Aneuryzma mozgových ciev: príznaky, príčiny, diagnostika, liečba a prevencia

Aneuryzma mozgových ciev je vydutie oslabenej steny tepny v mozgu, ktoré môže zostať dlhý čas bez príznakov. Ak nepraskne, často sa zistí náhodne pri vyšetrení z iného dôvodu, no pri prasknutí môže spôsobiť subarachnoidálne krvácanie, poškodenie mozgu, trvalé neurologické následky alebo smrť.

Najdôležitejším varovným príznakom prasknutia je náhla, extrémne silná bolesť hlavy, ktorú pacienti často opisujú ako „najhoršiu bolesť hlavy v živote“. Môžu sa pridať nevoľnosť, zvracanie, stuhnutý krk, svetloplachosť, poruchy videnia, slabosť alebo znecitlivenie jednej strany tela, zmätenosť, záchvaty a strata vedomia; pri takýchto príznakoch treba okamžite privolať záchrannú službu.

Čo je aneuryzma mozgových ciev

Aneuryzma je, keď vaša cievna stena oslabuje a vystupuje. Mozgová alebo cerebrálna aneuryzma je, keď sa to vyskytuje v krvných cievach vášho mozgu. Mozgová aneuryzma je vyduť cievy v mozgu v jej oslabenom mieste.

Táto zdurenina je naplnená krvou a vyzerá ako malý balónik. Aneuryzma je život ohrozujúce vydutie cievnej steny, ktoré sa zvyčajne vyvíja bez varovných príznakov. Ak sa stena tepny oslabí, stáva sa z nej balón, ktorý sa pod tlakom krvi rozťahuje - až kým nepraskne.

Aneuryzma predstavuje vážnu zdravotnú hrozbu, ktorá si vyžaduje včasnú diagnostiku a správne manažovanie. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že hoci môžu byť príznaky niekedy nejasné alebo mierne, aneuryzma môže vyústiť do život ohrozujúcich komplikácií, ako je prasknutie, krvácanie, tvorba krvných zrazenín, ischemia a ďalšie závažné problémy.

Väčšina aneuryziem je tichá a nachádza sa len pri vyšetrovaní z iných dôvodov a len malé percento môže byť škodlivé. V skutočnosti sa väčšina aneuryziem nachádza náhodne.

Intrakraniálna aneuryzma predstavuje najčastejšie sa vyskytujúcu výduť tepnového systému vôbec (2,3 % zdravej populácie). Približne 6 % spontánnych intrakraniálnych krvácaní spôsobuje ruptura aneuryzmy mozgovej tepny.

Ako mozgová aneuryzma vzniká

Aneuryzma je závažný a potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý nastáva, keď dôjde k abnormálnemu zväčšeniu a vychlípeniu steny cievy, zvyčajne tepny. Tento proces vzniká, keď sa cievna stena oslabí, čo vedie k jej „vypukleniu“ a tvorbe vreckového vydutia.

Presné príčiny vzniku aneuryzmy nie sú známe. Patogenézu procesu podmieňuje kombinácia niekoľkých endogénnych faktorov (hypertenzia, anatomická predispozícia Willisovho okruhu, hemodynamika, ateroskleróza, rôzne alterácie prietoku) a exogénnych faktorov (fajčenie, alkoholizmus, užívanie antikoagulancií alebo kontraceptív).

Teória hovorí, že keď sa prietok krvi v cievach stane turbulentným, steny ciev zoslabnú a pomaly sa vytlačia von. Vznik aneuryzmy môže postihnúť rôzne časti tela, ale najčastejšie sa vyskytuje v oblasti aorty, hlavnej tepny veducej zo srdca, alebo v cievach mozgu.

Aneuryzmy mozgových tepien vyvíjajú tlak na okolité štruktúry mozgu alebo nervy. Ak dôjde k prasknutiu, krv začne rýchlo prúdiť z cievy do okolitých tkanív a vzniká krvácanie do lebky.

Typy mozgových aneuryziem

Vakovité aneuryzmy

Aneuryzmy mozgu sú najčastejšie vakovité. Tieto vyzerajú ako bobule visiace zo stonky a zvyčajne sa nachádzajú na spodnej časti mozgu. Sakulárne aneuryzmy tvoria podľa uvedenej klasifikácie 66 - 98 % mozgových aneuryziem.

