Injekcia proti rakovine mozgu: vakcíny a nové imunoterapie vo výskume

Injekcia proti rakovine mozgu dnes neoznačuje jeden univerzálny schválený liek, ktorý by dokázal odstrániť všetky nádory mozgu. Výskum však prináša viacero sľubných prístupov: terapeutické vakcíny zamerané na konkrétne mutácie, personalizované mRNA vakcíny pripravené podľa nádoru pacienta a experimentálne imunoterapie, ktoré sa snažia aktivovať obranyschopnosť priamo proti glioblastómu.

Najpokročilejšie výsledky pochádzajú z malých alebo špecificky zameraných klinických štúdií. Pri niektorých vakcínach proti glioblastómu sa pozorovalo predĺženie prežívania, pri vakcíne zameranej na mutáciu IDH1 bolo po ôsmich rokoch nažive 66 percent účastníkov, no veľká kontrolovaná štúdia má ešte len potvrdiť, do akej miery možno tieto výsledky pripísať samotnému očkovaniu.

Prečo sa nádory mozgu liečia ťažko

Možnosti terapie pri nádoroch mozgu sú limitované. Chirurgické odstránenie nádoru nie je vždy možné. Ak aj je nádor operovateľný, nemusí sa ho podariť odstrániť úplne. Súčasťou štandardnej liečby sú chemoterapia a rádioterapia, ktoré majú tiež svoje limity.

Glioblastóm patrí medzi tie najobávanejšie typy rakoviny. Je to rýchlo rastúci a najčastejší malígny nádor mozgu, ktorý si vyžaduje mimoriadne náročnú liečbu. Jeho lokalizácia v tak kritickom orgáne, akým je mozog, výrazne komplikuje chirurgické zákroky a zároveň sťažuje dodanie liečiv k nádoru.

V súčasnosti glioblastóm zostáva nevyliečiteľným ochorením. Pacienti sa spoliehajú na kombináciu chirurgických zákrokov, rádioterapie a chemoterapie, ktoré im môžu predĺžiť život, ale len zriedka vedú k úplnému uzdraveniu.

Glioblastóm je najbežnejšou formou rakoviny mozgu a bohužiaľ je aj najagresívnejšia. Liečba zahŕňa kombináciu chirurgického odstránenia, ožarovania a chemoterapie, avšak ochorenie sa takmer vždy vráti.

Vedci sa domnievajú, že jedným dôvodom neúspešnej liečby je skutočnosť, že glioblastóm obsahuje viacero druhov buniek, a doteraz dostupné lieky neboli schopné bojovať proti všetkým.

Nádory mozgu na Slovensku

Na Slovensku je nádor mozgu ročne diagnostikovaný približne 700 až 800 pacientom. Predstavuje asi 1,5 percenta zo všetkých zhubných nádorových ochorení. Nádory mozgu sa objavujú častejšie u mužov.

Z hľadiska veku sa toto ochorenie vyskytuje častejšie v dvoch skupinách, a to u detí mladších ako 5 rokov a u dospelých nad 60 rokov.

Existuje hneď niekoľko typov mozgových nádorov, okrem iných sú to napríklad: gliómy (z buniek podporného mozgového tkaniva), meningeómy (z buniek mozgových obalov), neurinómy (nádory na mozgovomiechových nervoch), meduloblastómy (objavujú sa hlavne u detí a môžu sa šíriť mozgovomiechovým mokom) a mnohé ďalšie.

Terapeutická vakcína nie je preventívne očkovanie

Očkovanie vnímame predovšetkým ako prevenciu proti prepuknutiu rôznych ochorení alebo ako opatrenie, ktorým zmiernime imunitnú reakciu organizmu, aby malo ochorenie miernejší priebeh. V prípade vakcíny, ktorú dostali účastníci štúdie, išlo o terapeutické očkovanie, ktorého cieľom je zničiť nádor aktiváciou imunitného systému.

Terapeutická vakcína teda nie je určená zdravému človeku na ochranu pred vznikom rakoviny. Jej cieľom je pomôcť imunitnému systému rozpoznať a napadnúť nádorové bunky u pacienta, ktorý už nádor má alebo ho podstúpil chirurgicky odstrániť.

