Alzheimerova choroba a úplné vyliečenie: čo je dnes možné

Alzheimerovu chorobu dnes nie je možné úplne vyliečiť ani spoľahlivo zastaviť jej postup. Dostupná liečba však môže zmierniť niektoré príznaky, dočasne podporiť kognitívne funkcie, stabilizovať stav a oddialiť zhoršovanie, najmä ak sa ochorenie diagnostikuje včas.

Alzheimerova choroba je spojená s úbytkom mozgového tkaniva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre pamäť, učenie a orientáciu - najmä v hipokampe a častiach mozgovej kôry. Keď si človek alebo jeho okolie začne všímať problémy s pamäťou, môže byť už značná časť nervových buniek nezvratne poškodená.

Prečo úplné vyliečenie zatiaľ nie je možné

Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom ubúdajú mozgové bunky a strácajú svoju funkciu. Na vine je bielkovina - amyloid beta, ktorá sa zhlukuje do amyloidných plakov a nervové bunky poškodzuje.

Príčiny, prečo sa tieto procesy začnú diať a čo ich spúšťa, sú zatiaľ neznáme a stali sa predmetom výskumu vedcov po celom svete. Hovoríme, že ochorenie je neurodegeneratívne a považuje sa za najčastejšiu formu demencie.

Príčiny však pochádzajú z dvoch druhov poškodenia nervov: Proteínové usadeniny známe ako beta-amyloidné plaky, ktoré sa hromadia v mozgu. Nervové bunky tvoria klbká, známe ako neurofibrilárne klbká.

Alzheimerova choroba spôsobuje časom rozsiahlu degeneráciu mozgových buniek a má za následok vážne poškodenie pamäti. Jedinec stratí schopnosť vykonávať bežné činnosti.

Súčasná liečba Alzheimerovej choroby zlepšuje problémy uvažovania a myslenia a symptómy strata pamäti. Ošetrenia zvyšujú výkonnosť chemických látok v mozgu, ktoré prenášajú informácie z jednej bunky do druhej.

Tieto liečby však nezastavia smrť a úbytok mozgových buniek. Choroba neustále postupuje, keď odumiera viac buniek. Odborníci dúfajú, že sa vyvíjajú také liečby Alzheimerovej choroby, ktoré môžu zastaviť alebo oddialiť jej progresiu.

Čo znamená liečba Alzheimerovej choroby

Čím skôr sa choroba rozpozná, čím skôr sa zaháji liečba, tým väčšia je šanca na zmiernenie jej priebehu. Možnosť vyliečenia Alzheimerovej choroby ešte dnes nie je, sú však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.

Lekár vie, že liečba v tomto prípade znamená stabilizáciu a spomalenie progresie ochorenia. Nemôžeme očakávať vyliečenie alebo nápadné zlepšenie pamäti.

Našou snahou je odsunúť ťažké štádia choroby na čo najneskôr, aby pacient mohol žiť so svojimi blízkymi, ktorých má rád a aj oni jeho. Často úspešnosť liečby nezáleží len od endogénnych faktorov, ale aj od rodinnej situácie - láskavého a pokojného prostredia.

Včasná diagnostika je nesmierne dôležitá - vďaka nej je možné získať prístup k najúčinnejšej dostupnej liečbe a oddialiť zhoršovanie. Väčšina ľudí prichádza za odborníkom až v pokročilej fáze ochorenia, keď sú už príznaky výrazné a liečba má obmedzený efekt.

Aké lieky sa používajú

K dispozícii máme tri lieky zo skupiny inhibítorov acetylcholínesterázy - donepezil, galantamín a rivastigmín. Štúdie o nich ukazujú podobné terapeutické efekty.

Blokujú činnosť enzýmu, ktorý acetylcholín rozkladá a zvyšujú množstvo acetylcholínu a tým aj fungovanie mozgu. Tieto lieky v počiatočnom a strednom štádiu ochorenia predpisuje neurológ, geriater alebo psychiater.

