Detská obrna sa po anglicky prekladá ako poliomyelitis alebo skrátene polio. Ide o veľmi nákazlivé vírusové infekčné ochorenie spôsobené poliovírusom, ktoré môže postihnúť nervovú sústavu a vyvolať ochrnutie kostrového svalstva, najčastejšie dolných končatín.
Detská obrna sa prenáša predovšetkým fekálno-orálnou cestou, teda stolicou chorého človeka, ktorá môže kontaminovať vodu alebo potraviny. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie; špecifická liečba poliomyelitídy neexistuje a používa sa najmä symptomatická liečba, rehabilitácia a prevencia komplikácií.
Čo znamená výraz „detská obrna“
Detská obrna, odborne poliomyelitída (v angličtine poliomyelitis, skrátene polio), je veľmi nákazlivá infekčná choroba, spôsobená poliovírusom. Vyskytuje sa iba u ľudí.
| Slovenský výraz | Anglický preklad |
|---|---|
| detská obrna | poliomyelitis, polio |
| detská mozgová obrna | cerebral palsy |
Preklad poliomyelitis označuje odborný názov ochorenia, zatiaľ čo polio je jeho kratšie a bežnejšie anglické pomenovanie. Výraz „detská obrna“ teda neznamená detskú mozgovú obrnu, pretože ide o dve rozdielne ochorenia s odlišnými príčinami, priebehom aj následkami.
Čo je poliomyelitída
Detská obrna je vyvolaná vírusom detskej obrny, ktorý postihuje nervovú sústavu, pričom môže dôjsť k ochrnutiu kostrového svalstva, najčastejšie dolných končatín. Existujú tri typy poliovírusu, pričom paralytická forma obrny je najčastejšie spojená s typom 1, najmenej s typom 2.
Choroba sa prenáša z človeka na človeka, tzv. fekálno-orálnou cestou, to znamená stolicou chorého. Infekcia kontaminuje napr. pitnú vodu alebo jedlo, a dostane sa tak do úst a tráviaceho traktu zdravého človeka.
Možno sa to zdá nepravdepodobné, ale na takýto prenos úplne stačí, ak si nakazený človek po toalete neumyje ruky, a potom akokoľvek manipuluje s jedlom. Menej často sa môžete nakaziť slinami chorého.
Vírus vylučuje chorý človek stolicou alebo menej často prostredníctvom vehikula napr. kontaminovanou vodou alebo potravou. Nakazení ľudia môžu chorobu šíriť už niekoľko týždňov predtým, ako sa u nich vyskytnú prvé príznaky, a ešte 3 mesiace po prekonaní choroby je vírus prítomný v stolici.
Inkubačná doba a priebeh nákazy
Inkubačná doba - teda čas, odkedy sa človek nakazí, kým sa uňho objavia prvé príznaky - je obvykle 5 až 20 dní. Približne 90 % chorých však nemá žiadne príznaky, a chorobu prekonajú bez následkov, bez povšimnutia, čo výrazne podporuje jej šírenie.
Ďalších 5 - 10 % má mierne príznaky, akými sú: horúčka, bolesti hlavy, zvracanie, hnačky, svalová stuhnutosť, bolesti chrbta, rúk a nôh. Z tejto formy detskej obrny sa človek obyčajne úplne uzdraví do 1 až 2 týždňov.
Približne 0,5 - 1 % prípadov však pokračuje do tzv. paralytickej formy, keď sa vírus dostáva do centrálneho nervového systému, a spôsobuje svalovú slabosť, stratu ovládania svalstva, až paralýzu (neschopnosť hýbať svalmi).
Ako a prečo sa tento vírus dostáva do centrálnej nervovej sústavy, poriadne nevieme, vieme však, že sa tak stáva častejšie v dospelosti, než v detskom veku. Kým u detí zväčša ostáva postihnutá jedna končatina, u dospelých je častejšie postihnutie väčšej časti tela.
Je detská obrna nebezpečná
Toto postihnutie ostáva (v mnohých prípadoch) trvalé, a po prekonaní choroby vedie k celoživotnému „zneschopneniu“ človeka. Nezriedka sa stáva aj to, že pacient s touto formou obrny zomrie, najmä vtedy, keď paralýza postihne svaly, ktoré sú zodpovedné za ovládanie dýchania.
Pred zavedením očkovania sa smrtnosť ochorenia pohybovala od 5-14% chorých a rovnako toľko chorých malo trvalé následky po prekonaní v podobe obŕn končatín. Na prvý pohľad sa môže zdať, že 1 % všetkých nakazených, ktorí zostanú po chorobe trvale postihnutí, je zanedbateľné číslo.
