Bolesť krčnej chrbtice: príznaky, príčiny, liečba a bezpečná úľava

Bolesť krčnej chrbtice, odborne nazývaná cervikalgia, postihuje zadnú časť krku v mieste krčných stavcov. Môže sa však šíriť aj do oblasti ramien, hornej časti chrbta alebo horných končatín. Najčastejšie súvisí so svalovým napätím, dlhým sedením, nesprávnym držaním tela, stresom, nevhodnou polohou pri spánku alebo prudkým pohybom.

Pri miernych ťažkostiach môže pomôcť šetrný pohyb, úprava pracovných a spánkových návykov, vhodne aplikované teplo alebo krátkodobá symptomatická liečba. Ak sa však objaví slabosť či necitlivosť končatín, porucha koordinácie, výrazné závraty, horúčka, bolesť po úraze alebo ťažkosti pretrvávajú, je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára.

Čo je krčná chrbtica a prečo môže bolieť

Krčná chrbtica pozostáva zo 7 krčných stavcov, ktoré spolu s 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými a 4-5 kostrčovými tvoria chrbticu. Tá je celkovo zložená z 33-34 stavcov, 23 mäkkých medzistavcových platničiek a okolitých väzov.

Prvý krčný stavec sa nazýva aj nosič (atlas), na ktorom spočíva lebka, umožňuje pohyby hlavy dopredu a dozadu. Vďaka stavbe 2. krčného stavca (čapovca) môžeme hýbať hlavou smerom doľava a doprava.

• Oporná funkcia - pre hlavu, ktorej umožňuje pohyb.
• Ochrannú funkcia - chráni miechu, ktorá prechádza celým chrbticovým kanálom.
• Krčné svaly umožňujú pohyby krku a hlavy a spolupracujú pri dýchaní, vďaka pomocným dýchacím svalom, ktoré sa upínajú na horné rebrá.

Krčná chrbtica tvorí spojnicu medzi hlavou a trupom a je zložená zo siedmich stavcov, ktoré poskytujú podporu a pohyblivosť hlavy. Každý stavec a medzi nimi umiestnené medzistavcové platničky fungujú ako tlmiče nárazov a umožňujú ohyby, otáčanie a predklony hlavy.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj svaly krku, ramien a lopatiek, ktoré chránia stavce a umožňujú plynulý pohyb hlavy a horného trupu. Ak sú tieto svaly oslabené alebo preťažené, stavce sú vystavené vyššiemu stresu a celková flexibilita a pohyblivosť sa znižuje.

Najčastejšie príznaky bolesti krčnej chrbtice

Bolesť môže byť pálčivá alebo naopak pripomínať tlak v postihnutej oblasti. Pocit stuhnutosti sa môže šíriť do ramien a horných končatín. Niekedy sa pridávajú bolesti hlavy od krčnej chrbtice. Bežné je tiež obmedzenie hybnosti pri otáčaní alebo predkláňaní hlavy.

• stuhnutosť krku a znížená hybnosť,
• ostrú, tupú alebo pálčivú bolesť,
• bolesť vystreľujúcu z krku do hlavy, ramien, rúk alebo medzi lopatky,
• napätie v oblasti ramien a lopatiek,
• mravenčenie, pichanie alebo tŕpnutie v rukách,
• slabosť horných končatín,
• závraty, nevoľnosť alebo pocit nestability,
• tlak v zátylku a pocit ťažkej hlavy.

Najbežnejším príznakom je stuhnutosť krku - ľudia opisujú, že „nemôžu otočiť hlavou“, alebo že každé otočenie vyvoláva ostrú bolesť. Tento stav sa často rozšíri smerom do ramien a lopatiek, do hornej časti chrbta a v niektorých prípadoch až do prstov rúk.

Okrem toho sa pridružujú aj neurologické prejavy - najmä brnenie a tŕpnutie horných končatín, slabosť v rukách, závraty alebo strata rovnováhy a znížené reflexy v pokročilejších štádiách.

