Cervikobrachiálny syndróm CBS: príznaky, príčiny, diagnostika, liečba a cvičenie

Cervikobrachiálny syndróm (CBS) je koreňový syndróm charakterizovaný bolesťami začínajúcimi v šiji a vystreľujúcimi do hornej končatiny a objektívnymi koreňovými príznakmi. Cervikobrachiálny syndróm je stav charakterizovaný intenzívnou bolesťou, slabosťou a obmedzením pohyblivosti, ktoré vychádzajú z oblasti krku, cez ramená až do rúk.

Tento syndróm je spôsobený kompresiou alebo dráždením nervových štruktúr v oblasti krčnej chrbtice a ramenného pletenca. CB syndróm ovplyvňuje každodenné aktivity a kvalitu života pacientov. Typicky sa prejavuje bolesťami, ktoré vyžarujú z krčnej oblasti do ramien, paží alebo rúk.

Čo je cervikobrachiálny syndróm

CB syndróm, odborne známy ako cervikobrachiálny syndróm, predstavuje zdravotný problém, ktorý postihuje oblasť krčnej chrbtice a horných končatín. Cervikobrachiálny syndróm je súbor ťažkostí, ktoré vznikajú v dôsledku podráždenia nervov a svalov v oblasti krčnej chrbtice.

Podobne ako pri cervikokraniálnom syndróme, aj v tomto prípade ide o bolesť, ktorej zdrojom je krčná chrbtica. Rozdiel je však v tom, že bolesť vystreľuje do ramena a odtiaľ aj do ruky a prstov na ruke.

Základným mechanizmom je často kompresia, teda stlačenie nervov alebo svalov v oblasti krčnej chrbtice. V dôsledku toho môžete cítiť nepohodlie, ktoré sa môže prejaviť ako bolesť šíriaca alebo mravčenie šíriace sa po ruke, čo veľa krát môže byť mimoriadne nepríjemné a obmedzujúce.

Niektorí pacienti zároveň hlásia aj sekundárne symptómy, ako sú bolesti hlavy a závraty, čo zvyšuje zložitosť tohto stavu. CB syndróm nie je len otázkou fyzického zdravia - môže mať dopad aj na psychiku človeka.

Čo spôsobuje cervikobrachiálny syndróm

Pravdou je, že cervikobrachiálny syndróm môže mať mnoho príčin. CB syndróm je spôsobený kompresiou alebo podráždením nervových štruktúr v oblasti krčnej chrbtice a ramenného pletenca.

• Stláčanie nervov v krčnej chrbtici: Častou príčinou je stláčanie nervových koreňov v krčnej chrbtici kvôli degeneratívnym zmenám, ako sú hernie medzistavcových platničiek, výrastky kostí (osteofyty), spondylóza alebo iné poruchy chrbtice.
• Zranenia: Úrazy krčnej chrbtice spôsobené nehodami, pádmi alebo športovými aktivitami prispievajú k rozvoju CB syndrómu.
• Nesprávne držanie tela: Dlhodobé zlé držanie tela pri sedení alebo státí, či nevhodné polohy pri spánku môžu vyvolať nadmerný tlak a stres na krčnú chrbticu a nervové štruktúry.
• Opakované pohyby: Opakované pohyby, ako sú zdvíhanie ťažkých predmetov, opakované gestá v práci alebo pri športe spôsobujú nadmerné opotrebenie a podráždenie nervových štruktúr v krčnej chrbtici a ramennom pletenci.
• Svalové dysbalancie: Nerovnováha svalov krčnej chrbtice a ramenného pletenca vedie k nadmernému ťahu a tlaku na nervové štruktúry.

V súčasnej dobe, keď mnohí z nás trávia hodiny sedením pred počítačom alebo pri stoloch, je dlhodobé sedenie často hlavným pôvodcom problémov. Ale nehody, zranenia alebo iné traumy môžu tiež vyústiť do tohto syndrómu.

Jednou z hlavných príčin CB syndrómu je nevhodné držanie tela. Pri dlhom sedení, napríklad pri počítači, dochádza k nadmernému zaťažovaniu krčnej chrbtice.

