Kontraindikácie cvičenia tvárového nervu nervus facialis

Pri paréze nervus facialis sa cvičenie nemá začínať svojvoľne ani rovnakým spôsobom u každého pacienta. Najskôr je potrebné lekárske vyšetrenie, určenie príčiny poškodenia a zhodnotenie rozsahu poruchy; rehabilitácia má prebiehať čo najskôr, ale po konzultácii s lekárom a pod dohľadom rehabilitačného lekára alebo fyzioterapeuta.

Najdôležitejšou zásadou je necvičiť cez bolesť, únavu, zhoršovanie asymetrie alebo patologické súhyby. Pri neúplnom ochrnutí sa má uprednostniť čistý, pomalý a symetrický pohyb pred silovým tréningom, pretože nesprávne zafixované synkinézy a kontraktúry sa neskôr odstraňujú veľmi ťažko.

Čo je nervus facialis a prečo si jeho cvičenie vyžaduje opatrnosť

Nervus facialis /lícny nerv/ je 7. hlavový nerv. Je zmiešaný nerv, čo zmenená, že ovláda motoriku (pohyb) mimických svalov, ale aj senzitívnu, senzorickú a vegetatívnu zložku vonkajšieho zvukovodu, častí chuťových vlákien a slinných žliaz.

FACIALIS - je názov, ktorý označuje nerv, ktorý inervuje mimické svalstvo tváre, čela, líca, úsmev. Jeho poškodenie sa laicky nazýva facialis. Facialis vychádza z mozgového kmeňa, prechádza cez tzv. skalnú kosť cez kanálik, ktorý je kostený.

Tento priestor je relatívne úzky. Nerv vychádza pred uchom do tvárovej časti a tam sa delí na dve vetvy. Jedna - horná vetva zásobuje čelo, očné okolie a druhá - spodná vetva - spodnú časť tváre.

Okrem mimickej inervácie zabezpečuje aj vnímanie chuti z prvých troch tretín jazyka, zabezpečuje žliazky, ktoré tvoria slzy, žliazky v nosovej sliznici a tiež sliny v oblasti žliaz pod jazykom a pod sánkou.

Rozdiel medzi periférnou a centrálnou parézou

Motorická zložka sa delí na dve vetvy a to hornú ( oko, čelo, nos) a dolnú ( mimické svaly v okolí úst). Podľa miesta poškodenia nervu rozlišujeme Centrálnu léziu (poškodenie pri jadre nervu), kedy je porušená len dolná vetva, čiže ochrnutie sa prejaví v okolí úst a Periférnu léziu ( nerv je poškodený v priebehu nervu) čo sa prejaví ochrnutím celej polovice tváre na príslušnej strane.

Pri perifernom postihnutí dochádza ku kompletnej paréze v oblasti oboch vetiev n. facialis. Pri centrálnej paréze je horná časť obličeja, ktorá je zásobená aj z druhej strany, ušetrená.

Pri centrálnej obrne je postihnutá časť tváre od oka nadol. Pacient môže oko zatvárať, takže mu nehrozí vysychanie a poškodenie očnej rohovky.

Bellova obrna je neurologická diagnóza, pri ktorej dochádza k porušeniu periférneho lícneho nervu. Je spojená s výpadkom motorickej funkcie polovice tváre, teda funkciou mimického svalstva.

Typickým obrazom je pacient, ktorý má spadnutý kútik úst a na rovnakej strane aj kútik oka, ktorý sa nedá úplne dovrieť. (tzv.lagoftalmus) Práve tieto znaky sú pre nás v rámci diagnostiky významné, môžeme vďaka nim rozpoznať, či sa jedná o túto periférnu poruchu, keď je postihnutá celá polovica tváre, alebo či došlo k centrálnej príhode, pri ktorej je postihnutá iba dolná štvrtina tváre.

Náhla jednostranná slabosť tváre spolu s poruchou reči, slabosťou končatín, dvojitým videním, závratom alebo poruchou citlivosti môže súvisieť s centrálnym poškodením. Až na výnimky je centrálna paréza združená so stejnostrannou hemiparézou, poruchou reči alebo parézou n. XII.

Kedy cvičenie odložiť a vyhľadať lekára

Ochrnutie tvárového nervu sa môže objaviť náhle a často sa prejaví po prebudení. Obrna tvárového nervu nebolí, treba ju však riešiť okamžite. Neznesie odklad ani o jeden deň.

