Epilepsia je chronické neurologické ochorenie charakterizované opakovanými epileptickými záchvatmi. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov alebo aspoň výrazne znížiť ich frekvenciu a pritom čo najmenej ovplyvniť psychickú a fyzickú výkonnosť pacienta.
Epilepsia sa najčastejšie lieči antiepileptikami, ktoré neurológ vyberá podľa typu záchvatov, veku, pohlavia, pridružených ochorení, plánovania tehotenstva a možných nežiaducich účinkov. Súčasťou liečby je pravidelný spánok, úplné vyhýbanie sa alkoholu, dôsledné užívanie liekov a obmedzenie činností, pri ktorých by záchvat mohol viesť k vážnemu úrazu.
Čo je epilepsia
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorá trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.
Nie je to psychická porucha, ani dôsledok inteligencie či charakteru človeka - epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k poruche prenosu elektrických signálov medzi neurónmi. Ochorenie sa nevyhýba žiadnemu veku - môže sa objaviť už pri narodení, v dospelosti aj v seniorskom veku.
Choroba postihuje 0,5 - 1% populácie, na Slovensku máme asi 60 tisíc chorých s touto diagnózou. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí epilepsiou približne 50 miliónov ľudí na celom svete, čo z nej robí jednu z najrozšírenejších chronických chorôb nervového systému.
Ako vzniká epileptický záchvat
Mozog možno prirovnať k obrovskej elektrickej sieti, v ktorej miliardy nervových buniek - neurónov - neustále vysielajú a prijímajú elektrické impulzy. V zdravom mozgu tieto impulzy prebiehajú v harmónii a presne koordinujú pohyby, reč, emócie či vedomie.
Pri epilepsii však dochádza k náhlym, nadmerným výbojom elektrických vzruchov v určitých častiach mozgu, ktoré nie sú kontrolované inhibičnými mechanizmami. Tento „skrat“ sa navonok prejaví ako epileptický záchvat.
Keď je narušený normálny vzorec neuronálnej (nervovej) aktivity, môže to spôsobiť záchvaty. Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu.
Pokiaľ sa tento výboj šíri len v určitej časti, ide o parciálny (fokálny) záchvat, pri ktorom zvyčajne nedochádza k strate vedomia. Ak sa výboj šíri do celého mozgu, hovoríme o generalizovanom záchvate, pre ktorý je strata vedomia typická.
Nie každý záchvat znamená epilepsiu. O epilepsii hovoríme až vtedy, ak sa záchvaty opakujú (2 a viac) a sú dôsledkom trvalej predispozície mozgu k nadmernej elektrickej aktivite. Diagnostikovať ju môžeme aj po jednom nevyprovokovanom záchvate, ak je vysoké riziko, že sa zopakuje.
Príčiny a rizikové faktory
Epilepsia môže mať rôzne príčiny - od vrodených po získané. Najčastejšie sa delí na dve skupiny:
Idiopatická alebo primárna epilepsia
Vzniká bez preukázateľného poškodenia mozgu alebo iného ochorenia. Zvyčajne má genetický pôvod a objavuje sa už v detstve alebo dospievaní.
Mozog týchto pacientov je štrukturálne normálny, no neuróny vykazujú zvýšenú náchylnosť k nadmernej elektrickej aktivite, ktorá môže spustiť epileptický záchvat.
Symptomatická alebo sekundárna epilepsia
Vzniká ako následok poškodenia mozgu - napríklad po úraze hlavy, mozgovej mŕtvici, nádore, meningitíde, pri degeneratívnych ochoreniach či vrodených vývojových chybách. U starších ľudí býva najčastejšou príčinou cievna mozgová príhoda.
Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry. Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi.
U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%. Ak sa v rodine vyskytuje epilepsia, riziko vzniku ochorenia je zvýšené.
