Vrodená cysta v mozgu: príznaky, diagnostika, liečba a prognóza

Vrodená cysta v mozgu je dutina naplnená tekutinou alebo iným obsahom, ktorá vznikla počas vývoja plodu pred narodením. Patrí medzi vrodené chyby nervovej sústavy a v klasifikácii MKCH-10 je vedená pod kódom Q04.6 - Vrodená cysta mozgu.

Mnohé vrodené cysty v mozgu nespôsobujú žiadne ťažkosti a odhalia sa náhodne pri ultrazvukovom vyšetrení, magnetickej rezonancii alebo počítačovej tomografii. Ak však cysta rastie, tlačí na okolité štruktúry alebo bráni odtoku mozgovomiechového moku, môže vyvolať bolesti hlavy, záchvaty, hydrocefalus, poruchy koordinácie, zmeny správania alebo iné neurologické príznaky.

Čo znamená diagnóza vrodená cysta mozgu

Cysta je uzatvorená hrčka - kapsula alebo vačok s obsahom tekutiny, polotuhej hmoty alebo plynu. Cysta nie je bežnou súčasťou tkaniva, v ktorom sa vyskytne. Je od neho oddelená membránou. Ohraničenie vačku, teda jeho vonkajšiu stranu, nazývame stenou cysty.

V prípade vrodenej cysty mozgu vzniká takýto útvar počas embryonálneho alebo fetálneho vývoja. Vrodená cysta môže byť vyplnená mozgovomiechovým mokom, tekutinou, želatínovým materiálom alebo iným obsahom podľa svojho typu a umiestnenia.

Vrodené vývojové vady mozgu vznikajú v prenatálnom vývoji, teda ešte pred narodením dieťaťa. Dôvody vzniku sú prevažne genetické. Výnimku však netvoria rôzne vplyvy počas tehotenstva, napríklad nadmerné požívanie alkoholu, drogová závislosť, horúčkové ochorenie matky alebo cukrovka.

Vek matky môže byť jedným z faktorov, ktoré sa pri vývojových chybách zohľadňujú, najmä ak je príliš nízky alebo naopak príliš vysoký. Konkrétnu príčinu vrodenej cysty však často nemožno spoľahlivo určiť.

Kód diagnózy podľa MKCH

Kód Q04.6 označuje vrodenú cystu mozgu. V doplňujúcich údajoch sú uvedené porencefália a schizencefália. Do tejto položky však nepatrí získaná porencefalitická cysta, ktorá sa klasifikuje pod kódom G93.0.

Medzi samostatne klasifikované vrodené chyby mozgu patria napríklad vrodená chyba corpus callosum pod kódom Q04.0, arinencefália pod kódom Q04.1, holoprozencefália pod kódom Q04.2, iná redukčná deformita mozgu pod kódom Q04.3, septooptická dysplázia pod kódom Q04.4 a megalencefália pod kódom Q04.5.

Arachnoidálna cysta ako častý typ vrodenej cysty

Arachnoidálne cysty sú vaky naplnené tekutinou, ktoré sa tvoria v arachnoidálnej membráne, jednej z troch vrstiev tkaniva, ktoré pokrývajú mozog a miechu. Arachnoidálne cysty sú ohraničené kolekcie mozgovomiechového moku, ktoré vznikajú v dôsledku zdvojenia pavúčnice, teda arachnoidei.

Arachnoidea je jednou z troch mozgových obalov a nachádza sa medzi cievnatkou, teda pia mater, a tvrdou mozgovou blanou, teda dura mater. Arachnoidálne cysty sú benígne, tekutinou naplnené vaky nachádzajúce sa medzi arachnoidálnou membránou a mozgom alebo miechou.

Najčastejšie sú naplnené mozgovomiechovým mokom a môžu sa vyskytnúť kdekoľvek v centrálnej nervovej sústave, hoci sa často nachádzajú v oblasti temporálneho laloka. Arachnoidálna cysta môže byť lokalizovaná aj pri mieche, kde sa vyskytuje zriedkavejšie.

