Po akom čase bez kyslíka odumiera mozog?

Prvé mozgové bunky môžu začať odumierať už po niekoľkých minútach bez dostatočného prísunu kyslíka. Mozog dokáže vydržať tri až šesť minút bez kyslíka predtým, ako dôjde k poškodeniu mozgu. Mozog začína pociťovať nezvratné poškodenie v priebehu približne 4 až 5 minút bez kyslíka, pričom bunková smrť začína už po 3-4 minútach, čo zvyšuje pravdepodobnosť trvalého poškodenia alebo smrti, hoci vedomie sa stráca oveľa rýchlejšie (do 15 sekúnd).

Neexistuje však jeden presný čas platný pre každého človeka. Čas prežitia jednotlivých neurónov závisí od ich umiestnenia v rámci ischémie. Rozhoduje aj príčina nedostatku kyslíka, rozsah postihnutia, telesná teplota, rýchlosť začatia resuscitácie a to, či sa podarí obnoviť prúdenie krvi do mozgu.

Čo sa deje s mozgom bez kyslíka

Mozgová hypoxia nastáva, keď mozog nedostáva dostatok kyslíka na správne fungovanie. Kyslík je nevyhnutný pre metabolické procesy v mozgu a jeho nedostatok môže viesť k bunkovej smrti a zhoršenej funkcii mozgu. Ďalšou významnou príčinou poranenia mozgu je nedostatok kyslíka v mozgu.

Mozog je nesmierne energeticky náročný orgán. Hoci tvorí asi len 2 percentá hmotnosti ľudského tela, kyslíka spotrebuje viac než 20 percent. Bez krvi, a teda i bez kyslíka, vydržia mozgové bunky, neuróny, len zhruba 5 minút, potom začínajú odumierať.

Keď mozog dlhodobo trpí nedostatkom kyslíka, nervové bunky začnú odumierať procesom nazývaným apoptóza. Hoci k úmrtiu niektorých mozgových buniek zvyčajne dochádza počas celého života človeka, veľké množstvo mozgových buniek, ktoré odumierajú súčasne, môže viesť k zníženej funkcii mozgu alebo k smrti mozgu.

Orientačná časová os nedostatku kyslíka

Časy vyššie treba brať ale ako odhady. Každý človek je iný a inak trénovaný. Čas, ktorý mozog dokáže prežiť bez kyslíka predtým, ako dôjde k poškodeniu mozgu, sa však u jednotlivých osôb líši.

Pri nedostatku kyslíka po dobu 5 minút, sa človek blíži k smrti. Po 10 minútach, aj keby mozog prežil, tak budete v kóme a dôjde k trvalému poškodeniu mozgu. Po 15 minútach je prežitie takmer nemožné.

Pravidelný tréning však môže pomôcť zvýšiť efektivitu tela, pokiaľ ide o spotrebu kyslíka, čo umožňuje mozgu vydržať dlhšie obdobie bez prísunu čerstvého kyslíka. Napríklad profesionálny freediver zo Španielska drží Guinnessov svetový rekord v zadržaní dychu na 24 minút a 3,45 sekundy.

Hypoxia a anoxia

Keď sa hovorí o nedostatku kyslíku, tak v medicínskej komunite sa môžete stretnúť s dvomi pojmami. Prvým z nich je anoxické poranenia. Pod týmto pojmom si môžete predstaviť situáciu, keď je mozog úplne zbavený kyslíka napríklad z dôvodu náhleho zastavenia srdca, dusenia, uškrtenia a podobne.

Druhý medicínsky výraz, s ktorým sa môžete stretnúť, je hypoxické poranenie mozgu. V tomto prípade nie je váš mozog okysličovaný dostatočne. Mozgovú hypoxiu možno rozdeliť do niekoľkých typov, vrátane globálnej hypoxie, fokálnej hypoxie a anoxického poranenia mozgu.