Akútna, subakútna a dlhodobá bolesť

Na základe trvania bolesti rozlišujeme 3 fázy:

• Akútna fáza bolesti (bolesť pretrváva do 4 týždňov)
• Subakútna fáza bolesti (ak sa s bolesťou trápime 4-12 týždňov)
• Perzistujúca fáza bolesti (pri trvaní viac ako 12 týždňoch)

Podľa intenzity bolesti rozlišujeme bolesť ostrú a tupú, podľa lokalizácie povrchovú, hlbokú somatickú a viscerálnu bolesť a neuralgie, pri ktorom sú postihnuté nervy.

Príčiny bolesti krčnej chrbtice

Medzi najbežnejšie príčiny patria ochorenie medzistavcových platničiek, svalové napätie a kŕče, zranenie pri nehodách či športoch, útlak nervov, zlé držanie tela, zápalové a nádorové ochorenia a ďalšie choroby, napríklad artróza alebo reumatoidná artritída.

Na bolesti krčnej chrbtice sa v mnohých prípadoch podieľa aj nadmerný stres, pre ktorý je typická kombinácia strnulého držania tela a svalového napätia. Hoci bolesť krčnej chrbtice môže súvisieť s niektorými vyššie uvedenými diagnózami, príčiny bolesti zvyčajne nie sú závažné a dajú sa riešiť konzervatívnou liečbou.

Dlhé sedenie a nesprávne držanie tela

Dlhé hodiny nad mobilom alebo počítačom, predklon hlavy a dlhé pozeranie do obrazoviek so sklopenou hlavou zvyšujú napätie v krčných svaloch. Pri práci s počítačom, za pásom alebo pri šoférovaní auta môže vzniknúť jednostranná a dlhodobá záťaž.

Pri používaní mobilu alebo tabletu je vhodné mať zariadenie v takej pozícii, aby hlava nebola predklonená a pohľad nesmeroval dole na displej. Krk by sme nemali preťažovať prílišným predklonom a predsunom.

Svalové napätie a stres

Stres často spôsobuje stiahnutie svalov v oblasti krku a ramien a môže viesť k pocitu stuhnutosti alebo tlaku. Chronický stres aktivuje tzv. „boj alebo útek“ režim. Krčné svaly sa stiahnu, dýchanie sa skracuje, krk sa posúva dopredu.

Zablokovanie krčnej chrbtice má aj psychické následky. Pri dlhodobom napätí dochádza k zvýšenej aktivite sympatického nervového systému, čo sa môže prejaviť podráždenosťou, úzkosťou, nespavosťou alebo dokonca panickými atakmi.

Náhly pohyb, preťaženie a nevhodná poloha

Bolesť krčnej chrbtice zvykne potrápiť znenazdajky - stačí zlá poloha v spánku, prudké otočenie hlavou či ofúknutie. Spôsobuje ju aj málo pohybu, dlhé sedenie či šoférovanie, ale najmä nesprávne návyky pri sedení a pri používaní počítača, notebooku a telefónu.

V praxi je blokáda najčastejšie spôsobená vykonaním nekoordinovaného rýchlejšieho pohybu, na ktorý tkanivá zareagujú práve blokádou ochranného charakteru. Na vytvorenie blokády často stačí zaspať v polohe, ktorá nie je anatomická a daný segment sa tým pádom zablokuje.

Degeneratívne zmeny a poškodenie nervov

Medzi ďalšie príčiny patria poškodenie medzistavcových platničiek, vysunutie platničiek a hernia disku, poškodenie nervov v oblasti krku, zápalové reumatoidné stavy a degeneratívne zmeny stavcov.

Intenzita bolesti aj doba trvania závisí od príčiny ťažkostí a môže trvať dni, mesiace aj roky. Bolesť krčnej chrbtice postihuje dospelých v každom veku a častejšie sa vyskytuje u žien.

Čo znamená blokáda krčnej chrbtice

Blokáda je teda mechanicky ovplyvniteľná polohou aj pohybom, z čoho vyplýva aj jej liečba. Ide o posun v kĺbe, ktorý pôsobí zhoršenú pohyblivosť a bolesť.

Dochádza k obmedzeniu tzv. translačného, čiže šmykového pohybu v oblasti kĺbu. To je pohyb, či určitá kĺbová vôľa pohybu kostených štruktúr voči sebe, ktorý by v kĺbe mal byť zachovaný.

Na danú situáciu reagujú aj okolité tkanivá zvýšením tonusu, čím sa naše telo snaží zablokovaný pohybový segment chrániť. Všetky tieto procesy môžu viesť k nepríjemným subjektívnym vnemom, ako je bolesť či stuhnutie.