Väčšina prípadov arachnoidálnych cýst ostáva asymptomatická počas celého života. Malé cysty sú často náhodne odhalené. Symptomatické prípady sa môžu prejaviť bolesťou hlavy, hydrocefalom, zmenami správania a ďalšími prejavmi v závislosti od veľkosti a lokalizácie cysty.

Prečo vrodené arachnoidálne cysty vznikajú

Presná príčina vzniku arachnoidálnych cýst nie je známa. Predpokladá sa, že by mohli vznikať v dôsledku zdvojenia arachnoidei počas embryonálneho vývoja. Počas vývoja plodu sa arachnoidálna membrána môže zdvojiť alebo rozdeliť a medzi jej vrstvami vznikne vačok s mozgovomiechovou tekutinou.

Prítomnosť zápalových buniek, kolagénu a hemosiderínu pri histopatologickom vyšetrení cýst môže poukazovať na zápalovú alebo traumatickú etiológiu. Pri vrodených cystách však nie je možné vo všetkých prípadoch potvrdiť konkrétny mechanizmus ich vzniku.

Arachnoidálne cysty môžu byť prítomné pri narodení, teda vrodené, alebo sa môžu vyvinúť neskôr v živote, teda získané. Sekundárne arachnoidálne cysty vznikajú v dôsledku poranenia hlavy, nádorov alebo meningitídy.

Infekcie počas tehotenstva, ako sú vírusové infekcie, môžu prispieť k tvorbe niektorých vývojových abnormalít u vyvíjajúceho sa plodu. Na stanovenie priamej súvislosti medzi špecifickými infekciami a tvorbou arachnoidálnych cýst je však potrebný ďalší výskum.

Rizikové faktory

Arachnoidálne cysty sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, ale často sa diagnostikujú u detí a mladých dospelých. U mužov je väčšia pravdepodobnosť vzniku arachnoidálnych cýst ako u žien.

Jedinci s anamnézou úrazu hlavy, neurologických porúch alebo vrodených chýb môžu byť vystavení zvýšenému riziku vzniku alebo odhalenia cysty. Niektoré štúdie naznačujú, že jedinci s rodinnou anamnézou neurologických porúch môžu byť vystavení vyššiemu riziku.

S arachnoidálnymi cystami sa spájajú určité genetické syndrómy, ako napríklad Marfanov syndróm a Ehlersov-Danlosov syndróm. Autoimunitné ochorenia môžu tiež prispievať k vzniku týchto cýst, hoci táto súvislosť nie je dostatočne objasnená.

• vývojová odchýlka počas embryonálneho vývoja,
• genetická predispozícia,
• niektoré vrodené chyby nervovej sústavy,
• infekcie a zápalové procesy,
• poranenie hlavy pri získaných cystách,
• nádorové alebo iné patologické zmeny pri získaných cystách.

Príznaky vrodenej cysty v mozgu

Klinický obraz arachnoidálnych cýst je variabilný a závisí od veľkosti a lokalizácie cysty. Mnoho jedincov nemusí pociťovať žiadne viditeľné príznaky. Ak sa príznaky objavia, môžu sa líšiť podľa toho, na ktoré časti mozgu alebo miechy cysta tlačí.

Medzi najčastejšie prejavy patria pretrvávajúce alebo silné bolesti hlavy, najmä ak cysta vyvíja tlak na okolité mozgové štruktúry. Objaviť sa môžu aj záchvatové poruchy, hydrocefalus, zvýšenie vnútrolebečného tlaku, nevoľnosť a vracanie.

• bolesti hlavy,
• záchvaty,
• hydrocefalus,
• zvýšený vnútrolebečný tlak,
• nevoľnosť a vracanie,
• zmeny správania,
• oneskorenie psychomotorického vývoja u detí,
• ataxia, teda porucha koordinácie pohybov,
• parézy končatín, teda čiastočné ochrnutie,
• zmeny zraku alebo sluchu,
• kognitívne ťažkosti alebo prejavy demencie,
• halucinácie.