V onkológii sa objavila koncepcia využitia podobného mechanizmu úplne iným spôsobom. Namiesto prípravy organizmu na kontakt s cudzím patogénom je možné naučiť jeho imunitný systém rozpoznávať charakteristické znaky nádorových buniek.

Rakovinová bunka pochádza z vlastných buniek pacienta. Imunitný systém je veľmi účinný v rozpoznávaní štruktúr, ktoré by sa normálne v tele nemali nachádzať. Vírus alebo baktéria sú preň cudzie organizmy. Rakovinová bunka je však zmenenou verziou bunky, ktorú organizmus celý život považoval za vlastnú.

Nádor túto situáciu využíva. Mutácie môžu meniť fungovanie buniek, ale zároveň časť zmien zostáva natoľko podobná normálnym štruktúram, že imunitný systém má problém ich účinne rozpoznať. Navyše nádory môžu aktívne potláčať imunitnú odpoveď.

Vakcína zameraná na mutáciu IDH1

Výskumný tím z Nemeckého centra pre výskum rakoviny, Univerzitnej nemocnice v Mannheime, Univerzitnej kliniky v Heidelbergu a ďalších výskumných inštitúcií skúmal novú stratégiu očkovania proti určitým zhubným nádorom mozgu.

O osem rokov neskôr výskumný tím uverejnil v odbornom časopise Nature výsledky dlhodobého sledovania. V rámci štúdie dostalo 33 pacientov a pacientiek očkovanie ako doplnok štandardnej liečby (chirurgického odstránenia nádoru, rádioterapie a chemoterapie).

Výsledky sú dôvodom na opatrný optimizmus. 66 percent účastníkov štúdie bolo po ôsmich rokoch stále nažive, 42 percentám účastníkov sa nádor počas tohto obdobia opäť nezväčšil.

V prípade terapie, ktorú vyvinul Michael Platten a jeho tím, je vakcína zameraná na génovú mutáciu vyskytujúcu sa iba pri určitých typoch mozgových nádorov. Všetkých 33 účastníkov trpelo totiž astrocytómami vysokého stupňa.

Astrocytómy patria medzi gliómy a sú jednými z najčastejších nádorov centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Odborníci rozlišujú štyri stupne závažnosti od benígnych až po vysoko agresívne.

Astrocytómy tretieho a štvrtého stupňa spája určitá génová mutácia. Práve na ňu je cielená nová vakcína. Ide o gén kódujúci enzým IDH1.

Vplyvom genetickej zmeny dôjde k zámene aminokyseliny v proteíne IDH1, čím vznikne nová proteínová štruktúra, takzvaný neoepitop.

„Zvláštnosťou je, že neoepitop na jednej strane stimuluje rast nádorov, na druhej strane je však imunitným systémom pacienta rozpoznaný ako cudzorodý, a tak je ideálnou cieľovou štruktúrou imunoterapie.“

Ako vakcína aktivuje imunitu

Vedcami vyvinutá peptidová vakcína aktivovala imunitný systém dvoma spôsobmi. Vytvorili sa T-bunky, ktoré priamo bojovali proti zmutovaným bunkám, a B-bunky, ktoré tvorili protilátky proti nádoru.

Cieľom terapie je „zabrániť po ukončenej liečbe, v tomto prípade rádiochemoterapie, aby sa nádor vrátil“, hovorí Platten.

Ulrich Herrlinger, riaditeľ oddelenia neuroonkológie Univerzitnej kliniky v Bonne, ktorý sa na štúdii nepodieľal, vníma prácu svojich kolegov ako nádej pre pacientov.

Herrlinger hovorí, že vysoko diferencované astrocytómy majú „takmer stopercentnú pravdepodobnosť, že sa vrátia, budú ďalej rásť a nakoniec sa stanú neliečiteľnými“.

Ak by sa podarilo trvalo udržiavať imunitný systém v aktívnom stave, znamenalo by to nádej na dlhodobé potlačenie nádoru.

Prečo výsledky zatiaľ nemožno považovať za definitívny dôkaz

Napriek tomu sa odborníci Herrlinger, ako aj autor štúdie Platten zhodujú na tom, že pri interpretácii údajov je namieste opatrnosť.