Fuziformné aneuryzmy

Ďalšie typy sú fusiformné, kde aneuryzma vystupuje na všetky strany tepny. Pri tomto type nejde o výduť ohraničenú úzkym krčkom, ale o rozšírenie určitého úseku cievy.

Disekujúce aneuryzmy

Medzi morfologické typy patria aj disekujúce aneuryzmy (4,5 %). Pri disekcii môže dôjsť k poškodeniu vrstiev cievnej steny a k vytvoreniu abnormálneho priestoru v jej vnútri.

Mykotické aneuryzmy

Mykotické aneuryzmy vznikajú vtedy, keď infekcia oslabuje cievnu stenu. Infekcie, ako napríklad bakteriálna endokarditída, môžu oslabiť cievne steny a spôsobiť infekčné aneuryzmy.

Klasifikácia podľa veľkosti

Klasifikácia mozgových aneuryziem je mimoriadne dôležitá z dôvodov možnej liečby a prognózy. Mozgové aneuryzmy je možné rozdeliť podľa morfológie, veľkosti, lokalizácie a etiológie.

Najčastejšie lokalizácie

V zadnej jame sa aneuryzmy môžu nachádzať v oblasti a. inferior posterior cerebelli, a. inferior anterior cerebelli, distálnej bifurkácie a. basilaris, a. superior cerebelli alebo a. cerebri posterior.

Príčiny a rizikové faktory

Vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak je jedným z najväčších rizík pre vznik aneuryzmy. Dlhodobé vystavenie vysokému tlaku v cievach spôsobuje oslabenie ich stien, čo môže viesť k tvorbe výdutí.

U ľudí s vysokým krvným tlakom dochádza k zvýšenému tlaku na steny ciev v mozgu, čo prispieva k rozvoju rôznych defektov vrátane aneuryzmy. Vysoký krvný tlak zároveň môže urýchliť zväčšovanie existujúcej aneuryzmy a zvýšiť riziko jej prasknutia.

Fajčenie

Fajčenie je jedným z najväčších rizikových faktorov, pretože chemikálie v cigaretovom dyme poškodzujú cievne steny, znižujú ich elasticitu a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku aneuryzmy. Zároveň zhoršuje aterosklerózu, čo ešte viac zvyšuje riziko.

Fajčenie celkovo mení pomer elastínu a kolagénu v organizme. Fajčenie patrí medzi výrazné rizikové faktory aneuryzmy mozgu.

Ateroskleróza

Ateroskleróza, teda proces, pri ktorom sa na cievnych stenách ukladajú tuky, cholesterol a iné látky, môže prispieť k vzniku aneuryzmy. Tento proces oslabuje cievy, čím sa zvyšuje ich náchylnosť na vznik aneuryzmy.

Ateroskleróza je ochorenie, pri ktorom sa cievy upchávajú tukom. Tuk predstavuje pre steny ciev stres, s ktorým sa snažia vyrovnať. Začnú produkovať látky spôsobujúce zápal.

Vek a pohlavie

Aneuryzma mozgu sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, no častejšie postihuje ľudí nad 40 rokov. S vekom sa cievy oslabujú a tak sa zvyšuje riziko aneuryzmy, preto sa u detí vyskytuje zriedkavo.

U žien je riziko vzniku aneuryzmy mozgu vyššie, pravdepodobne kvôli poklesu hladiny estrogénu po menopauze. Tento hormón pomáha udržiavať cievy v dobrom stave a jeho pokles môže negatívne ovplyvniť elasticitu ciev.

Genetická predispozícia a vrodené ochorenia

Genetické faktory zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku aneuryzmy. Ak má niekto v rodine históriu aneuryzmy alebo cievnych ochorení, riziko jej výskytu sa zvyšuje.

Medzi genetické ochorenia so zvýšeným predpokladom na výskyt aneuryzmy patrí Ehlersov-Danlosov alebo Marfanov syndróm. Tieto syndrómy postihujú štruktúru ciev a robia ich náchylné na poškodenie.