Chrbtica je prirodzene zakrivená, ale nevhodné polohy hlavy a ramien toto zakrivenie narušujú. Ďalšou príčinou môžu byť degeneratívne zmeny v oblasti chrbtice, ako je artróza alebo výhrez medzistavcovej platničky.

Tieto stavy vedú k utláčaniu nervov, čo spôsobuje bolesť, mravčenie alebo oslabenie svalov. Príčinou môžu byť aj degeneratívne zmeny medziobratlových platničiek (tzv. spondylóza), ktoré následne tlačia na miechu a nervové korene.

Ďalším degeneratívnym procesom postihujúcim nielen krčnú chrbticu je spondylartróza. Jedná sa o postihnutie tela obratle a medziobratlovej destičky.

Vplyvom zníženia medziobratlovej destičky dôjde k zmene tlaku na medziobratlové kĺby a tvorbe výrastkov - osteofytov. Osteofyty potom zužujú chrbticový kanál a utláčajú miechu. Bolesti môže spôsobiť aj blokáda alebo výhrez platničky.

Príznaky cervikobrachiálneho syndrómu

Cervikobrachiálny syndróm je komplex príznakov, ako napríklad vystreľovanie bolesti a tŕpnutie rúk, ramien, alebo prstov. Ako sme načrtli vyššie, cervikobrachiálny syndróm môže mať niekoľko rôznych symptómov, ktoré závisia aj od vážnosti tohto stavu.

• Bolesť krku a končatín
• Mravčenie v rukách
• Slabosť
• Obmedzený pohyb
• Tŕpnutie a necitlivosť
• Svalové spazmy a stuhnutosť
• Obmedzený rozsah pohybu

Bolesť krku, ramena a ruky

Pre tých, čo trpia cervikobrachiálnym syndrómom, je bolesť často prvým a najvýraznejším príznakom. Táto bolesť môže mať rôznu intenzitu, od miernych pichavých pocitov po intenzívne pálenie alebo bodavú bolesť.

Začína často v krčnej oblasti, odkiaľ sa môže šíriť cez ramená až do rúk, končiac pri koncoch prstov. Hlavným prejavom CB syndrómu je bolesť vystreľujúca z krčnej oblasti do ramena a ruky.

Bolesť krku do ruky - pálivá, vystreľujúca, často jednostranná, zhoršená pri otočení či záklone krku. Takáto bolesť môže byť obzvlášť závažná počas námahy alebo po dlhom období v jednej polohe.

Bolesť sa zhoršuje pri otáčaní, nakláňaní hlavy alebo iných pohyboch krčnej chrbtice. Bolesť sa zvýši pri pohybe hlavou, tlakom na temeno hlavy, kašľom, kýchnutím.

Mravčenie, tŕpnutie a necitlivosť

Tieto pocity sú často popisované ako "štiplavé", "páliace", alebo "pocit mravcov v ruke" a súvisia s dráždením alebo stlačením nervov. Mravčenie môže byť podobné pocitu, keď vám "stŕpne" noha.

Tŕpnutie je jedným z neurologických prejavov útlaku nervu. Parestézie - mravčenie, "elektrizovanie", necitlivosť v konkrétnych prstoch: C6 často palec, C7 ukazovák/prostredník, C8 prstenník/malíček.

Od lokalizácie blokády krčných stavcov závisí miesto tŕpnutia, keďže z krčnej chrbtice vedú nervy do pleca, celej paže až k prstom na ruke. V prípade stavca C4 sa bolesť prejaví hlavne v šiji, C5 zasiahne oblasť pleca a ramena, C6 sa prejaví ako tŕpnutie palca, C7 tŕpnutie ukazováka a prostredníka, C7 a Th1 tŕpnutie malíčka.

Tŕpnutie prstov rúk je často prejavom syndrómu karpálneho tunela. Avšak môže mať aj iné príčiny. Útlak nervu v krčnej chrbtici takisto spôsobuje tento nepríjemný symptóm.