„Zo súboru 33 pacientov nemožno vyvodzovať jednoznačné závery,“ vysvetľuje Herrlinger. Ďalším krokom musí byť podľa neho kontrolovaná, randomizovaná štúdia.

Takáto štúdia je už v štádiu príprav. V marci 2027 sa má začať projekt s viac ako 200 pacientkami a pacientmi.

„V súčasnosti hovoríme o období deviatich rokov, kým budeme mať skutočne spoľahlivé výsledky štúdie,“ uviedol Platten.

Až vtedy sa ukáže skutočná efektivita očkovania, ako aj to, či môžu posilňovacie dávky imunitnú odpoveď ešte zvýšiť.

Personalizovaná mRNA vakcína proti glioblastómu

Glioblastóm je jednou z najsmrteľnejších rakovín s niekoľkými dostupnými možnosťami liečby. Teraz malá klinická štúdia na ľuďoch demonštrovala sľubné výsledky mRNA vakcíny, ktorá rýchlo zhromaždí imunitný systém, aby bojoval proti rakovinovým nádorom.

Nová štúdia z Floridskej univerzity by mohla čoskoro pridať lepšiu možnosť pre pacientov v podobe mRNA vakcíny proti rakovine. Ukázalo sa u myší, psov a teraz aj u ľudí, že táto technológia, najlepšie známa vďaka vakcínam proti ochoreniu COVID-19, rýchlo upozorňuje imunitný systém, aby napadol glioblastóm efektívnejšie.

Táto malá klinická štúdia, ktorá bola schválená americkým úradom pre kontrolu potravín a liečiv FDA, bola navrhnutá na testovanie bezpečnosti a uskutočniteľnosti a zahŕňala iba štyroch pacientov s glioblastómom.

RNA bola extrahovaná z nádoru každého pacienta po jeho chirurgickom odstránení, potom bola mRNA amplifikovaná a zabalená do zhlukov častíc. Vakcína sa potom vstrekla pacientom, kde vyvolala imunitnú odpoveď.

Tím hovorí, že v súčasnosti je príliš skoro na úplné posúdenie klinických účinkov, ale pacienti strávili viac času bez ochorenia a prežili dlhšie, ako sa očakávalo.

Ďalej sa uskutoční rozšírená fáza I štúdie, ktorá zahŕňa až 24 pacientov, aby sa určila optimálna a bezpečná dávka. Ďalšia fáza by mala zahŕňať 25 detí.

Ako funguje mRNA prístup

Molekuly mRNA sú v podstate prírodné plány, ktoré bunkám hovoria, ktoré proteíny majú produkovať. Tým, že ich skonštruujete tak, aby produkovali neškodné verzie proteínov spojených s patogénmi, môže byť imunitný systém vycvičený, aby bojoval proti skutočnej veci, ak sa objaví.

DNA možno prirovnať k obrovskej knižnici uchovávajúcej inštrukcie potrebné pre bunky. Bunka však nemusí zakaždým využívať celú túto knižnicu priamo. V mnohých procesoch používa sprostredkovanú kópiu informácie potrebnej na vykonanie konkrétnej úlohy.

Túto funkciu plní informačná RNA, teda mRNA. Je to krátkodobý nosič informácie, ktorý bunka využíva na produkciu určitých bielkovín.

Technológia mRNA umožňuje dodať do organizmu takúto inštrukciu kontrolovaným spôsobom. Bunky ju môžu prečítať a na jej základe vytvoriť konkrétnu bielkovinu alebo jej fragment, pričom samotná molekula mRNA sa následne rozpadne.

V prípade intismeranu sa inštrukcia týka neoantigénov charakteristických pre nádor konkrétneho pacienta. Intismeran obsahuje syntetickú mRNA navrhnutú na základe mutácií zistených v nádore pacienta.

Treba zdôrazniť, že mRNA tu nie je látkou, ktorá priamo zabíja nádorové bunky. Jej úlohou je „len“ dodať inštrukciu. Zvyšok práce vykonáva imunitný systém pacienta.

