Predná a zadná cirkulácia mozgu: anatómia, funkcie a poruchy prekrvenia

Predná a zadná cirkulácia mozgu tvoria prepojený systém tepien, ktoré privádzajú do mozgového tkaniva kyslík a glukózu, odvádzajú metabolity a pomáhajú udržiavať stabilné vnútorné prostredie neurónov. Predná cirkulácia vychádza najmä z vnútorných krčných tepien a zásobuje predovšetkým mozgové hemisféry, zatiaľ čo zadná, vertebrobazilárna cirkulácia vzniká z vertebrálnych tepien a zásobuje mozgový kmeň, mozoček, záhlavové oblasti a časti medzimozgu.

Oba systémy sa spájajú na báze mozgu v Willisovom okruhu, ktorý vytvára arteriálne spojenie medzi prednou a zadnou cirkuláciou a za určitých podmienok umožňuje kolaterálne zásobovanie. Porucha prietoku v ktorejkoľvek z týchto oblastí môže viesť k prechodným neurologickým príznakom, ischemickej cievnej mozgovej príhode alebo krvácaniu.

Čo je mozgová cirkulácia

Mozgovú cirkuláciu tvorí systém artérií, žíl a durálnych sínusov, ktorý zabezpečuje perfúziu mozgového tkaniva a odvod venóznej krvi. Mozgová cirkulácia zabezpečuje dodávku kyslíka a glukózy do mozgu, odstraňovanie metabolitov a udržiavanie homeostázy neurónového prostredia.

Funkcia mozgu je výrazne závislá na dodávke glukózy a O₂. Mozgový metabolizmus prevažne využíva aeróbnu glykolýzu. Pri narušení perfúzie vznikajú klinicky významné stavy od reverzibilných porúch funkcie až po ireverzibilné infarkty.

Mozog je súčasťou centrálnej nervovej sústavy spolu s miechou. Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava, ktorá má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Hlavné zdroje krvi pre mozog

Štyri hlavné zdroje arteriálnej perfúzie predstavujú aa. carotides communes dextra et sinistra a aa. vertebrales dextra et sinistra. A. carotis communis sinistra odstupuje priamo z arcus aortae, dextra je vetvou truncus brachiocephalicus.

Aa. carotides communes sa vo výške C3-C4 delia na a. carotis interna a a. carotis externa. Vnútorná krčná tepna pokračuje do lebky a tvorí hlavný zdroj prednej cirkulácie.

Dve vertebrálne tepny odstupujú z aa. subclaviae, prechádzajú kostnými otvormi krčných stavcov a cez foramen magnum vstupujú do lebky. Ich spojením vzniká a. basilaris, ktorá sa rozdeľuje na aa. cerebri posteriores.

Predná cirkulácia mozgu

Predná cirkulácia je založená najmä na systéme vnútorných krčných tepien, teda aa. carotides internae. Po vstupe do lebky sa každá a. carotis interna podieľa na zásobovaní rozsiahlych oblastí príslušnej mozgovej hemisféry a prostredníctvom spojovacích tepien komunikuje so zadnou cirkuláciou.

A. carotis interna

A. carotis interna vstupuje do lebky cez canalis caroticus. Z anatomického hľadiska sa delí na štyri základné segmenty:

1. Pars cervicalis - bez vetiev.
2. Pars petrosa - vetvy ako aa. caroticotympanicae.
3. Pars cavernosa - leží v sinus cavernosus a vydáva drobné vetvy pre hypofýzu a dura mater.
4. Pars cerebralis - končí bifurkáciou na a. cerebri anterior a a. cerebri media.

Medzi významné vetvy a. carotis interna patria a. ophthalmica, a. choroidea anterior a aa. hypophysiales superiores et inferiores. Pars cerebralis sa predovšetkým podieľa na vzniku hlavného predného arteriálneho riečiska hemisfér.

