Cervikokraniálny syndróm: príznaky, príčiny, diagnostika a liečba podľa Wikiskript

Cervikokraniálny syndróm je bolestivý syndróm, pri ktorom bolesť hlavy vychádza z oblasti hornej krčnej chrbtice a cervikokraniálneho spojenia, teda z miesta prechodu medzi krkom a lebkou. Typická je bolesť v šiji a záhlaví, ktorá sa môže šíriť do temena, spánkov, čela, za oko alebo do tváre a zvyčajne sa zhoršuje pri pohybe hlavy a krčnej chrbtice.

Medzi časté príznaky patria aj stuhnutosť a obmedzená pohyblivosť krku, svalové napätie, závraty, nevoľnosť a niekedy vracanie. Keďže bolesť hlavy môže mať mnoho príčin, pri novovzniknutej, náhlej alebo veľmi intenzívnej bolesti je najprv potrebné vylúčiť závažnú sekundárnu cefaleu.

Čo je cervikokraniálny syndróm

Cervikokraniálny syndróm, skrátene CC syndróm alebo CCS, je zdravotný stav, ktorý môže postihnúť ľudí všetkých vekových kategórií. Názov tohto syndrómu je odvodený od latinských slov označujúcich krk a lebku. Ide o bolestivý syndróm v mieste spojenia lebky a krčnej chrbtice, alebo aj cervikokraniálne spojenie.

Cervikokraniálny syndróm je častou príčinou nevysvetliteľnej bolesti hlavy. Cervikokraniálny syndróm môžete nájsť aj pod iným názvom. Označuje sa aj ako CC syndróm, cervikogénna cefalea, cervikogénna bolesť hlavy a iné.

Všetky tieto názvy označujú rovnaké ťažkosti - bolesti hlavy vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice. Presnejšie sa jedná o iritáciu či podráždenie tzv. cervikokraniálneho prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou.

V rámci vertebrogénnych algických syndrómov ide o bolesti hlavy, ktoré majú svoju príčinu v oblasti hornej krčnej chrbtice. Nie je podmienkou súčasná bolesť krčnej chrbtice či jej blokáda. Bolesti sa objavujú hlavne po záťaži, značnú úlohu majú tiež psychogénne faktory a často sa opisuje aj závrat.

Ako sa cervikokraniálny syndróm prejavuje

Bolesť hlavy a záhlavia

Typická pre tento syndróm je bolesť v šiji vyžarujúca do zadnej strany hlavy, prípadne aj do spánkov, temena a čela. Bolesť záhlavia je typickým prejavom CC syndrómu, keďže ide o miesto napojenia lebky na chrbticu.

Cervikokraniálny syndróm sa prejavuje bolesťou hlavy okcipitálne, teda v záhlaví. Príčina je v oblasti krčnej chrbtice. Bolesť je lokalizovaná najčastejšie v tyle, ale môže byť aj na temene alebo v spánku.

Bolesti sa môžu šíriť do frontálnej alebo retrobulbárnej oblasti, najčastejšie bilaterálne, môžu však byť aj asymetrické. Zriedkavejšie môže byť bolesť jednostranná v oblasti od záhlavia po obvode lebky, ako „obruč“, až do čelových oblastí.

Niekedy bolesť vyžaruje zo záhlavia smerom za ucho, prípadne až do tváre. Raritou nie je ani výskyt bolesti okolo oka alebo v oblasti prínosových dutín. Najčastejšie však postihuje prevažne oblasť záhlavia.

Charakter bolesti

Bolesti môžu byť tupé, ostré aj bodavé. Pacienti ich môžu opisovať ako tupú, pulzujúcu alebo zvieravú bolesť. Intenzita bolesti sa môže líšiť a často sa zhoršuje pri pohybe hlavou alebo pri dotyku svalov na krku.

Najčastejšie sa pri tomto syndróme objaví ťažko zaraditeľná bolesť hlavy a záhlavia a priebeh tohto ochorenia býva paroxyzmálny, čo znamená, že obdobie intenzívnych ťažkostí sa strieda s obdobím malých ťažkostí. Syndróm sa vyznačuje bolesťami hlavy v okcipitálnej oblasti, ktoré majú chronicko-intermitentný charakter.

Súvislosť s pohybom a polohou

Typicky sa bolesť akcentuje, teda zosilňuje, pohybom hlavy a krčnej chrbtice. Bolesť hlavy sa zhoršuje pri určitých pohyboch alebo polohách krčnej chrbtice.