Personalizácia podľa konkrétneho nádoru

Intismeran nie je prípravok, ktorý by sa dal podať zdravej osobe, aby ju ochránil pred vznikom nádoru. Skúmaná terapia má v súčasnosti liečebný charakter a používa sa u pacientov, ktorí už mali diagnostikovaný a odstránený nádor.

Po operácii totiž môžu v tele zostať jednotlivé nádorové bunky, ktoré nemožno zistiť štandardnými vyšetreniami. Ak prežijú, môžu po čase viesť k recidíve alebo vzniku metastáz.

Práve preto má byť terapia akýmsi dodatočným „školením“ pre imunitný systém na základe informácií z už odstránených častí nádoru.

Organizmus prostredníctvom „vakcíny“ dostáva informácie, ktoré mu umožňujú rozpoznať charakteristické znaky predtým odstráneného nádoru a označiť ich ako hrozbu pre imunitný systém.

Ak niekde v tele zostali bunky s týmito znakmi, aktivovaný imunitný systém ich môže nájsť a zničiť.

Neoantigény ako molekulárne značky nádoru

Každá bunka obsahuje DNA, teda zápis informácií potrebných na jej fungovanie. Mutácie môžu tento zápis meniť. Ak sa zmena týka génu kódujúceho bielkovinu, môže viesť k vzniku zmenenej verzie tejto bielkoviny.

Fragmenty takýchto zmenených bielkovín môžu byť prezentované imunitnému systému. Ak sú dostatočne odlišné od normálnych štruktúr, môžu byť rozpoznané T-lymfocytmi.

Takéto pre nádor charakteristické antigény vzniknuté v dôsledku mutácií sa nazývajú neoantigény. Sú jedným z najdôležitejších prvkov celej koncepcie personalizovanej vakcíny.

Jeden pacient môže mať vo svojom nádore určitý súbor mutácií, zatiaľ čo druhý, aj keď má tiež melanóm, môže mať úplne iný súbor zmien. Práve preto by jedna univerzálna mRNA vakcína nestačila pri takejto terapii.

Od odberu nádoru po výrobu vakcíny

Proces prípravy intismeranu sa teda začína materiálom odobratým od pacienta. Vedci musia najprv zistiť, aké genetické zmeny sa v bunkách jeho nádoru vyskytujú.

Sekvenovanie umožňuje prečítať príslušnú časť genetickej informácie a porovnať ju s materiálom zo zdravých buniek. Takto možno nájsť mutácie charakteristické pre konkrétny nádor.

Samotné nájdenie mutácií však problém nerieši. Človek môže mať v nádorových bunkách veľmi veľa genetických zmien, ale len časť z nich bude dobrým cieľom pre imunitný systém.

Treba teda určiť, ktoré mutácie vedú k vzniku antigénov a ktoré môžu byť účinne prezentované T-lymfocytom. Práve tu zohráva veľkú úlohu bioinformatická analýza.

Na analýzu sa preto používajú zložité algoritmy, ktoré hodnotia potenciálne neoantigény. Do úvahy sa môže brať napríklad to, či daná mutácia vedie k vzniku určitého fragmentu bielkoviny, či takýto fragment môže byť prezentovaný imunitnému systému a aká je pravdepodobnosť jeho rozpoznania T-lymfocytmi.

V prípade intismeranu sú vybrané informácie následne zapísané do jednej syntetickej molekuly mRNA. Prípravok môže kódovať až 34 neoantigénov charakteristických pre konkrétneho pacienta.

Úloha T-lymfocytov a inhibície kontrolných bodov

Bunky prezentujúce antigén môžu ukázať imunitnému systému fragmenty bielkovín vzniknutých na základe informácie zapísanej v mRNA. T-lymfocyty vybavené vhodnými receptormi môžu takýto fragment rozpoznať a byť aktivované.

Po aktivácii môžu T-lymfocyty hľadať bunky, ktoré majú zodpovedajúce antigény. Ak nájdu nádorovú bunku prezentujúcu správny znak, môžu ju napadnúť.

Samotné určenie cieľa imunitnému systému však nemusí stačiť. Nádory majú mnoho spôsobov, ako obmedziť aktivitu T-lymfocytov.