Slabosť svalov a zhoršený úchop

Jedným z menej očakávaných príznakov cervikobrachiálneho syndrómu môže byť aj slabosť, ktorá postihuje svaly rúk. Toto môže spôsobiť problémy pri zdvíhaní predmetov, otváraní nádob alebo dokonca pri uchopení drobných predmetov, ako sú kľúče alebo ceruzka.

Svalová slabosť - horší stisk, ťažšie dvíhanie paže, padanie predmetov z ruky. Slabosť v rukách alebo strata kontroly nad pohybom môže výrazne zasahovať do pracovných aj bežných činností.

Stuhnutosť a obmedzenie pohybu

Ak trpíte cervikobrachiálnym syndrómom, môžete si všimnúť, že pohyb krkom alebo rukou je obmedzený alebo bolestivý. Možno budete mať ťažkosti otáčať hlavou z jednej strany na druhú alebo zdvíhať ruku nad hlavu.

Pacienti majú obmedzený rozsah pohybu v krku, ramenách a rukách kvôli bolesti a slabosti. Svalový spazmus šije a lopatkového pletenca môže obmedzovať rotáciu krku.

Pacienti zväčša bolesť kompenzujú naklonením hlavy na stranu, prípadne držia jedno rameno vyššie ako druhé. Býva porucha citlivosti, typické protibolestivé držanie hlavy a pleca (hlava naklonená na stranu bolesti a rameno je vyššie).

Rozloženie príznakov podľa nervového koreňa

Klinický obraz tvorí syndróm kompresie krčných koreňov, v popredí sú bolesti vystreľujúce z krčnej chrbtice do pleca, ramena a ruky, niekedy v priebehu príslušných dermatómov (inervácia kože).

Príslušná časť chrbtice je bolestivá na tlak a je prítomný zvýšený svalový tonus. Tento syndróm je väčšinou jednostranný a časté sú recidívy.

Štádiá cervikobrachiálneho syndrómu

Pri cervikobrachiálnom syndróme rozlišujeme dve hlavné štádiá, ktoré sú charakterizované podľa intenzity a priebehu symptómov.

Akútne štádium

Akútny stav nastane náhle, vplyvom nevhodného alebo prudkého pohybu, či ako dôsledok nevhodnej polohy hlavy. Prejaví sa bolesťou a obmedzenou hybnosťou prípadne inými prejavmi ako je tŕpnutie a kompenzačné držanie hlavy.

V tomto štádiu je prítomná akútna, silná bolesť v oblasti krčnej chrbtice, ramien s vyžarovaním do rúk a prstov. Prítomné môže byť aj brnenie, necitlivosť alebo spazmy, ktoré danú oblasť chránia pred ďalším poškodením, zároveň však obmedzujú prietok krvi.

Akútne príznaky sa zhoršujú pri pohybe. Môže tiež dôjsť k svalovým kŕčom, ktoré sú reakciou tela na ochranu postihnutého miesta pred ďalším poškodením, ale môžu tiež obmedziť cirkuláciu krvi.

Chronické štádium

Chronické znamená, že trvá dlhšie alebo sa pravidelne opakuje. Priebeh nastupuje pozvoľna a pomalšie, alebo tiež náhle, no jeho odznenie trvá dlhšie ako v prípade akútneho štádia.

Ak cervikobrachiálny syndróm pretrváva dlhšiu dobu alebo sa neadekvátne lieči, môže prejsť do chronického štádia. V tomto štádiu sa symptómy stávajú menej intenzívnymi, ale sú často trvalé a majú významný vplyv na kvalitu života pacienta.

Chronický CB syndróm si vyžaduje dlhodobú lekársku starostlivosť a riadenie príznakov prostredníctvom rôznych metód, vrátane liekov, fyzioterapie a cvičení na posilnenie svalov a zlepšenie flexibility.

Kedy vyhľadať lekára

Rýchlo progresujúca slabosť alebo vypadnuté reflexy. Porucha jemnej motoriky, neistota chôdze, stuhnutosť nôh (možná cervikálna myelopatia - tlak na miechu).

Nočné budenie bolesťou, horúčka, nevysvetlený úbytok hmotnosti, poúrazové ťažkosti. Dlho trvajúci nezlepšujúci sa cervikobrachiálny syndróm je vždy podozrivý z metastázy.