• Globálna hypoxia postihuje celý mozog, často v dôsledku systémových problémov, ako je zástava srdca alebo závažné respiračné zlyhanie.
• Fokálna hypoxia ovplyvňuje špecifickú oblasť mozgu, čo sa môže vyskytnúť v dôsledku lokalizovaných blokád alebo poranení.
• Anoxické poranenie mozgu je závažná forma mozgovej hypoxie, pri ktorej dochádza k úplnému nedostatku kyslíka, často v dôsledku utopenia, udusenia alebo zástavy srdca.

Čo spôsobuje nedostatok kyslíka v mozgu

K mozgovej smrti dochádza v situáciách, keď je zásobovanie mozgu krvou a kyslíkom znížené alebo úplne zablokované. Mozgová hypoxia môže vzniknúť z rôznych príčin, ktoré možno všeobecne rozdeliť na infekčné/environmentálne, genetické/autoimunitné a faktory životného štýlu.

Zástava srdca a poruchy dýchania

Ak srdce prestane vykonávať svoju činnosť, mozog nie je okysličovaný a postupne nastáva mozgová smrť. K srdcovému infarktu dochádza, keď je zablokovaný prísun krvi k srdcu, čo negatívne vplýva aj na prívod kyslíka do mozgu.

Globálna hypoxia často vzniká v dôsledku zástavy srdca alebo závažného respiračného zlyhania. Úplný nedostatok kyslíka môže vzniknúť aj pri utopení, udusení alebo uškrtení.

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda (alebo známa aj ako mozgová mŕtvica, porážka či iktus) je jedným z najväčších zabijakov dnešnej doby. Dochádza k nej pri prerušení toku krvi do mozgu. Krv privádza do mozgu dôležité živiny a kyslík.

Okolo osemdesiatpäť percent mozgových príhod je ischemických, teda spôsobených tým, že krvná zrazenina upchá mozgovú cievu. Krvná zrazenina, ktorá zablokuje cievu, a tak vážne zníži alebo znemožní prekrvenie mozgu, býva jednou z príčin mozgovej smrti.

Už po prvých piatich minútach odumierajú prvé neuróny v centre ischémie, teda v mieste, kde došlo k upchatiu cievy, kam nedosiahne zásobenie z okolitých prekrvených oblastí mozgu a kolaterálny obeh. Jadro ischémie sa postupne rozširuje k okrajom.

Zhruba do šiestich hodín u väčšiny pacientov odumiera celé zasiahnuté povodie. U niektorých pacientov však časť neurónov prežíva aj dvadsaťštyri hodín od vzniku mŕtvice. Bohužiaľ, existuje aj časť pacientov, u ktorých nemáme čo zachraňovať a liečba môže byť úplne bez efektu už po troch hodinách od upchatia mozgovej cievy.

Úrazy, nádory a infekcie

Poškodenia mozgu v dôsledku poranení (strelné poranenia, úder tupým predmetom, pád na hlavu a podobne) sú jednou z najčastejších príčin mozgovej smrti. I rôzne druhy nádorov na mozgu zvyšujú riziko mozgovej smrti.

Aj niektoré infekcie môžu mať za následok mozgovú smrť. Ide napríklad o encefalitídu (zápal a opuch mozgu). Ochorenia ako meningitída alebo encefalitída môžu spôsobiť zápal a opuch mozgu, čo vedie k zníženému prísunu kyslíka.

Ďalšie rizikové faktory

Vysoké nadmorské výšky môžu viesť k nižším hladinám kyslíka vo vzduchu, čo môže viesť k hypoxii, najmä u jedincov, ktorí nie sú na takéto podmienky aklimatizovaní. Ochorenia ako kosáčikovitá anémia môžu viesť k upchatiu ciev, čo znižuje prietok krvi a prísun kyslíka do mozgu.

Choroby ako lupus môžu spôsobiť zápal ciev, čo zhoršuje prísun kyslíka. Užívanie tabaku môže viesť k chronickej obštrukčnej chorobe pľúc (CHOCHP), ktorá zhoršuje funkciu pľúc a absorpciu kyslíka.

Už existujúce zdravotné problémy, ako sú srdcové choroby, ochorenia pľúc alebo anémia, môžu zvýšiť riziko mozgovej hypoxie. Starší dospelí sú vystavení vyššiemu riziku kvôli zmenám kardiovaskulárneho a respiračného zdravia súvisiacim s vekom.