Najčastejšie príčiny poškodenia mozgu
- genetické faktory a vývojové poruchy mozgu,
- prenatálne poškodenie mozgu, nedostatok kyslíka a komplikácie počas pôrodu,
- úraz hlavy a krvácanie do mozgu,
- cievna mozgová príhoda, nedokrvenie mozgu a iné cievne ochorenia,
- mozgové nádory a cysty,
- meningitída, encefalitída, mozgový absces a ďalšie infekcie,
- neurodegeneratívne ochorenia vrátane Alzheimerovej choroby,
- metabolické ochorenia a poruchy neurotransmiterov,
- chronický alkoholizmus, drogy a otravy,
- poškodenie mozgu počas vnútromaternicového vývoja alebo krátko po pôrode.
Epilepsia je spôsobená problémami, ako je poškodenie mozgu pred narodením. Infekcie u matky počas tehotenstva, nedostatok kyslíka, nedostatok kyslíka môžu tiež vyvolať záchvaty a spôsobiť epilepsiu.
Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu postihujúce hlavne hypokampálnu a temporálne štruktúry.
Menej časté je mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri prechode úzkymi pôrodnými cestami, použitie klieští, vakuumextraktora. Následkom hypoxického poškodenia mozgu sa teda u dieťaťa môže vyvinúť epilepsia.
Spúšťače záchvatov
Spúšťačom epilepsie môžu byť faktory, ktoré človek vie ovplyvniť a také ktoré nevie ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí rodinná záťaž, genetické faktory.
Ďalšími príčinami, ktoré môžu vyvolať záchvaty, sú hormonálne zmeny, nedostatok dobrého spánku, stres a konzumácia alkoholu. Ďalšie príčiny, ktoré môžu vyvolať záchvaty, sú nedostatok spánku, fajčenie, hormonálna nerovnováha, mŕtvica a konzumácia alkoholu.
- nedostatok spánku a spánková deprivácia,
- nadmerný stres a psychická záťaž,
- alkohol, drogy a veľké množstvo energetických nápojov,
- vynechanie alebo svojvoľné vysadenie lieku,
- blikajúce svetlá a kontrastné svetelné vzory,
- fajčenie a nikotín,
- hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva.
Takisto nedostatok spánku, spánková deprivácia zvyšuje riziko vzniku epileptického záchvatu. Medzi ďalšie potencionálne spúšťače, ktoré môžu vyvolať záchvaty patria stropné ventilátory, filmy v kine, počítačové hry a videohry, vianočné osvetlenie, televízia , tablet, mobily a pod.
Fotosenzitívna epilepsia
Malé percento z týchto takmer 65 miliónov ľudí - 3 až 5 percent - má fotosenzitívnu epilepsiu, čo znamená že u nich svetlo môže vyvolať záchvaty a ďalšie príznaky epilepsie.
Fotosenzitíva epilepsia sú najčastejšie záchvaty, ktoré sú vyvolané blikajúcim svetlom alebo kontrastnými svetelnými a tmavými vzormi. Fotosenzitívna epilepsia je teda typ epilepsie, pri ktorej sú všetky, alebo takmer všetky záchvaty vyvolané blikajúcim svetlom, ako sú stroboskopy, slnečné svetlo alebo televízia.
Ako prirodzené, tak i umelé svetlo môže vyvolať tieto záchvaty. Medzi ďalšie potencionálne spúšťače, ktoré môžu vyvolať záchvaty patria stropné ventilátory, filmy v kine, počítačové hry a videohry, vianočné osvetlenie, televízia , tablet, mobily a pod.
Typy epileptických záchvatov
Fokálne záchvaty
Fokálne záchvaty vznikajú, keď sa nadmerný elektrický vzruch šíri len v určitej časti mozgu. Ak je oblasť malá, vedomie zostáva zachované - ide o fokálne záchvaty bez poruchy vedomia.
Prejavy závisia od miesta v mozgu. Môže ísť o zášklby svalov na jednej strane tela, zmeny v zmyslovom vnímaní alebo náhle pocity strachu či eufórie.
Fokálne záchvaty bez straty vedomia nespôsobujú stratu vedomia. Je možné pozorovať nedobrovoľné trhnutie rukami a nohami, zmenu emócií. Možno pozorovať niektoré zmyslové symptómy, ako je brnenie, blikajúce svetlá a závrat.
Ak sa aktivita rozšíri na väčšiu oblasť, vedomie sa môže narušiť. Vtedy ide o fokálne záchvaty s poruchou vedomia.