Uvedomme si však, že pred zavedením očkovania, sa v detskom veku nakazil takmer každý. Išlo o podobne rozšírenú a bežnú chorobu, ako sú ovčie kiahne. Preto vidieť človeka, trvale postihnutého „vďaka“ obrne, nemusí byť také zriedkavé.
Výskyt detskej obrny vo svete
Výskyt detskej obrny nebol na Slovensku zaznamenaný od r.1960. Vo svete prebieha tzv. eradikačný program, t.j. vykorenenie tejto choroby.
Ochorenie sa však ešte vyskytuje v krajinách ako Afganistan či Pakistan. Svetová zdravotnícka organizácia sa usiluje o jeho celosvetové vykorenenie, podobne ako sa to podarilo u pravých kiahní.
Detská obrna rozhodne nepatrí medzi „zabudnuté“ ochorenia. V krajinách s nízkou zaočkovanosťou, ako napr. v Afganistane alebo Pakistane, je pomerne bežná.
Keď „vďaka“ vojne klesla zaočkovanosť proti detskej obrne v Sýrii a na Ukrajine, choroba sa objavila aj tam. Navyše, vplyvom rozsiahlych antivakcinačných kampaní, klesá počet zaočkovaných detí aj v Európe, čím sa zvyšuje riziko jej šírenia.

Očkovanie proti detskej obrne
Podobne, ako u ovčích kiahní, aj tu prekonanie ochorenia zanecháva celoživotnú imunitu. Najúčinnejším spôsobom, ako obrne predísť, je nechať sa zaočkovať.
Očkovanie proti detskej obrne chráni očkovaného vysoko účinne pred ochorením. Dnešná vakcína obsahuje - na rozdiel od kedysi používanej, neinjekčnej vakcíny - usmrtený vírus, ktorý sa v organizme nemôže rozmnožovať.
Oproti neinjekčnej vakcíne, sa touto vakcínou nemôžete nakaziť -poskytuje 99 % imunitu voči všetkým trom typom vírusu. Od r. 2005 sa očkuje neživou parenterálnou poliovakcínou (IPV).
U nás je súčasťou povinného očkovacieho kalendára. Deti ju dostávajú v 3 dávkach, vo veku 6 mesiacov, 6 rokov a 13 rokov.
| Obdobie alebo situácia | Očkovacia schéma |
|---|---|
| Deti | 3 dávky vo veku 6 mesiacov, 6 rokov a 13 rokov |
| Dospelí | 3 dávky; druhá 1 až 2 mesiace po prvej a tretia 6 až 12 mesiacov po druhej |
Základné očkovanie sa vykonáva tromi dávkami v prvom roku života dieťaťa. Preočkovanie sa vykonáva v 6. roku života a v 13. roku života dieťaťa.
V prípade očkovania proti obrne v dospelosti, sa podávajú tiež 3 dávky, druhá 1 až 2 mesiace po prvej, a tretia 6 až 12 mesiacov po druhej.
Hygiena ako doplnková prevencia
Hoci očkovanie poskytuje takmer 100 % ochranu pred nákazou, samozrejmosťou by malo byť dôkladné umývanie rúk po použití toalety a pred každou prípravou či konzumáciou jedla.
Hygiena rúk je dôležitá najmä preto, že vírus sa môže šíriť aj od človeka, ktorý ešte nemá príznaky. Približne 90 % chorých totiž nemá žiadne príznaky, a chorobu prekonajú bez následkov, bez povšimnutia, čo výrazne podporuje jej šírenie.
Kedy očkovanie nemusí byť vhodné
Očkovacia látka môže obsahovať stopy antibiotík, konkrétne neomycínu, polymyxínu B a streptomycínu. Preto nemožno očkovať ľudí, ktorí sú alergickí na tieto antibiotiká.
Ako pri všetkých liečivách a vakcínach, môže nastať aj alergická reakcia (po prvej dávke). V takom prípade už druhú dávku určite nedostanete.
Príznaky alergickej reakcie: vyrážka, sťažené dýchanie, opuch tváre, pier a hrdla. Pri výskyte takýchto príznakov je potrebné vyhľadať zdravotnícku pomoc.
Vakcíne by ste sa mali vyhnúť aj vtedy, ak užívate steroidy (silné protizápalové liečivá), či liečivá na psoriázu, reumatoidnú artritídu, alebo po transplantácii orgánu.
Opatrní by mali byť aj pacienti s akýmkoľvek autoimunitným ochorením, ako je: skleróza multiplex, cukrovka I. typu, Crohnova choroba. (Pred očkovaním sa musia poradiť s odborným lekárom.)