Väčšina z nás pozná pocit, kedy v určitom mieste cítime tvrdú zarážku a bolesť, ktorá nám bráni v prevedení pohybu, čo môže byť práve prejavom akútnej blokády. Bolesť však nemusí byť iba lokálna, ale veľmi často aj prenesená, teda vyžarujúca do vzdialenejších oblastí.

Bolesť krčnej chrbtice, hlavy a závraty

Bolesti krčnej chrbtice a hlavy sa môžu vyskytovať súčasne. Bolesť za krkom sa v mnohých prípadoch prenáša a spôsobí bolesť hlavy. Tieto symptómy prenesenej bolesti si vyslúžili odborné označenia ako cervikogénna bolesť alebo cervikokraniálny syndróm.

Bolesť od krčnej chrbtice sa najviac prejavuje v tyle, môže sa ale šíriť aj do temena a vystreľovať do ďalších častí hlavy. V závažnejších prípadoch ju sprevádzajú závraty alebo až migrenózne stavy.

Stuhnuté alebo zablokované stavce krku a napäté svaly môžu spôsobiť pocit tlaku v hlave a točenia. Vplyv má aj napätie svalov krku a ramien. Stuhnuté svaly tlačia na stavce a nervové dráhy, čím zvyšujú pocit tlaku v hlave a vyvolávajú nestabilitu alebo závraty.

Pacienti často cítia tieto príznaky najmä po dlhom sedení, pri práci s počítačom alebo mobilom alebo po dlhodobom strese, keď sú svaly krku a ramien stuhnuté. Ak sa tlak a závraty opakujú, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, aby sa predišlo chronickým problémom.

Ďalšie príznaky, ktoré netreba prehliadať

Nie všetky príznaky sú lokalizované len v krku. Niektoré môžu pôsobiť mätúco a netypicky, napríklad bolesť hrdla alebo pocit tlaku v hrdle, zrakové poruchy, poruchy spánku a časté nočné budenie.

Reflexný spazmus svalov ovplyvňuje aj tie, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní. Môže vzniknúť dojem „hrčky v krku“. Hoci ORL vyšetrenie nič neodhalí, pacient má reálny pocit prekážky.

Napätie v krčnej oblasti môže narušiť hlboký spánok. Telo sa nevie úplne uvoľniť a prejsť do regeneračných fáz (REM, NREM). Pacient sa budí unavený, podráždený a s napätým krkom.

Problémy s krčnou chrbticou môžu nepriamo ovplyvniť trojklanný nerv, ktorý je zodpovedný za citlivosť tváre a pohyb žuvacích svalov. V prípade opakujúcich sa alebo silných príznakov odporúčame ihneď vyhľadať lekára alebo neurológa, aby sa overilo, že ide skutočne o problém súvisiaci s krčnou chrbticou a nie o primárny problém trojklanného nervu.

Kedy vyhľadať lekára

Bolesti krčnej chrbtice sa dajú v mnohých prípadoch zvládnuť bez lekárskej starostlivosti pomocou voľnopredajných liekov na bolesť a režimových opatrení. Pokiaľ však problémy trvajú dlhšie ako týždeň a bolesti sú nezlučiteľné s bežnými každodennými aktivitami, je na mieste vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc.

• bolesť krčnej chrbtice po nehode,
• slabosť a necitlivosť končatín,
• bolesti krčnej chrbtice a motanie hlavy,
• zhoršená koordinácia pohybu,
• strata citlivosti alebo svalovej sily v končatinách,
• neschopnosť udržať rovnováhu a nestabilita pri chôdzi,
• samovoľný únik moču alebo stolice,
• horúčka, triaška alebo nočná bolesť bez úľavy po liekoch.

Tieto prejavy môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces, napríklad spondylodiscitídu - infekčné ochorenie chrbtice. Vyžadujú rýchle neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a často aj hospitalizáciu.

Ak bolesť neustupuje po 3-5 dňoch, objavia sa neurologické príznaky, alebo máte horúčku či nočné potenie, vyhľadajte odborníka. Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár.