V závislosti od umiestnenia cysty môžu príznaky zahŕňať slabosť, necitlivosť alebo problémy s koordináciou. Cysty v blízkosti optických alebo sluchových dráh môžu viesť k poruchám zraku alebo sluchu.

U detí sa môže objaviť oneskorenie psychomotorického vývoja, zmeny správania alebo zväčšovanie obvodu hlavy. Komplikáciou môže byť makrocefália, teda nadmerne veľká hlava.

Arachnoidálne cysty v oblasti miechy sú zriedkavé. Klinicky sa môžu prejavovať bolesťou chrbta a slabosťou dolných končatín.

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc

Niektoré príznaky môžu naznačovať zvýšený vnútrolebečný tlak, krvácanie, prasknutie cysty alebo inú akútnu neurologickú príhodu. Pri ich náhlom vzniku je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

• náhly nástup silnej bolesti hlavy,
• náhle zmeny zraku alebo sluchu,
• strata vedomia alebo zmätenosť,
• záchvat,
• slabosť alebo paralýza v ktorejkoľvek časti tela,
• opakované vracanie,
• rýchle zhoršovanie neurologického stavu.

Vrodená cysta zistená počas tehotenstva

Nie každá cysta zistená na prenatálnom ultrazvuku predstavuje závažnú vrodenú chybu mozgu. Samostatným nálezom môže byť cysta choroidálneho plexu, ktorá vzniká vo vnútri choroidálneho plexu mozgu nenarodeného dieťaťa.

Choroidálny plexus je časť mozgu, ktorá tvorí mozgovomiechový mok. Mozgovomiechový mok normálne obmýva a chráni miechu a mozog. Choroidálny plexus je sieť buniek a krvných ciev v priestoroch naplnených tekutinou v mozgu, ktoré sa nazývajú komory.

U približne 1-2 percent zdravých detí sa pri tvorbe choroidálneho plexu odštipne malá bublina tekutiny. Na ultrazvuku to vyzerá ako cysta vo vnútri choroidálneho plexu. Tento typ cysty sa zvyčajne vyvíja približne počas 1 až 2 percent tehotenstiev.

Lekár si cystu choroidálneho plexu zvyčajne všimne na ultrazvukovom vyšetrení počas druhého trimestra tehotenstva. Cysta sa začína rozvíjať približne v šiestom týždni tehotenstva a na ultrazvuku ju môže lekár vidieť približne okolo 25. týždňa tehotenstva.

Cysta choroidálneho plexu zvyčajne nespôsobuje žiadne zdravotné problémy a sama odzneje pred narodením dieťaťa. Väčšina cýst zmizne do 28. týždňa tehotenstva. Cysty tiež nepoškodzujú mozog dieťaťa.

Choroidálny plexus neovplyvňuje inteligenciu alebo kognitívny vývoj človeka. Zdravé dieťa s izolovanou cystou choroidálneho plexu sa pravdepodobne vyvinie normálne.

Súvislosť s trizómiou 18

V približne tretine prípadov sa u plodov s trizómiou 18, nazývanou aj Edwardsov syndróm, vyvinú cysty choroidálneho plexu. Trizómia 18 je stav, pri ktorom plod obsahuje tri kópie chromozómu 18 namiesto dvoch.

Niekoľko plodov s trizómiou 18 obsahuje aj cysty choroidálneho plexu, ale len malá časť plodov s cystou choroidálneho plexu má zároveň trizómiu 18. Samotný nález cysty preto automaticky neznamená, že plod má chromozómovú poruchu.

Trizómia 18 môže spôsobovať viacero zdravotných problémov, medzi ktoré patria problémy so srdcom, zaťaté päste, malé ústa, neštandardne tvarovaná hlava a problémy s kŕmením a dýchaním.

Pri náleze cysty lekár hodnotí aj celkový obraz ultrazvukového vyšetrenia a výsledky prenatálneho skríningu. Ak je plod inak normálne vyvinutý a cysta je izolovaným nálezom, často sama vymizne a dieťa sa vyvíja normálne.