Príznaky nedostatku kyslíka v mozgu

Rozpoznanie príznakov mozgovej hypoxie je kľúčové pre včasný zásah. Medzi bežné príznaky patria zmätenosť alebo dezorientácia, bolesti hlavy, závraty alebo točenie hlavy, dýchavičnosť a strata vedomia.

• Zmätenosť alebo dezorientácia: Jednotlivci môžu mať ťažkosti s jasným myslením alebo sa môžu zdať zmätení.
• Bolesti hlavy: Pretrvávajúce alebo silné bolesti hlavy môžu naznačovať znížený prísun kyslíka do mozgu.
• Závraty alebo točenie hlavy: Pocit mdloby alebo nestability sa môže vyskytnúť v dôsledku nedostatočného prísunu kyslíka.
• Dýchavičnosť: Ťažkosti s dýchaním môžu sprevádzať mozgovú hypoxiu, najmä ak súvisí s respiračnými problémami.
• Strata vedomia: V závažných prípadoch môžu jednotlivci omdlieť alebo stratiť vedomie.

Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc, vrátane silnej bolesti hlavy, záchvatov, náhlej slabosti alebo necitlivosti a ťažkostí s rozprávaním. Ak pocítite silné bolesti hlavy, záchvaty alebo náhlu slabosť, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Prečo pri mŕtvici rozhodujú sekundy

Približne tridsať sekúnd potom postihnutý človek ešte nič nespozoruje, pretože neuróny majú rezervu a fungujú ešte normálne, ale po tridsiatich sekundách im už energia dôjde. V tej chvíli začíname preteky s časom.

Mozgové bunky v ischémiou zasiahnutom povodí obmedzujú energeticky najnáročnejšiu činnosť - vedenie vzruchov a vyčkávajú, či nedôjde k obnoveniu zásobovania krvou. V tomto stave, ktorému hovoríme „ischemický polotieň“, čiže penumbra, vydržia neuróny len obmedzený čas.

Väčšinou býva postihnutá stredná mozgová cieva, ktorá zásobuje dve tretiny hemisféry, ale v podstate môže byť zasiahnutá ktorákoľvek časť mozgu. Najčastejšie to, bohužiaľ, býva to najdôležitejšie povodie, ktoré ovplyvňuje hybnosť alebo reč, preto sú výpadky týchto funkcií častejšími príznakmi mŕtvice než napríklad výpadok zraku.

Ako rozpoznať cievnu mozgovú príhodu

Tri hlavné príznaky sú pokles tváre (líca), zlá hybnosť - ochrnutie ruky a porucha reči. Tieto príznaky by mali poznať všetci, hlavne tí starší, ktorí sú rizikovou skupinou.

Rozpoznať včas cievnu mozgovú príhodu a okamžite privolať záchranku je vôbec to najpodstatnejšie pre záchranu pacienta. Záchranku by sme mali volať aj v prípade, keď sa objaví len jeden z troch základných znakov.

Pokles kútika

Ak máte pocit, že s dotyčným človekom nie je niečo v poriadku, vyzvite ho, aby sa usmial alebo vyceril zuby. Ak sa jedna strana nehýbe a tvár sa zdá asymetrická, zavolajte okamžite 155 alebo 112!

Ochrnutie končatín

Vyzvite osobu s podozrivými príznakmi, aby zdvihla obidve ruky pred seba dlaňami dole (do 90-stupňového uhla, ak sedí alebo stojí, alebo do 45-stupňového, ak leží). Ak jedna končatina klesne (aj keď len o niekoľko cm), volajte 155 alebo 112!

Porucha reči

Dávajte osobe s podozrivými príznakmi otázky a nechajte ju pomenovávať predmety v okolí. Sledujte, či je reč zreteľná, zrozumiteľná, plynulá, či vám dotyčný rozumie a používa správne slová. Pokiaľ nie, volajte 155 alebo 112!