Ak sa večer cítite zdravo a ráno sa nedokážete usmiať, napiť z pohára ani žmurknúť, necvičte najskôr podľa náhodného návodu, ale vyhľadajte urgentnú neurologickú pomoc.

• náhla slabosť alebo ochrnutie jednej polovice tváre,
• pokles ústneho kútika, oka alebo obočia,
• neschopnosť zavrieť oko alebo žmurkať,
• náhle vzniknutá porucha reči, prehĺtania alebo pohybu končatín,
• výrazná bolesť ucha, výtok z ucha alebo pľuzgiere v uchu,
• porucha sluchu, výrazná precitlivenosť na zvuk alebo porucha chuti,
• horúčka, silná bolesť hlavy, závrat alebo porucha vedomia,
• obojstranné ochrnutie tváre,
• opakované alebo postupne sa zhoršujúce príznaky.

Dôležité je vyšetrenie krčného lekára, ktorý vyšetrí ucho a hľadá nález, zápal. Vo väčšine prípadov ide práve o zápal, ale môžu sa pridružiť aj iné poškodenia a problémy.

Diagnostika patrí najmä do rúk neurológa, ale podieľa sa na nej aj otorinolaryngológ, ktorý vylúči akútny alebo chronický zápal stredného ucha. Očný lekár zase rieši možné poškodenie oka v súvislosti s vysychaním očnej rohovky.

Na diagnostiku Bellovej obrny neexistuje žiadny špecifický test. V rámci vyšetrenia sa lekár pozrie na tvár a požiada vás, aby ste pohýbali mimickými svalmi napríklad zatvorením očí, zdvihnutím obočia, vycerením zubov a zamračením.

Kontraindikácie cvičenia pri akútnej paréze

1. Cvičenie bez lekárskej diagnózy

Prvou a najdôležitejšou kontraindikáciou je začať intenzívne cvičiť bez toho, aby bola objasnená príčina ochrnutia. Paréza n. facialis môže byť spôsobená prechladnutím, infekciou, úrazom, operáciou, nádorom, cievnym poškodením alebo neurologickým ochorením.

Paréza n. facialis delíme na Primárnu parézu : spôsobená prechladnutím, následným opuchom a útlakom nervu. Toto ochrnutie je vratné, po odpuchnutí sa funkcia vráti do pôvodného stavu.

Sekundárna paréza je spôsobená rôznymi úrazmi, operáciami, nádormi či zápalmi. Jej rehabilitácia je dlhšia a nie vždy sa dokáže funkcia stopercentne vrátiť.

Periférna paréza n. facialis môže vzniknúť pri afekciách priebehu nervu v oblasti parotidy, canalis facialis, kmeňa a mostomozočkového kúta. Medzi príčiny patria zápalové ochorenia, cievne poškodenia, nádory, úrazy, operácie a ďalšie ochorenia.

2. Cvičenie pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu

Pri centrálnej paréze býva najčastejšou príčinou mozgová mŕtvica, ale tiež nádor či úraz hlavy. Cvičenie tváre v tejto situácii nenahrádza urgentné neurologické vyšetrenie ani liečbu základného ochorenia.

Pri centrálnej paréze je objektívne patrný pokles kútika, s väčšou alebo menšou poruchou cerenia a nafúknutia úst. Až na výnimky je združená so stejnostrannou hemiparézou, poruchou reči alebo parézou n. XII.

3. Cvičenie pri aktívnej infekcii alebo výraznom zápale

Ak je prítomná horúčka, akútny zápal stredného ucha, výtok z ucha, herpes zoster oticus, zápal mozgových blán alebo iná neuroinfekcia, cvičenie sa musí riadiť lekárskym nálezom. Najprv je potrebné riešiť príčinu a až potom nastavovať rehabilitačný program.

Medzi možné príčiny patria herpes zoster oticus, Lymeská borelióza, zápal stredného ucha, zápal bradavkového výbežku, zápal príušnej žľazy, polyradikuloneuritída, roztrúsená skleróza, ischemické a krvácavé poškodenia, nádory, zlomeniny bázy lebky alebo pyramídy a poškodenia po operáciách.