Ďalším liekom pri strednom a neskoršom štádiu Alzheimerovej choroby je jediný zástupca zo skupiny NMDA antagonistov - memantín. Memantín je látka blokujúca glutamátové receptory.

Uvádza sa v nich, že zhruba prvý rok dokážu stav zlepšiť, potom sa môže stav vrátiť do pôvodného stavu. Moja prax však ukazuje, že u niektorých pacientov liečba vykazuje stabilizáciu v zlepšenom stave aj 2 - 3 roky, dokonca u jedného pacienta sme pozorovali rekordných 6 rokov bez zhoršenia aj podľa testov Minimental.

Treba upozorniť, že aj keď sa po určitom čase liečby môže stav zhoršiť, progresia ochorenia nebýva taká rýchla, ako u neliečených pacientov. Liečbu teda posudzujeme veľmi individuálne.

Čo sa týka efektivity liečby, asi u 20 % pacientov sa nemusí prejavovať žiadne zlepšenie (tzv. non-responderi). Medzi pacientmi sú veľké rozdiely a nedá sa spoľahlivo predpovedať, kto bude na liečbu reagovať lepšie.

Nežiaduce účinky a náplasti

Celá skupina inhibítorov má spoločnú vlastnosť, že môžu spôsobovať ťažkosti gastrointestinálneho traktu (nevoľnosť, zvracanie a hnačky). Niekedy sú tieto príznaky také úporné, že nie je možné liek podávať.

Vtedy máme k dispozícii ešte jednu možnosť - podávanie lieku inou formou ako perorálne. Tou alternatívou sú náplasti, ktoré sa lepia raz denne na oblasť chrbta.

V prípade náplastí sa vyhneme gastrointestinálnym ťažkostiam a ako nežiaduci účinok sa môže vyskytnúť iba alergia na lepiacu zložku, čo sa však vyskytuje raritne. Účinok je porovnateľný.

Prvé príznaky, ktoré netreba prehliadnuť

Úplne na začiatku býva najčastejším príznakom porucha krátkodobej pamäti. Človek zabúda nedávne rozhovory, udalosti alebo informácie, ktoré by si za normálnych okolností zapamätal.

Staršie spomienky pritom zostávajú ešte istý čas zachované. Alzheimerova choroba spôsobuje pomalú a sústavnú stratu pamäti.

• Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života.
• Časté opakovanie otázok, problémy s formulovaním viet.
• Časté zmeny nálad a správania, nezáujem o okolitý svet.
• Ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta, neschopnosť ich potom nájsť.
• Zlá orientácia v známom prostredí - problém trafiť domov.
• Časová dezorientácia - obmedzenie schopnosti zapamätať si aktuálny deň či rok.

Prvé príznaky prichádzajú plazivo a zo začiatku im okolie nepripisuje žiadny význam. Hovorí sa, že pre staršieho človeka je normálne, keď niečo zabudne, nevie ovládať nové spotrebiče alebo si pletie mená.

Opak je ale pravdou a preto každú zmenu správania starostlivo vnímajte. Už vtedy by mala rodina alebo najbližší vedieť rozpoznať, že niečo nie je v poriadku.

Zabúdanie a opakovanie otázok

Každý z nás na niečo niekedy zabudne. Zdravý človek si vzpomenie neskôr, pretože má dobrú pamäť, človek s Alzheimerovou chorobou si nespomenie už vôbec.

Ľudia s Alzheimerovou chorobou môžu zabudnúť na stretnutia, konverzácie alebo udalosti. Môžu opakovať rovnaké otázky a tvrdenia niekoľkokrát.

Problémy s rečou a myslením

Postupne sa pridáva zhoršenie pozornosti, schopnosti uvažovať, plánovať, riešiť problémy a porozumieť situáciám, v ktorých sa nachádza. Problémy s formulovaním viet sa môžu objaviť už v skorých fázach.