A. cerebri anterior

A. cerebri anterior vzniká ako jedna z koncových vetiev a. carotis interna. Obe aa. cerebri anteriores sú v prednej časti Willisovho okruhu spojené prostredníctvom a. communicans anterior.

Predná časť predného mozgu je spojená s motorickými funkciami a zadná časť so senzorickými funkciami. Mozgová kôra integruje motorické a zmyslové procesy a zabezpečuje najvyššie nervové prejavy, ako sú pohybové funkcie, videnie, počutie a hlasové prejavy.

A. cerebri media

A. cerebri media je druhou koncovou vetvou a. carotis interna. Predná cirkulácia zásobuje hlavne hemisféry, preto poruchy v tomto riečisku často vedú k prejavom súvisiacim s hybnosťou, citlivosťou, rečou, spracovaním zmyslových informácií alebo vyššími kognitívnymi funkciami.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči, ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Predná spojovacia tepna

Ventrálnu časť prednej komunikácie tvorí a. communicans anterior, ktorá spája obe a. cerebri anteriores. Toto spojenie umožňuje, aby sa pri určitých anatomických a hemodynamických podmienkach čiastočne vyrovnal rozdiel v prietoku medzi pravou a ľavou stranou prednej cirkulácie.

Zadná cirkulácia mozgu

Zadná cirkulácia, označovaná aj ako vertebrobazilárna cirkulácia, vzniká spojením dvoch vertebrálnych tepien. Z oblasti bazilárnej a vertebrálnych artérií vystupujú malé perforujúce vetvy, teda rr. perforantes a rr. centrales, ktoré zásobujú bazálne gangliá, thalamus a čiastočne mozgový kmeň.

Zadná cirkulácia zásobuje mozgový kmeň a mozoček. Podieľa sa tiež na prekrvení záhlavových oblastí mozgu a štruktúr, ktoré sú dôležité pre zrak, rovnováhu, koordináciu, bdelosť, dýchanie a reguláciu životne dôležitých funkcií.

Vertebrálne tepny

Dve vertebrálne tepny odstupujú z podkľúčových tepien, prechádzajú otvormi priečnych výbežkov krčných stavcov a cez foramen magnum vstupujú do lebečnej dutiny. V oblasti dolnej časti mozgového kmeňa sa spájajú do jedinej nepárnej bazilárnej tepny.

A. basilaris

A. basilaris vzniká spojením vertebrálnych artérií a dáva aa. cerebri posteriores. Počas svojho priebehu vydáva vetvy pre mozgový kmeň, mozoček a ďalšie štruktúry zadnej jamy lebky.

Poškodenie alebo uzáver bazilárnej tepny môže postihnúť rozsiahle oblasti mozgového kmeňa. V najťažších prípadoch, pri postihnutí časti mozgu zvanej mozgový kmeň, dochádza i k slabosti celého tela, teda všetkých štyroch končatín súčasne.

A. cerebri posterior

Áa. cerebri posteriores vznikajú z koncovej časti a. basilaris. Pred bifurkáciou a. carotis interna odstupuje a. communicans posterior, ktorá spája systém s a. cerebri posterior.

A. communicans posterior je dôležitou súčasťou spojenia medzi prednou a zadnou cirkuláciou. Prostredníctvom týchto spojení vzniká Willisov okruh, teda arteriálna anastomotická sieť na báze mozgu spájajúca prednú a zadnú cirkuláciu a umožňujúca kolaterálnu perfúziu.

Willisov okruh

Willisov okruh je arteriálna anastomotická sieť na báze mozgu spájajúca prednú a zadnú cirkuláciu a umožňujúca kolaterálnu perfúziu. Tvoria ho úseky predných a zadných mozgových tepien, predná a zadné spojovacie tepny a proximálne časti tepien, ktoré do okruhu privádzajú krv.

