Alzheimerova choroba a invalidný dôchodok: Podmienky a nárok

Ak Alzheimerova choroba pre zdravotný stav človeka dlhodobo znemožňuje alebo výrazne obmedzuje schopnosť pracovať, osoba, ktorá ešte nedosiahla dôchodkový vek, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Samotná diagnóza Alzheimerovej choroby však automaticky neznamená priznanie invalidného dôchodku, pretože rozhodujúci je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, jeho funkčný vplyv a splnenie zákonných podmienok.

Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie, zodpovedná za 60 - 70 % všetkých prípadov. Ide o neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnému odumieraniu nervových buniek v mozgu. Choroba pomaly, no nezvratne narúša pamäť, myslenie, orientáciu, jazyk, schopnosť vykonávať bežné úlohy a ovplyvňuje aj správanie.

Čo je Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je progresívny neurodegeneratívny stav súvisiaci s vekom, ktorý ovplyvňuje mentálne funkcie a mozgovú aktivitu (kognitívne funkcie). Alzheimerova choroba je pomaly postupujúci neurologický stav. Výsledkom je odumieranie mozgových buniek a zmenšovanie mozgu.

Alzheimerova choroba (AD) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a progresívne ničí mozgové bunky. Ako najčastejšia forma demencie predstavuje až 60 - 65 % ľudí postihnutých demenciou. Ochorenie je pomenované po nemeckom neurológovi Aloïsovi Alzheimerovi, ktorý roku 1907 ako prvý popísal symptómy, ako aj neuropatologické príznaky tejto choroby, ako je hromadenie a povlaky proteínu beta-amyloidu v mozgu.

Nie je nákazlivá ani prenosná. Alzheimerova choroba zvyčajne postihuje starších ľudí. Avšak u ľudí mladších ako 65 rokov a ešte mladších možno pozorovať skorý nástup demencie. Tento stav však nie je bežnou súčasťou starnutia.

Pacienti s Alzheimerovou chorobou prechádzajú viacerými štádiami, ktoré ovplyvňujú pamäť, myslenie, kognitívne správanie a jednoduché životné zručnosti. Postupná strata pamäti (demencia) je najpozoruhodnejším zo všetkých symptómov Alzheimerovej choroby. Alzheimerova choroba spôsobuje pomalú a sústavnú stratu pamäti.

Prečo Alzheimerova choroba môže viesť k invalidite

Alzheimerova choroba ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie, čo môže viesť k zmätku, zmene nálad a dezorientácii v čase a priestore. S postupom choroby sa symptómy stávajú viditeľnejšími a zasahujú do každodenného života.

Praktické problémy s bežnými dennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie a toaleta, sa postupne stávajú závažnejšími. Nakoniec sa osoba trpiaca AD stáva závislou na podpore ostatných pri týchto úlohách. Jedinec stratí schopnosť vykonávať bežné činnosti.

Ak postihnutá osoba nedosiahla dôchodkový vek a v dôsledku ochorenia Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou je už trvale práceneschopná, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Ako invalidný dôchodca môže žiadať o vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.

Kedy môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok

Alzheimerova choroba môže byť dôvodom invalidity najmä vtedy, keď spôsobuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a výrazný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní sa preto nehodnotí iba názov diagnózy, ale najmä závažnosť prejavov a ich dopad na pracovné a každodenné fungovanie.

Na začiatku ochorenia pacienti nemajú kritické príznaky. Ich rodiny a priatelia si ich spočiatku nevšímajú alebo ich popierajú. V tomto štádiu môžu pacienti pociťovať problémy so slovami pri rozprávaní a stratu pamäti v súvislosti s nedávnymi udalosťami.

Môžu mať tiež problémy s vykonávaním náročnejších každodenných úloh (platenie účtov alebo telefonovanie). Alzheimerova choroba sa najčastejšie diagnostikuje v štádiu miernej demencie, keď sú príznaky také výrazné, že ich už nemôže popierať ani rodina a priatelia, ani samotný pacient.

V tomto štádiu pacienti potrebujú každodennú pomoc. Často sú agresívni a rozrušení, majú problémy so spánkom a vyskytujú sa u nich psychózy. Pri pokročilej chorobe môže byť schopnosť pracovať obmedzená nielen poruchou pamäti, ale aj dezorientáciou, poruchami úsudku, problémami s komunikáciou, neschopnosťou plánovať a potrebou dohľadu.