Pembrolizumab, teda účinná látka lieku Keytruda, je inhibítorom kontrolného bodu PD-1. Zjednodušene povedané, umožňuje obmedziť jeden z mechanizmov tlmiacich aktivitu T-lymfocytov.

V kombinácii s intismeranom tak vzniká terapia využívajúca dva rôzne prvky: vakcína má dodať imunitnému systému informácie o tom, čo má hľadať, a pembrolizumab má pomôcť udržať odpoveď T-lymfocytov proti nádoru.

mRNA vakcína a výsledky pri melanóme

Personalizovaná mRNA „vakcína“ proti rakovine dosiahla v štúdii fázy 3 pozitívne výsledky. Ako sme písali už v samostatnom článku, firmy oznámili pozitívne výsledky tretej fázy štúdie INTerpath-001, v ktorej bola hodnotená vakcína Intismeran, predtým označovaná ako mRNA-4157 alebo V940.

Štúdie sa zúčastnilo 1137 pacientov so štádiom IIB-IV melanómu, ktorým bol nádor chirurgicky odstránený. Terapia bola podávaná spolu s pembrolizumabom, známym pod názvom Keytruda.

Štúdia preukázala dostatočne dlhý čas bez recidívy ochorenia a kľúčový čas bez výskytu vzdialených metastáz. Úplné klinické údaje však majú byť predstavené neskôr, preto v súčasnej fáze ešte nemožno povedať, aký vplyv bude mať terapia na celkové prežívanie pacientov.

Výsledky z augusta 2026 treba interpretovať s určitou rezervou. Moderna a MSD/Merck neoznámili vytvorenie univerzálneho lieku na rakovinu.

Oznámili pozitívny výsledok tretej fázy štúdie konkrétnej personalizovanej mRNA terapie používanej v kombinácii s Keytrudou u pacientov s vysokým rizikom recidívy melanómu po úplnom odstránení nádoru.

Na tvrdenie, že vznikla univerzálna „vakcína proti rakovine“, je však rozhodne priskoro.

Nosné kvapky ako experimentálna cesta k mozgu

Agresívne nádory mozgu možno čoskoro narazia na prekážku, ktorú by nikto nečakal. Experimenty s nosnými kvapkami priniesli sľubné výsledky.

Vedci úspešne testovali špeciálne upravené nosné kvapky, ktoré dokázali u myší aktivovať imunitný systém mozgu s cieľom oslabiť zhubný glioblastóm.

Tento prelomový objav naznačuje, že boj proti nádorom v mozgu by sa mohol čoskoro uberať menej invazívnou a pritom vysoko cielenou cestou.

Prečo je nosová aplikácia zaujímavá

Zákernosť glioblastómov spočíva v ich schopnosti vyhnúť sa pozornosti imunitného systému - sú známe ako takzvané „studené tumory“.

Na rozdiel od „teplých tumorov“, ktoré vyprovokujú obrannú reakciu tela, „studené“ zostávajú bez povšimnutia.

Vedcom sa však podaril pozoruhodný prielom: vďaka špeciálnym nanoštruktúram, nazývaným sférické nukleové kyseliny (SNA), dokázali účinne „prebudiť“ spiace imunitné dráhy priamo v mozgu.

Tím vedcov prišiel s elegantným a prekvapivo jednoduchým riešením: použitím nosových kvapiek.

Experimenty na myšiach ukázali povzbudivé výsledky. Tieto nosné kvapky nielenže prispeli k zmenšeniu nádorov, ale čo je kľúčové, dokázali „zahriať“ inak imunosuprimované prostredie glioblastómu.

„V našej súčasnej práci ukazujeme, že nové SNA nielen zmenšujú nádory, ale aj ‘zahrievajú’ inak chladné, imunosuprimované prostredie nádoru, vďaka čomu inhibítory kontrolných bodov fungujú oveľa lepšie - presne ten typ imunitného preprogramovania, ktorý by sme u pacientov dúfali dosiahnuť,“ vysvetlil Stegh, poukazujúc na synergický potenciál tejto metódy.