Pri sekundárnej periférnej paréze sa lieči príčina, napríklad antibiotikami pri infekciách stredoušia, meningoencefalitíde alebo neuroborelióze, antivirotikami pri herpes zoster oticus a herpetickej neuroinfekcii, plazmaferézou pri Guillainovom-Barrého syndróme alebo liečbou základného ochorenia pri roztrúsenej skleróze.

4. Cvičenie pri nedostatočnej ochrane oka

Neschopnosť zatvoriť oko je významná kontraindikácia neuváženého cvičenia, pretože prioritou je ochrana rohovky. Často sa prejavuje vysychanie oka, znížená tvorba sĺz a riziko poškodenia zraku.

Pri Bellovej obrne je dôležité dôkladne sa starať o oko na postihnutej strane, pretože sa nezatvára, čo môže viesť k jeho vysušeniu a poškodeniu. Používanie zvlhčujúcich očných kvapiek počas dňa a očnej masti na noc mu zabráni pred vysychaním.

Ošetrenie očí má brániť vysychaniu očí pomocou kvapiek a krytia na noc, pretože môže dôjsť až k ulcerácii rohovky. Nosenie okuliarov počas dňa a náplasť na oko v noci môže ochrániť rohovku pred poškriabaním.

Ak oko nedovierate, necvičte tak, aby ste ho ďalej dráždili alebo vystavovali prievanu, prachu a suchému vzduchu. O spôsobe kvapkania, masti, zalepenia či prekrytia oka rozhoduje lekár alebo očný lekár.

5. Cvičenie cez bolesť

Ochrnutie tvárového nervu pri Bellovej obrne zvyčajne nebolí, ale môže sa objaviť bolesť za uchom, v okolí ucha, čeľuste alebo hlavy. Výrazná alebo zhoršujúca sa bolesť nie je dôvodom na silnejšie cvičenie.

Ak dochádza k bolesti, tak väčšinou v okolí ucha. Pri zápale trojklaného nervu sa však objavujú kruté záchvaty bolesti polovice tváre, ktoré pripomínajú šľahanie bičom a vyžadujú okamžité vyšetrenie.

Ak vám polovicou tváre náhle prejde neznesiteľná, prudko vystreľujúca bolesť pripomínajúca zásah elektrickým prúdom či šľahnutie bičom, zrejme máte podráždený trojklaný nerv. Takáto bolesť nie je typickým dôvodom na cvičenie tvárového nervu.

6. Silové cvičenie pri minimálnej alebo žiadnej kontrakcii

Pri svalovom stupni 0 až 2 sa cvičí v ľahu, aby bola odobratá gravitačná záťaž. Ak pacient dosiahne stupeň 3 až 5, prechádza sa cvičiť do sedu.

Svalový test sa robí na každom mimickom svale a podľa stupňa kontrakcie sa zaradí od stupňa 0 do stupňa 5. Stupeň 0 hovorí o žiadnom akčnom potenciále, st.1 je prítomný 10% zášklb v porovnaní so zdravou stranou, st. 2- 25% kontrakcia, st.3 - 50% kontrakcia, st.4 - 75% kontrakcia a st.5 - 100% kontrakcia, čiže norma zdravého svalu.

Pri veľmi slabej kontrakcii nemá pacient prekonávať odpor ani sa snažiť pohyb vynútiť. Silové grimasy môžu zvyšovať kompenzácie zdravou stranou a podporovať nesprávny pohybový vzorec.

7. Manuálny odpor v nesprávnej fáze

Pri stupni 4 až 5 sa môže pridať manuálny odpor, ale pozor na synkynézy a kvalitu pohybu. Odpor teda nie je automatickou súčasťou cvičenia a má význam až vtedy, keď pacient dokáže vykonať pohyb kontrolovane a bez patologických súhybov.

Ak sa pri pokuse o úsmev zatvára oko, pri žmurknutí sa dvíha ústny kútik alebo sa pohyb prenáša do iných častí tváre, odpor treba vynechať a cvičenie zjednodušiť.

8. Cvičenie pri rozvinutých synkinézach bez kontroly pohybu

Špecifikum pri tejto paréze spočíva v rozvoji tzv. Synkynéz - patologických súhybov iných svalov. Napríklad pri mrknutí oka dochádza k zdvihnutiu ústneho kútika.