Úlohou Willisovho okruhu je vytvárať spojenie medzi pravou a ľavou stranou a medzi karotickým a vertebrobazilárnym systémom. Skutočný význam kolaterálneho obehu však závisí od individuálnej anatómie a priechodnosti jednotlivých ciev.

Oblasti zásobované prednou a zadnou cirkuláciou

Mozgový kmeň a jeho vzťah k zadnej cirkulácii

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. Zadný mozog je súčasťou mozgového kmeňa a patrí k najstarším štruktúram ľudského mozgu.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha je priamym pokračovaním chrbticovej miechy. Nervové bunky vytvárajú sieťovú retikulárnu formáciu, ktorá reguluje životne dôležité deje, ako sú srdcová činnosť, krvný tlak a dýchanie.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy. Obživné reflexy zahŕňajú cicanie, hltanie, slinenie a sekréciu žalúdočných štiav, zatiaľ čo obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

Retikulárna formácia udržiava centrálnu nervovú sústavu v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie, teda kóma.

Varolov most

Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Nachádzajú sa tu jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie. Predná časť mosta je tvorená bielou hmotou, ktorou prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.

V oblasti mosta sa nachádzajú aj respiračné centrá, ktoré usmerňujú dýchací rytmus. Zadná cirkulácia preto zásobuje štruktúry, ktorých poškodenie môže mať bezprostredný vplyv na dýchanie, vedomie, pohyby očí, prehĺtanie a svalové napätie.

Mozoček

Mozoček je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch hemisfér. Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi, zatiaľ čo biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty v tvare rozkonáreného stromu.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia. Pri poškodení centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa môže vzniknúť náhly závrat s poruchou stability a koordinácie.

Stredný mozog

Stredný mozog je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie. V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Predný mozog, hemisféry a biela hmota

Predný mozog sa skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Koncový mozog ďalej delíme na dve hemisféry spojené kalóznym telesom.

Koncový mozog tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy a umožňuje zmyslové vnímanie, pohyb aj myslenie. Mozgová kôra, ktorá pokrýva obe hemisféry, je najvyšším riadiacim centrom a integruje nervové procesy.

Mozog je brázdami rozdelený na čelový, temenný, spánkový a záhlavový lalok. Tylový lalok spracúva zrakové vnemy, spánkový lalok súvisí so zvukom, jazykom, emóciami a pamäťou, temenný lalok s priestorovou orientáciou a čelný lalok s vedomím, uvažovaním a rozhodovaním.

Biela hmota mozgu prepája jednotlivé časti mozgu a obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien, teda axónov. Bielu hmotu mozgu možno prirovnať k drôtom v elektrickom obvode, ktoré navzájom spájajú rôzne časti mozgu.

Medzimozog

Medzimozog je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Z anatomického hľadiska ho tvoria epithalamus, thalamus, metathalamus, subthalamus a hypotalamus.

Thalamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových.

Podnety prichádzajúce do thalamu thalamus buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Thalamus preto nazývame bránou vedomia.

Hypotalamus je nadradená časť riadenia vnútorných orgánov. Funkčne je veľmi úzko spojený s hypofýzou a ovplyvňuje príjem potravy, pohyb v tráviacej rúre, typ metabolizmu, teplotu tela, činnosť srdca a obeh telových tekutín.

Venózny odtok z mozgu

Venózny systém mozgu tvoria povrchový a hlboký venózny systém a durálne sínusy. Medzi durálne sínusy patria sinus sagittalis, sinus transversus, sinus sigmoideus a sinus cavernosus.

Tvrdá mozgová plena vytvára v lebečnej dutine kanály, teda dutinové splavy, ktorými sa odvádza odkysličená krv z mozgu do žíl. Krv je napokon odvádzaná cez v. jugularis interna.

Infratentoriálny odtok, ktorý sa týka mozgového kmeňa a mozočka, približne sleduje arteriálny systém týchto štruktúr. Supratentoriálny systém je odlišný.