Čo sa pri posudzovaní zdravotného stavu zohľadňuje

Je potrebné odobrať dôkladnú anamnézu vrátane rodinnej anamnézy. Musí sa vykonať klinické hodnotenie súvisiace so symptómami a znakmi. Klinická diagnóza AD využíva špecifické kritériá a logickú postupnosť.

História medicíny
Fyzikálne vyšetrenie
Neurologické testovanie
Neuropsychologické hodnotenie
Selektívne pomocné testovanie na vylúčenie iných príčin
biomarkery
Zobrazovacie modality
histopatológia

Váš lekár vyhodnotí váš fyzický stav vykonaním testov duševného stavu, ako je hodnotenie schopností myslenia, pamäte a riešenia problémov. Dôležitú úlohu zohráva aj včasné rozpoznanie príznakov a presná diagnóza, ktoré človeku umožnia pripraviť sa na ďalší priebeh ochorenia, získať odbornú pomoc, podporu blízkych a prístup k liečbe, ktorá môže spomaliť jeho progresiu.

Príznaky Alzheimerovej choroby dôležité pre pracovné fungovanie

Strata pamäti je primárnym príznakom Alzheimerovej choroby. Včasná indikácia choroby zahŕňa ťažkosti so zapamätaním si nedávnych rozhovorov a udalostí. Prvé symptómy, ako sú napríklad problémy s pamäťou a čiastočná strata určitých kognitívnych funkcií, nemusia byť vôbec zaznamenané, a to ani u milovanej osoby ani u osôb, ktorých sa to týka.

Príznaky skorého štádia

zabúdanie nedávnych udalostí alebo informácií,
časté strácanie vecí alebo ich ukladanie na nezvyčajné miesta,
zmätenosť aj na miestach, ktoré boli predtým dôverne známe,
strata orientácie v čase,
problémy s riešením bežných situácií a rozhodovaním,
ťažkosti s komunikáciou - hľadanie slov, prerušené vety, nesledovanie rozhovoru,
znížená schopnosť vykonávať zaužívané činnosti (napr. varenie, nakupovanie),
zhoršené priestorové vnímanie - nesprávny odhad vzdialenosti predmetov.

Až do tejto fázy môže jednotlivec vykonávať bežné práce nezávisle. V tretej fáze môže jednotlivec opakovať tie isté otázky, zabúdať na nedávne diskusie a mať ťažkosti s plánovaním čohokoľvek.

Príznaky stredného štádia

postupné zhoršovanie pamäte,
rastúca zmätenosť a dezorientácia,
bludy a podozrievavosť voči blízkym či opatrovateľom,
poruchy spánku,
výkyvy nálad,
agresivita,
depresia, úzkosť a frustrácia.

Symptómy sú čoraz zreteľnejšie, keď Alzheimer dosiahne štádium mierneho poklesu. Pacienti si ťažko zapamätajú podrobnosti o sebe alebo stratia schopnosť variť alebo vykonávať činnosti, ktoré zahŕňajú niekoľko krokov.

Jednotlivec bude mať problém spomenúť si na jednoduché detaily, ako je jeho/jej vlastné meno, aktuálny dátum a ročné obdobie. Odteraz pacient pomaly stráca schopnosť samostatne fungovať.

Príznaky neskorého štádia

ťažkosti s jedením a prehĺtaním (dysfágia),
problémy s pohybom alebo zmenou polohy bez pomoci,
výrazný úbytok hmotnosti,
postupná strata reči,
výrazné problémy s krátkodobou a dlhodobou pamäťou.

Pacienti s ťažkou demenciou sú inkontinentní, pripútaní na lôžko, prestali hovoriť a už nedokážu rozpoznať vlastnú rodinu alebo blízkych priateľov. Majú problémy s prehĺtaním a sú náchylnejší na infekcie.

Toto štádium je vyvrcholením Alzheimerovej choroby, pretože pacient stráca nielen celkovú pamäť, ale aj schopnosť sedieť, chodiť, rozprávať, jesť a piť, aby sme vymenovali aspoň niektoré.