Nie sú známe vedľajšie účinky pri podaní vakcíny tehotným ženám. Napriek tomu - v tehotenstve sa odporúča očkovať iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad pri epidémii ochorenia v blízkom okolí.
V prípade akútneho ochorenia, sa odporúča s očkovaním počkať, kým človek úplne nevyzdravie. O vhodnosti očkovania v konkrétnej zdravotnej situácii sa treba poradiť s odborným lekárom.
Nežiaduce účinky vakcíny
Medzi najčastejšie vedľajšie účinky očkovania patrí: začervenanie, opuch v mieste vpichu, horúčka, bolesť kĺbov a svalov, malátnosť, únava, zvracanie.
Tieto účinky sú veľmi mierne, a odoznejú do niekoľkých dní. Jediným závažným nežiaducim účinkom môže byť už spomínaná alergická reakcia, ktorá je ale zriedkavá.
Liečba detskej obrny
Žiaľ, možno aj vďaka vynájdeniu vakcíny (a následne vymiznutiu choroby v rozvinutých krajinách), si detská obrna získava len malý záujem vedcov. Preto špecifická liečba poliomyelitídy neexistuje.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vírusové ochorenie, liečba je opäť tzv. symptomatická, to znamená, že spočíva v tlmení príznakov ochorenia, ošetrovaní ochrnutých končatín a rehabilitácia.
Dnešná liečba vie poskytnúť len úľavu od príznakov, prevenciu komplikácií a urýchlenie priebehu choroby. Používajú sa:
- antibiotiká, aby sa predišlo infekcii v oslabenom svalstve,
- lieky proti bolesti,
- rehabilitácia (cvičením),
- špeciálna výživa, bohatá na všetky potrebné vitamíny a minerály, aby sa telo čo najrýchlejšie zregenerovalo.
Pri postihnutí dolných končatín, sú niekedy potrebné špeciálne topánky, pomôcky na chodenie, či ortopedický zákrok. V prípade, že obrna postihne dýchacie svalstvo, je nutné používať prístroje, uľahčujúce dýchanie.
Pri paralytickej forme trvá úplne uzdravenie (vrátane rehabilitácie) asi 6 až 8 mesiacov, počas ktorých možno úplne obnoviť funkčnosť paralyzovaných častí tela, a vyliečiť sa tak bez trvalého postihnutia.
Všeobecne však platí, že ak má pacient aj po 12 - 18 mesiacoch obmedzenú hybnosť svalov, pravdepodobne už toto poškodenie zostane trvalé.
Poliomyelitída (Poliovírus)
Rozdiel medzi detskou obrnou a detskou mozgovou obrnou
Nie, nie je. Napriek podobnému názvu, ide o dve rozdielne ochorenia, s rozdielnymi príčinami a následkami.
Hlavný rozdiel spočíva v tom, že detská mozgová obrna nemá infekčný pôvod (nie je spôsobená vírusom). Ide o poškodenie mozgového tkaniva, ktoré vzniká v dôsledku nedostatku kyslíka.
Poškodenie môže prebiehať už počas vývoja v maternici, alebo po narodení dieťaťa. Najčastejšie však vzniká pri pôrode, keď sa bábätko zasekne v pôrodných cestách, a jeho mozog určitú dobu nemá dostatok kyslíka.
Detská mozgová obrna - na rozdiel od detskej obrny - nie je nákazlivá! Jej dôsledkom sú však rôzne poruchy hybnosti svalov, poškodenie zmyslov (hluchota, slepota), nezriedka aj mentálna retardácia, či pridružené ochorenia, ako napríklad epilepsia.
| Vlastnosť | Detská obrna | Detská mozgová obrna |
|---|---|---|
| Príčina | Poliovírus | Poškodenie mozgového tkaniva v dôsledku nedostatku kyslíka |
| Nákazlivosť | Je nákazlivá | Nie je nákazlivá |
| Typické následky | Svalová slabosť, ochrnutie, poruchy dýchania | Poruchy hybnosti, poškodenie zmyslov a pridružené ochorenia |
Čo je dôležité pre rodičov
Či už dáte svoje dieťa zaočkovať, alebo nie, záleží od vás. Majte však na pamäti, že následky detskej obrny môžu byť veľmi vážne.
Nikdy neviete, či práve vaše dieťa nebude patriť medzi to jedno percento nakazených, ktorí ostanú postihnutí doživotne. Preto sa poraďte so zdravotníckymi pracovníkmi, dôsledne zvážte všetky dostupné informácie a vyhodnoťte možné riziká a prínosy.