• Neinvazívny spôsob dodania liečiva.
• Priame cielenie do mozgu, obchádzajúc krvno-mozgovú bariéru.
• Znížené systémové vedľajšie účinky.
• Schopnosť „zahrievať“ imunitne potlačené nádory.

Hoci sú tieto zistenia mimoriadne nádejné, vedci upozorňujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sa potvrdila bezpečnosť a účinnosť tejto metódy u ľudí.

Je pravdepodobné, že nosné kvapky nebudú samostatným liekom, ale skôr silným doplnkom k existujúcim terapiám.

Vakcína z dendritických buniek pri glioblastóme

Povzbudzujúce výsledky dosiahli u najčastejšieho a najagresívnejšieho nádoru na mozgu u dospelých, počas testovania na medzinárodnej klinike, pomocou vakcíny proti mozgovému nádoru.

Podľa výsledkov výskumov, ktoré boli publikované v odbornom časopise Journal of Translational Medicine, pacientom s glioblastómom značne predĺžila život jedna imunoterapeutická vakcína.

Vedci testovali 331 pacientov v Nemecku, v Spojenom kráľovstve, v Amerike a v Kanade. Popri klasickej liečbe podali 232 pacientom imunoterapeutickú vakcínu, kým ostatní dostali placebo - čiže injekciu bez účinnej látky.

Pre očkovaciu látku použili imunobunky z pacientovho organizmu, spomedzi nich tzv. dentrické bunky, následne ich zmiešali so vzorkou nádoru pacienta.

Vakcínu aplikovali do organizmu pacienta, kde jeho imunitný systém rozpoznal znovu útočiacu rakovinu.

Prežívanie v štúdii

Počas výskumu, trvajúceho 11 rokov, prežili pacienti v priemere viac ako 23 mesiacov po operácii, sto pacientov žilo po operácii až 40,5 mesiacov.

Jeden pacient po operácii žil dokonca viac ako sedem rokov, čo je najdlhší čas života po takejto operácii.

Nakoľko výskum ešte nie je ukončený, zatiaľ sa nevie kto dostal vakcínu a kto placebo. Pokiaľ však budú testy ukončené, výsledky budú analyzované na základe týchto poznatkov.

Výsledky tejto štúdie nemožno automaticky preniesť na všetkých pacientov s nádormi mozgu. Glioblastóm je biologicky rôznorodé ochorenie a účinnosť imunoterapie môže závisieť od typu nádoru, jeho mutácií, celkového zdravotného stavu pacienta aj od kombinácie s chirurgickou, chemickou a ožarovacou liečbou.

Amivantamab nie je vakcína proti rakovine mozgu

Nový liek s názvom amivantamab testovali odborníci na viac než stovke ľudí trpiacich rakovinou v oblasti hlavy a krku. Všetkých spájalo to, že ich ochorenie sa po predchádzajúcej liečbe vrátilo alebo ďalej postupovalo.

Amivantamab však nie je vakcína proti rakovine mozgu a výsledky opísanej štúdie sa týkajú opakujúcej sa alebo metastatickej rakoviny hlavy a krku.

Liek sa v súčasnosti testuje v približne 60 klinických štúdiách, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na jeho schopnosť bojovať proti rakovine pľúc, ale používa sa aj na liečbu kolorektálneho karcinómu, rakoviny mozgu a žalúdka.

Výsledky pri rakovine hlavy a krku

Medzinárodná štúdia vedená londýnskym Inštitútom pre výskum rakoviny (ICR) testovala liek amivantamab u pacientov s opakujúcou sa alebo metastatickou rakovinou hlavy a krku.

Išlo o pacientov, ktorých ochorenie naďalej postupovalo napriek štandardnej liečbe. Výsledky prekvapili aj samotných odborníkov.

Do štúdie OrigAMI-4 sa zapojilo 102 pacientov z 55 nemocníc v 11 krajinách. Všetci dostávali výhradne amivantamab, ktorý vyvíja spoločnosť Johnson & Johnson.

Nádory sa zmenšili u 42 % pacientov. Zo 102 účastníkov štúdie zaznamenalo 43 ľudí výraznú odpoveď na liečbu.

U 15 pacientov nádory úplne zmizli a ďalších 28 zaznamenalo ich výrazné zmenšenie.