Whiplash po autonehode

Ak sú bolesti krčnej chrbtice spôsobené prudkým pohybom hlavy smerom dopredu a následne rýchlym pohybom späť, typickým pre autonehody aj v malej rýchlosti, môže sa k príznakom pridávať nevoľnosť a závraty, porucha pozornosti, opuch a citlivosť v oblasti krčnej chrbtice.

Tento typ úrazu sa označuje ako whiplash. Whiplash syndróm je úraz krčnej chrbtice často spôsobený nárazom zozadu. Je pre neho bežné, že bolesť v oblasti krčnej chrbtice sa môže objaviť až 6-12 hodín po nehode.

U pacientov s tzv. opierkovým syndrómom (whiplash), ku ktorému dochádza pri autonehodách, neukáže röntgen žiadny nález, pretože ide o poranenie mäkkých tkanív a nie stavcov.

Diagnostika bolesti krčnej chrbtice

Diagnostika začína pohovorom s lekárom. K potrebným informáciám patrí lokalizácia a typ bolesti, jej intenzita a presný popis súvisiacich problémov. Lekár potrebuje vedieť ako dlho bolesť trvá, v akých situáciách sa zhoršuje a čo prináša úľavu.

Dôležité sú aj informácie o prípadných chronických ochoreniach. Potom prichádza na rad fyzikálne vyšetrenie. Lekár prehmatá bolestivé miesta a posudzuje ich citlivosť či svalové napätie.

Pri prehliadke sa kontroluje aj rozsah pohybu krku, chrbta a horných končatín. Neurológ môže vykonať sériu testov na vyhodnotenie citlivosti, reflexov, svalovej sily a rovnováhy.

Zobrazovacie metódy zvyčajne nie sú potrebné. Využívajú sa, ak bolesť pretrváva dlhšiu dobu, nereaguje na konzervatívnu liečbu alebo v prípade podozrenia na závažné ochorenie.

Magnetická rezonancia (MR) zobrazí chrbticu, nervy aj mäkké tkanivá. Počítačová tomografia (CT) odhalí degeneratívne zmeny chrbtice a ukáže napríklad kostné výbežky. Využíva sa najmä, pokiaľ nie je dostupná magnetická rezonancia.

Čo pomáha pri miernej bolesti

Bolesti krčnej chrbtice zvyčajne nepredstavujú závažný stav. Problémy sa dajú zmierniť a vyriešiť konzervatívnymi metódami, ako sú lieky proti bolesti a rôzne režimové opatrenia.

Pri miernych ťažkostiach je vhodné vyhýbať sa nadmernej fyzickej záťaži, ostať v teple a udržiavať šetrné postavenie hlavy a ramien. Pri náhlom a silnom seknuti v krku, ktoré neustupuje, alebo ak sa pridávajú mravenčenie, slabosť rúk a závraty, ihneď vyhľadajte lekára.

Teplo a studené obklady

Jedným zo základných krokov, ktoré uľavia od bolesti krčnej chrbtice, je využívanie teplých a studených obkladov. Nahriaty uterák alebo gélový vankúšik priložte na bolestivé miesto na 15 minút.

Teplo uvoľní napätie a podporí krvný obeh. Postup je možné opakovať niekoľkokrát denne. Studený obklad je prínosom v prípade opuchu alebo bezprostredne po natiahnutí v oblasti krčnej chrbtice, ktoré nevyžaduje lekársku starostlivosť.

Suché teplo zmierňuje svalové napätie, pôsobí uvoľňujúco na svaly, obnovuje pohyblivosť a poskytuje úľavu od bolesti. Nesmie sa aplikovať na opuchnuté, zapálené miesta, na pomliaždeniny, pri akútnych poraneniach svalov, na poranenú a poškodenú pokožku.

• infračervenú lampu,
• gélové hrejivé vankúšiky,
• rôzne výhrevné vankúše či podušky,
• termofory,
• hrejivé náplasti bez obsahu účinnej látky.

Techniky na uvoľnenie stresu v podobe dychových cvičení, meditácie alebo prvkov jogy uvoľňujú napätie, ktoré je častou príčinou bolestí v oblasti krčnej chrbtice.

Krčný golier a obmedzovanie pohybu

Mäkká penová ortéza na krk môže uľaviť od bolesti v počiatku ťažkostí. Nemala by sa však používať dlhšie ako tri hodiny v kuse a dlhšie ako 1-2 týždne. Príliš dlhé používanie môže viesť k ochabnutiu svalstva.