Vyšetrenia počas tehotenstva

Pravidelné prenatálne kontroly a skríning zvyčajne odhalia cysty choroidálneho plexu a prípadné problémy súvisiace s trizómiou 18. Na vylúčenie pravdepodobnosti, že dieťa bude mať trizómiu 18, môže lekár vykonať test alfa-fetoproteínu, ktorý skúma hladiny bielkovín v krvi ženy.

Test alfa-fetoproteínu sa zvyčajne vykonáva kedykoľvek medzi 15. a 20. týždňom tehotenstva. Na rozdiel od amniocentézy tento test nepredstavuje ďalšie invazívne riziko.

Ak výsledky skríningu nie sú presvedčivé, lekár môže odporučiť amniocentézu. Pri amniocentéze lekár ihlou odoberá plodovú vodu z maternice a testuje ju na príznaky genetických problémov, ktoré by mohli ovplyvniť zdravie dieťaťa.

Medzi možné riziká amniocentézy patria infekcia maternice, únik plodovej vody cez vagínu, potrat, poranenie dieťaťa, prenos infekcie zo ženy na dieťa a prechod krvných buniek dieťaťa do krvného obehu ženy.

Ďalšie typy vrodených cýst mozgu

Koloidná cysta

Koloidná cysta je nezhubná lézia v mozgu, ktorá obsahuje želatínový materiál. Pacient si po dlhší čas nemusí všimnúť žiadny problém, ale ak cysta vytvorí prekážku v odtoku mozgovomiechového moku, môže vzniknúť akútny a nebezpečný hydrocefalus.

Liečba koloidnej cysty závisí od toho, či vyvoláva príznaky a problémy vrátane hromadenia tekutiny v mozgu. V niektorých prípadoch je riešením odstránenie cysty, ktoré neurochirurgovia môžu vykonať ako transkalóznu mikrochirurgickú resekciu.

Porencefália

Porencefália patrí medzi vývojové chyby mozgu a v klasifikácii vrodenej cysty mozgu sa uvádza v doplňujúcich údajoch. Pri hodnotení konkrétneho nálezu je dôležité rozlíšiť vrodenú porencefáliu od získanej porencefalitickej cysty, ktorá do kódu Q04.6 nepatrí.

Schizencefália

Schizencefália je vývojová porucha mozgu charakterizovaná štrbinovitou dutinou v mozgovom tkanive. Aj tento stav sa uvádza v súvislosti s vrodenou cystou mozgu, ale jeho presné zaradenie a klinický význam závisia od konkrétneho nálezu a výsledkov zobrazovacích vyšetrení.

Rozdiel medzi vrodenou a získanou cystou

Vrodená cysta vzniká počas vývoja plodu, zatiaľ čo získaná cysta sa vytvára neskôr. Získané arachnoidálne cysty môžu súvisieť s poranením hlavy, nádorom alebo meningitídou.

Príčinou iných získaných cýst môžu byť infekcie, upchaté kanáliky, chronické zápalové stavy, parazity, poranenia alebo degeneratívne zmeny. Preto samotné slovo „cysta“ neurčuje jej pôvod, riziko ani potrebu liečby.

Vrodená cysta mozgu sa klasifikuje pod kódom Q04.6. Získaná porencefalitická cysta sa pod tento kód nezaraďuje a patrí pod G93.0.

Diagnostika

Neurologické vyšetrenie

Prvým krokom v diagnostike je neurologické vyšetrenie. Zdravotnícki pracovníci si odoberú podrobnú anamnézu pacienta vrátane prežívaných príznakov, rodinnej anamnézy neurologických porúch a prípadných predchádzajúcich poranení hlavy.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie môže posúdiť vedomie, koordináciu, svalovú silu, citlivosť, reflexy, sluch, zrak a ďalšie neurologické funkcie. U detí sa hodnotí aj psychomotorický vývoj a obvod hlavy.