Ďalšie varovné príznaky

• náhla porucha vedomia
• náhla porucha citlivosti v jednej časti tela - napríklad brnenie alebo necitlivosť jednej ruky
• problémy so zrakom alebo s inými zmyslami
• stuhnutie šije
• závrat a vracanie
• malátnosť či slabosť
• náhla bolesť hlavy bez zjavnej príčiny

Problém je, že mŕtvica nebolí. Pacient len niečo nemôže, takže starší človek si často povie, že to proste vydrží do zajtrajška. Aj keď postihnutého nič nebolí a príznaky začnú ustupovať, nepodceňujte situáciu a volajte záchranku!

Čo urobiť pri podozrení na mŕtvicu

Ak máte podozrenie, že pacient má mŕtvicu, musíte ho dostať čo najskôr k odborníkom. Volajte okamžite 155 alebo 112, kde vám pomôžu s ďalším postupom.

Ak je postihnutý pri vedomí, položte ho poležiačky na chrbát s mierne podloženou hlavou a vystretými nohami. Pacienta, ktorý je v bezvedomí, ale má tep a dýcha, uložte do stabilizovanej polohy.

V žiadnom prípade nepodávajte lieky. Je možné chladiť hlavu postihnutému. Pacient sa potrebuje dostať čo najrýchlejšie do správneho zdravotníckeho zariadenia, kde sú všetky potrebné prístroje aj tí praví odborníci, ktorí mu môžu zachrániť život.

Diagnostika mozgovej hypoxie

Diagnostika mozgovej hypoxie zahŕňa dôkladné klinické vyšetrenie a rôzne diagnostické testy. Diagnostický proces zvyčajne začína podrobnou anamnézou pacienta a fyzickým vyšetrením.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti posúdia príznaky, anamnézu a všetky potenciálne rizikové faktory. Na potvrdenie mozgovej hypoxie sa môže použiť niekoľko testov.

• Laboratórne testy: Krvné testy môžu merať hladinu kyslíka, hladinu oxidu uhličitého a ďalšie relevantné parametre.
• Zobrazovacie štúdie: MRI alebo CT vyšetrenia môžu pomôcť vizualizovať mozog a identifikovať akékoľvek štrukturálne abnormality alebo oblasti poškodenia.
• Elektroencefalogram (EEG): Tento test meria elektrickú aktivitu v mozgu a môže pomôcť identifikovať abnormálne funkcie mozgu.

Je nevyhnutné rozlišovať mozgovú hypoxiu od iných stavov, ktoré môžu mať podobné príznaky, ako napríklad mŕtvica, poruchy záchvatov a metabolické poruchy.

Ako sa určuje mozgová smrť

Smrť mozgu (mozgová smrť) je vážny stav, pri ktorom nenávratne zlyhá všetka mozgová činnosť, všetky časti mozgu prestanú pracovať. Mozgová smrť je nezvratný stav, z ktorého sa človek nemôže „vyliečiť”, je to smrť človeka.

Mozgová smrť nie je to isté ako kóma. Kóma znamená, že mozog človeka je ešte schopný funkcie, existuje nádej na uzdravenie. Pri mozgovej smrti je stav nezvratný a mozog už nikdy nebude plniť svoju funkciu.

Mozgová smrť sa vyznačuje tým, že človek nereaguje na bolesť, jeho zreničky nereagujú na svetlo, nežmurká ani pri dotyku oka. Chýba aj prehĺtací alebo kašľový reflex a človek je schopný dýchať len s podporou umelej pľúcnej ventilácie.

Ďalej sa skúša reakcia pri vstreknutí studenej vody do oboch uší, pričom oči sa držia v otvorenej pozícii kvôli sledovaniu reakcie. Ak je mozog mŕtvy, pacient bude bez akejkoľvek reakcie.

V prípade mozgovej smrti je veľmi dôležité stanoviť presnú diagnózu, pretože ide o tenkú hranicu medzi životom a smrťou. V niektorých krajinách je preto potrebné vyšetrenie a stanovenie diagnózy viacerými lekármi predtým, než človeka vyhlásia za mŕtveho.