Krčný golier je v prípade akútnej bolesti krčnej chrbtice veľmi často indikovaný lekármi. Dôjde síce k znehybneniu krku, ale zároveň pacienti v krčnom golieri opretím brady o horný okraj vytvoria nefyziologické postavenie s predsunutím hlavy a prehnutím krku, ktoré samotnú blokádu ešte zhoršuje.

Lokálna liečba a lieky

Lokálna liečba je dobre tolerovaná, výhodou je menšia záťaž pre organizmus a nižší výskyt nežiaducich účinkov, nevýhodou slabšie tlmenie bolesti. Používajú sa gély, krémy, masti a náplasti.

Prípravky sa aplikujú len na čistú, suchú a nemastnú pokožku v mieste bolesti. Nesmú sa aplikovať na poranenú či inak poškodenú pokožku, otvorené rany, ekzémy alebo vyrážky.

Prípravky s obsahom nesteroidných antiflogistík pôsobia proti bolesti a proti zápalu. Gély a krémy sa dobre vstrebávajú a poskytujú rýchlu úľavu od bolesti.

Miesta, na ktoré boli lokálne prípravky s obsahom nesteroidných antiflogistík aplikované, sa počas liečby a aj istý čas po ukončení liečby nesmú vystavovať slnečnému a UV žiareniu, pretože môže dôjsť k nežiaducej fotosenzitívnej reakcii.

Bylinné prípravky a masážne prípravky uvoľňujú stuhnuté svaly a pôsobia osviežujúco, pričom masáž má byť jemná. Kapsaicínové náplasti obsahujú extrakt z plodov papriky, prípadne aj iné prírodné látky, napríklad mentol alebo gáfor, ktoré podporujú prekrvenie a prehriatie svalov.

Po aplikácii môže koža začervenať. Mierne začervenanie je v poriadku, ak je však účinok náplasti príliš intenzívny, teda pociťujete pálenie alebo silné teplo, ktoré vám nie je príjemné, náplasť je potrebné odstrániť.

Analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky

Ak lokálna liečba nie je postačujúca a neprináša úľavu od bolesti, je možné použiť analgetiká, teda lieky proti bolesti, prípadne lieky na uvoľnenie svalov. Celková liečba akútnej bolesti má byť krátkodobá - ak sa váš stav nezlepší do 3 dní, alebo sa zhorší, je potrebná návšteva lekára.

Najčastejšie používané sú tzv. nesteroidné antiflogistiká (NSAID) - lieky, ktoré tlmia bolesť, zápal a horúčku. Lieky s obsahom ibuprofénu, diklofenaku či naproxénu sa líšia rýchlosťou nástupu a dĺžkou trvania účinku.

Nikdy ich súčasne medzi sebou nekombinujte. Užívanie dvoch alebo viac nesteroidných antiflogistík naraz môže zvýšiť riziko výskytu nežiaducich účinkov.

Nesteroidné antiflogistiká nie sú vhodné pre každého. Kontraindikované sú pri závažných poruchách pečene, obličiek, srdca a mozgu, pri aktívnom peptickom vrede, krvácaní do tráviaceho traktu a poruchách zrážania krvi.

Nesmú sa užívať pri liečbe warfarínom a inými liekmi na riedenie krvi ani v 3. trimestri gravidity. Opatrnosť je nutná aj u diabetikov, fajčiarov, ľudí s vysokým krvným tlakom alebo zvýšenou hladinou cholesterolu či triglyceridov v krvi.

Paracetamol

V prípade, ak nesteroidné antiflogistiká pre vás nie sú vhodné, zvoľte lieky s obsahom paracetamolu. Nemajú protizápalový účinok a nesmú ich užívať pacienti so závažným ochorením pečene a obličiek.

Paracetamol nedráždi žalúdok, ale tlmenie bolesti v porovnaní s nesteroidnými analgetikami je slabšie. Nikdy súčasne neužívajte viac druhov liekov s obsahom paracetamolu, mohlo by dôjsť k predávkovaniu.

