhoršeniu základného zdravotného alebo psychiatrického stavu.

Prevencia a znižovanie rizika

Zdravý životný štýl, pravidelná psychohygiena v podobe primeranej fyzickej aktivity, pobyt v prírode a čas rozdelený medzi prácu a koníčky znižujú riziko stresu, ktorý môže byť spúšťacím faktorom niektorých psychických ochorení.

Pravidelné preventívne lekárske prehliadky pomáhajú predchádzať vzniku chorôb organického pôvodu, prejavujúcich sa vznikom halucinácií v neskorších štádiách.

Stanovenie pravidelného režimu spánku a vyhýbanie sa nedostatku spánku môže pomôcť znížiť halucinácie súvisiace s únavou alebo poruchami spánku. Obmedzenie alebo vylúčenie užívania drog alebo alkoholu môže zabrániť halucináciám spôsobeným užívaním návykových látok.

Techniky ako hlboké dýchanie, meditácia alebo joga môžu pomôcť znížiť stres a úzkosť, čo môže v niektorých prípadoch zmierniť halucinácie.

Mýty a fakty

Mýtus: Halucinácie vždy znamenajú schizofréniu

Halucinácie sa môžu vyskytnúť pri rôznych stavoch a nie sú exkluzívnym prejavom schizofrénie. Môžu byť spôsobené aj zdravotnými problémami, liekmi, užívaním návykových látok, neurologickými ochoreniami, extrémnym stresom alebo nedostatkom spánku.

Mýtus: Halucinácie sú vždy vizuálne

Halucinácie môžu ovplyvniť rôzne zmysly, nielen zrak. Najčastejším typom halucinácií sú sluchové halucinácie, napríklad počutie hlasov, no týkajú sa aj ďalších vnemov.

Mýtus: Ľudia s halucináciami sú nebezpeční

Väčšina ľudí, ktorí zažívajú halucinácie, nie je nebezpečná. V skutočnosti väčšina ľudí s halucináciami prežíva strach alebo zmätok z vlastných zážitkov a nie sú agresívni.

Ľudia s halucináciami potrebujú podporu a odbornú pomoc, nie sú automaticky nebezpeční sebe alebo okoliu.

Mýtus: Halucinácie vždy znamenajú stratu kontaktu s realitou

Hoci halucinácie sú abnormálne zmyslové zážitky, nie každý, kto ich zažíva, stráca kontakt s realitou. Niektorí ľudia si uvedomujú, že ich halucinácie nie sú skutočné, a dokážu ich odlíšiť od reality.

Mýtus: Halucinácie sa nedajú liečiť

Halucinácie sa môžu účinne liečiť, najmä ak sa identifikuje a zvládne ich základná príčina. Liečba môže zahŕňať lieky, terapiu a zmeny životného štýlu.

Ak sú halucinácie spôsobené stavmi, ako je deprivácia spánku alebo abstinenčný syndróm, ich zvládnutie môže viesť k odstráneniu halucinácií.

Mýtus: Halucinácie sú vždy nepretržité

Halucinácie môžu byť dočasné a môžu prichádzať a odchádzať. Niektorí ľudia ich zažívajú len v určitých stresových situáciách, pri únave alebo pri užívaní určitých látok.

tags: #poskodenie #mozgu #vznik #halucinacii