Človek nereaguje primerane na okolie, pozerá do prázdna a vykonáva automatické pohyby - napríklad žuje, olizuje pery, hrá sa s gombíkom alebo bezcieľne kráča.
U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne.
Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil.
Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.
Generalizované záchvaty
Pri generalizovanom záchvate sa patologický elektrický vzruch šíri do oboch hemisfér mozgu, preto postihuje celé telo a zvyčajne vedie k strate vedomia.
Generalizované záchvaty môžu zahŕňať všetky oblasti mozgu a patria medzi ne tonické, atonické, klonické, myoklonické, tonicko-klonické záchvaty a absencie.
- Tonické záchvaty: spôsobujú náhle a silné stuhnutie svalstva, najmä v oblasti chrbta, nôh alebo rúk.
- Atonické záchvaty: dochádza pri nich k náhlemu ochabnutiu svalov, čo spôsobí okamžitý pád.
- Klonické záchvaty: charakterizujú ich opakované rytmické trhavé pohyby končatín alebo celého tela.
- Myoklonické záchvaty: prejavujú sa krátkymi, náhlymi zášklbmi svalov alebo svalových skupín.
- Absencia: ide o krátke výpadky vedomia, ktoré trvajú len niekoľko sekúnd.
- Tonicko-klonický záchvat: typická je strata vedomia, pád na zem, stuhnutie svalstva a následné rytmické trhavé pohyby celého tela.
Tonicko-klonický záchvat spôsobuje náhlu stratu vedomia, chvenie tela, stuhnutie tela a niekedy aj uhryznutie jazyka alebo stratu kontroly močového mechúra a konečníka.
Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit.
Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne. Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier.
Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu.
Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
Nočné záchvaty
U niektorých pacientov sa záchvaty objavujú výhradne počas spánku. Môžu sa prejaviť napríklad náhlym pohybom tela, zvukmi či prebudením s dezorientáciou.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu, nepanikáriť. Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil.
Zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje. Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy.
- Odstráňte z okolia predmety, o ktoré by sa mohol pacient udrieť alebo poraniť.
- Dbajte na to, aby nespadol zo schodov alebo sa neudieral o tvrdú podložku.
- Pod hlavu pacienta položte niečo mäkké, napríklad sveter, vankúš alebo deku.
- Uvoľnite tesné oblečenie, košeľu alebo viazanku.
- Nevkladajte pacientovi do úst žiadne predmety ani vlastné prsty.
- Nepokúšajte sa vyťahovať jazyk, nepodávajte tekutiny a nepolievajte pacienta vodou.
- Po skončení kŕčov uložte pacienta do stabilizovanej polohy na boku.
- Zostaňte pri ňom až do prebratia alebo príchodu záchranárov.
V žiadnom prípade mu nedávame do úst žiadne predmety ani vlastné prsty. Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť.
Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich. Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie.
Kedy volať záchrannú službu
Záchrannú službu volajte, ak ide o prvý záchvat v živote, záchvat trvá viac ako 5 minút, záchvaty sa opakujú bez nadobudnutia vedomia alebo došlo k vážnemu poraneniu.
Ak záchvat trvá viac než 5 minút, treba zavolať záchrannú službu a pacienta uložiť do stabilizovanej polohy na boku, aby sa nezadusil. Ide o urgentný stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Takýto liek sa má podať iba podľa vopred stanoveného plánu neurológa a pokynov pre konkrétneho pacienta.
Status epilepticus
Status epilepticus je najzávažnejšia forma epileptického záchvatu. Ide o stav, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo keď sa záchvaty opakujú bez toho, aby sa pacient medzi nimi prebral.
V takomto prípade môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia, pretože dlhodobý neprimeraný elektrický vzruch môže spôsobiť poškodenie mozgu, narušiť srdcovú činnosť a dýchanie.
V úvode epileptického záchvatu je apnoe, čiže krátkotrvajúca zástava dychu. Pacient je v tvári najprv červený, postupne cyanotický. Následne pacient začne chrčivo dýchať, čo je spôsobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov.
Porucha dychu trvá len krátko, spravidla trvá len niekoľko sekúnd. Najnáchylnejší na poškodenie je samozrejme mozog, ale pri nedostatku kyslíka trpia aj iné organy a tkanivá, najmä pokiaľ záchvat trvá dlho alebo prechádza do tzv. epileptického statusu.