Niektoré genetické ochorenia, ako je polycystická choroba obličiek, Ehlersov-Danlosov syndróm, tuberózna skleróza a arteriovenózne malformácie, sú spojené s vyšším rizikom vzniku mozgových aneuryziem.

Koarktácia aorty znamená zúženie aorty, čo je jedno z vrodených srdcových ochorení. Ľudia s týmto ochorením sú viac náchylní aj na mozgové aneuryzmy.

Úrazy, infekcie a zápal

Poranenia alebo traumatické zranenia, ako sú autonehody, môžu viesť k poškodeniu ciev a následnému vzniku aneuryzmy. Medzi možné príčiny patria aj poranenia hlavy, pri ktorých dochádza k poškodeniu mozgových ciev.

Zápal vzniká nielen pri ateroskleróze, ale aj pri infekciách a úrazoch. Oslabuje a poškodzuje cievy, čím tiež prispieva k vzniku aneuryzmy.

Infekcie, ako napríklad bakteriálna endokarditída alebo syfilis, môžu oslabiť cievnu stenu. Etiologicky sa rozlišujú spontánne, traumatické, infekčné a s tumormi asociované aneuryzmy.

Alkohol, drogy a ďalšie faktory

Medzi exogénne faktory patria fajčenie, alkoholizmus, užívanie antikoagulancií alebo kontraceptív. Užívanie drog, najmä kokaínu alebo amfetamínov, zvyšuje riziko vzniku mozgovej aneuryzmy.

Spôsobujú to zmeny krvného tlaku a prípadné zápaly v organizme človeka užívajúceho drogy. Chronický stres a nezdravý životný štýl tiež prispievajú k vzniku aneuryzmy, pretože zvyšujú krvný tlak a poškodzujú cievy.

Príznaky neprasknutej mozgovej aneuryzmy

Malé aneuryzmy zvyčajne nevykazujú žiadne príznaky a nemusia byť znepokojujúce. Tvorba aneuryziem je zvyčajne bezpríznaková - mnohé z nich sa symptomaticky prejavujú, až keď sú veľké alebo prasknú.

Veľká neprasknutá aneuryzma môže tlačiť na blízke nervy a mozgové tkanivo a môže spôsobiť jednostranné bolesti hlavy, bolesť nad alebo za okom, závraty, ťažkosti s rozprávaním, pohybom, jednostrannú necitlivosť alebo slabosť.

• bolesť nad alebo za jedným okom;
• zväčšenie zrenice jedného oka;
• dvojité videnie alebo iná zmena videnia;
• znecitlivenie alebo slabosť na jednej strane tváre;
• problém s rečou alebo koncentráciou;
• problém s koordináciou alebo rovnováhou;
• strata rovnováhy a koordinácie;
• rečové vady;
• deficit periférneho videnia;
• celková únava až spavosť;
• poruchy myslenia alebo problémy so spracovaním myšlienok;
• poruchy krátkodobej a dlhodobej pamäti;
• náhle zmeny v správaní;
• zníženie sústredenosti.

Bez ruptury aneuryzmy sú možné príznaky menej špecifické, ale môžu byť účinným pomocným vodidlom pri dostupnosti diagnostických modalít, ako sú CT a MR, v odhaľovaní neprasknutých aneuryziem.

Príznaky prasknutia mozgovej aneuryzmy

Najčastejšou kauzálnou manifestáciou ruptury intrakraniálnej výdute je subarachnoidálne krvácanie. Najtypickejším klinickým prejavom je bolesť hlavy, ktorú pacienti popisujú ako „najhoršiu bolesť hlavy v živote“.

• náhla extrémne silná alebo neznesiteľná bolesť hlavy;
• nevoľnosť a zvracanie;
• stuhnutý krk alebo bolesti šije;
• citlivosť na svetlo alebo svetloplachosť;
• rozšírenie zreníc;
• rozmazané videnie alebo dvojité videnie;
• bolesť nad alebo za okom;
• slabosť alebo znecitlivenie jednej strany tela;
• strata citlivosti;
• strata rovnováhy a koordinácie;
• zmätenosť;
• záchvaty;
• strata vedomia;
• ťažkosti s rozprávaním;
• ovisnuté viečko.