Magnetická rezonancia a CT

Diagnózu potvrdzujeme pomocou zobrazovacích vyšetrení, predovšetkým magnetickou rezonanciou a počítačovou tomografiou. Magnetická rezonancia poskytuje detailné snímky mozgu a miechy a umožňuje presnú identifikáciu cysty.

Počítačová tomografia sa môže použiť najmä v núdzových situáciách alebo vtedy, keď je potrebné rýchlo posúdiť krvácanie, úraz alebo hydrocefalus. Zobrazovacie vyšetrenie zároveň pomáha určiť veľkosť, tvar a presnú lokalizáciu cysty.

Ultrazvukové vyšetrenie môže odhaliť niektoré cysty počas tehotenstva alebo u dojčiat cez otvorenú fontanelu. Pri prenatálnom náleze sa hodnotí, či je cysta izolovaná, či rastie a či sú prítomné ďalšie vývojové odchýlky.

Ďalšie vyšetrenia

Laboratórne testy sa zvyčajne nepoužívajú na potvrdenie arachnoidálnej cysty, ale môžu sa vykonať na vylúčenie iných stavov alebo infekcií. V niektorých prípadoch sa môže vykonať lumbálna punkcia na analýzu mozgovomiechového moku, hoci nejde o štandardný diagnostický postup pri arachnoidálnych cystách.

Pri podozrení na genetickú alebo chromozómovú poruchu môže lekár odporučiť genetické vyšetrenie. Pri prenatálnom náleze sa podľa celkového obrazu môže zvažovať ďalší ultrazvukový skríning, test alfa-fetoproteínu alebo amniocentéza.

Diferenciálna diagnostika

Pri diagnostikovaní arachnoidálnych cýst musia zdravotnícki pracovníci zvážiť aj iné stavy, ktoré sa môžu prejavovať podobnými príznakmi alebo vyzerať podobne na zobrazovacích vyšetreniach.

• mozgové nádory,
• subdurálne hematómy,
• abscesy,
• iné typy cýst alebo lézií v mozgu,
• neurocysticerkóza,
• hydrocefalus z inej príčiny,
• porencefália a schizencefália.

Pri infekcii sa vak môže naplniť hnisom. Vtedy lekári hovoria o abscese, ktorý treba liečiť hneď, pretože môže byť nebezpečný. Absces však nie je to isté ako nekomplikovaná vrodená arachnoidálna cysta.

Liečba vrodenej cysty mozgu

Liečba závisí od typu cysty, jej veľkosti, umiestnenia, rastu a od toho, či spôsobuje príznaky alebo tlak na okolité štruktúry. Dôležité je tiež posúdiť, či cysta bráni odtoku mozgovomiechového moku a či spôsobuje hydrocefalus.

Sledovanie bez operácie

Drvivá väčšina arachnoidálnych cýst si nevyžaduje žiadnu liečbu. Ak je cysta malá a asymptomatická, môže sa odporučiť prístup pozorného čakania.

Na sledovanie prípadných zmien môže byť potrebné pravidelné kontrolné zobrazovacie vyšetrenie. Interval kontrol závisí od veku pacienta, veľkosti a lokalizácie cysty, jej vzhľadu a od klinických príznakov.

U detí je nevyhnutné starostlivé sledovanie, pretože niektoré cysty môžu zostať stabilné alebo sa môžu pri raste dieťaťa stať menej významnými. Pri cyste choroidálneho plexu sa liečba zvyčajne nevyžaduje, pretože väčšina týchto cýst zmizne sama.

Liečba príznakov

Neexistujú špecifické lieky, ktoré by odstránili arachnoidálnu cystu. Symptomatickú úľavu možno dosiahnuť liečbou bolesti alebo liekmi proti záchvatom, ak sú prítomné záchvaty.

Lieky však neriešia mechanický tlak cysty ani prípadnú poruchu odtoku mozgovomiechového moku. O vhodnej liečbe preto rozhoduje neurológ alebo neurochirurg podľa celkového klinického a zobrazovacieho nálezu.