Najčastejším vyvolávajúcim faktorom je sed s predsunutým držaním hlavy, pri ktorom dochádza k preťaženiu v oblasti hornej časti krčnej chrbtice a následnému zvýšeniu bolesti. Cervikokraniálny syndróm spôsobuje najčastejšie obmedzenie hlavne rotácie a retroflexie.

Obmedzenie pohyblivosti krku

Pacienti často pociťujú zvýšené svalové napätie, stuhnutosť a obmedzený rozsah pohybu krku. Bolesť môže niekedy vyžarovať aj do ramien a hornej časti chrbta, zväčša pri poruchách dolných segmentov krčnej chrbtice.

V akútnom štádiu sa prejaví obmedzená pohyblivosť chrbtice pri predklone, záklone, rotácii a úklone do strán. V niektorých prípadoch sa objaví obmedzenie iba do jednej strany, v iných je pohyb obmedzený do viacerých alebo aj všetkých smerov.

Závraty a cervikovestibulárny syndróm

Ťažkosti sa niekedy kombinujú s vertigom, nevoľnosťou, vracaním a nystagmom. Tento stav sa označuje ako cervikovestibulárny syndróm.

Závraty a nestabilita môžu byť spôsobené narušením proprioceptívneho systému v krčnej chrbtici, ktorý je zodpovedný za vnímanie polohy tela a rovnováhu. Tieto závraty sú často spojené s prítomnosťou bolesti krku.

Pri závratoch je dôležité vylúčiť iné možné príčiny, ako sú vestibulárne poruchy, benígne paroxyzmálne polohové vertigo a vertebrobazilárna insuficiencia.

Ďalšie možné príznaky

• pocity nestability a narušená rovnováha;
• pískanie, zvonenie alebo šumenie v ušiach;
• rozmazané alebo dvojité videnie;
• únava a poruchy spánku;
• problémy s koncentráciou a myslením, označované ako mozgová hmla;
• pocit hrče v krku alebo problémy s prehĺtaním;
• bolesti tváre a uší;
• zrýchlený srdcový tep;
• gastrointestinálne problémy;
• pukanie alebo škrípanie v krku pri pohybe;
• slabosť alebo necitlivosť v rukách a ramenách;
• nestabilita pri chôdzi;
• znížená citlivosť na vibrácie, bolesť a teplotu.

Pri postihnutí miechy sa môže objaviť slabosť svalov a znížená citlivosť. Lhermittov príznak predstavuje elektrický šok pri predklone hlavy a jeho prítomnosť vyžaduje neurologické posúdenie.

Príčiny cervikokraniálneho syndrómu

Funkčné poruchy hornej krčnej chrbtice

Príčinou bolesti sú funkčné poruchy dynamiky atlanto-okcipitálneho spojenia alebo krčnej chrbtice, ktoré môžu byť podmienené morfologickými zmenami a neprimeranou záťažou pohybového aparátu.

Ide o poruchy pohyblivosti a koordinácie v oblasti spojenia lebky s prvým krčným stavcom, medzi prvým a druhým krčným stavcom a v ďalších medzistavcových segmentoch. Objaviť sa môžu blokády horných krčných stavcov a hlavových kĺbov.

Dlhodobé statické polohy

Najčastejšou príčinou je chronicky nesprávne fyziologické zaťaženie krčnej chrbtice. Dlhodobé sedenie v nesprávnej polohe, napríklad pri práci na počítači, aktivity, pri ktorých je hlava v dlhodobom záklone, a zlá pozícia hlavy počas spánku môžu spôsobiť preťaženie krčnej chrbtice a zvýšené svalové napätie s následnou tvorbou spúšťových bodov.

Kancelárska práca pri počítači, strnulé držanie hlavy a minimálny pohyb v krčnej chrbtici môžu prispieť k vzniku CC syndrómu. Rizikovým faktorom je aj dlhodobá strnulá poloha krčnej chrbtice, najmä pri kancelárskej práci v kombinácii s klimatizáciou alebo prievanom.

Statické pozície hlavy a krku môžu spôsobiť funkčné poruchy na úrovni fascií, svalov a kĺbov. Dôsledkom predsunutého držania hlavy môže dôjsť ku vzniku blokád atlanto-okcipitálneho skĺbenia, atlanto-axiálneho skĺbenia a facetových kĺbov, ako aj k zníženiu rozsahu pohyblivosti krčnej chrbtice.

Nedostatok pohybu

Nedostatok pohybovej aktivity vedie k tomu, že krčná chrbtica je dlhodobo zaťažená napríklad sedavou prácou za počítačom. Mnohé hodiny denne sa strnulo pozeráme do obrazoviek a prevažne na blízku vzdialenosť, čo vedie k preťaženiu a vzniku ťažkostí.