Prasknutie mozgovej aneuryzmy sa najčastejšie vyskytuje v priestore medzi mozgom a tenkými tkanivami, ktoré ho pokrývajú. Takáto hemoragická mozgová príhoda sa nazýva subarachnoidálne krvácanie.

Krvácanie môže viesť k záchvatom, zvýšenému tlaku v mozgu, zmene hladiny sodíka a kŕčom krvných ciev, čo znižuje prísun krvi do iných oblastí a poškodzuje mozog.

Ak sa u vás alebo u vašich blízkych prejaví niektorý z uvedených príznakov, mali by ste v prípade núdze vyhľadať lekársku pomoc. Pri podozrení na prasknutie aneuryzmy treba okamžite privolať záchrannú službu a nečakať, či príznaky ustúpia.

Možné komplikácie

Subarachnoidálne krvácanie a poškodenie mozgu

Keď mozgové aneuryzmy prasknú, spôsobia krvácanie do lebky, ktoré môže byť rýchlo zničujúce a bez včasnej liečby viesť k smrti. Ide o takzvané hemoragické mozgové príhody alebo mozgové príhody spôsobené krvácaním.

Prasknutie môže spôsobiť poškodenie mozgu, ochrnutie, kómu alebo smrť. Ak aneuryzma praskne, krv začne rýchlo prúdiť von z ciev do okolitých tkanív.

Vazospazmus a znížené prekrvenie mozgu

Krvácanie môže viesť ku kŕčom krvných ciev, čo znižuje prísun krvi do iných oblastí a poškodzuje mozog. Znížené prekrvenie môže vyvolať ischemické poškodenie mozgového tkaniva.

Hydrocefalus a zvýšený tlak v lebke

Krvácanie môže viesť k zvýšenému tlaku v mozgu. Pri komplikovanom aneuryzmatickom krvácaní môže neurochirurg vykonať vonkajšiu komorovú drenáž alebo dekompresnú operáciu, pri ktorej sa odstráni časť lebky, aby sa znížil tlak vo vnútri lebky, ale to sa robí len vo veľmi závažných prípadoch.

Ďalšie komplikácie

Aneuryzma môže spôsobiť zmeny v prietoku krvi, čo vedie k vzniku krvných zrazenín (trombov) v oblasti vychýlenej cievy. Zrazeniny môžu následne cestovať cez krvný obeh a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu.

V prípade, že sa aneuryzma poškodí, môže dôjsť k uvoľneniu častí steny aneuryzmy, ktoré môžu putovať krvnými cievami a spôsobiť embolizáciu. Tento stav vedie k blokádam v menších cievach, čo môže viesť k poškodeniu orgánov, ako sú nohy, mozog alebo pľúca.

Pacienti s aneuryzmou, najmä ak sú vystavení riziku prasknutia alebo ak boli podrobení liečbe, môžu trpieť psychickými problémami, ako sú úzkosť, stres alebo depresia. Strach z možného prasknutia aneuryzmy a obavy o vlastné zdravie môžu významne ovplyvniť kvalitu života.

Ako sa mozgová aneuryzma diagnostikuje

Keď váš lekár vyhodnotí vašu anamnézu a vykoná fyzické vyšetrenie, môže sa rozhodnúť vykonať zobrazovacie testy, aby zistil, či máte aneuryzmu. Podľa toho, kde pacient pociťuje ťažkosti, sa volí aj zobrazovacia technika na jej diagnostiku.

CT vyšetrenie

CT vyšetrenie je rutinným vyšetrením a obyčajne spočíva v hľadaní príznakov subarachnoidálneho krvácania. U osôb s rizikom ruptúry aneuryzmy sa vykonáva CT vyšetrenie mozgu, pretože je to najrýchlejšia zobrazovacia metóda.

CT je schopné zachytiť aj menšie aneuryzmy a používa sa aj pri akútnych stavoch. Pri prasknutí sa vyšetruje CT, ktoré potvrdí krvácanie a jeho rozsah.

CT angiografia

CT angiografia umožňuje zobraziť cievy a posúdiť polohu, veľkosť a tvar aneuryzmy. CT mozgu spolu s angiografiou môže zobraziť napríklad aneuryzmu a. basilaris.