Chorý človek si nespomenie ani na jednoduché slová alebo ich nahradí inými, takže veta potom ani nedáva zmysel. Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol.

Preto tvorí stále „chudobnejšie“ vety s jednoduchými slovami všeobecného významu. To značí, že predmet, ktorý nevie pomenúvať, označí „tamtá vec“, alebo „daj mi vec na jedenie!“

Zhoršené abstraktné myslenie sa môže prejaviť napríklad v situácii, keď pacient vidí čísla na svojom účte, ale nevie, čo znamenajú a čo s nimi má robiť. Platenie účtov tak predstavuje problém.

Dezorientácia a ukladanie vecí

Človek s Alzheimerovou chorobou sa stratí na miestach, ktoré predtým dobre poznal. Stratí sa napríklad na vlastnej ulici.

Pacient s diagnózou Alzheimer sa v čase ťažko orientuje. Nepamätuje si, aký je práve deň, mesiac alebo rok, zato si do detailov pamätá príhody, ktoré sa stali pred 20 rokmi.

Človek s Alzheimerovou chorobou odkladá veci na miesta, kam vôbec nepatria, ukladá napríklad jedlo do práčky, kľúče do mikrovlnej rúry alebo šperky do chladničky.

Zmeny nálady, osobnosti a záujmov

Časté sú aj emočné zmeny. V skorších štádiách sa často objavuje depresívna nálada, v neskorších naopak apatia - nezáujem, pasivita, ústup z kontaktov.

U človeka s Alzheimerovou chorobou prichádza zmena nálady náhle, bez podnetov a bezdôvodne prepadnú úzkosti, strachu alebo depresii. Môžu sa objaviť aj zmätenosť, podozrievavosť, vzťahovačnosť a sebeckosť.

Človek s Alzheimerovou chorobou sa už nevenuje koníčkom, ktoré ho predtým bavili, do všetkého ho musíte nútiť a potrebuje mať okolo seba podnety. Pacient odmieta spoločenský život a vyhýba sa ľuďom.

Môžu sa vyskytnúť aj psychotické prejavy - typickejšie sú bludy než halucinácie, a výraznejšie býva aj zhoršenie reči a schopnosti komunikovať. K častým príznakom sa môže pridať aj agresivita, slovná alebo fyzická.

Štádiá Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba je pomaly postupujúci neurologický stav. Pacienti s Alzheimerovou chorobou prechádzajú viacerými štádiami, ktoré ovplyvňujú pamäť, myslenie, kognitívne správanie a jednoduché životné zručnosti.

Charakteristické je, že sa postupom času mení k horšiemu, až nakoniec pacient stratí samostatnosť a je odkázaný na pomoc druhého. Deliaca čiara medzi jednotlivými štádiami je veľmi tenká.

Skoré štádium

Až do tejto fázy môže jednotlivec vykonávať bežné práce nezávisle. V tejto fáze sa môžu vyskytnúť nepatrné rozdiely v správaní.

Všimnete si, že jednotlivec opakuje tie isté otázky, zabúda na nedávne diskusie a má ťažkosti s plánovaním čohokoľvek. Odteraz pacient pomaly stráca schopnosť samostatne fungovať.

Stredné štádium

V druhom, strednom štádiu sa prehlbujú ťažkosti, ktoré sa už prejavia v prvom štádiu. Pacient v tomto štádiu choroby potrebuje pomoc pri osobnej hygiene a obliekaní, pomoc s nákupom, pri jedle a na prechádzke.

Nemôže zostať dlho bez dozoru, pretože môže zabudnúť zatvoriť vodovodný kohútik, vypnúť sporák alebo žehličku. Prehlbujú sa aj zmeny osobnosti, zmätenosť a podozrievavosť.

Neskoré štádium

Tretie, neskoré štádium je pre okolie veľmi náročné, pretože taký pacient vyžaduje neustálu starostlivosť. Nespoznáva svojich blízkych a nerozumie, čo sa okolo neho deje.