V priebehu rehabilitácie je potrebné sa synkynézam vyhnúť a snažiť sa o čo najčistejší pohyb, pretože keď si synkynézy zafixujeme ako pohybový vzorec, už len ťažko sa ho opätovne zbavíme.

Pri synkinézach nie je vhodné opakovane precvičovať veľké grimasy, rýchle pohyby ani pohyby vykonávané bez kontroly v zrkadle. Cieľom nie je maximálna sila, ale oddelenie jednotlivých pohybov tváre.

9. Cvičenie pri kontraktúrach bez uvoľnenia tkanív

Takisto sa môžu rozvinúť aj kontraktúry ( skrátenie postihnutého svalu bez možnosti sa opäť natiahnuť do pôvodnej dĺžky), ktoré zvýrazňujú asymetriu, bránia mimike a komunikácií, deformujú výraz tváre a spôsobujú nepríjemné pocity.

Terapeut vykonáva uvoľňovanie skrátených štruktúr ako prevencia pred vznikom kontraktúr. Samotná terapia by sa mala skladať z ošetrenia mäkkých tkanív a úpravy ich tonusu v oblasti tváre aj v pridružených oblastiach hlavy, šije a krku.

Pomocou jemných manuálnych techník sa snažíme facilitovať chorú stranu a naopak uvoľniť tonus zdravej strany. Možno tak postupovať manuálne alebo využiť malé penové loptičky či facilitačné loptičky.

10. Cvičenie pri výraznej únave alebo zhoršení stavu

Rehabilitácia môže byť dlhým procesom a jej intenzita sa musí prispôsobiť aktuálnemu stavu. Ak sa po cvičení zväčšuje asymetria, objavuje sa mimovoľné sťahovanie, bolesť, výrazná únava alebo horšie zatváranie oka, cvičenie treba prerušiť a stav konzultovať s odborníkom.

Pri liečbe musíte byť trpezliví - môže trvať týždne až mesiace, v závislosti od stupňa a typu poškodenia tvárového nervu i od ochoty pacienta spolupracovať s fyzioterapeutom a aktívne každodenne cvičiť.

Čomu sa pri cvičení a režime vyhnúť

• nezačínať intenzívne cvičenie bez neurologického alebo rehabilitačného vyšetrenia,
• necvičiť pri príznakoch cievnej mozgovej príhody alebo inom náhlom neurologickom zhoršení,
• neprekračovať bolesť ani vyčerpanie tvárových svalov,
• nepoužívať silový odpor pri nízkom stupni svalovej kontrakcie,
• neopakovať pohyb, ktorý vyvoláva synkinézu,
• nesnažiť sa o maximálne grimasy za cenu straty symetrie,
• nezanedbávať ochranu oka,
• nežuť žuvačku, aby sa nepreťažovala zdravá strana,
• neľahnúť si dlhodobo na postihnutú stranu, ak to zhoršuje komfort alebo ochranu oka,
• nevystavovať tvár prievanu, klimatizácii a chladu,
• nepoužívať elektrostimuláciu, tejpovanie, teplo ani iné procedúry bez posúdenia vhodnosti odborníkom.

V prvej fáze je potrebné zdôrazniť aj určité režimové opatrenia, aby sme nastolili čo najlepšie podmienky pre úspešnú liečbu. Teda pokiaľ možno nespať na postihnutej strane, nežuvať žuvačky, aby sme nepreťažovali zdravú stranu a z rovnakého dôvodu skúsiť zdravú stranu pridržiavať pri rozprávaní.

Nechceme, aby preťahovala pohyb zo strany chorých a zväčšovala tak asymetriu tváre. Dbať na to, aby sme sa znova nenachladili a dostatočne odpočívali, dali telu možnosť regenerácie.

Tvár nesmie prechladnúť a preto si tvar je potrebné stále kryť šatkou! Pacient by mal spávať na zdravej strane.

Pri rozprávaní si prichytávať zdravú stranu, aby ochrnutá strana bola nútená sa viac zapájať pri mimike a artikulácií. Ak je prítomný výrazný pokles , tvár si môžeme v noci vyväzovať pomocou šatky alebo polohovať ústny kútik pomocou ústneho háčika.

Prečo je dôležitá ochrana oka

Človek s periférnou parézou často nedokáže žmurkať a zatvárať oko. Typickým príznakom je Bellov príznak - pri pokuse zavrieť oko sa očná buľva vyvráti dohora.