Syndróm stlačenia miechy vzniká pri mediálnom vyklenutí platničky, ktorá pôsobí priamo na miechu, vznikajú poruchy dolných končatín v zmysle centrálnej paraparézy z lézie kortikospynálnych dráh a poruchy hybnosti horných končatín v podobe periférnej parézy z lézie predných miechových rohov - vertebrogénna myelopatia.

Diagnostika cervikobrachiálneho syndrómu

Keďže bolesť krku a ramena môže mať mnoho príčin, napr. reumatická artritída, správna diagnostika a následne liečba je veľmi dôležitá. Príčinou môže byť pricviknutý nerv, natiahnuté svaly ramenného pletenca, zápal šliach a mnohé iné.

Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie

Lekár sa pýta pacienta na jeho symptómy, zdravotnú históriu, predchádzajúce zranenia, stav krčnej chrbtice a iné relevantné informácie, ktoré by mohli súvisieť s CB syndrómom.

Lekár vykonáva fyzikálne vyšetrenie, ktoré zahŕňa testovanie rozsahu pohybu krku, ramien a rúk, vyhodnotenie svalovej sily a citlivosti, ako aj vyhodnotenie príznakov.

Lekárske vyšetrenie prebieha najskôr palpačne a dôkladnou anamnézou, vyšetrením rozsahu pohybu a analýzou bolestivosti jednotlivých pohybov a rozsahu.

Provokačné a úľavové testy

• Spurlingov test (úklon + kompresia) - zhorší radikulárnu bolesť.
• Cervikálna trakcia - krátkodobá úľava svedčí pre koreňový mechanizmus.
• Abdukčný test (ruka na hlave) - dočasná úľava pri C5-C6.

Zobrazovacie metódy

Zvyčajne sú doplnené zobrazovacie metódy, napríklad röntgenové snímky (RTG), magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) krčnej chrbtice, aby sa zhodnotili štruktúry chrbtice, stav medzistavcových platničiek a prítomnosť iných patologických zmien.

RTG krčnej chrbtice poskytuje prehľad o spondylóze a nestabilite, disk však nevidí. Mäkke tkanivá (väzy, medziobratlová platnička, šľacha, miechový koreň…) sú oveľa lepšie viditeľné na magnetickej rezonancii (MRI).

MRI (metóda voľby) sa zvažuje pri pretrvávajúcich ťažkostiach > 4-6 týždňov napriek liečbe, pri progresii slabosti alebo neurologického deficitu, pri podozrení na myelopatiu, nádor, infekciu alebo poúrazové poškodenie.

Zobrazuje hernia disku krčná, stenózu forámena/kanála, edém nervu. Pomocou tejto zobrazovacej metódy je lekár schopný odhaliť aj výhrez medziobratlovej platničky či iný stupeň jej poškodenia.

Elektromyografia a nervové testy

Elektromyografia (EMG) a nervové konduktívne testy sa používajú na vyhodnotenie funkcie nervových štruktúr a svalov v oblasti krku, ramien a rúk. EMG môže odhaliť príznaky nervovej kompresie alebo iných porúch nervového systému.

EMG/NCS odlíši krčnú radikulopatiu od periférnych útlakov (karpálny tunel, ulnárny nerv) a určí závažnosť/chronológiu poškodenia.

Ako liečiť cervikobrachiálny syndróm

Podobne ako pri akomkoľvek inom bolestivom syndróme, je nutné dodržať pokojový režim a nenamáhať postihnutú oblasť polohou hlavy alebo pohybmi, ktoré bolesť zhoršujú.

Zároveň je dobré čím skôr začať s uvoľňovacími technikami, polohami a cvikmi, ktoré danú oblasť šetrne zaťažia, prekrvia a uvoľnia. Kedysi sa v prípade bolesti či úrazu odporúčal úplný kľudový režim, dnes však vieme, že aj postihnutú oblasť je dobré zaťažiť vhodným spôsobom tak, aby boli svaly a všetky ostatné tkanivá prekrvené a udržané aspoň v obmedzenom pohybovom režime.

