Útlm centrálnej nervovej sústavy: mechanizmy, prejavy a význam jednotlivých častí CNS

Útlm centrálnej nervovej sústavy znamená zníženie aktivity mozgu a miechy, ktoré sa môže prejaviť spomalením reakcií, ospalosťou, zhoršenou koordináciou, poruchami vedomia, oslabením reflexov alebo zmenami dýchania. Závažnosť závisí od toho, ktorá časť CNS je postihnutá a aký rozsah má jej poškodenie alebo funkčné utlmenie.

Centrálnu nervovú sústavu tvoria mozog a miecha. Nervová sústava prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triedi, spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Čo je centrálna nervová sústava

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie, ktorých úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Centrálna nervová sústava je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju miecha a mozog. Periférnu nervovú sústavu tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia sa nervová sústava delí na mozgomiechový systém, ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Čo znamená útlm CNS

Útlm centrálnej nervovej sústavy je stav, pri ktorom sa znižuje schopnosť neurónov vytvárať, prenášať a spracúvať nervové vzruchy. Následkom môže byť spomalenie psychických procesov, zníženie bdelosti, ospalosť, porucha pozornosti, zhoršenie pamäti, nekoordinované pohyby alebo strata vedomia.

Útlm môže postihnúť jednotlivé funkcie alebo viacero systémov naraz. Ak zasiahne mozgovú kôru, prejavuje sa najmä poruchami vedomia, myslenia a správania. Ak zasiahne mozoček, vzniká porucha koordinácie a rovnováhy. Pri postihnutí mozgového kmeňa môže dôjsť k ohrozeniu dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku.

Nervový systém riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane toho, čo si myslíme, hovoríme alebo cítime. Tiež riadi komplikované procesy, ako sú myslenie, pamäť a pohyb, ako aj činnosti, ktoré naše telo vykonáva bez premýšľania, napríklad žmurkanie a dýchanie.

Funkcie nervovej sústavy súvisiace s útlmom

Nervová sústava má tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú, teda funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz.

• získavanie a vnímanie rôznych vnemov vrátane chuti, vône, zraku a zvukov,
• kombinovanie zmyslových informácií z rôznych častí tela a ich spracovanie,
• generovanie reakcií na dotyk, tlak, teplotu, bolesť a vibrácie,
• riadenie pohybov, rovnováhy a koordinácie,
• regulácia dýchania, srdcovej činnosti, trávenia a reakcií na stres,
• ovplyvňovanie spánku, učenia, pamäti, emócií a správania.

Motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy.

Úloha neurónov a gliových buniek

Neuróny využívajú elektrické a chemické signály na prenos správ do rôznych častí tela. Každý neurón je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín, ktorá pomáha nervom prenášať správy.

Najpočetnejšie gliové bunky CNS sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku, teda jazvu. Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy a ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Vysoko špecializované neuróny až na vzácne výnimky strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Gliové bunky si na rozdiel od nich schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Miecha a jej vzťah k útlmu CNS

Miecha je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je uložený v chrbticovom kanáli. Hlavnou funkciou miechy je nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa vo výške 1. až 2. driekového stavca, teda L1-L2, ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec. Kaudálne sa zužuje do útvaru conus medullaris a následne pokračuje ako zväzok nervov nazývaný cauda equina.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Miešny segment je úsek miechy, z ktorého vystupuje jeden pár miechových nervov. Miecha obsahuje motorické, senzitívne aj vegetatívne vlákna.

Stavba sivej a bielej hmoty

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Biela hmota obsahuje myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Sivá hmota má tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy ku kostrovým svalom. Zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie. Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Miechové korene a reflexný oblúk

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny, pričom nachádza sa na ňom zhrubnutina nazývaná spinálne ganglium. Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický.

Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv. Predné korene vedú odstredivé vlákna a zadné korene dostredivé vlákna. Miecha plní reflexnú a prevodovú funkciu.

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Skladá sa z receptora, dostredivej dráhy, reflexného centra v sivej hmote miechy, odstredivého nervového vedenia a efektora.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie a dostredivý neurón sa priamo spája s motorickým neurónom. Polysynaptické reflexy obsahujú jeden alebo viac interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.