Lieky na uvoľnenie svalov

Pri silnom stuhnutí alebo zablokovaní krku môže lekár predpísať svalové relaxanciá, ktoré uvoľňujú napäté svaly krku, ramien a lopatiek. Tieto lieky môžu byť veľmi účinné, ale vždy sa užívajú pod dohľadom lekára, pretože môžu spôsobiť únavu, ospalosť alebo ovplyvniť nervový systém.

Guajfenezín zvyšuje analgetický účinok paracetamolu a nesteroidných antiflogistík a znižuje emočné a psychické vypätie. Môže vyvolávať únavu a ospalosť, preto je nutná opatrnosť pri šoférovaní a podobných činnostiach vyžadujúcich pozornosť.

Doplňujúca liečba

Magnézium, teda horčík, môže byť vhodný v prípade častých a opakovaných problémov so stuhnutými svalmi. Neurotropné vitamíny skupiny B sa používajú najmä vtedy, ak je bolesť chronická alebo neurologického pôvodu, napríklad vystreľuje do ramena alebo ruky či je spojená s mravenčením v končatine.

Lieky sú určené len na symptomatickú úľavu, nie na riešenie základnej príčiny, preto je dôležité dohodnúť vyšetrenie u lekára alebo fyzioterapeuta, ak problémy pretrvávajú.

Cvičenie pri bolesti krčnej chrbtice

Pravidelné cvičenie pomáha uvoľniť spazmické svaly, zlepšiť cirkuláciu a obnoviť prirodzený pohyb. Cvičte pomaly, v stabilnom sede alebo stoji a s plnou kontrolou pohybu.

Správne zvolené cviky doplnené o preťahovanie uvoľnia napätie a prispejú k posilneniu svalov v oblasti krku a hornej časti chrbta. Cviky robte pomaly a bez náhlenia, nikdy neprekračujte hranicu bolesti.

Jemné mobilizačné cviky

1. Jemné predklony a záklony hlavy: Sadnite si alebo stojte rovno, hlavu pomaly predkloňte dopredu a potom zakloňte dozadu. Pohyby robte pomaly a plynule, aby ste necítili bolesť.
2. Otáčanie hlavy: Pomaly otáčajte hlavu doľava a doprava, pohybujte sa len do miery, kde necítite silnú bolesť.
3. Krúženie ramien: Ramená jemne krúžte dozadu a dopredu. Tento cvik uvoľňuje trapézové svaly.
4. Preťahovanie šije: Sadnite si rovno a jemne nakloňte hlavu k ramenu. Ruku položte na hlavu, aby ste cítili mierny ťah, nie bolesť.
5. Uvoľňovanie v sede alebo leže: Položte sa na chrbát, podložte si hlavu vankúšom, ramená uvoľnite. Zatvorte oči, zhlboka dýchajte a nechajte svaly prirodzene uvoľniť napätie.

Cviky robte 2-3× denne, najlepšie po dlhšom sedení alebo práci pri počítači. Kombinácia cvičenia, teplého obkladu a pauzy od obrazovky prináša najlepšie výsledky.

Retrakcia brady

Pri výsune brady, tzv. retrakcii, posúvate bradu dozadu do „dvojitej brady“. Pohľadom fixujeme bod pred nami, od ktorého sa pomyselne vzďaľujeme.

V prípade blokády začnite cvičením na chrbte s pokrčenými dolnými končatinami, v prípade bolesti krčnej chrbtice podložte hlavu menším vankúšikom. Začnite mierne tlačiť tylom do podložky a bradu sťahovať smerom do hrdelnej jamky.

V pozícii vytrvajte niekoľko sekúnd a cvik opakujte 8-10x. Pokiaľ už je pre vás cvičenie v ľahu bezbolestné, možno začať s cvičením v sede.

V prvom rade si však musíme sed skorigovať, využijeme teda podperu bedier tak, aby sa nám vzpriamila celá chrbtica. Uši by mali byť približne nad ramenami.

Kedy cvičenie prerušiť

Pohyby robte len do takej miery, aby nevyvolávali výraznú bolesť. Ak sa pri cvičení zhorší mravenčenie, slabosť, závraty alebo bolesť vystreľujúca do končatiny, cvičenie prerušte a vyhľadajte odbornú pomoc.

Liečbu bolesti krčnej chrbtice môže určiť iba lekár po zvážení Vášho celkového zdravotného stavu. Nevyužívajte preto tento článok ako návod na liečebný postup, ten môže stanoviť iba lekár.