Regulácia mozgového prietoku

Perfúzny tlak závisí od rozdielu medzi stredným arteriálnym tlakom a tlakom intrakraniálnych žíl, ktorý je totožný s intrakraniálnym tlakom. Autoregulácia je lokálny mechanizmus, ktorý udržiava konštantný mozgový prietok napriek zmenám perfúzneho tlaku v určitom rozmedzí.

Autoregulácia

Pri poklese lokálneho perfúzneho tlaku dochádza k vazodilatácii, pri zvýšení k vazokonstrikcii. Autoregulácia udržiava prietok až do svojich hraníc; pod dolnou hranicou nastáva kritická perfúzia.

Ak perfúzny tlak klesne pod dolnú hranicu autoregulácie, klesá regionálny prietok a kompenzačne stúpa extrakcia O₂ z krvi. Pri poklese prietoku o viac ako 50 percent sa začínajú objavovať synaptické poruchy.

Vplyv oxidu uhličitého a pH

Hematoencefalická bariéra chráni mozog pred zmenami iónov a toxínov a pre CO₂ je relatívne priepustná. Chemicko-metabolická regulácia predstavuje zmeny lokálneho vaskulárneho tonusu riadené hladinami CO₂, O₂ a metabolitmi, napríklad H⁺ a adenozínom.

Zvýšené CO₂ a acidóza vedú k vazodilatácii malých ciev, čím sa zvyšuje perfúzia a odplavujú sa kyslé metabolity. Alkalóza vedie k vazokonstrikcii a zníženiu prietoku.

Nervová regulácia

Autonómny nervový systém, teda sympatikus a parasympatikus, modifikuje tonus veľkých ciev, ale hlavná krátkodobá lokálna regulácia je bunkovo-metabolická.

Nervová regulácia je rýchla a nasmerovaná na určitý orgán. Podnet zachytí receptor a zmení ho na nervový vzruch, ktorý sa prenáša po nervových vláknach do nervových centier. Získanú informáciu nervové centrum spracuje a vytvorí adekvátnu odpoveď.

Hematoencefalická bariéra

Hematoencefalická bariéra chráni mozog pred zmenami v zložení krvi, toxínmi a nekontrolovaným prestupom mnohých látok. Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov a vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru.

HEB je nepriepustná pre väčšinu iónov, ale priepustná pre CO₂. Vďaka tejto vlastnosti sa zmeny oxidu uhličitého v krvi premietajú do regulácie tonusu mozgových ciev.

Neuróny a prenos nervového signálu

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka, teda neurón. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály a predstavujú pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog.

Neurón sa skladá z tela bunky, krátkych rozvetvených dendritov a dlhého neuritu alebo axónu. Dendrity vedú podráždenie do tela bunky, zatiaľ čo neurit vedie podráždenie z tela bunky.

Informácia v synapsiách sa odovzdáva prostredníctvom mediátorov, napríklad acetylcholínu a noradrenalínu, ktoré sa vylučujú z nervových zakončení neuritov. Funkciou neurónu je dráždivosť, teda schopnosť reagovať na podnety, a vodivosť, teda schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie.

Senzorické neuróny privádzajú informáciu z periférií do centrálnej nervovej sústavy, motorické neuróny vedú povelový vzruch z centrálnej nervovej sústavy do svalov, kože a žliaz a interneuróny spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

Čo sa deje pri nedokrvení mozgu

Pri poklese prietoku krvi sa mozgové tkanivo najprv snaží udržať funkciu zvýšenou extrakciou kyslíka. Ak nedokrvenie pokračuje alebo je príliš výrazné, dochádza k poruche synaptického prenosu, energetickému zlyhaniu a následnému poškodeniu neurónov.

Pri prietoku nižšom ako 15 ml/100 g/min vzniká ireverzibilný infarkt. Ischemický edém dosahuje maximum na druhý až štvrtý deň po poškodení.