Nie je schopný súvisle komunikovať a nevie vyjadriť svoje potreby. Má problémy pri chôdzi, s príjmom potravy a tekutín a preto telesne chradne.

Často tento stav sprevádza aj inkontinencia moča a stolice, chudnutie, poruchy spánku, pripútanie na vozík alebo lôžko. V pokročilom štádiu môže pacient stratiť schopnosť sedieť, chodiť, rozprávať, jesť a piť.

Diagnostika: prečo treba vyšetrenie neodkladať

Pred samotnou liečbou je vždy dôležitá správna diagnostika. Neexistuje žiadny univerzálny test, ktorý by chorobu potvrdil.

Lekári sa riadia podľa svojich skúseností a príznakov, ktoré sú spojené s problematikou Alzheimerovej choroby. Okrem dôkladného rozhovoru s chorým sú potrebné diagnostické testy a dotazníky, klinické vyšetrenie a laboratórne testy.

V mnohých prípadoch potom nasleduje CT a magnetická rezonancia mozgu. Je potrebné odobrať dôkladnú anamnézu vrátane rodinnej anamnézy.

• Fyzikálne vyšetrenie.
• Neurologické testovanie.
• Neuropsychologické hodnotenie.
• Selektívne pomocné testovanie na vylúčenie iných príčin.
• Biomarkery.
• Zobrazovacie modality.
• Histopatológia.

Minimental skúma len určité kognitívne funkcie (orientáciu, pozornosť, krátkodobú pamäť, logické myslenie, počítanie, grafické prejavy, schopnosť čítať). Stáva sa teda, že niektorí pacienti zlyhávajú v tomto teste, no v reálnom živote počas dňa sa držia alebo dokonca zlepšujú.

A hlavne, nemajú poruchy správania. Vtedy je racionálne v liečbe pokračovať. Liečbu teda posudzujeme veľmi individuálne.

Neliekové postupy a aktivizácia

Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého (nefarmakologické prístupy a terapie). Liečba musí byť komplexná a musí zahŕňať aj depresiu, úzkosť, nepokoj, agresivitu či nespavosť.

V nemalej miere je dôležitá aj rehabilitačná liečba a podporná liečba, ktorá spočíva v špecifickom spôsobe komunikácie s chorým. Ide o prácu so spomienkami, hry s pamäťou, tanečnú terapiu a veľmi dôležité sú prechádzky.

Liečba je komplexná a vyžaduje multidisciplinárny prístup lekárov, teda neurológa, psychiatra, psychológov a liečebných pedagógov. Dôležitý je aj denný režim a pravidelné zapájanie človeka do činností, ktoré ešte zvláda.

Komunikácia s človekom s Alzheimerovou chorobou

Rozvoj demencie znázorňuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa tiež schopnosť zapamätať si obsah toho, čo hovorí druhá osoba.

Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať.

Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.

Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi.

Okuliare, načúvací strojček musia efektívne korigovať oslabený zrak či sluch. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby.

Odporúča sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi. Neustále odpovedajte na ich otázky, aj keď sa opakujú.

Starostlivosť v každodennom živote

Nároky a potreby jednotlivých postihnutých sa líšia. Nemožno ich jednoznačne definovať.

Treba ich riešiť postupne, tak ako sa objavujú, pri opakovaných návštevách lekára. Príbuzní preto musia poznať príčiny chorobných javov a spôsob, ako ich zvládnuť a ako im predchádzať.

Napriek progresii ochorenia je však vždy šanca urobiť niečo pre dôstojné bytie človeka. Aj pre veľmi ťažko postihnutého existuje priestor a šanca zlepšiť jeho životné podmienky.

Obliekanie

Základným pravidlom starostlivosti o postihnutého (obliekanie, umývanie, jedenie…) je nezahrnúť ho prehnanou starostlivosťou. Ak ho nepovzbudíte, aby si denné úkony robil sám, rýchlo ich stratí.

Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Spôsobuje to zhoršenie pamäti, ale i neschopnosť zvládať činnosti vyžadujúce presnosť.