MRI a MR angiografia

Ďalšie diagnostické testy, o ktoré môže váš lekár požiadať, sú MRI mozgu a MR angiografia. Pri mozgovej aneuryzme je ideálne MR vyšetrenie.

Aneuryzmu môže náhodne odhaliť ultrazvuk, CT alebo MRI vyšetrenie vykonané z iného dôvodu. Väčšina aneuryziem je objavená a diagnostikovaná sekundárne, keď pacient podstúpi zobrazovacie vyšetrenie pre iné ťažkosti.

Lumbálna punkcia

V prípade negatívneho CT nálezu pripadá pri podozrení na SAK do úvahy aj vyšetrenie cerebrospinálnej tekutiny pomocou lumbálnej punkcie. Ak existuje veľké podozrenie na prasknutie aneuryzmy s intrakraniálnym krvácaním, váš lekár môže vykonať aj lumbálnu punkciu, aby našiel dôkaz krvi v miechovej tekutine.

Digitálna subtrakčná angiografia

Pre zisťovanie presnej polohy, veľkosti a tvaru aneuryzmy je vhodná, okrem CT angiografického vyšetrenia, aj invazívna mozgová digitálna subtrakčná angiografia. Cerebrálna angiografia je invazívny zákrok.

Možnosti liečby

Liečba aneuryzmy mozgu sa líši v závislosti od typu aneuryzmy, lokalizácie, príčiny a komplikácií. Pri malých aneuryzmách môže váš lekár sledovať váš zdravotný stav a sledovať.

Pri rozhodovaní o liečbe neprasknutej aneuryzmy lekár posudzuje vek, veľkosť a tvar výdute, jej umiestnenie, celkový zdravotný stav pacienta a riziko prasknutia. Keďže operácia mozgu predstavuje určité riziko, pristupuje sa k nemu len v nevyhnutnom prípade.

Sledovanie a kontrola rizikových faktorov

Pri malých a nerizikových aneuryzmách je základom ich pravidelné sledovanie cez CT a MRI. Súčasne sa intenzívne lieči vysoký tlak a iné rizikové faktory.

Môže vám odporučiť zmeny životného štýlu, ktoré vám pomôžu znížiť riziko komplikácií. Ďalšie možnosti liečby môžu byť zamerané na zníženie účinku príčinných faktorov, ako sú lieky na úpravu krvného tlaku, cholesterolu a tak ďalej.

Chirurgické zaklipovanie

Otvorené chirurgické možnosti sú odrezanie aneuryzmy a v zriedkavých prípadoch chirurgický bypass so zachytením segmentu aneuryzmy. Pri chirurgickom zaklipovaní sa na krčok aneuryzmy nasadí titánový klip, ktorý ju odpojí od tepny.

Endovaskulárna liečba

Endovaskulárna liečba je vykonávaná katétrom zavedeným cez tepnu, najčastejšie v slabine. Pri výkone sa do vaku aneuryzmy zavedie mikrokatéter a vak aneuryzmy sa vyplní platinovými špirálami.

V prípade endovaskulárnej liečby intrakraniálnych aneuryziem je cieľom ich vyradenie z cirkulácie metódou endovaskulárnej embolizácie. Koily sú základným intervenčným a embolizačným inštrumentáriom, v mozgovej lokalizácii je štandardom platina.

• prostý koiling výdute mikrokatétrom;
• koiling výdute s oporou balónikom;
• koiling výdute s trvalou oporou stentom;
• presmerovanie toku smerujúceho do výdute pomocou takzvaného flowdivertera;
• uzáver výdute Onyxom s oporou balónika;
• uzáver výdute stentgraftom.

Pri širokom spojení vaku aneuryzmy s materskou tepnou je potrebná implantácia stentu, ktorý zachováva priesvit tepny a bráni uvoľneniu špirál do materskej tepny; prípadne sa aneuryzma ošetrí iba stentom.

Malý alebo endovaskulárny zákrok je minimálne invazívny zákrok, ktorý sa vykonáva cez 3 až 4 mm otvor v koži stehna alebo zápästia. Výber postupu závisí od morfológie a lokalizácie aneuryzmy.

Liečba po prasknutí

Pri prasknutej aneuryzme je potrebný chirurgický zákrok. Prasknutá aneuryzma je akútny stav, ktorý musí byť okamžite riešený na špecializovanom pracovisku, inak je smrteľný.