V mieche sú uložené centrá pre nepodmienené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, sekréciu potu, napätie cievnych stien a niektoré pohlavné reflexy.

Mozog ako hlavné centrum riadenia

Mozog sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Najväčšia časť mozgu sa nazýva koncový mozog alebo veľký mozog. Súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a reč, ale ovplyvňuje aj ostatné oblasti mozgu.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň. Nachádzajú sa v ňom centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Obaly mozgu a mozgovomiechový mok

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny. Tvrdá mozgová plena je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky. Pavúčnica je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu. Cievnatka je vnútorná, bohato prekrvená vrstva, ktorá tesne prilieha na mozog a vniká do jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a chrániť citlivé nervové bunky pred mechanickým poškodením.

Časti mozgu významné pri útlme

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Centrálny kanál miechy sa v nej rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy, ako sú cicanie, hltanie, slinenie, kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V retikulárnej formácii sa nachádzajú najvyššie centrá pre riadenie dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku. Retikulárna formácia udržiava CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie, teda kóma.

Varolov most

Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Bielou hmotou prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.

Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania. Tieto respiračné centrá sú súčasťou retikulárnej formácie a usmerňujú dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček je uložený v zadnej lebečnej jame a tvorí ho dvojica hemisfér spojených červom. Na jeho povrchu je sivá hmota, ktorá tvorí kôru, zatiaľ čo biela hmota je uložená vo vnútri a vytvára charakteristický útvar nazývaný „strom života“.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii svalového tonusu, udržiavaní vzpriamenej polohy tela, orientácii v priestore, stoji, chôdzi a ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia. Akútnou príčinou poruchy koordinácie môže byť aj intoxikácia alkoholom.

Stredný mozog

Stredný mozog je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Obsahuje centrá reflexného pohybu očí a hlavy za zdrojom svetla, ako aj nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Červené jadro riadi svalový tonus a čierna hmota reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog a talamus

V medzimozgu je uložená III. mozgová komora. Thalamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením mnohých mozgových jadier.

Takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových, prechádzajú cez thalamus. Podnety buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí, preto ho nazývame bránou vedomia.

Thalamus sprostredkúva reakcie na čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé podnety a citovo ich prifarbuje. Porucha jeho funkcie môže meniť spracovanie zmyslových informácií a ovplyvňovať bdelosť i vedomie.

Retikulárna formácia a mechanizmus bdelosti

Retikulárna formácia je útvar, ktorý prechádza predĺženou miechou, Varolovým mostom a stredným mozgom. Má sieťovitý vzhľad a skladá sa z mnohonásobne prepojených jadier.

Je prepojená s ostatnými časťami CNS a má aktivačnú, inhibičnú, koordinačnú a spojovaciu funkciu. Zabezpečuje aj centrum dôležitých reflexov, ako sú sanie, prehĺtanie, kašľanie a zvracanie, a podieľa sa na riadení dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku.

Ak je aktivita retikulárnej formácie znížená, mozgová kôra nedostáva dostatočné aktivačné impulzy. Výsledkom môže byť ospalosť, znížená pozornosť, spomalené reakcie, porucha vedomia alebo kóma.

Možné príčiny útlmu CNS

Nervový systém môžu poškodiť alebo utlmiť choroby, trauma, toxické látky, tlak na nervové štruktúry, cievne príhody, infekcie, autoimunitné ochorenia a proces starnutia.

• Liečivá a iné látky: niektoré liečivá, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky môžu spôsobiť poškodenie alebo útlm nervovej sústavy.
• Úrazy: trauma môže poškodiť mozog, miechu alebo periférne nervy.
• Mŕtvica: pri zablokovaní alebo prasknutí cievy mozog nedostáva dostatok krvi a môže dôjsť k odumretiu časti mozgu.
• Tlak: zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť jeho funkciu.
• Infekcie, nádory a autoimunitné ochorenia: môžu narušiť funkciu nervových buniek a ich spojení.
• Metabolické ochorenia: diabetes môže viesť k neuropatii a ochorenie obličiek zvyšuje riziko poškodenia nervov.
• Starnutie: nervový signál sa môže spomaliť, reflexy sa môžu znížiť a môže sa zhoršiť citlivosť.