Ak sa postihnutý ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať. Skriňu plnú oblečenia, treba vytriediť.

Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu pripraviť jednotlivé súčasti v poradí, v akom nasledujú, teda spodné prádlo, šaty, obuv. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne.

Stravovanie a tekutiny

Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo používaním príboru.

Jeho strava má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín.

Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení.

Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať.

Bezpečnosť domácnosti a prevencia pádov

Pády majú pre postihnutých zväčša vážne následky. Pád je výsledkom súhry viacerých okolností alebo rizikových faktorov.

Pri odstraňovaní príčiny treba posúdiť vplyv užívaných liekov (tlmenie, spanie, liečba depresie) a podiel ostatných chorôb, ktoré môžu pád tiež zapríčiniť. Ich správna liečba a rehabilitačné cvičenia sú pri prevencii pádov kľúčové.

Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Spínače musia byť v dosahu. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách (spálňa - WC).

Podlahy majú byť čo najrovnejšie (odstráňte prahy), koberce upevnite k podlahe, umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom. Zábradlia musia byť pevné a dostatočne dlhé.

Držadlá môžu byť i v izbách, ale nesmú chýbať v kúpeľni a WC. Dbajte o skrátenie hlavných trás a ich „vyčistenie“ od kolíznych predmetov.

Preležaniny a obmedzená pohyblivosť

Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky. Ich výskyt u starších postihnutých je vysoký.

Najvážnejšou príčinou vzniku preležaniny je dlhodobý tlak pri kontakte tela s podložkou, brániaci prekrveniu kože. Dôsledkom zmeny citlivosti na bolesť, nehybnosti i celkovej otupenosti ich spontánny obranný mechanizmus človeka s demenciou ustúpi či absentuje vôbec.

Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť. Bez zníženia miestneho tlaku je iný preventívny a liečebný zásah neúčinný.

Chorých treba pravidelne polohovať. Polohuje sa každé dve hodiny, cez deň i v noci.

Dnes už našťastie máme pomôcky eliminujúce vznik preležanín (mechanicky polohovateľné postele, matrace s pohyblivým povrchom, vodnou náplňou atď.). Nesmú však chorému brániť v spontánnom pohybe.

Inkontinencia

Inkontinencia je obvyklým príznakom u každej formy demencie. Objavuje sa už v strednom štádiu Alzheimerovej choroby.

Najčastejšou príčinou liečiteľnej inkontinencie moču je akútny stav zmätenosti, infekcia, zápcha, užívanie určitých liekov, ale napríklad aj imobilita. Skôr než ju označíme za trvalú, treba chorého dôkladne vyšetriť.

Človeku s demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev.

Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny vodiť na záchod. Treba oddialiť zavedenie trvalého katétra, pretože ohrozuje pacienta infekciou a negatívne vplýva na jeho psychiku.

Náhla zmätenosť si vyžaduje lekárske posúdenie

Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr, než tieto zmeny budeme považovať za prejav demencie, musíme vylúčiť iné patologické príčiny.

Podobné zhoršenie môže súvisieť s infekciou, dehydratáciou, bolesťou, poruchou hladiny cukru v krvi, srdcovým alebo iným akútnym ochorením, nedostatkom spánku, zmenou prostredia alebo nesprávnym užívaním liekov.

Podozrenie na akútny stav zmätenosti máme pri skokovej zmene úrovne vedomia, správania alebo činnosti pacienta. Typické je rýchle zhoršenie celkových kognitívnych funkcií sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a cyklu spánok - bdenie.

Pacient býva dezorientovaný v čase a priestore. Môže sa prejaviť úzkosť, strach, hnev, eufória, tras, potenie a búšenie srdca.

Rodinné prostredie a dlhodobá starostlivosť

Hoci samotná choroba postihuje konkrétneho človeka, jej dôsledky sa týkajú celej rodiny, blízkych aj širšieho okolia. Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná po psychickej, fyzickej aj organizačnej stránke.