Ochrnutie polovice tváre sa stane náhle a často v noci. Dochádza k poklesnutiu ústneho kútika, oka a obočia. Svalové napätie je znížené, človek nedokáže žmurkať a otvárať oko.

Čo je veľmi nebezpečné, nakoľko dochádza k vysychaniu rohovky a tiež môže dôjsť k poškodeniu zraku. Pri zníženej tvorbe sĺz hrozí poškodenie očnej rohovky.

Oko treba chrániť pred vysychaním a mechanickým poškodením. Používajú sa zvlhčovacie roztoky, masti, krytie na noc a podľa potreby ďalšie opatrenia odporúčané očným lekárom.

Bezpečný postup rehabilitácie

Vyšetrenie a stanovenie východiskového stavu

Terapeut si odoberie podrobnú anamnézu, preto je dobré mať pri sebe papiere z nemocnice. Následne sa vykoná svalový test na stanovenie si východzej pozície.

Pri vyšetrení sa hodnotí zdvihnutie obočia, nakrčenie čela, zamračenie, zatvorenie očí, nakrčenie nosa, nasolabiálna ryha, symetria kútikov v pokoji a pri reči, špúlenie úst, pískanie a nafúknutie tváre.

Elektromyografia môže potvrdiť poškodenie nervov a určiť jeho závažnosť. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou alebo počítačovou tomografiou môže byť potrebné, aby sa vylúčili iné možné zdroje tlaku na tvárový nerv, ako je nádor alebo zlomenina lebky.

Uvoľnenie mäkkých tkanív

Terapia pozostáva z hĺbkovej masáže, tepla (solux, suché teplo) - odporúčajú sa tzv. Kenny zábaly : vlhké teplo cca 50-60° sa priloží na postihnutú stranu, cez to sa položí igelit a to sa prekryje suchým teplom, napríklad dekou.

Terapeut vykonáva uvoľňovanie skrátených štruktúr ako prevencia pred vznikom kontraktúr. Pri aplikácii tepla však treba zohľadniť citlivosť kože, stav oka, prítomnosť zápalu a individuálne odporúčanie odborníka.

Stimulácia a reedukácia

Nasleduje svalová stimulácia a reedukácia pohybu. Pokiaľ po 3-4 týždňoch je svalový stupeň 0, je vhodné stimulovať aj pomocou elektrostimulácie mimických svalov.

Elektrostimulácia sa vykonáva až pokiaľ sa neobjaví prvý zášklb. Jej použitie, intenzitu a načasovanie musí určiť odborník podľa nálezu, pretože nevhodná stimulácia nemusí rešpektovať aktuálny stav nervu ani kvalitu pohybu.

Ak je to už možné, vykonávajú sa aktívne cvičenia. Techniky sa vyberajú podľa stavu a funkčnosti mimického svalstva, napríklad facilitácia podľa Kenny alebo aktívne cvičenie s pridržaním zdravej strany a kontrolou v zrkadle.

Kontrolované aktívne cvičenie

Pacient musí cvičiť pravidelne aj doma bez terapeuta. Precvičuje sa tvárová gymnastika celej tváre.

Ideálne je cvičiť či už v ľahu, alebo v sede pred zrkadlom kvôli kontrole a nácviku symetrie. Pohyby majú byť pomalé, malé a presné, pričom pacient sleduje, či zdravá strana nepreberá väčšinu pohybu.

Pacient skúša dvíhať obočie, mračiť sa, žmurkať, zatvárať oko, krčiť nos, usmievať sa, ťahať kútiky dole, či do strán, ceriť zuby, posielať pusu, nafúknuť líce, krčiť bradu, vyslovovať problémové spoluhlásky ( ako B, P, M, Ô) a iné rôzne grimasy.

Výber konkrétnych cvikov však závisí od fázy ochorenia. Ak určitý cvik vyvolá synkinézu, napätie alebo výraznú asymetriu, nemá sa opakovať bez úpravy techniky fyzioterapeutom.

Čomu sa vyhnúť pri synkinézach a po čiastočnom návrate funkcie

Po návrate prvých pohybov nemusí byť vhodné okamžite prejsť na veľké množstvo opakovaní alebo na silové precvičovanie. Práve v tomto období sa môžu začať objavovať patologické súhyby a nesprávne pohybové vzorce.