V druhej fáze dochádza k dekompenzácii, kedy organizmus už nie je schopný zabezpečiť zvýšené energetické nároky mozgu. Dochádza k hypoxii mozgu s následným rozvojom edému a k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku.
Celkovo začína pacient kardiopulmonálne zlyhávať, nasleduje renálne a hepatálne až multiorgánové zlyhanie.
Diagnostika epilepsie
Diagnostika aj liečba patrí do rúk neurológa. Ak máte záchvat alebo máte predispozíciu na epilepsiu, musíte sa okamžite poradiť so svojím lekárom.
Základom je podrobná anamnéza - opis priebehu záchvatu, informácie od svedkov, rodinná anamnéza či užívanie liekov. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.
Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne.
Neurologické a neuropsychologické vyšetrenie
Váš lekár môže otestovať vaše motorické schopnosti, duševné funkcie a správanie, aby diagnostikoval váš stav. Tieto testy pomáhajú určiť oblasti vášho mozgu, ktoré sú ovplyvnené.
Zvyčajne sa hodnotí vaša pamäť, myslenie a rečové schopnosti. Pred začatím liečby je potrebné určiť typ epilepsie.
EEG
Elektroencefalogram je najbežnejší test používaný na diagnostiku epilepsie. Lekári vám na hlavu pripevnia elektródy pomocou pasty a tieto elektródy pomáhajú pri zaznamenávaní elektrických aktivít mozgu.
EEG dokáže zachytiť abnormálne signály typické pre epilepsiu aj medzi záchvatmi. Váš lekár môže sledovať vašu odpoveď na videu, aby zaznamenal akékoľvek záchvaty, ktoré by ste mohli zažiť.
Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku.
EEG s vysokou hustotou používa elektródy umiestnené tesnejšie na pokožke hlavy. To presne určuje oblasti mozgu, ktoré sú postihnuté, a pomáha určiť typ záchvatu.
Zobrazovacie vyšetrenia
Počítačová tomografia poskytuje prierezové snímky mozgu pomocou röntgenových lúčov. Príčiny záchvatov môžu byť identifikované napríklad ako nádory, cysty a krvácanie.
Magnetická rezonancia poskytuje detailný pohľad na mozog a môže identifikovať abnormality alebo lézie v mozgu, ktoré spôsobujú záchvaty.
Funkčná MRI identifikuje presné miesta kritických funkcií mozgu a zmeny v prietoku krvi v mozgu, napríklad oblasti pohybu a reči. Zvyčajne sa to robí pred operáciami, aby sa tieto miesta neoperovali pri chirurgických výkonoch mozgu.
V niektorých prípadoch je potrebná aj PET s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry. SPECT identifikuje presné miesto vo vašom mozgu, ktoré je zodpovedné za záchvaty.
Krvné a doplňujúce vyšetrenia
Príznaky infekcií alebo génov, ktoré môžu súvisieť so záchvatmi, sa identifikujú krvnými testami. Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie.
Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia.
Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa.
Liečba epilepsie
Liečba väčšinou zahŕňa liečbu pomocou antiepileptických liekov. Chirurgia a iné liečby sa uprednostňujú, ak pacient nereaguje na liečbu.
Epilepsia sa nedá úplne vyliečiť, no vo väčšine prípadov sa dá veľmi dobre kontrolovať. Cieľom liečby je zabrániť vzniku záchvatov a umožniť pacientovi viesť plnohodnotný život.
Farmakologická liečba sa obvykle začína až po dvoch epileptických záchvatoch, pričom tieto záchvaty boli spontánne, teda nevyprovokované inou činnosťou alebo látkou.
Liečba epilepsie sa nikdy nezačína na základe EEG nálezu, ale na základe klinických prejavov - teda prítomnosti a druhu záchvatov.
Antiepileptiká
Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík.
Výber konkrétneho lieku závisí nielen od typu záchvatov a formy epilepsie, ale taktiež od stavu pacienta, jeho veku, interného stavu, funkcie pečene a plánovania tehotenstva.