Chrbticu by sme mali mobilizovať každý deň, aby sme kompenzovali nedostatok prirodzeného pohybu. Predkovia sa hýbali prirodzeným spôsobom v prírode, kde sa neustále rozhliadali po okolí, otáčali hlavu a zaostrovali do rôznych vzdialeností.

Jednostranná záťaž a nadmerné cvičenie

Ďalšou príčinou CC syndrómu je jednostranné zaťaženie hlavy a krku. Týka sa to prevažne športovcov, ktorí vykonávajú rovnaké pohyby a zanedbávajú precvičovanie mobility chrbtice a kĺbov, ako aj ľudí s manuálnou prácou, pri ktorej jednostranne zaťažujú telo.

Cervikokraniálny syndróm môže vzniknúť nielen pri nedostatku telesnej aktivity, ale aj pri nadbytku jednostrannej záťaže alebo nadmernom cvičení. Často sa objavuje aj u kulturistov a u laických športovcov, ktorí zabúdajú na rozcvičenie alebo nemajú dostatočné znalosti o tele a správnej technike cvičenia.

Ak práca, šport alebo hobby vyžadujú jednostrannú záťaž, vhodnou kompenzáciou sú cviky odporúčané fyzioterapeutom.

Nesprávne držanie hlavy

Pri predsune hlavy smerom dopredu sa dopredu posúvajú aj plecia, čo vedie k zvýšenému napätiu trapézových a kosoštvorcových svalov. Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo nad hrudníkom a panvou.

Toto postavenie v sede však nie je možné udržať dlhodobo, preto je vhodnejšie polohu v sede neustále meniť a kompenzovať dostatočným prirodzeným pohybom a cvičením.

Svalové dysbalancie a horný skrížený syndróm

Oslabené svaly krku a lopatiek môžu prispieť ku vzniku CCS, pretože nedokážu udržiavať správnu polohu chrbtice. Najčastejšie v oblasti krčnej chrbtice hovoríme o hornom skríženom syndróme, ktorý je charakteristický predsunutým držaním hlavy a ramien a zvýšenou hrudnou kyfózou.

Horné segmenty krčnej chrbtice sa dostávajú do extenčného postavenia. Tieto svalové dysbalancie medzi skrátenými a oslabenými svalmi vedú ku kyfotickému držaniu tela, protrakcii ramien a predsunu hlavy.

Degeneratívne zmeny

S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným degeneratívnym zmenám v krčnej chrbtici, ako je dehydratácia medzistavcových platničiek, tvorba kostných výrastkov a zúženie priestoru pre nervové korene. Tieto zmeny, známe ako cervikálna spondylóza, môžu dráždiť nervy a prispievať ku cervikokraniálnym symptómom.

Jednou z príčin je opotrebovanie, respektíve degeneratívne zmeny hornej časti krčnej chrbtice. Ťažkosti však môžu byť prítomné aj pri funkčných poruchách, pri ktorých zobrazovacie metódy neukážu jasnú patológiu zodpovedajúcu ťažkostiam.

Úrazy a poranenia

Traumatické udalosti, napríklad úrazy krčnej chrbtice pri dopravných nehodách typu whiplash, môžu priamo poškodiť stavce, medzistavcové platničky, väzy a nervy.

Príznaky sa niekedy nemusia objaviť bezprostredne po úraze, ale až s časovým odstupom. V týchto prípadoch je nevyhnutné vykonať zobrazovacie vyšetrenie, ako je RTG, MRI alebo CT, na odhalenie potenciálneho poškodenia štruktúr chrbtice.

Stres a psychické napätie

Stres, depresia a úzkosť môžu viesť k zvýšenému svalovému napätiu v oblasti krku a ramien. Existuje prepojenie medzi psychickým stavom a fyzickými symptómami v oblasti krku a hlavy, čo poukazuje na potrebu komplexného prístupu k liečbe.

Pri bolestiach hlavy zohrávajú úlohu aj psychogénne faktory. Pri tenzných bolestiach hlavy je dôležitá identifikácia nepriaznivých faktorov, vplyvu duševnej nerovnováhy a schopnosti fyzicky aj duševne relaxovať.

Hernia krčnej platničky

U mladšej generácie môže byť príčinou aj hernia disku medzi krčnými stavcami. Pri postihnutí nervových štruktúr sa môže objaviť bolesť vyžarujúca do hornej končatiny, mravčenie v prstoch, tŕpnutie, zhoršená citlivosť alebo svalová slabosť.