Akútna blokáda: vhodný postup

Pokiaľ s hlavou pohnúť možno, iba pociťujete bolesť a obmedzenie určitým smerom, je možné začať domácu autoterapiu. Cvičenie je vhodné doplniť šetrným správaním a udržiavaním správneho postavenia tela.

Ak dôjde k zablokovaniu hlavy v úklone a rotácii na jednu stranu a nemožno ju vrátiť do stredného postavenia, objednajte sa rovno do fyzioterapeutickej ambulancie.

Teplo aj masáž môžu pôsobiť príjemne, avšak blokádu ako takú nevyriešia. V prípade masáže môže bohužiaľ dôjsť aj k uvoľneniu zvýšeného svalového napätia v okolitých svaloch, ktoré však pôsobia reaktívne a ochranne voči blokovanému segmentu.

Prudké pohyby hlavy, násilné naťahovanie alebo neodborná manipulácia môžu ťažkosti zhoršiť. Pri opakujúcich sa alebo silných príznakoch vyhľadajte lekára alebo fyzioterapeuta.

Fyzioterapia, rehabilitácia a manuálna liečba

Lekár alebo fyzioterapeut odporučí vhodné cvičenie proti bolesti krčnej chrbtice. Fyzioterapeut môže ukázať správne cviky na krčnú chrbticu a zhodnotiť funkčný stav pohybového aparátu.

Liečba subakútnej fázy bolesti je spojená s rehabilitáciou, zaradením fyzikálnych metód, ako sú cvičenie, hydroterapia, termoterapia, fototerapia, magnetoterapia a elektroliečba, a aktívnymi cvičebnými programami, ktoré pomôžu eliminovať rozdiely jednotlivých svalov.

Základným pilierom liečby cervikogénnej bolesti hlavy je rehabilitácia. Dlhodobá bolesť si môže vyžadovať spoluprácu všeobecného lekára, neurológa, reumatológa a fyzioterapeuta.

McKenzieho metóda

McKenzie metóda je celosvetovo známa a medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby, ktorá už viac ako 50 rokov pomáha ľuďom zmierňovať bolesti nielen krku, ale aj chrbta a končatín.

McKenzi metóda liečby pozostáva zo 4 základných krokov:

1. Vyšetrenie u špecializovaného terapeuta.
2. Klasifikácia problému.
3. Liečba - odporučenie a naučenie sa špeciálnych konkrétnych cvikov terapeutom.
4. Preventívne opatrenia a edukácia pacienta.

Skôr ako sa pustíte do cvičenia, odporúčame vám konzultáciu u MDT špecialistu, ktorý vám pomôže vybrať najvhodnejšie cviky pre vás.

Joga a pilates

Joga je metóda, ktorá sa v dnešnej dobe teší veľkej popularite. Nejde len o cvičenie, ale o životný štýl, pri ktorom posilňujeme nielen telo, ale aj nášho ducha.

Pohyby musíte vykonávať pomaly pri pokojnom dýchaní a len do takej miery, do akej vám to vaše telo dovoľuje. Pilates cvičenie je inšpirované jógou so zameraním na posilnenie stredu.

Spánok a výber vankúša

Dôležitým opatrením je správna poloha v spánku. Vhodne zvolený vankúš pri bolesti krčnej chrbtice zníži napätie krčnej chrbtice a zmierni bolesti ramena od krčnej chrbtice.

Ak spíte na chrbte alebo na boku, používajte vankúš, ktorý podoprie hlavu tak, že hlava aj krk sú v rovnakej úrovni ako zvyšok tela. Pozícia na bruchu nie je vhodná kvôli rotácii hlavy na jednu stranu.

Počas spánku by mala byť hlava v jednej línii s chrbticou. Ak je príliš vysoko alebo príliš nízko, svaly krku pracujú celú noc. Výsledkom je ranná bolesť, stuhnutosť alebo tlak v oblasti krku.

• anatomický tvar podporujúci prirodzené zakrivenie krku,
• pamäťová pena prispôsobujúca sa tvaru hlavy,
• stredne tvrdá podpora zabraňujúca prepadnutiu hlavy,
• výška zodpovedajúca polohe na chrbte alebo na boku.