Liek vhodný pre jedného pacienta môže byť celkom nevhodný pre iného pacienta, hoci sú v tom istom veku a majú podobné prejavy. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta je úlohou neurológa.
Farmakologická liečba začína tzv. monoterapiou, teda jedným preparátom. Podľa efektu sa najskôr zvyšuje dávka alebo sa liek mení za iný.
Ak sa po určitom čase ukáže, že u niektorého pacienta liečba nezaberá, vymení sa prvý liek za iný, ktorý je ale rovnako vhodný pre konkrétny typ záchvatov - hovoríme o tzv. alternatívnej monoterapii.
Pomocou monoterapie a alternatívnej monoterapie sa nám podarí skompenzovať asi 60 % pacientov. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu.
Skupiny antiepileptík
Účinné látky možno rozdeliť na širokospektrálne antiepileptiká a antiepileptiká s užším spektrom účinku.
- Širokospektrálne antiepileptiká: levetiracetam, lamotrigín, topiramát, zonisamid, valproát, klonazepam, fenobarbital a primidon.
- Antiepileptiká s užším spektrom účinku: tiagabín, pregabalín, gabapentín, lacosamid, karbamazepín, vigabatrín, oxkarbazepín a etosuximid.
V minulosti používané lieky I. a II. generácie sa používajú aj naďalej, ale v prospech pacientov sa liečba neustále obohacuje o nové lieky - antiepileptiká III. generácie.
V súčasnosti sa preferujú tzv. retardované formy liekov, ktoré už netreba brať trikrát denne. Cieľom modernej liečby je, aby mali nové preparáty porovnateľnú alebo vyššiu účinnosť než staršia generácia liekov, mali menej nežiaducich účinkov a čo najmenej interakcií s inými liekmi.
Kombinovaná liečba
K racionálnej polyterapii pristupuje epileptológ zväčša až vtedy, keď boli predchádzajúce monoterapie neúspešné. Predtým je potrebné vyhodnotiť dôvody, prečo liečba jedným liekom zlyhala.
K rizikám polyterapie všeobecne patrí napríklad vyšší výskyt nežiaducich účinkov, možná interakcia s inými liekmi, ako aj antiepileptikami navzájom, u žien vo fertilnom veku vyššie riziko teratogenity.
Pri kombinovanej liečbe dvoch antiepileptík v nízkej dávke môžu byť nežiaduce účinky liečby menšie ako pri užívaní rovnakých antiepileptík v monoterapii a vo vyššej dávke.
Pravidlá užívania liekov
- Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne.
- Nikdy nepreháňajte alebo neprestaňte užívať predpísané lieky bez konzultácie s lekárom.
- Rastlinné prípravky, voľnopredajné lieky a iné lieky, ktoré nie sú na predpis, sa nesmú užívať bez súhlasu lekára.
- Pri nezvyčajných zmenách správania alebo nálady, samovražedných myšlienkach, výraznej depresii alebo závažnej vyrážke treba okamžite kontaktovať lekára.
Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum, ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.
Nežiaduce účinky
Väčšina antiepileptických liekov má mnoho vedľajších účinkov, ako sú závraty, priberanie na váhe, kožné vyrážky, problémy s rečou, strata koordinácie, únava a problémy s pamäťou a myslením.
Samovražedné myšlienky a správanie, závažná vyrážka a depresia sú niektoré zo závažnejších vedľajších účinkov. Spektrum dostupných antiepileptík je v SR tak široké, že sa až na vzácne výnimky darí nájsť lieky, ktoré budú pacientovi pomáhať bez toho, aby mu i ubližovali.
V otázke nežiadúcich účinkov je kľúčová čo najväčšia otvorenosť a dôvera pri komunikácii s lekárom. Pri podozrení na závažnú reakciu sa liek nesmie svojvoľne vysadiť bez pokynu lekára, okrem naliehavých situácií vyžadujúcich okamžitú zdravotnú pomoc.
Farmakorezistentná epilepsia a chirurgická liečba
Asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.
Každý takýto pacient refraktérny na farmakologickú liečbu by však mal byť včas vyšetrený na špecializovanom pracovisku s dostupným video EEG monitorovaním.