Desať varovných signálov

Postupná strata pamäti. Postihnutá osoba si nemusí pamätať, čo mala v daný deň na raňajky, ale môže si podrobne pamätať udalosti z mladosti.
Problémy s vykonávaním bežných úloh. Pri príprave obľúbeného jedla môže zabudnúť použiť správne prísady alebo môže mať problémy s dodržiavaním receptov.
Zhoršená reč. Postihnutá osoba sa môže zastaviť uprostred reči pri hľadaní slov, opakuje to, čo práve povedala alebo sa počas reči zajakáva.
Dezorientácia v čase a priestore. Môže zabudnúť, kde sa nachádza alebo ako sa tam dostala, a preto sa môže stratiť.
Pokles intelektuálnych schopností, neschopnosť posúdiť a organizovať. Postihnutá osoba často čelí ťažkostiam pri plánovaní alebo riešení problémov.
Opakovanie rovnakých otázok. Choroba znemožňuje zapamätať si vaše odpovede.
Nesprávne umiestnenie vecí. Postihnutá osoba môže ukladať veci na nezvyčajné miesta, strácať veci a zabúdať, kam ich uložila.
Zmeny osobnosti a správania. Postihnutá osoba sa môže ľahko rozrušiť, môže byť menej alebo viac agresívna alebo sa môže správať nezvyčajne.
Zmeny emócií a výkyvy nálad. Osoby s demenciou sú menej motivované, môžu byť pasívne, viac spia, ako je pre ne obvyklé, nevedia, čo majú robiť a strácajú záujem o veci, ktoré mali predtým rady.
Sociálne stiahnutie. Trvalé zanechanie povinností, spoločenských aktivít, koníčkov alebo športu.

Stupne Alzheimerovej choroby a odkázanosť na pomoc

Deliaca čiara medzi jednotlivými štádiami je veľmi tenká. Človek nemusí pociťovať všetky symptómy opísané v príslušnom štádiu. Potreby jednotlivca môžete identifikovať tak, že sa dozviete, ako Alzheimerova choroba postupuje v rôznych fázach.

Počiatočné zmeny

Alzheimerova choroba začína oveľa skôr, ako sa príznaky prejavia. Je takmer nemožné odhaliť ochorenie v počiatočných štádiách, pokiaľ nejdete na pokročilé zobrazovacie testy.

V tejto fáze sa môžu vyskytnúť nepatrné rozdiely v správaní. Vašej pozornosti môžu uniknúť veci ako problémy so zapamätaním si mien ľudí alebo zabudnutie kľúčov.

Pomalý pokles pamäte

V tejto fáze môže jednotlivec vykonávať bežné práce nezávisle. Tretia fáza môže zahŕňať pokles rozumovej schopnosti osoby.

Pomôžte pacientovi, pretože dochádza k viditeľnej degradácii mozgových buniek. Všimnete si, že jednotlivec opakuje tie isté otázky, zabúda na nedávne diskusie a má ťažkosti s plánovaním čohokoľvek.

Stredná degenerácia

Pacienti si ťažko zapamätajú podrobnosti o sebe alebo stratia schopnosť variť alebo vykonávať činnosti, ktoré zahŕňajú niekoľko krokov. Jednotlivec bude mať problém spomenúť si na jednoduché detaily, ako je jeho/jej vlastné meno, aktuálny dátum a ročné obdobie.

V tomto štádiu už môže byť potrebná každodenná pomoc pri organizácii, bezpečnosti, komunikácii, vybavovaní úradných záležitostí a pri niektorých činnostiach osobnej starostlivosti.

Závažný pokles mozgových funkcií

Strata prehľadu o dátume a čase, neschopnosť konverzovať a strata citu pre obliekanie môžu byť niektoré z hlavných príznakov Alzheimerova choroba v silne klesajúcom štádiu. Pacienti v tomto štádiu zažijú bludy.

Môžu zabudnúť na svoju vlastnú adresu a stratiť smer. Zakaždým ich bude musieť niekto sprevádzať, aby sa predišlo veľkým nešťastiam.

Extrémny pokles

Pacient stráca nielen celkovú pamäť, ale aj schopnosť sedieť, chodiť, rozprávať, jesť a piť. Venujte sa pacientovi neustále alebo ho presuňte do opatrovateľského domu na nepretržitú starostlivosť.

Možno budete musieť kŕmiť pacienta v pokročilých štádiách. Môžete si najať zdravotnú sestru, ktorá sa bude starať o pacienta s Alzheimerovou chorobou v posledných fázach.