V prípade, že danú oblasť úplne znehybníme, mozog vyhodnotí, že svaly v danej oblasti sú nepotrebné a začne ich odbúravať. Pohybom však nielenže stimulujeme svaly, ale napomáhame takisto prietoku krvi a lymfy, ktoré v procese uzdravenia zohrávajú dôležitú úlohu.

Lieky a analgetiká

Liečba pomocou liekov alebo analgetík môže prispieť k dočasnému zmierneniu príznakov, ako sú bolesť, svalová tuhosť alebo zápal. Farmakologická liečba môže dočasne uľaviť od symptómov, no len samotné lieky daný problém nevyriešia.

Treba si však uvedomiť, že tento spôsob nie je riešením príčiny a je teda nutné stále vyriešiť koreň vášho problému. Odporúča sa lieky kombinovať s rehabilitáciou či odborným manuálnym uvoľnením.

Medzi najčastejšie používané lieky patria analgetiká, nesteroidné antiflogistiká a lieky na uvoľnenie svalov. V akútnej fáze môže lekár predpísať lieky proti bolesti alebo svalové relaxanciá, ktoré pomáhajú zmierniť príznaky tohto syndrómu.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Fyzioterapia je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako riešiť príčiny CB syndrómu. Fyzioterapeut vykoná dôkladné vyšetrenie, aby pochopil, ktoré svaly sú preťažené a ktoré naopak potrebujú posilniť.

Cieľom fyzioterapie je uvoľnenie svalového napätia, zlepšenie pohyblivosti krčnej chrbtice a posilnenie hlbokých svalov chrbta, ktoré podporujú správne držanie tela.

Po odznení akútneho štádia sú prospešné fyzioterapeutické cvičenia na posilnenie svalov, zlepšenie flexibility a korekciu držania tela. Rôzne techniky fyzioterapie, ako sú manuálna terapia, terapia cvičenia a elektroterapia, sa používajú na zmiernenie symptómov CB syndrómu a obnovenie funkcie.

Ako pri všetkých problémoch pohybového aparátu, aj v tomto prípade je na mieste navštíviť fyzioterapeuta. Ten vykoná analýzu vášho držania tela a pohybov, ktoré bežne vykonávate a navrhne úpravy.

Zároveň vám odporučí cviky, ktorými posilníte, uvoľníte a prepojíte v pohybe jednotlivé partie tak, aby sa telo hýbalo funkčne a zdravo. Zároveň sa naučíte, ako so svojím telom pracovať aj doma.

Manuálna terapia a mobilizácia

Manuálna terapia a špecificky zamerané terapeutické cvičenia sú považované za základné prístupy vo fyzioterapii tohto syndrómu, pričom štúdie potvrdzujú ich prínos pri znižovaní bolesti a zlepšovaní celkového stavu pacientov.

Mäkké techniky sú zamerané na ovplyvnenie reflexných zmien, ktoré sa vyskytujú v koži, podkoží, fasciách a svaloch. Využívame ich pri bolestiach týchto tkanív, alebo ako prípravu pred ďalšími manuálnymi technikami.

Mobilizačné techniky sú súbor terapeutických postupov v oblasti fyzioterapie a manuálnej terapie, ktoré sa používajú na zlepšenie pohyblivosti kĺbov a tkanív v tele. Tieto techniky majú za cieľ uvoľniť kĺbové blokády, zvýšené svalové napätie, zlepšiť cirkuláciu krvi, zmierňovať bolesť a zlepšiť funkciu konkrétneho kĺbu alebo oblasti tela.

McKenzieho metóda

McKenzie metóda® Mechanickej Diagnostiky a Terapie® (MDT) je medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby bolestí chrbta a končatín vyvinutá novozélandským fyzioterapeutom Robinom McKenziem.

Táto metóda sa zakladá na štúdiu pohybu a jeho vplyve na symptómy pacienta. Jedným z hlavných cieľov je pomôcť pacientom prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a naučiť ho, ako dokáže ovplyvniť svoje bolesti.

Chirurgická liečba

V prípade, že konzervatívna liečba neprináša dostatočný efekt alebo je prítomný závažný mechanický problém, môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Chirurgická terapia sa zameriava na odstránenie častí medzistavcových platničiek, dekompresiu nervových koreňov a stabilizáciu chrbtice.