Liečba nedostatku kyslíka

Liečba mozgovej hypoxie sa zameriava na obnovenie prísunu kyslíka do mozgu a riešenie základnej príčiny. Podávanie doplnkového kyslíka môže pomôcť zvýšiť hladinu kyslíka v krvi a zlepšiť funkciu mozgu.

V závislosti od príčiny môžu byť predpísané lieky na zvládnutie základných ochorení, ako sú antikoagulanciá na krvné zrazeniny alebo antibiotiká na infekcie. V prípadoch závažných blokád alebo štrukturálnych problémov môže byť na obnovenie prietoku krvi potrebný chirurgický zákrok.

Pri cievnej mozgovej príhode máme dobré možnosti liečby, ale pacienti prichádzajú neskoro. V súčasnosti sú dve možnosti adekvátnej liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu.

Časový limit na podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života.

Resuscitácia a ochladzovanie

Doktori v minulosti verili, že ak je niekto bez tlkotu srdca viac ako 20 minút, mozog sa zvyčajne poškodí. Ale ako hovorí Parnia: „Môžme tomu zabrániť kvalitnou resuscitáciou a následnou starostlivosťou."

Chladiaca terapia môže všetko zmeniť. Ako hovorí Parnia: „dôvod, prečo chladiaca terapia pracuje tak dobre, je, že to v skutočnosti spomaľuje rozklad mozgových buniek.“

V tomto prípade je najlepšou voľbou schladiť pacienta z 37 stupňov na 32, teda využiť chladiacu metódu. Srdce je možné opäť reštartovať cez pravidelný tlak a prítok krvi.

Proces, „zobudenia“ mozgu je najrizikovejšia časť, pretože kyslík môže byť v tejto fáze potenciálne toxický. Chladiaca metóda však patrí do nemocničnej starostlivosti a o jej použití rozhodujú zdravotníci.

Komplikácie a vyhliadky

Ak sa mozgová hypoxia nelieči alebo sa nelieči správne, môže viesť k niekoľkým komplikáciám. Počas epizód hypoxie sa môže vyskytnúť dočasná zmätenosť alebo problémy s pamäťou. Ťažká hypoxia môže viesť k mdlobám alebo strate vedomia, čo predstavuje riziko zranenia.

Dlhodobá hypoxia môže viesť k nezvratnému poškodeniu mozgu, ktoré ovplyvňuje kognitívne a motorické funkcie. U jednotlivcov sa môžu vyvinúť chronické ochorenia, ako je epilepsia alebo pretrvávajúce kognitívne deficity.

Prognóza pre jedincov s mozgovou hypoxiou sa líši v závislosti od niekoľkých faktorov. Včasná diagnostika a liečba môže výrazne zlepšiť výsledky a znížiť riziko dlhodobých komplikácií.

Rozsah a trvanie nedostatku kyslíka zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní vyhliadok na zotavenie. Jedinci s už existujúcimi zdravotnými problémami môžu čeliť výraznejším výzvam pri zotavovaní.

Prevencia

Prevencia mozgovej hypoxie zahŕňa riešenie rizikových faktorov a podporu celkového zdravia. Pravidelné očkovanie môže pomôcť predchádzať infekciám, ktoré môžu viesť k hypoxii.

Dobrá hygiena môže znížiť riziko infekcií, ktoré postihujú dýchací systém. Konzumácia vyváženej stravy bohatej na živiny môže podporiť kardiovaskulárne a respiračné zdravie.

Vyhýbanie sa fajčeniu, zvládanie stresu a pravidelná fyzická aktivita môžu výrazne znížiť riziko vzniku stavov, ktoré vedú k hypoxii. Vyvážená strava bohatá na antioxidanty, vitamíny a minerály môže podporiť celkové zdravie mozgu.

Pravidelné cvičenie môže zlepšiť kardiovaskulárne zdravie a zvýšiť prísun kyslíka do mozgu. Dodržiavanie lekárskych rád a liečebných plánov môže podporiť zotavenie a predísť budúcim epizódam.

tags: #po #akom #case #bez #vzduchu #odumiera