Ako požiadať o invalidný dôchodok

O invalidný dôchodok sa žiada v Sociálnej poisťovni. K žiadosti je potrebné doložiť zdravotnú dokumentáciu a odborné lekárske nálezy, ktoré zachytávajú diagnózu, priebeh ochorenia, kognitívne poruchy, poruchy správania, funkčné obmedzenia a potrebu pomoci inej osoby.

Pri Alzheimerovej chorobe môže byť dôležitá najmä dokumentácia neurológa, psychiatra, psychológa a všeobecného lekára. Súčasťou podkladov môžu byť výsledky neuropsychologického hodnotenia, opisy správania a údaje o tom, pri ktorých činnostiach pacient potrebuje dohľad alebo pomoc.

Pri posudzovaní je užitočné konkrétne opísať, či osoba dokáže samostatne plánovať, orientovať sa, cestovať, telefonovať, nakupovať, pripravovať jedlo, hospodáriť s peniazmi, užívať lieky, dodržiavať pracovné postupy a bezpečne reagovať v bežných situáciách.

Invalidita a percento poklesu schopnosti pracovať

Invalidita sa neposudzuje iba podľa toho, či má človek Alzheimerovu chorobu uvedenú v lekárskej správe. Rozhodujúce je, do akej miery zdravotný stav obmedzuje schopnosť pracovať a či je tento stav dlhodobý.

Príloha č. 3 k zákonu č. /2008 Z. z. obsahuje pre hodnotenie miery zdravia a stanovenie percenta miery funkčnej poruchy jednotlivých systémov. Pri duševných poruchách a poruchách správania sa miera funkčnej poruchy určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania a emotivity.

Pri Alzheimerovej chorobe môže byť rozhodujúce najmä posúdenie porúch pamäti, orientácie, myslenia, komunikácie, úsudku, správania, sociálnej prispôsobivosti a schopnosti samostatne vykonávať pracovné úlohy.

Výsledok závisí od konkrétneho priebehu ochorenia, od jeho štádia a od toho, ako sa prejavuje u daného človeka. Rovnaká diagnóza preto nemusí viesť u všetkých ľudí k rovnakému stupňu invalidity.

Čo môže ovplyvniť výšku invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku sa určuje podľa obdobia dôchodkového poistenia, osobných vymeriavacích základov a ďalších zákonných pravidiel. Pri invalidnom dôchodku sa zohľadňuje aj obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

„(1) Suma invalidného dôchodku sa určí a)podľa odsekov 2 až 8, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia 1.podľa § 60 ods. 1 písm. a), 2.podľa § 60 ods. 1 písm. b) prvého bodu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) b)ako rozdiel teoretickej sumy invalidného dôchodku podľa § 73b ods. 1 a čiastkovej sumy invalidného dôchodku podľa § 73b ods. 2, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia 1.podľa § 60 ods. 1 písm. b) prvého bodu a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) 2.podľa § 60 ods. 1 písm. b) druhého bodu.“

„(1)Teoretická suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 ods. 2 až 8 a na jej určenie sa zohľadňuje obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.“

Invalidný dôchodok a sociálne služby

Invalidný dôchodok rieši dôchodkové zabezpečenie, zatiaľ čo sociálne služby a peňažné príspevky riešia pomoc pri každodennom fungovaní, odkázanosti a kompenzácii sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. Tieto oblasti sa preto môžu navzájom dopĺňať.

V súvislosti s týmto ochorením môžete požiadať o peňažný príspevok a o poskytnutie sociálnej služby. Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti.

Od roku 2008 sociálne služby upravuje Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna.

Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy a navrhnutou formou kompenzácie. Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie.

O udelení peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. odkázanej osobe rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

Peňažné príspevky pre osoby s Alzheimerovou demenciou najčastejšie zahŕňajú tieto:

peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
peňažný príspevok na prepravu,
peňažný príspevok na úpravu bytu, napríklad kúpeľne alebo sprchy,
peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
peňažný príspevok na opatrovanie.

Preukaz ŤZP a parkovací preukaz

Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. (preukaz ŤZP/S).

V prípade, že má v komplexnom posudku odkázanosť na individuálnu prepravu, oddelenie posudkových činností vydáva parkovací preukaz, ktorý slúži na parkovanie na vyhradených miestach.

Posúdenie odkázanosti na sociálnu službu

Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Posudková činnosť je lekárska a sociálna.

Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy. Poskytovanie sociálnej služby sa riadi Zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

Podľa toho o aký druh sociálnej služby máte záujem žiadate o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na tom úrade, ktorá spadá do jeho kompetencie tzn. mesto a obec alebo vyšší územný celok- samosprávny kraj podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

Služby v kompetencii mesta alebo obce

V kompetencii mesta a obce je prijímať žiadosť a vydávať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu:

v zariadení pre seniorov (ZpS), v minulosti nazývané Domovy dôchodcov,
v zariadení opatrovateľskej služby (ZOS),
v dennom stacionári (DS), v minulosti nazývané Kluby dôchodcov,
pre opatrovateľskú službu (OS).

Služby v kompetencii vyššieho územného celku

V kompetencii VÚC je prijímať žiadosť a vydávať posudok o odkázanosti na sociálnu službu:

v domove sociálnych služieb (DSS),
v špecializovanom zariadení (ŠZ).

Aké sociálne služby môžu pomôcť

Sú to služby, ktoré zahŕňajú špeciálnu starostlivosť pre klientov. Ak je klientovi vydaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu, sú mu poskytované tzv. sociálne služby.

Činnosti na pomoc klientovi

Odborná činnosť zahŕňa základné sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálnu rehabilitáciu, ošetrovateľskú starostlivosť, pracovnú terapiu, tlmočenie, sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

Obslužná činnosť zahŕňa ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva.

Ďalšie činnosti zahŕňajú napríklad vytváranie podmienok na prípravu stravy, výdaj stravy a potravín, vykonávanie základnej osobnej hygieny, záujmovú činnosť, poskytovanie osobného vybavenia a základného ošatenia a obuvi, donášku stravy a požičiavanie pomôcok.

Denný stacionár

Poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe na začiatku ochorenia, ktorá je na ňu odkázaná len určitý čas počas dňa, v rozsahu 2-8 hodín.

Opatrovateľská služba

Poskytuje občanovi, ktorý potrebuje pomoc inej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch, prácach v domácnosti alebo v kontakte so spoločenským prostredím. Opatrovateľská služba a jej rozsah v hodinách sa poskytuje na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydaným obcou.

Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta. V rámci uvedenej služby opatrovateľ - opatrovateľka pomáha pri nevyhnutných životných úkonoch bežnej osobnej hygieny, donáške a podávaní jedla, nevyhnutných prácach v domácnosti, či súvisiacich s prevádzkou domácnosti, ako aj zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím.

Odľahčovacia služba

Odľahčovacia služba sa poskytuje poberateľovi príspevku na opatrovanie. Cieľom je umožniť mu nevyhnutný odpočinok pre udržanie fyzického zdravia, ktoré je pri opatere osoby s Alzheimerovou chorobou veľmi dôležité.

Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Počas poskytovania odľahčovacej služby poskytne alebo zabezpečí sociálnu službu opatrovanému obec.

Zariadenie pre seniorov

Zariadenie pre seniorov poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný alebo sociálny stav potrebuje sústavnú starostlivosť, ktorú jej nemôže poskytnúť rodina ani opatrovateľská služba.

Zariadenie je určené pre poberateľov starobného dôchodku. Nie je pre ľudí, ktorých zdravotný stav si vyžaduje trvalé odborné ošetrovanie v zdravotníckom zariadení.

Zariadenie opatrovateľskej služby

Zariadenie opatrovateľskej služby poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu. Poskytuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie.

Pobyt v ZOS je určený na prechodnú dobu.

Domov sociálnych služieb

Domov sociálnych služieb poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je maximálne IV. Zabezpečuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie, sociálnu rehabilitáciu a ošetrovateľskú starostlivosť.

Môže poskytovať aj muzikoterapiu, arteterapiu, činnostnú terapiu, ak má na to vytvorené personálne podmienky.

Špecializované zariadenie

Špecializované zariadenie poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V. Je určené pre osoby s postihnutím ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a demencie inej etiológie.

Okrem zaopatrenia zabezpečuje pracovnú a záujmovú činnosť. Môže mať aj formu denného pobytu.

Príspevok na opatrovanie

Človek odkázaný na opatrovanie má nárok na získanie opatrovateľského príspevku. Rodina má možnosť opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, ale aj umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou.

Starostlivosť o človeka s Alzeheimerom môže v počiatočnom štádiu znamenať sprevádzanie k lekárovi, na úrad alebo poštu, ale aj činnosti ako zabezpečenie pravidelnej stravy či príprava čistého oblečenia.