Kedy zvážiť chirurgickú liečbu:

• Výrazná alebo progredujúca motorická slabosť (napr. dorziflexia zápästia, stisk).
• Perzistentná, funkčne limitujúca bolesť nereagujúca na komplexnú konzervatívnu liečbu > 6-12 týždňov s korelátom na MRI.
• Myelopatia či významná stenóza s prejavmi dráždenia miechy.

Najčastejšie zákroky: ACDF (predná krčná diskektómia a fúzia), Posteriórna foraminotómia (uvoľnenie nervu bez fúzie), Náhrada disku (cervikálna diskoplastika) u vybraných kandidátov.

Cviky pri cervikobrachiálnom syndróme

Cvičenie by malo byť prispôsobené príčine a závažnosti ťažkostí. Ak by ste pri akomkoľvek pohybe cítili zhoršenie stavu, je možné, že cvik pre vás nie je vhodný, alebo ho nerobíte správne, preto radšej navštívte fyzioterapeuta.

Naťahovanie krku

Predstavte si, že stojíte alebo sedíte s perfektným držaním tela, kde vaše chrbát a krk tvoria priamu vertikálnu líniu. Teraz, bez zrýchľovania, jemne nakláňajte hlavu do boku, najprv k jednému ramenu a potom k druhému.

Otáčanie ramien

Jemne a v kľudnom tempe začnite otáčať ramená, najprv dopredu v krúživým pohybom, potom sa otočte a skúste to isté dozadu. Týmto jednoduchým cvikom môžete uvoľniť to napätie, ktoré ste možno ani nevedeli, že v sebe máte.

Natiahnutie rúk

Vystrite jednu ruku pred seba, pričom prsty smerujú nahor. S opačnou rukou jemne chyťte prsty tejto ruky a pomaly ich ťahajte späť k telu.

Môžete pocítiť jemné napnutie v predlaktí - je to znak, že cvik funguje a pomáha vašim svalom sa roztiahnuť.

Zasúvanie brady

V sede alebo v stoji s rovným chrbtom jemne zasuňte bradu smerom dozadu, akoby ste chceli urobiť "dvojitú bradu". Vydržte pár sekúnd a uvoľnite. Opakujte 8-10krát.

Retrakcia lopatiek a wall angels

V stoji chrbtom k stene, s mierne pokrčenými kolenami, pritlačte chrbát, zadok a ramená k stene. Potiahnite lopatky k sebe a dole.

Potom pomaly zdvíhajte ruky pozdĺž steny, akoby ste robili "anjelov na snehu", pričom udržujte kontakt s povrchom.

Mobilizácia hrudnej chrbtice

Sadnite si s napriamenou chrbticou, položte si ruky za hlavu a prepleťte si prsty. S výdychom sa otočíte do strany a ukloníte sa tak, aby lakeť smeroval k zemi. Zopakujte aspoň 5x na každú stranu.

Záklon hrudnej chrbtice

Opäť si v sede založte ruky za hlavu a prepleťte prsty. S nádychom sa vytiahnite v chrbtici hore tak, aby hrudná kosť smerovala hore a hlava opretá do rúk sa mierne zakloní.

Lakte pritom ťahajte smerom nahor.

Mobilizácia krčnej chrbtice s uterákom

K tomuto cviku potrebujete malý uterák, ktorý si pozdĺžne zložíte. Umiestnite si ho okolo krku a oba konce uchopte rukami.

Hlavu nechajte v neutrálnej polohe a s výdychom otočte hlavu na stranu. Dajte si pozor, aby ste pri tom nešli do záklonu.

Pomôže vám pri tom sledovať výšku očí a teda rotácia hlavy by sa mala diať v rovnakej výške očí. Pritom ako otočíte hlavu do strany, potiahnete uterák opačnou rukou, to znamená, ak otočíte hlavu doprava, jemne potiahnete uterák ľavou rukou, a naopak.

Zopakujte aspoň 10x.