Chirurgická liečba

U symptomatických pacientov je indikovaná chirurgická liečba. Chirurgický zákrok môže byť potrebný v prípadoch, keď je cysta veľká, rastie, spôsobuje výrazný tlak na mozog, vyvoláva hydrocefalus, záchvaty alebo závažné neurologické prejavy.

Voľba chirurgického postupu závisí od veľkosti a lokalizácie cysty a od postihnutia okolitých anatomických štruktúr. Medzi možné postupy patria:

• endoskopická fenestrácia cysty, pri ktorej sa vytvorí otvor v cyste a tekutina môže odtekať do priestorov, kde sa normálne vstrebáva,
• cystoperitoneálny shunt, pri ktorom sa zavedie systém na odtok prebytočnej tekutiny z cysty do brušnej dutiny,
• mikrochirurgické odstránenie cysty v prípadoch, keď je vhodné cystu odstrániť alebo sprístupniť jej stenu.

Pri koloidnej cyste môže byť riešením jej odstránenie, ktoré neurochirurgovia nazývajú transkalózna mikrochirurgická resekcia. Konkrétny zákrok sa volí individuálne podľa umiestnenia cysty a rizika poškodenia okolitého mozgového tkaniva.

Možné komplikácie

Neliečené alebo klinicky významné arachnoidálne cysty môžu viesť k niekoľkým komplikáciám. Riziko závisí od veľkosti cysty, jej polohy, rýchlosti rastu a od toho, či tlačí na mozog, hlavové nervy alebo mozgové komory.

Zvýšený vnútrolebečný tlak a hydrocefalus

Veľké cysty môžu spôsobiť zvýšený tlak v lebke, čo vedie k bolestiam hlavy, nevoľnosti a vracaniu. Ak cysta bráni toku mozgovomiechového moku, môže vzniknúť hydrocefalus, teda stav charakterizovaný hromadením tekutiny v mozgu.

Hydrocefalus môže byť obzvlášť závažný u dojčiat a malých detí. Môže sa prejaviť zväčšovaním obvodu hlavy, napätou fontanelou, podráždenosťou, vracaním, poruchami vedomia alebo oneskorením vývoja.

Záchvaty a neurologické poškodenie

Prítomnosť cysty môže vyvolať záchvaty, najmä ak sa nachádza v temporálnom laloku alebo vyvíja tlak na okolité mozgové štruktúry. Záchvaty môžu vyžadovať okamžitú lekársku pomoc a dlhodobejšiu neurologickú liečbu.

Chronický tlak z cysty môže viesť k dlhodobým neurologickým problémom vrátane kognitívneho poškodenia, motorických deficitov alebo senzorických zmien. Útlak hlavových nervov môže viesť k ich paréze alebo ochrnutiu.

Prasknutie cysty

Komplikáciou arachnoidálnych cýst môže byť ruptúra, teda prasknutie cysty, so vznikom subdurálneho hygrómu alebo hematómu. Takýto stav môže byť spojený s náhlou bolesťou hlavy, poruchou vedomia alebo novými neurologickými príznakmi.

Prognóza

Prognóza jednotlivcov s arachnoidálnymi cystami sa značne líši v závislosti od veľkosti cysty, jej umiestnenia a od toho, či spôsobuje príznaky. Mnoho jednotlivcov s asymptomatickými cystami vedie normálny život bez akýchkoľvek komplikácií.

Ľudia so symptomatickými cystami môžu vyžadovať priebežnú liečbu a monitorovanie. Včasná detekcia a vhodná liečba môžu výrazne zlepšiť výsledky.

Dodržiavanie lekárskych rád a liečebných plánov môže pomôcť predchádzať komplikáciám a zlepšiť kvalitu života. Výhľad závisí aj od toho, či sa podarí odstrániť tlak cysty a obnoviť normálny odtok mozgovomiechového moku.

Štúdie vykonané na deťoch s cystou choroidálneho plexu, ktorá vymizla, ukázali, že nevykazovali pretrvávajúce kognitívne problémy. Zdravé deti s izolovaným nálezom tejto cysty sa zvyčajne vyvíjajú normálne.