V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient s Alzheimerom potrebovať nepretržitý dozor. Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc aj pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste, ale aj pri vyprázdňovaní.

Alzheimerova choroba pred dôchodkovým vekom

Alzheimerovou chorobou v posledných rokoch trpia aj osoby, ktoré nedosiahli dôchodkový vek. Ak ochorenie spôsobí trvalú pracovnú neschopnosť, môže byť dôležité riešiť invalidný dôchodok ešte pred vznikom nároku na starobný dôchodok.

Ak osoba nedosiahla dôchodkový vek, je potrebné odlišovať invalidný dôchodok od sociálnych služieb a od príspevku na opatrovanie. Každá z týchto foriem pomoci má samostatné podmienky a posudzuje sa v inom konaní.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou

Starostlivosť o blízkeho človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V prípade každého pacienta je priebeh aj postupný rozvoj choroby naozaj špecifický.

Starajte sa o pacienta s empatiou a súcitom tým, že fungujete ako pamäťová banka pre pacienta už od raných štádií. Osoba bude potrebovať vašu pomoc pri organizovaní finančných záležitostí a iných právnych formalít.

Vykonajte tieto činnosti prednostne, pretože pacient nebude schopný komunikovať a rozumieť niekoľkým veciam, keď choroba postupuje. Zameranie sa na bezpečnosť jednotlivca s Alzheimerovou chorobou je životne dôležité.

Ponúknite pacientovi svoju pomoc pri usporiadaní šatníka, rozmiestnení oblečenia a iných drobných vecí, aby ste mu navodili pocit nezávislosti a sebadôvery. Neustále odpovedajte na ich otázky, aj keď sa opakujú.

Pacienti s Alzheimerovou chorobou potrebujú istotu a pocit bezpečia. Udržujte komunikačné kanály otvorené, aj keď pacient zažíva bludy.

Pokúste sa rozvíjať komunikáciu prostredníctvom dotyku, pretože pacient stráca schopnosť konverzovať. V pokročilých štádiách môže byť potrebná pomoc pri kŕmení, hygiene, pohybe a prevencii nebezpečných situácií.

Liečba a jej význam pri invalidite

V súčasnosti dostupné liečby Alzheimerovej choroby sú symptomatické. Pamätajte, že dodnes nie je známy žiadny liek na Alzheimerovu chorobu.

Dostupné lieky zvyčajne pomáhajú znižovať určité neuropsychiatrické symptómy, zlepšujú alebo zachovávajú kognitívne schopnosti a znižujú utrpenie pacientov. Manažment AD zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické metódy.

Manažment správania je dôležitým aspektom liečby AD. Súčasná liečba Alzheimerovej choroby zlepšuje problémy uvažovania a myslenia a symptómy strata pamäti.

Ošetrenia zvyšujú výkonnosť chemických látok v mozgu, ktoré prenášajú informácie z jednej bunky do druhej. Tieto liečby však nezastavia smrť a úbytok mozgových buniek.

Choroba neustále postupuje, keď odumiera viac buniek. Liečba môže len spomaliť postup choroby a zmierniť kognitívne, funkčné a behaviorálne príznaky.

Je nevyhnutné, aby sa liečba začala čo najskôr, aby sa zachovali čo najlepšie kognitívne a funkčné schopnosti pacientov. Okrem toho môže liečba poskytnúť určitú pomoc osobám, ktoré sa starajú o pacientov s demenciou, a predĺžiť ich pobyt v domácom prostredí.

Čo robiť pri podozrení na Alzheimerovu chorobu

Keďže je ťažké pochopiť skutočný dôvod straty pamäti, či už ide o príznak normálneho starnutia alebo skoré príznaky Alzheimerovej choroby, je lepšie vyhľadať lekársku pomoc.

Niektoré náznaky, že môžete mať Alzheimerovu chorobu, zahŕňajú:

strata pamäti,
ťažkosti pri vykonávaní každodenných úloh,
zmätok s miestom a časom,
problémy s plánovaním a riešením problémov,
frustrácia z rozhovorov,
problémy s čítaním, posudzovaním farieb a vzdialenosti,
uchovávanie vecí na neobvyklých miestach,
prerušenie sociálnych väzieb,
zmeny nálady.