Pomocou video EEG treba napríklad vylúčiť možnosť neepileptických záchvatov, ktoré môžu byť indukované aj psychogénne. V populácii pacientov s farmakorezistentnou epilepsiou sa relatívne často vyskytuje aj kombinácia epileptických a neepileptických záchvatov u toho istého pacienta.
Chirurgia sa uprednostňuje u pacienta, ak nemá dobrú odpoveď na lekársky manažment. Pri operácii sa odstráni oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za záchvaty.
Predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia ohniska pomocou video-EEG. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia a jednofotónová emisná výpočtová tomografia.
Operácia sa uprednostňuje iba v prípadoch, keď oblasť, ktorá je operovaná, nezasahuje do životných funkcií, ako sú motorické funkcie, jazyk, reč, sluch a zrak a keď záchvaty pochádzajú z určitej oblasti mozgu.
V prípade, keď sa po dvoch rokov farmakologickej liečby ani po výmene aspoň 2 liekov na epilepsiu nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu.
Jej princípom je odstránenie malého okrsku mozgu, tzv. epileptického ohniska, ktoré je generátorom elektrického výboja. Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých.
Druhým typom epileptochirurgických operácií je tzv. kalozotómia alebo funkčná hemisferektómia s cieľom prerušiť hlavné mozgové spojenia podieľajúce sa na šírení epileptického výboja.
Stimulácia blúdivého nervu
Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je stimulácia blúdivého nervu. Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.
Mechanizmus antiepileptického účinku stimulácie nervus vagus doposiaľ nebol objasnený a táto liečba je indikovaná, iba ak pacient nereaguje na inú liečbu a chirurgický zákrok nie je možný.
Aj keď nie je celkom jasný mechanizmus, ako prístroj účinkuje, skúsenosti ukazujú, že dlhodobá stimulácia uvedeného nervu znižuje počet záchvatov o polovicu.
Ketogénna diéta a ďalšie doplnkové postupy
Režimové opatrenia a iné typy liečby zahŕňajú úpravu životného štýlu, vyhýbanie sa spúšťačom, rehabilitáciu, psychologickú podporu a v niektorých prípadoch aj ketogénnu diétu.
Ketogénna diéta je špeciálna nízkosacharidová diéta s vysokým obsahom tukov, ktorá mení proces, akým telo a mozog získavajú energiu. Bolo zistené, že ketogénna diéta môže znížiť výskyt záchvatov, najmä u detí.
Ketogénna diéta pri epilepsii vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním.
Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty.
Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Diéta je náročná na prípravu, má aj nežiaduce účinky a mala by sa vykonávať pod odborným dohľadom.
Možno sem zaradiť jogu a meditácie, čo sú techniky, ktoré človeka naučia predchádzať situáciám, kedy záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu. Stres môže provokovať epileptické záchvaty až u 30% pacientov.
Bylinkám s epileptogénnym pôsobením, ako sú rozmarín, fenikel a šalvia, by sa mal pacient s epilepsiou vyhýbať. Každý rastlinný prípravok však treba pred užitím konzultovať s neurológom, pretože môže ovplyvniť účinok antiepileptík.
Biofeedback je metóda, ktorá umožní zastaviť alebo zmierniť záchvat a zabrániť sekundárnej generalizácii v prípade, že záchvat začína pravidelnou aurou, ktorú pacient potlačí určitým naučeným mechanizmom.
Režimové opatrenia
Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.
Každý epileptik by mal dodržiavať pravidelný rytmus spánku a bdenia. Nie je vhodné ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty.
Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku.
Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii.
Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu.
Prevencia úrazov doma a v práci
U pacientov s častými záchvatmi je nutné preventívne upraviť podmienky v okolitom prostredí tak, aby nedochádzalo pri pádoch alebo záchvatoch k zbytočným zraneniam.