Rozsah poškodenia závisí od miesta uzáveru, rýchlosti vzniku ischémie, trvania poruchy perfúzie, stavu kolaterálneho obehu a od toho, či sa podarí obnoviť prietok včas.

Predná a zadná cirkulácia pri cievnej mozgovej príhode

Náhla cievna mozgová príhoda patrí v Európe k tretej najčastejšej príčine smrti a najčastejšej príčine invalidity. Viac ako 80 percent náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu, teda ischémie.

Prívod krvi do časti mozgu nastáva najčastejšie pre upchatie cievy krvnou zrazeninou, trombom. Táto zrazenina vznikne najmä pri dlhodobom patologickom procese, ktorý postihuje tepny ľudského tela a volá sa ateroskleróza.

Menej časté príčiny upchatia tepny v mozgu sú zápalový proces, úraz tepny, teda disekcia, alebo porucha krvnej zrážanlivosti. Upchatie tepny môže nastať v ktorejkoľvek oblasti mozgu.

Príznaky postihnutia prednej cirkulácie

Pri postihnutí prednej cirkulácie sa môžu objaviť poruchy hybnosti a citlivosti jednej polovice tela, poruchy reči, výpadky zorného poľa, asymetria tváre a zmeny vyšších kognitívnych funkcií.

• náhle oslabenie pravej alebo ľavej polovice tváre, ruky alebo nohy,
• strata citlivosti alebo tŕpnutie polovice tela,
• porucha tvorby alebo porozumenia reči,
• náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa,
• zmeny myslenia, pamäti, sústredenia, nálady alebo správania.

Ak sa pri mozgovej príhode poškodí niektoré z rečových centier v mozgu, dôjde k narušeniu tvorby reči alebo porozumenia reči, teda k afázii. Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov môžu byť v pravej polovici mozgu.

Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením a pri vyslovovaní používa správne slová.

Príznaky postihnutia zadnej cirkulácie

Pri postihnutí zadnej cirkulácie sa častejšie objavujú náhle závraty, poruchy rovnováhy a koordinácie, dvojité videnie, poruchy pohybov očí, poruchy prehĺtania, zmeny vedomia, poruchy reči a niekedy slabosť všetkých končatín.

• náhly pocit závratu s poruchou stability,
• neschopnosť stáť alebo chodiť bez opory,
• porucha koordinácie, teda ataxia,
• náhle dvojité videnie,
• poruchy pohybov očí,
• poruchy prehĺtania alebo artikulácie,
• poruchy vedomia,
• slabosť všetkých štyroch končatín pri závažnom postihnutí mozgového kmeňa.

Pri mozgovej príhode je typický náhly rozvoj závratu alebo poruchy rovnováhy so silnou intenzitou. Tento stav pretrváva dlhodobo, nemení sa a nereaguje na polohu hlavy.

Okrem pocitov nerovnováhy alebo neistoty v priestore často dochádza súčasne i k poruche koordinácie, keď pacient nedokáže dosiahnuť pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo. Tieto poruchy sú obvykle zapríčinené poškodením centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa.

TIA a prechodné poruchy cirkulácie

Prechodná forma ischemickej cievnej mozgovej príhody sa nazýva tranzitórny ischemický atak, teda TIA. Ide o prechodné obmedzenie prekrvenia v časti mozgu, pri ktorom sa príznaky a poruchy objavia a najneskôr do 24 hodín zmiznú.

Prejavy mozgovej príhody môžu vzniknúť a v čase do niekoľkých minút až hodín opäť zmiznúť. Pacient si tieto prejavy vôbec nemusí všimnúť, môže si ich uvedomiť až oneskorene alebo až vtedy, keď sa vyskytujú opakovane.

Prekonanie TIA však signalizuje vysoké riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody. Takýto stav treba riešiť rovnako urgentne ako rozvinutú mozgovú príhodu.