Akútne a chronické štádium

Akútne štádium

Akútna bolesť v cervikokraniálnej oblasti je väčšinou vyvolaná prudkým pohybom hlavy, preťažením krčnej chrbtice, prechladnutím alebo nevhodnou polohou pri spánku.

Objavia sa spazmy svalov krku a reflexné zmeny v oblasti postihnutého segmentu. V niektorých prípadoch sa objavia stvrdnutia v svaloch bolestivé na dotyk, tzv. myogelózy.

Akútne ťažkosti sa môžu prejaviť náhlym obmedzením pohybu, bolesťou pri rotácii, záklone, predklone alebo úklone a zvýšeným svalovým napätím.

Chronické štádium

Pre chronické štádium je typická bolesť, ktorá prichádza postupne alebo aj náhle, ale iba veľmi pomaly ustupuje. Na rozdiel od akútneho stavu sú však spazmy, obmedzená hybnosť a stvrdnutia skôr výnimočné.

Chronické ťažkosti bývajú často intermitentné a môžu sa vracať pri dlhodobom statickom zaťažení, nesprávnom držaní tela, strese alebo nevhodnej pohybovej záťaži.

Rozdiel medzi cervikokraniálnym syndrómom a inými bolesťami hlavy

Bolesť hlavy je symptóm. Najmä náhle vzniknutá a intenzívna bolesť môže signalizovať závažné ochorenie ohrozujúce život pacienta.

Bolesti hlavy delíme na:

• primárne - bolesť je jedným z prejavov život neohrozujúceho, chronického alebo záchvatovitého ochorenia;
• sekundárne - bolesť vzniká ako príznak iného ochorenia.

Primárne bolesti hlavy majú okrem migrenóznej aury normálny neurologický nález. Patria medzi ne migréna, tenzné bolesti hlavy, trigeminálne autonómne cefalalgie, cluster headache, chronická paroxyzmálna hemikránia, hemicrania continua, SUNCT syndróm a bolesti hlavy pri sexuálnej a fyzickej aktivite.

Sekundárna bolesť hlavy býva spojená s ďalšími neurologickými príznakmi. Medzi závažné príčiny patria subarachnoidálne krvácanie, meningitídy a meningoencefalitídy, nitrolebečná expanzia, cievne mozgové príhody, disekcia arteria carotis, mozgová žilová trombóza, glaukómový záchvat, intrakraniálna hypertenzia, arteritis temporalis, úraz hlavy, syndróm spánkového apnoe a cervikokraniálny syndróm.

Rozlíšenie od migrény

Migréna môže mať charakter hemikránie alebo bolesti celej hlavy, býva strednej až veľkej intenzity a je sprevádzaná nauzeou alebo vracaním, fotofóbiou a fonofóbiou. Bolesť trvá 4-72 hodín.

Cervikogénna bolesť hlavy častejšie začína v krku alebo záhlaví, súvisí s pohybom a polohou krku a môže sa zhoršovať tlakom na svaly alebo obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice. Tieto znaky však samy osebe nenahrádzajú lekárske vyšetrenie.

Rozlíšenie od tenznej bolesti hlavy

Tenzné bolesti hlavy sú tupé alebo zvieravé, väčšinou obojstranné, miernej až strednej intenzity a nie sú sprevádzané významnými príznakmi, ako sú vracanie, poruchy videnia alebo fokálne neurologické príznaky.

U niektorých jedincov sú tenzné bolesti spojené so zvýšeným tonusom perikraniálneho a krčného svalstva. Cervikokraniálny syndróm môže mať podobný svalový podklad, ale typickejšia je väzba bolesti na pohyb, polohu a funkciu krčnej chrbtice.

Rozlíšenie od subarachnoidálneho krvácania

Subarachnoidálne krvácanie sa môže prejaviť bolesťou, ktorá vznikne počas sekúnd a môže byť veľmi intenzívna. Často sa pridáva krátkodobá porucha vedomia, nevoľnosť, vracanie, fotofóbia, fonofóbia a v priebehu minút až hodín meningeálny syndróm.

V niektorých prípadoch môžu byť príznaky menej intenzívne a napodobňovať cervikokraniálny syndróm. Preto pri nejasných prípadoch treba vždy indikovať CT mozgu a podľa potreby vyšetrenie mozgovomiechového moku.

Kedy je bolesť hlavy varovným príznakom

Najdôležitejším úkonom pri vyšetrení pacienta s bolesťou hlavy je rozpoznať závažnú sekundárnu cefaleu, ktorá môže pacienta ohroziť na živote.