O čo viac sa cítia byť ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou neistí, o to viac potrebujú pochopenie a láskavé, chápajúce prostredie. Skúsme im ho vytvoriť.

Všeobecne však platí, že najlepšie je, ak človek môže byť liečený v domácom prostredí. Na veľkú väčšinu pacientov pôsobí domáce, známe prostredie upokojujúco.

Najdôležitejšie je neustále zapájať postihnutého do všetkých jednoduchých činností a dodržiavať denný režim. Aktivity samozrejme treba prispôsobiť štádiu ochorenia a schopnostiam pacienta.

Treba byť trpezliví, pokojní, povzbudzovať a chváliť každý úspech. Láska, trpezlivosť, fantázia a všestrannosť môžu zlepšiť životné podmienky aj človeka s ťažkým postihnutím.

Rizikové a ochranné faktory

Alzheimerova choroba zvyčajne postihuje starších ľudí. Tento stav však nie je bežnou súčasťou starnutia.

Ak máte rodičov alebo súrodencov s Alzheimerovou chorobou, máte vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. To ale neznamená, že pokiaľ mal túto chorobu niekto z vašich predkov, rozvinie sa tiež u vás.

Na rozvoj majú veľký vplyv aj vonkajšie podmienky ako výživa, pohybové aktivity, spoločenský život, vzdelávanie a duševné aktivity. Riziko môžu ovplyvniť aj vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, cukrovka, fajčenie, konzumácia alkoholu a úrazy hlavy.

K takzvaným ochranným faktorom patrí vyššie vzdelanie, duševne aktívny život, spokojnosť v pracovnej oblasti, bohaté sociálne kontakty či pravidelné mentálne a fyzické aktivity. Tieto faktory zvyšujú tzv. kognitívnu rezervu, ktorá môže istý čas kompenzovať poškodenia mozgu.

Dôležitý je aj dostatok duševnej a sociálnej aktivity, teda stretnutia s rodinou, vnúčatami, priateľmi, účasť na spoločenských udalostiach a rôzne fyzické aktivity a pestovanie zručnosti.

Čo môže podporiť zdravie mozgu

Tak ako v prípade mnohých iných neurologických ochorení, ani v tomto prípade neexistujú žiadne špeciálne možnosti prevencie. Všeobecne je dôležitý zdravý životný štýl a starostlivosť o srdce aj mozog.

Podchytením rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenia dokážeme významne znížiť aj riziko rozvoja demencie. Ovplyvniteľné rizikové faktory, ako je fajčenie a konzumácia alkoholu, musia byť kontrolované.

Dobre kontrolovaný diabetes mellitus 2. typu, vysoký tlak a hyperlipidémia môže pomôcť zabrániť výskytu a progresii ochorenia. Udržiavanie zdravého stravovania môže pomôcť minimalizovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby.

Medzi vhodné súčasti vyváženej stravy patria ryby, orechy, mäkkýše, olivový olej, ovocie, čerstvá zelenina, celozrnné výrobky a zdravé tuky. Potraviny bohaté na antioxidanty zahŕňajú napríklad bobule, mrkvu a červenú repu.

Pravidelný pohyb, čítanie, lúštenie krížoviek a rôznych hlavolamov, hranie šachu, kartových hier a rôznych iných pamäťových hier podporujú duševnú a sociálnu aktivitu.

Niektoré faktory môžu nástup symptómov oddialiť alebo ich zmierniť. Tieto faktory však môžu aj prehlušiť včasné varovné signály - choroba sa môže začať skrývať „pod povrchom“ a rozvinie sa naplno až v pokročilejšom štádiu.

Pri podozrení na Alzheimerovu chorobu je dôležité nečakať a vyhľadať odbornú pomoc. Včasné vyšetrenie môže odhaliť aj iné, liečiteľné príčiny porúch pamäti a zhoršenia správania.

tags: #alzheimer #a #uplne #vyliecenie