Zdvíhanie paží nad hlavu

Postavte sa k stene tak, aby sa záhlavie, oblasť lopatiek a zadok dotýkali steny. S nádychom zdvíhajte paže nad hlavu tak, aby sa telo neodlepilo od steny a zároveň, aby rebrá smerovali k panve.

Prevencia cervikobrachiálneho syndrómu

Prevencia CB syndrómu spočíva v pravidelnom rôznorodom pohybe, ktorý bude zameraný na mobilizáciu krčnej a hrudnej chrbtice, ramien a takisto posilnenie hornej časti tela.

Prevencia je kľúčom k tomu, aby sa CB syndróm nerozvinul alebo nevracal. Hlavnou prevenciou je starostlivosť o správne držanie tela a pravidelný pohyb.

• Dodržiavanie správnej techniky cvikov v súlade s biomechanikou ľudského tela.
• Správne vyvážený tréning: Silové ale aj kompenzačné, uvoľňovacie a strečingové prvky.
• Pravidelné zaraďovanie cvikov zameraných na šiju, hrudník, chrbtové svalstvo a horné trapézy.
• Pravidelný rôznorodý a vhodný pohyb zameraný na mobilizáciu chrbtice, obzvlášť krčnej a hrudnej, ramien a posilnenie hornej časti tela a stredu tela.

Pohybové aktivity, ako je plávanie, jóga alebo pilates, posilňujú svaly a podporujú pružnosť chrbtice. Pár trefných pohybov a cvikov, ktoré vám na základe vašich potrieb poradí váš fyzioterapeut a budete ich robiť pravidelne je rozhodne lepšie, ako nič.

Správne postavenie hlavy a tela

Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo nad hrudníkom a panvou. Postoj „hlava nad ramenami“: brada mierne zasunutá, ramená dole/dozadu.

Pri predsune hlavy smerom dopredu sa posúvajú dopredu aj plecia, čo vedie k zvýšenému napätiu trapézových a kosoštvorcových svalov. Predsunutie hlavy dopredu predstavuje extrémnu záťaž pre krčnú chrbticu.

Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo na hrudníkom a panvou. Toto postavenie v sede však nie je možné udržať dlhodobo, preto je vhodnejšie polohu v sede neustále meniť a kompenzovať dostatočným prirodzeným pohybom a cvičením.

Sedieť by sme mali rovnomerne na oboch sedacích kostiach, panva, hrudná chrbtica a hlava by mali byť v jednej línii, aby sme váhu rozložili rovnomerne.

Ergonómia pracoviska

Správne nastavenie pracovného priestoru je kľúčové pre prevenciu aj liečbu CB syndrómu. Monitor by mal byť v úrovni očí, stolička pohodlná a stôl vo výške, ktorá nevyžaduje zdvíhanie ramien.

Pracovné miesto: externá klávesnica a stojan na notebook, stolička s oporou bedier.

V oblasti lumbálnej chrbtice môžeme využiť rôzne polohovacie pomôcky, ako napr. bedrovú opierku, ktorá nás núti k lordotickému držaniu tela počas sedu, kedy dochádza k rovnomernejšiemu zaťaženiu medzi medzistavcovými diskami a facetovými kĺbmi chrbtice.

Pomôcky a doplnkové metódy

Pri pomôckach je dôležité myslieť na to, že je stále veľmi dôležité riešiť hlavnú príčinu skrz správne cvičenie, strečing, alebo fyzioterapiu.

Ak je vaša situácia vážna, vždy sa v prvom rade poraďte s vaším fyzioterapeutom alebo lekárom.

Vhodná úprava pracovného priestoru môže pomôcť znížiť dlhodobé preťažovanie krčnej chrbtice a ramenného pletenca. Pri používaní akejkoľvek pomôcky je potrebné zohľadniť príčinu ťažkostí, aktuálny stav a odporúčanie odborníka.

Pri cvičení je potrebné sledovať, či sa bolesť, tŕpnutie alebo slabosť nezhoršujú. Ak sa objaví zhoršenie stavu, cvik môže byť pre vás nevhodný alebo ho nemusíte vykonávať správne.

tags: #cervikobrachialny #syndrom #cbs