Vedci zistili, že prvé známky účinku sa objavili približne po šiestich týždňoch od začiatku liečby. Polovica pacientov liečených amivantamabom žila po začatí terapie viac ako 12,5 mesiaca, čo je pri tomto type pokročilej rakoviny povzbudivý výsledok.

Medián času, počas ktorého sa ochorenie nezhoršovalo, predstavoval viac ako šesť a pol mesiaca.

Ako amivantamab účinkuje

Amivantamab patrí medzi takzvané bispecifické monoklonálne protilátky. Súčasne blokuje dva mechanizmy, ktoré rakovinové bunky využívajú na rast a prežitie.

Prvým je receptor EGFR (epidermálny rastový faktor), ktorý podporuje rast nádoru. Druhým je dráha MET, ktorú rakovinové bunky často využívajú na únik pred liečbou.

Liek má zároveň tretí účinok - pomáha aktivovať imunitný systém, aby účinnejšie útočil na nádorové bunky.

Amivantamab je biologická liečba- účinkuje tak, že sa zameriava na proteín, ktorý pomáha nádorom rásť, a blokuje dráhu, ktorú rakovinové bunky používajú na to, aby odolali liečbe.

Okrem toho nasmeruje imunitný systém na nádor a aktivuje prirodzenú obranyschopnosť tela, aby pomohol s liečbou.

Spôsob podania a obmedzenia výsledkov

Na rozdiel od mnohých onkologických terapií sa nepodáva infúziou do žily. Lekári ho aplikujú jednoduchou podkožnou injekciou, čo pacientom skracuje čas strávený v zdravotníckych zariadeniach a zároveň uľahčuje poskytovanie liečby v ambulanciách.

Pacienti dostávali injekciu raz za tri týždne. Vedľajšie účinky boli prevažne mierne až stredne závažné a menej ako desať pacientov muselo liečbu ukončiť pre nežiaduce reakcie.

Amivantamab je už schválený na liečbu viacerých podtypov rakoviny pľúc a používa sa v rôznych štádiách ochorenia.

Aktuálne prebieha približne 60 klinických štúdií, ktoré skúmajú jeho účinok pri rakovine pľúc, hrubého čreva, žalúdka či mozgu.

Samotná skutočnosť, že sa liek skúma pri rakovine mozgu, ešte neznamená, že ide o overenú injekciu určenú na bežnú liečbu všetkých pacientov s nádormi mozgu.

Čo možno od týchto terapií očakávať

Nové prístupy majú spoločný cieľ: prekonať schopnosť nádorov ukrývať sa pred imunitným systémom a prinútiť obranyschopnosť, aby rozpoznala nádorové bunky ako nebezpečné.

Vakcína zameraná na IDH1 využíva špecifickú mutáciu prítomnú pri určitých astrocytómoch. Personalizovaná mRNA terapia využíva genetické informácie z konkrétneho nádoru pacienta. Dendritická vakcína kombinuje vlastné imunitné bunky pacienta so vzorkou jeho nádoru.

Nosné kvapky so sférickými nukleovými kyselinami sa pokúšajú dostať imunomodulačný signál do mozgu neinvazívnou cestou. Amivantamab pri iných nádoroch blokuje rastové a únikové mechanizmy a zároveň podporuje imunitný útok.

Každý z týchto prístupov je však v inej fáze vývoja a skúma sa pri odlišných typoch nádorov. Výsledky z jednej diagnózy nemožno automaticky považovať za dôkaz účinnosti pri inom nádore.

Príčina vzniku mozgových nádorov nie je úplne objasnená. Dedičnosť, pôsobenie rádioaktívneho žiarenia, niektorých chemických látok alebo vírusov sa uvádzajú ako možné faktory, no kompletný zoznam spúšťacích mechanizmov nie je presne zmapovaný.

Pre pacientov preto zostáva rozhodujúce, aby o možnosti klinickej štúdie, experimentálnej vakcíny alebo imunoterapie rozhodoval multidisciplinárny tím podľa presného typu nádoru, jeho genetických vlastností, rozsahu ochorenia a predchádzajúcej liečby.

tags: #injekcia #proti #rakovine #mozgu