- nábytok a vybavenie v miestnostiach by nemal mať ostré rohy a hrany,
- predmety v blízkosti pacienta by nemali byť ostré alebo rozbitné,
- podlahové plochy by mali byť dostatočne drsné a podľa možnosti aj mäkké,
- v kuchyni treba používať bezpečné spotrebiče a sporáky s ochranou proti úniku plynu,
- na balkónoch, schodiskách, lodžiách či terasách má byť dostatočne vysoké zábradlie,
- pacient by mal mať pri sebe mobilný telefón alebo núdzový vysielač,
- vhodné je nosiť základnú informáciu o ochorení a kontakty na blízke osoby,
- mimo domu môže mať pri sebe základnú dávku liekov podľa pokynov lekára.
Epilepsia, práca, šport a šoférovanie
Ľudia s epilepsiou sa môžu pri vhodnom pracovnom zaradení stať rovnocennými členmi kolektívu. Za dodržiavania životosprávy a liečby môžu viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život.
Nie je pre nich vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohli pri možnom záchvate ublížiť sebe alebo okoliu, ani pracovať vo veľkej výške.
Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii.
Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť frekvenciu záchvatov, čas ich výskytu, charakter záchvatov, nález na EEG a dôslednosť dodržiavania liečby a životosprávy.
Epilepsia a tehotenstvo
Väčšina žien s epilepsiou môže porodiť zdravé deti. Počas tehotenstva je však potrebné vyhnúť sa niektorým antiepileptickým liekom, pretože môžu zvýšiť riziko vrodených abnormalít u dieťaťa.
Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu. Vhodnú liečbu treba plánovať s neurológom ešte pred otehotnením.
Náhle vysadenie liekov napríklad pri náhodnom zistení tehotenstva nie je riešením, naopak môže poškodiť matku i plod. Budúce matky by mali svoje tehotenstvo konzultovať zásadne s lekárom.
Prognóza a možnosť vysadenia liečby
Dnešné lieky sú účinné u 75 - 90 % ľudí s epilepsiou. Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov.
Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna. Za priaznivé faktory možno považovať nepreukázané mozgové poškodenie, normálny neurologický nález, nízku frekvenciu záchvatov, jeden typ záchvatu, dobrú odpoveď na terapiu a normálny alebo len ľahko nešpecificky abnormálny EEG záznam.
U niektorých pacientov sa epilepsia môže časom spontánne zlepšiť alebo úplne vymiznúť, najmä ak ide o detskú formu s dobrou odozvou na lieky.
Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ po dlhšom období bez záchvatu zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Nie je to možné u všetkých chorých.
Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje. Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž stále pretrváva.
Komplikácie epilepsie
Komplikácie sa často vyskytujú u pacientov so záchvatmi a epilepsiou. Pri páde sa môže objaviť poranenie hlavy a krku, zlomenina kostí alebo iné vážne zranenie.
Ak máte záchvat počas vedenia vozidla, môže dôjsť k dopravnej nehode. Ak máte epizódu záchvatu vo vode počas plávania, pravdepodobnosť utopenia je väčšia.
Pacienti s epilepsiou môžu mať emocionálne zdravotné problémy, ako je zmena správania, depresia, samovražedné myšlienky a úzkosť. Tieto problémy môžu vzniknúť v dôsledku ťažkostí pri liečbe epilepsie alebo vedľajších účinkov antiepileptických liekov.
Pri statuse epilepticus môže dôjsť k trvalému poškodeniu mozgu a smrti. SUDEP je veľmi zriedkavý stav, pri ktorom príčina smrti nie je známa a môže súvisieť s respiračnými alebo srdcovými problémami.
Ľudia, ktorí trpia záchvatmi, ktoré nie sú kontrolované liekmi, a tonicko-klonickými záchvatmi môžu mať vyššie riziko SUDEP.
Život s epilepsiou
Epilepsia je s ľuďmi odjakživa. To platí bez ohľadu na farbu pokožky, vek, pohlavie, zemepisnú polohu a socioekonomické postavenie.
Aj v dnešnej dobe sa ľudia s epilepsiou, bohužiaľ, stretávajú so stigmatizáciou. Záchvatov sa obávajú najmä zamestnávatelia, epileptici si ťažšie hľadajú prácu a deti sa niekedy horšie začleňujú do kolektívu.
Väčšina ľudí so záchvatmi vedie normálny, zdravý život. Najdôležitejšie je neignorovať prvé príznaky, vyhľadať odborníka, dodržiavať liečbu a spolupracovať s neurológom.