Krvácanie a zadná cirkulácia

Druhou najbežnejšou príčinou náhlej cievnej mozgovej príhody je krvácanie do mozgu. Ku krvácaniu častejšie dochádza u pacientov s dlhoročne zvýšeným krvným tlakom, no môže sa objaviť i spontánne, pri poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach.

Na treťom mieste v príčinách náhlych cievnych mozgových príhod je subarachnoidálne krvácanie. Jeho príčinou je obvykle oslabenie steny tepny vo vnútri lebky výduťou, teda aneuryzmou.

Pri prasknutí výdute sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku. Prejavuje sa veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia.

Čo robiť pri náhlom vzniku príznakov

Pri príznakoch mozgovej príhody netreba čakať ani sa nesnažiť vysvetliť ťažkosti únavou alebo pokročilým vekom. Keď objavíte príznaky, ktoré ste u seba alebo druhej osoby dosiaľ nevideli, volajte bezodkladne záchrannú službu na čísle 155.

• náhle oslabenie polovice tela,
• náhla porucha reči, neschopnosť vyjadriť sa, artikulovať alebo porozumieť reči,
• náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa,
• náhla prudká bolesť hlavy,
• dvojité videnie,
• náhly pocit závratu s poruchou stability a nemožnosťou stáť alebo chodiť.

Účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov, a to do niekoľkých hodín. Jej účinnosť s časom klesá.

Po príchode do zdravotníckeho zariadenia je prioritou podanie akútnej liečby, ktorou môže byť trombolýza, teda infúzia s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny, alebo mechanická trombektómia, pri ktorej sa cez vpich v triesle priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina.

Vyšetrenie mozgových ciev a funkčných oblastí

Oblasť analýzy štruktúry a funkcie mozgu je známa ako mapovanie mozgu. Mozog možno vizualizovať tak, že má kôru, subkortikálnu bielu hmotu, centrálne jadro a komorový systém.

Magnetická rezonancia spôsobila revolúciu vo vizualizácii normálneho aj abnormálneho ľudského mozgu. Funkčné MRI meria zmeny v prietoku krvi na zistenie aktivity mozgu.

Zobrazovanie difúzneho tenzora poskytuje informácie o štrukturálnej prepojenosti rôznych oblastí mozgu a odhaľuje cesty, ktorými informácie prúdia do mozgu a z neho. Je široko používané pri chirurgickom plánovaní nádorov mozgu a miechy.

Elektrickú aktivitu mozgu možno zmapovať pomocou EEG a MEG. Magnetoencefalografia zaznamenáva aktivitu mozgu zaznamenávaním magnetických polí produkovaných elektrickými prúdmi, ktoré sa vyskytujú v mozgu.

Najpresnejší spôsob mapovania mozgových funkcií je počas bdelej neurochirurgie pomocou priamej kortikálnej a subkortikálnej elektrickej stimulácie. Mapovanie funkcie mozgu počas operácie v bdelom stave zlepšuje chápanie výkonných funkcií mozgu na vyššej úrovni, kognície a jazyka.

Faktory ovplyvňujúce zdravie mozgových ciev

Pohyb podporuje kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru a tlaku.

Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode. Pravidelná fyzická aktivita znižuje riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení.

Prvým krokom k zdravému mozgu je dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa regeneruje nielen telo, ale aj mozog, pričom počas spánku dochádza k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov a traumy.

V druhom rade netreba zabúdať na zdravú a vyváženú stravu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné zásobovať ho živinami.

Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách alebo olivovom oleji. Odborníci na výživu odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa priaznivým vplyvom na zdravie mozgu aj celého tela.

Rovnako ako svaly, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Kognitívne funkcie podporujú činnosti, ktoré zapoja mozog, napríklad lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo skladanie hlavolamov.

So zdravým mozgom súvisí aj mentálna a psychická pohoda. Dôležité je udržiavať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a dostatočne relaxovať.

tags: #predna #a #zadna #cirkulacia #mozog