Pri útlme vyvolanom látkami môže byť súčasne narušená pozornosť, pamäť, koordinácia pohybu a schopnosť primerane reagovať. Ak je ovplyvnený mozgový kmeň, nebezpečným prejavom je spomalené alebo nepravidelné dýchanie.

Príznaky zníženej aktivity CNS

Prejavy závisia od príčiny, rozsahu a rýchlosti vzniku. Bežnými príznakmi porúch a stavov nervového systému sú:

• ospalosť a znížená bdelosť,
• spomalené reakcie,
• zhoršená pozornosť a pamäť,
• porucha koordinácie a rovnováhy,
• slabosť svalov alebo strata svalovej sily,
• mravčenie a strata citlivosti,
• zhoršenie vyjadrovania a porozumenia,
• nezrozumiteľná reč,
• dvojité videnie alebo strata zraku,
• tras, zášklby alebo záchvaty,
• bolesti hlavy,
• zmeny správania,
• poruchy vedomia až bezvedomie.

Pri poškodení mozočka prevláda ataxia a nekoordinované pohyby. Pri postihnutí miechy sa môžu objaviť poruchy citlivosti, svalová slabosť a výpadok reflexov pod miestom poškodenia. Pri postihnutí mozgového kmeňa môže byť narušené dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Kedy je potrebná okamžitá lekárska pomoc

Náhle zmeny vedomia, strata koordinácie alebo silná svalová slabosť vyžadujú okamžitú lekársku pomoc. Rovnako urgentné sú náhle poruchy videnia, silná alebo nezvyčajná bolesť hlavy, nesprávna reč, necitlivosť či brnenie končatín a náhle zmeny správania.

Osobitne závažné sú časté chvenie alebo tiky, strata koordinácie, náhla strata svalového pohybu a akékoľvek zhoršenie dýchania. Pri bezvedomí alebo podozrení na intoxikáciu je potrebné okamžite kontaktovať záchrannú zdravotnú službu.

Útlm CNS v detskom veku a neurovývin

Ak dieťa zápasí so zvládnutím vývinových úloh v motorickej, senzorickej, emocionálnej alebo akademickej oblasti, príčina môže spočívať v oneskorenom dozrievaní centrálnej nervovej sústavy.

Neuromotorická nezrelosť je termín, ktorý opisuje neukončený vývin a procesy dozrievania centrálnej nervovej sústavy. Tento stav môže vzniknúť v súvislosti so zdravotnými problémami matky počas tehotenstva, stresom, traumou, nepriaznivým priebehom pôrodu, zdravotnými komplikáciami po narodení alebo traumatizujúcimi udalosťami v neskoršom veku.

Oneskorené alebo nerovnomerné dozrievanie CNS môže ovplyvniť vývin reči, motoriky, pozornosti, emócií a školských zručností. Medzi problémy, pri ktorých sa tieto ťažkosti opisujú, patria poruchy učenia, dyspraxia, ADHD, poruchy vývinu reči, hyperaktivita, poruchy správania a poruchy autistického spektra.

Neurovývinová terapia je zameraná na integráciu primitívnych reflexov, rozvoj posturálnych reflexov, dozrievanie mozočka a rozvoj bilaterálnej integrácie. Vývinové cvičenia stimulujú neuromotorické a neurosenzorické systémy a ovplyvňujú neurofyziologické fungovanie centrálnej nervovej sústavy.

Neurovývinové a neurostimulačné prístupy sú nefarmakologické a neinvazívne. Ich využitie má vychádzať z detailnej diagnostiky neuromotorickej zrelosti a z posúdenia zdravotného stavu dieťaťa.

Vzťah CNS a hormonálnej regulácie

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme a odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie.

Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a po dlhší čas, od niekoľkých minút až po hodiny či dni. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Útlm CNS preto môže ovplyvniť nielen vedomie, pohyb a zmyslové spracovanie, ale aj autonómne funkcie, ktoré spolupracujú s hormonálnou reguláciou organizmu.

tags: #centralna #nervova #sustava #utlm