Výmena vankúša pomáha najmä vtedy, keď sa ráno pravidelne budíte so stuhnutým krkom, bolesť krku sa objavuje najmä po spánku, počas dňa sa bolesť postupne mierne zlepšuje alebo je váš vankúš príliš vysoký, veľmi nízky, starý či preležaný.

Vankúš môže pomôcť zlepšiť komfort spánku, no nie vždy vyrieši celý problém. Chronické bolesti chrbtice spôsobené zdravotným problémom, bolesti spôsobené dlhým sedením alebo zlým držaním tela a problémy, ktoré vyžadujú fyzioterapiu alebo lekársku liečbu, samotný vankúš nevyrieši.

Ergonómia pri práci a používaní obrazoviek

Úľava od napätia krčnej chrbtice je možná aj pri práci na počítači. Dbajte na správne umiestnenie aj výšku monitora. Monitor by mal byť približne vo výške očí, chrbát opretý o stoličku a ramená uvoľnené.

Monitor umiestnite na stôl presne oproti vašej pracovnej stoličke - nemôžete sa naň pozerať s hlavou otočenou doprava alebo doľava. Ak sa na monitor pozeráte zhora, podložte si ho podstavcom pod monitor alebo balíkom kancelárskeho papiera.

Nastavte si správnu výšku pracovného stola, ktorá má tiež veľký vplyv na držanie pliec. Ak položíte lakeť na stôl, musí zvierať 90 stupňový uhol. V tejto pozícii sú plecia uvoľnené.

Pri práci, nielen na počítači, nezabúdajte na pravidelné prestávky a preťahovanie krku a ramien. Každých 45-60 minút by mal nasledovať pohyb alebo prestávka.

Ak máte sedavé zamestnanie, je dobré robiť si prestávky, osvojiť si správnu techniku sedenia a taktiež správne návyky pri sledovaní televízie, pri práci na počítači a používaní telefónu.

Prevencia bolesti krčnej chrbtice

Bolestiam krčnej chrbtice je možné predchádzať dodržiavaním rôznych preventívnych opatrení na poli zdravého životného štýlu a ergonómie. Základom je správna poloha hlavy tzv. v predĺžení chrbtice - hlava by nemala byť v neprirodzenom predklone, ani úklone do strany.

• pravidelný pohyb a posilňovanie svalov chrbta,
• správne držanie tela pri sedení aj chôdzi,
• prestávky pri práci s počítačom alebo mobilom,
• kvalitný matrac a vhodný vankúš,
• dostatočný oddych a znižovanie stresu,
• opatrnosť pri prudkých pohyboch a nosení ťažkých predmetov,
• udržiavanie dobrej fyzickej kondície,
• vyhýbanie sa fajčeniu.

Pravidelný pohyb môže predstavovať chôdza, joga, pilates, plávanie alebo aspoň krátke cvičenie približne 15-20 minút denne. Najlepšie je naučiť sa cvičiť pod dohľadom fyzioterapeuta, aby ste si ešte viac neuškodili.

Už 5-10 minút denného strečingu zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje napätie a pripravuje telo na záťaž. Tieto cviky by mali byť jednoduché, bez bolesti a vykonávané v pomalom tempe.

Majte stres a negatívne emócie pod kontrolou. Naučte sa správne dýchať a relaxovať. Doprajte si pravidelný pohyb a cvičenia na krčnú chrbticu. Dodržujte správnu životosprávu a vyváženú stravu.

Možné komplikácie dlhodobej bolesti

Pokiaľ nie sú bolesti krčnej chrbtice včas a správne liečené, môžu sa vyvinúť rôzne komplikácie. Bolesť môže pretrvávať a stať sa chronickou.

Bolesť a stuhnutosť môžu obmedziť pohyb v krčnej oblasti, čo môže ovplyvniť schopnosť otáčať hlavu alebo sa ohýbať. Môžu zhoršovať kvalitu spánku.

• chronická bolesť,
• depresia,
• nekvalitný spánok,
• obmedzený pohyb.

Perzistujúca bolesť, ktorá pretrváva viac ako 12 týždňov, si vyžaduje spoluprácu viacerých špecialistov, nevynímajúc návštevu psychoterapeuta či psychiatra.

tags: #bol #est #krcnej