Pri mrknutí oka môže dochádzať k zdvihnutiu ústneho kútika. Pri zatváraní očí sa môže pohybovať aj líce. Takéto prejavy treba sledovať a oznámiť fyzioterapeutovi.

Pri stupni 4 až 5 sa môže pridať manuálny odpor, ale iba pri zachovaní kvality pohybu. Ak odpor vyvoláva synkinézy, zášklby alebo preťažovanie zdravej strany, jeho použitie nie je vhodné.

Cieľom rehabilitácie nie je vytvoriť čo najsilnejšiu grimasu, ale obnoviť čo najprirodzenejšiu, koordinovanú a symetrickú mimiku.

Je tvárová joga vhodná pre každého?

V spolupráci s lekárom či fyzioterapeutom je možné zaradiť aj cviky tvárovej jogy či masáže. Aj tvárová joga môže prispieť k správnemu fungovaniu svalov, dôležitá je stimulácia cvičením či masážou.

Náš tip: K stimulácii poškodeného tvárového nervu a k správnemu fungovaniu svalov na tvári môže prispieť aj tvárová gymnastika. O jej využití sa poraďte s rehabilitačným lekárom alebo s fyzioterapeutom.

Tvárová joga však nie je univerzálnou náhradou neurologického vyšetrenia ani individuálnej rehabilitácie. Pri čerstvej obrne, úplnej strate pohybu, rozvinutých synkinézach, kontraktúrach alebo podozrení na inú príčinu musí byť jej použitie prispôsobené odborným nálezom.

Aj jednoduchá ranná rozcvička krásne prekrví a zohreje celú tvár. Ak však po nej dochádza k zvýšeniu napätia, bolesti, zhoršeniu zatvárania oka alebo mimovoľným súhybom, treba ju prerušiť.

Masáže, tejpovanie a fyzikálna liečba

V rehabilitácií sa využíva aj akupunktúra a tejpovanie tváre. Kinesiotape môže byť nalepený facilitačne na chorú stranu tváre, stimuluje cez receptory mimické svaly a napomáha udržaniu symetrie v oblasti tváre.

Tape je možné nalepiť napríklad na m.frontalis, m.zygomaticus, m.orbicularis oris v neutrálnej pozícii pod ľahkým napätím. Tejpovanie však nemá vykonávať človek bez znalosti anatómie, pretože nesprávne nalepenie môže dráždiť kožu, meniť smer ťahu tkanív alebo zhoršovať komfort.

Dôležitou súčasťou liečby je včasná rehabilitácia pod dohľadom rehabilitačného lekára alebo fyzioterapeuta. Patrí k nej stimulácia oslabených svalov, uvoľnenie skrátených tkanív, liečebné a regeneračné masáže, aplikácia tepla, niekedy aj laserového ošetrenia a elektroliečba.

Pri použití fyzikálnej liečby sa vždy posudzuje vhodnosť podľa príčiny, fázy ochorenia, citlivosti kože, prítomnosti zápalu, stavu oka a výskytu synkinéz. Žiadna z týchto metód nemá nahradiť odbornú diagnostiku.

Príznaky, pri ktorých cvičenie nie je prioritou

Ľudia si ako prvé všimnú poškodenie v dolnej časti tváre, je totiž asymetrická. Ústny kútik na strane na ktorej je poškodenie sa nehýbe, zvyknú z neho vytekať sliny, nakoľko nie je dostatočná inervácia na posun slín do hrdla.

Často sa to prejavuje aj na hornej vetve ako nedovieranie oka. Ochorenie môže a nemusí byť bolestivé. Medzi ďalšie prejavy patrí neschopnosť usmiať sa, zavrieť ústa, zapískať, napiť sa, zvraštiť čelo, zdvihnúť obočie, zavrieť očné viečko a zažmurkať.

Pridružiť sa môže porucha sluchu, bolesť ucha a ušnice, porucha chuti, precitlivenosť na zvuk, suchosť oka a úst, slintanie, ťažkosti pri jedení a pití, bolesť hlavy, čeľuste alebo ucha.

Ak je prítomná niektorá z týchto ťažkostí, cvičenie má byť až následným krokom po lekárskom vyšetrení. Najmä nedovieranie oka, náhly vznik alebo pridružené neurologické príznaky vyžadujú rýchle riešenie.