Pri komplikovanom aneuryzmatickom krvácaní môže neurochirurg vykonať vonkajšiu komorovú drenáž alebo dekompresnú operáciu, pri ktorej sa odstráni časť lebky, aby sa znížil tlak vo vnútri lebky, ale to sa robí len vo veľmi závažných prípadoch.

V závislosti od toho, či aneuryzma praskla alebo nepraskla, sa miera zotavenia môže líšiť. V prípade neprasknutých aneuryziem môže väčšina pacientov po úspešnom zákroku obnoviť všetky svoje bežné aktivity.

U pacientov s prasknutými aneuryzmami môže zotavenie trvať dlhšie v závislosti od typu komplikácií, ktorým čelili.

Prevencia a zníženie rizika

Aneuryzmám sa dá do určitej miery predchádzať dodržiavaním zdravého životného štýlu a minimalizovaním ich rizikových faktorov. Dôležité je monitorovať svoje zdravie, pravidelne navštevovať lekára a prijať preventívne opatrenia, ako je zdravý životný štýl a kontrola rizikových faktorov.

• nefajčiť a vyhýbať sa pasívnemu fajčeniu;
• pravidelne si sledovať a liečiť vysoký krvný tlak;
• kontrolovať hladinu cholesterolu a cukru v krvi;
• udržiavať si optimálnu hmotnosť;
• pravidelne cvičiť;
• jesť veľa zeleniny, ovocia a celozrnných výrobkov;
• obmedziť soľ, nasýtené tuky, priemyselne spracované potraviny, sladkosti a alkohol;
• chrániť sa pred úrazmi, používať bezpečnostné pásy a prilby;
• pri genetickej záťaži alebo rodinnej anamnéze podstupovať skríningové vyšetrenia.

Zdravá strava predchádza vzniku rôznych chorôb. Dbajte na dostatočný príjem vlákniny a bielkovín. Jedzte viac ovocia a zeleniny a nezabúdajte ani na dostatočný príjem tekutín.

Majte pravidelnú pohybovú aktivitu. Fyzická aktivita po dobu 30 minút denne päťkrát do týždňa pomáha predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam aj obezite.

Absolvujte pravidelne preventívne prehliadky u lekára. Práve aneuryzmy sú odhalené často pri vyšetrovaní iných zdravotných problémov či pri prehliadkach u lekára.

Udržiavanie krvného tlaku, hladiny cukru v krvi a cholesterolu v normálnych hraniciach, prestať fajčiť a znížiť príjem alkoholu môže pomôcť predchádzať riziku získanej mozgovej aneuryzmy.

V prípade genetického ochorenia, ktoré predisponuje k aneuryzme mozgu, existuje možnosť, že vaši blízki príbuzní budú mať rovnaký stav. Ak dvaja alebo viacerí blízki príbuzní majú anamnézu, môžete po konzultácii s odborníkom zvážiť preventívne vyšetrenie vašej rodiny.

Aneuryzma a rozdiel oproti ischemickej mozgovej príhode

Najčastejšou mozgovou chorobou je mozgová príhoda, alebo porážka či mŕtvica. Prejavy mŕtvice môžu zahŕňať brnenie v tvári, stuhnutosť tváre, neschopnosť hovoriť alebo len s ťažkosťami, spadnutý kútik úst, neschopnosť ovládať ruku alebo nohu, problémy s čítaním a písaním, rozmazané videnie, stratu rovnováhy a nekoordinovanú chôdzu.

Pri mozgovej aneuryzme, ktorá praskne, býva typická náhla extrémne silná bolesť hlavy a príznaky podráždenia mozgových blán, ako je stuhnutý krk a svetloplachosť. Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode sú často v popredí náhle vzniknuté poruchy reči, slabosť končatiny, pokles kútika úst alebo poruchy koordinácie.

Ak u seba alebo niekoho iného zbadáte nezvyčajné správanie či symptómy, neváhajte a volajte pomoc. Aj nepatrné symptómy môžu byť predzvesťou vážneho ochorenia a včasný zásah lekárov môže byť pri záchrane života rozhodujúci.

tags: #aneuryzma #mozgovych #ciev