Životný štýl a prevencia

Neexistuje zaručený spôsob, ako zabrániť vzniku vrodenej arachnoidálnej cysty, pretože jej vznik súvisí najmä s vývojom nervovej sústavy počas tehotenstva. Udržiavanie zdravého životného štýlu však môže podporiť celkové zdravie mozgu.

Vyvážená strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny, vitamíny a zdravé tuky môže podporiť celkové zdravie. Pravidelná fyzická aktivita môže zlepšiť celkové zdravie a pomôcť zmierniť niektoré príznaky spojené s arachnoidálnymi cystami.

Techniky zvládania stresu, ako sú všímavosť, joga a meditácia, môžu pomôcť znížiť stres a zlepšiť kvalitu života. Vyhýbanie sa nadmernej konzumácii alkoholu a fajčeniu môže tiež prispieť k lepšiemu zdraviu mozgu.

Pravidelné očkovanie môže pomôcť predchádzať infekciám, ktoré môžu prispieť k vzniku niektorých neurologických komplikácií. Dobrá hygiena, najmä počas tehotenstva, môže znížiť riziko infekcií, ktoré môžu ovplyvniť vývoj plodu.

Často kladené otázky

Je vrodená cysta v mozgu rakovina?

Cysta neznamená nádor a už vôbec nie automaticky rakovinový nádor. Arachnoidálne cysty sú zvyčajne benígne. O povahe konkrétneho nálezu však rozhoduje zobrazovacie vyšetrenie, klinický obraz a v niektorých prípadoch histologické vyšetrenie.

Musí sa vrodená cysta v mozgu vždy operovať?

Nie. Mnoho jedincov s malými, asymptomatickými cystami možno sledovať bez chirurgického zákroku. Operácia sa zvažuje najmä vtedy, ak cysta spôsobuje významné príznaky, hydrocefalus, tlak na okolité štruktúry alebo progresívne neurologické zhoršovanie.

Môže arachnoidálna cysta zmiznúť sama?

Niektoré cysty, najmä cysty choroidálneho plexu u plodu, môžu pred narodením samy vymiznúť. Pri arachnoidálnych cystách je dôležité pravidelné sledovanie, pretože ich správanie závisí od typu, veľkosti a lokalizácie.

Môže cysta spôsobiť epileptický záchvat?

Áno, arachnoidálne cysty môžu viesť k záchvatom, najmä ak sa nachádzajú v temporálnom laloku alebo tlačia na okolité mozgové štruktúry.

Aké vyšetrenie cystu najlepšie zobrazí?

Najbežnejšou zobrazovacou technikou je magnetická rezonancia, ktorá poskytuje detailné snímky mozgu a miechy. Počítačová tomografia sa môže použiť najmä v núdzových situáciách.

Môže mať dieťa s cystou choroidálneho plexu normálny vývoj?

Áno. Cysta choroidálneho plexu často sama vymizne a zdravé dieťa s izolovaným nálezom sa pravdepodobne vyvinie normálne. Lekár však môže odporučiť ďalšie prenatálne vyšetrenia podľa výsledkov skríningu a celkového nálezu.

Je vrodená cysta dedičná?

Presná príčina arachnoidálnych cýst je často neznáma. Môže existovať genetická zložka, pretože niektorí jedinci s rodinnou anamnézou neurologických porúch môžu byť vystavení vyššiemu riziku.

Kedy treba vyhľadať lekára?

Vyšetrenie je potrebné pri pretrvávajúcich alebo zhoršujúcich sa bolestiach hlavy, záchvatoch, poruchách zraku alebo sluchu, zmenách správania, poruchách koordinácie, slabosti končatín alebo oneskorení vývoja u dieťaťa.

Pri náhlom nástupe silnej bolesti hlavy, strate vedomia, zmätenosti, záchvate, náhlej slabosti alebo ochrnutí je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

tags: #vrodena #cista #na #mozgu