Najčastejšie chyby pri domácom cvičení

1. Začatie cvičenia bez rozlíšenia periférnej a centrálnej parézy.
2. Prehnané silové grimasy a snaha „prinútiť“ sval k pohybu.
3. Pridávanie odporu skôr, než je pohyb čistý a kontrolovaný.
4. Opakovanie cvikov, pri ktorých vznikajú synkinézy.
5. Cvičenie bez zrkadla a bez kontroly zdravej strany.
6. Zanedbanie zvlhčovania a ochrany oka.
7. Pokračovanie napriek bolesti, únave alebo zhoršeniu asymetrie.
8. Spoliehanie sa na tvárovú gymnastiku namiesto liečby príčiny.
9. Neodborné používanie elektrostimulácie, tepla alebo tejpovania.
10. Nedostatočná pravidelnosť a následné nárazové preťažovanie.

Ako si nastaviť cvičenie bezpečnejšie

Pacient by mal cvičiť pravidelne aj doma bez terapeuta, ale domáci program má vychádzať z vyšetrenia a odporúčania odborníka. Ideálne je cvičiť pred zrkadlom, aby bolo možné kontrolovať symetriu a zabrániť preberaniu pohybu zdravou stranou.

Začína sa malým rozsahom, pomaly a opatrne. Dôležitá je kvalita pohybu, nie počet opakovaní ani maximálna sila.

Ak sa objaví synkinéza, cvičenie sa zjednoduší alebo sa dočasne vynechá konkrétny pohyb. Ak sa zhorší zatváranie oka, objaví sa bolesť, výrazná únava alebo nový neurologický príznak, pacient má cvičenie prerušiť a kontaktovať odborníka.

Pri stupni 0 až 2 sa cvičí v ľahu, aby sa odstránila gravitačná záťaž. Pri stupni 3 až 5 sa podľa kvality pohybu prechádza do sedu a pri stupni 4 až 5 možno zvážiť manuálny odpor.

Prognóza a dlhodobé následky

Do niekoľkých dni až do 3 mesiacov môže dôjsť k úplnej úprave. Pokiaľ došlo k prerušeniu nervu môže ostať pretrvávajúci deficit.

Zlepšenie stavu vidieť po 6 týždňoch až 3 mesiacoch. Prognóza býva vcelku priaznivá, k postupnej úprave stavu dochádza individuálne v rámci týždňov až mesiacov.

Osem z 10 pacientov s Bellovou obrnou sa úplne zotaví bez akýchkoľvek pretrvávajúcich problémov. Žiaľ, 20 % pacientov ostáva s dlhodobou paralýzou tváre s jej ovisnutím.

Po tomto ochorení však môžu ostať aj trvalé následky - mimika tváre nedosiahne symetriu s tou druhou stranou. Taktiež sa môže stať, že tvár sa hýbe neprirodzene.

Niekedy ostávajú následky do konca života. Prejavujú sa trvalou asymetriou tváre alebo nedostatočnou či neprirodzenou mimikou.

Paréza n. facialis môže byť dlhým rehabilitačným procesom, preto je vhodné s rehabilitáciou nečakať, vyhľadať fyzioterapeuta a poctivo, denno-denne sa o svoju tvár starať.

Kedy vyhľadať fyzioterapeuta

Najdôležitejšia je však skorá rehabilitačná liečba. Každý pacient dostáva rehabilitačný plán na mieru, ktorý sa zostavuje na základe rozsahu parézy, príčiny a individuálnych potrieb.

Rehabilitácia nervus facialis zahŕňa najmä mimické cvičenia, manuálne techniky a jemné masáže, teplé zábaly, svalovú stimuláciu a reedukáciu, ako aj tréning koordinácie zameraný na prirodzené a súmerné zapájanie svalových skupín.

Včasná odborná intervencia výrazne zvyšuje šancu na plnohodnotné zotavenie. Na každého platí niečo iné a s každým takýmto klientom je potrebné pracovať výlučne individuálne.

Ak máte takéto ochorenie, určite vyhľadajte odborníka a konzultujte svoj stav s lekárom. Dôsledným cvičením a dodržiavaním režimových opatrení si pacient zvyšuje šance na úplné zahojenie a vrátenie k pôvodnému stavu.

tags: #kontraindikacie #cvicenie #nervu #facialis