Niekedy môžu byť tieto príznaky jednotlivo dôsledkom niektorých iných zdravotných komplikácií, ale ak narazíte na viacero problémov naraz, môže ísť o Alzheimerovu chorobu. Niektoré z týchto príznakov nemusia byť spojené s Alzheimerovou chorobou.

V prípade podozrenia navštívte lekára Alzheimerova choroba pre správnu diagnózu. Ak chcete vedieť viac, poraďte sa s lekárom v zavedenej nemocnici.

Rizikové faktory a prevencia

Presná príčina vzniku Alzheimerovej choroby nie je známa, no riziko vzniku ochorenia môžu zvyšovať viaceré rizikové faktory.

Neovplyvniteľné rizikové faktory: vek, pričom riziko rastie po 65. roku života, dedičnosť, pri ktorej výskyt ochorenia v rodine zvyšuje pravdepodobnosť, a pohlavie, keďže ochorenie častejšie postihuje ženy.

Ovplyvniteľné rizikové faktory: vysoký krvný tlak a cholesterol, cukrovka II. typu, fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok pohybu a obezita, nevhodné stravovacie návyky a chronický stres.

Ak máte rodičov alebo súrodencov s Alzheimerovou chorobou, máte vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. Ľudia s Downovým syndrómom dostanú túto chorobu skoro.

Vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol hladiny môžu tiež zvýšiť vaše riziko. Demencia súvisí s vystavením potenciálne toxickým látkam, (nadmerným) užívaním alkoholu a fajčením.

Prevenciu možno definovať a riadiť na troch úrovniach, primárna, sekundárna a terciárna prevencia. Stratégie primárnej prevencie sa zameriavajú na minimalizáciu výskytu AD podporou udržiavania dobrého zdravia a návykov životného štýlu, čím sa vylúčia potenciálne rizikové faktory ochorenia.

Sekundárna prevencia využíva metódy na zabránenie progresie AD do agresívnejších fáz už v predklinických alebo veľmi skorých štádiách. Terciárna prevencia sa zameriava na zvýšenie kvality života po tom, ako sa u pacienta prejaví ochorenie.

Ovplyvniteľné rizikové faktory, ako je fajčenie, konzumácia alkoholu, musia byť kontrolované, aby sa zabránilo rozvoju AD. dobre kontrolovaný diabetes mellitus 2. typu, vysoký tlak a hyperlipidémia môže pomôcť zabrániť výskytu a progresii ochorenia.

pravidelná fyzická aktivita,
zdravé stravovanie,
kontrola krvného tlaku, cholesterolu a cukrovky,
kognitívny tréning,
relaxačné cvičenia,
spoločenské aktivity,
nefajčenie a obmedzenie alkoholu,
čítanie a pokračovanie v koníčkoch.

Udržiavanie zdravého stravovania môže pomôcť minimalizovať riziko rozvoja AD. Medzi potraviny, ktoré pomáhajú pri prevencii, patria ryby, orechy, mäkkýše, olivový olej, ovocie, čerstvá zelenina, celozrnné výrobky a zdravé tuky.

Je možné konzumovať potraviny bohaté na antioxidanty, ako sú bobule (jahody, čučoriedky, brusnice), mrkva, červená repa atď. Zdravé stravovacie návyky, fyzické aktivity, tréning kognitívnych schopností, relaxačné cvičenia a spoločenské aktivity prispievajú k zdraviu nášho mozgu.

Časté otázky

Je Alzheimerova choroba automatickým dôvodom na invalidný dôchodok?

Samotná diagnóza automaticky neznamená priznanie invalidného dôchodku. Rozhodujúce je, či ochorenie spôsobuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a dostatočne závažné obmedzenie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Môže o invalidný dôchodok požiadať človek pred dôchodkovým vekom?

Je možné súčasne riešiť invalidný dôchodok a sociálnu službu?

Invalidný dôchodca môže žiadať o vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Invalidný dôchodok a sociálne služby sa posudzujú podľa odlišných pravidiel.

Kto rozhoduje o peňažných príspevkoch na kompenzáciu?

Kedy môže byť potrebný špecializovaný pobyt?

Existuje liek, ktorý Alzheimerovu chorobu vylieči?

Alzheimerovu chorobu nemožno vyliečiť. Liečba môže len spomaliť postup choroby a zmierniť kognitívne, funkčné a behaviorálne príznaky.

tags: #alzheimer #a #invalidny #dochodok