Alarmujúca je vždy:

• prvá bolesť hlavy u pacienta vo veku nad 40 rokov;
• náhle vzniknutá, intenzívna bolesť hlavy;
• postupne sa rozvíjajúca atypická bolesť hlavy nereagujúca na bežnú liečbu;
• bolesť hlavy u pacienta s nádorovým ochorením alebo HIV infekciou;
• ložiskový neurologický nález;
• porucha vedomia;
• bolesť po úraze hlavy;
• bolesť s horúčkou, stuhnutím šije alebo výrazným vracaním;
• nové poruchy zraku, reči, citlivosti alebo svalovej sily;
• náhle vzniknutá bolesť pri fyzickej aktivite, kašli, defekácii alebo sexuálnej aktivite.

Dôvodom návštevy lekára býva najčastejšie náhle vzniknutá alebo silná bolesť hlavy. Pri takýchto príznakoch nemožno automaticky predpokladať cervikokraniálny syndróm.

Diagnostika cervikokraniálneho syndrómu

Anamnéza

Diagnostika pozostáva z niekoľkých krokov. Najskôr pacient poskytne lekárovi anamnézu, ktorá zahŕňa trvanie bolesti a možné príčiny, napríklad pohyb, úraz alebo preťaženie.

Pri diferenciálnej diagnostike bolestí hlavy je najdôležitejšie starostlivé odobratie anamnézy a neurologické vyšetrenie. Zisťuje sa charakter bolesti, jej lokalizácia, intenzita, dĺžka trvania, frekvencia, sprievodné príznaky, vyvolávajúce faktory, doterajšia liečba a jej účinok.

Dôležitý je vzťah bolesti k pohybu hlavy, predklonu, záklonu, rotácii, dlhému sedeniu, fyzickej aktivite, stresu, kašľu, kýchnutiu a defekácii.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie

Následne lekár vyšetrí pacienta pohmatom a zistí mieru tuhosti krčných svalov, ako aj prítomnosť spazmov a stvrdnutí. Zároveň skontroluje funkčnosť krčnej chrbtice a rozsah pohybu vo všetkých smeroch.

Vyšetrenie zahŕňa pozorovanie držania tela, rozsah pohybu krčnej chrbtice, bolestivosť pri pohyboch, palpáciu svalov, vyšetrenie spúšťových bodov a posúdenie funkcie atlanto-okcipitálneho a atlanto-axiálneho spojenia.

Neurologické vyšetrenie posudzuje citlivosť, svalovú silu, reflexy, koordináciu, rovnováhu, očné pohyby, prítomnosť nystagmu a prípadné ložiskové príznaky.

Obmedzený rozsah pohybu krku, najmä pri špecifickom vyšetrení cervikálnym flexno-rotačným testom, môže byť silným ukazovateľom cervikogénnej bolesti hlavy.

Zobrazovacie vyšetrenia

Pri klinicky významnej intenzite ťažkostí je potrebné doplniť RTG krčnej chrbtice a prípadne lebky. Pri chronických ťažkostiach môže RTG pomôcť posúdiť postavenie a degeneratívne zmeny krčnej chrbtice.

Ak do 4 týždňov od diagnostiky nezaberie rehabilitácia a farmakologická liečba, lekár môže pristúpiť k ďalším krokom, teda k zobrazovacím vyšetreniam, ako sú RTG a MRI, aby sa zistili iné možné príčiny pretrvávajúcej bolesti.

Po úraze alebo pri podozrení na poškodenie kostí, platničiek, väzov či nervových štruktúr môže byť potrebné RTG, CT alebo MRI vyšetrenie.

Čo treba vylúčiť

Diferenciálna diagnostika vyžaduje vylúčenie syndrómu nitrolebnej hypertenzie, subarachnoidálneho krvácania a meningeálneho syndrómu. Pri závratoch je potrebné vylúčiť vestibulárne poruchy, benígne paroxyzmálne polohové vertigo a vertebrobazilárnu insuficienciu.

Pri bolesti hlavy sa podľa okolností posudzuje aj prítomnosť ochorení obehového systému, ochorení obličiek, celkových infekcií, nádorových ochorení, ORL afekcií, očných ochorení a ochorení zubov a čeľuste.

Liečba cervikokraniálneho syndrómu

Akútna liečba

V akútnom štádiu sú vhodné analgetiká, nesteroidné antiflogistiká, krátkodobo myorelaxanciá a pokojový režim. Pri pretrvávajúcej bolesti musí pacient prejsť do šetrného fyzického režimu, obmedziť dlhé sedenie pri počítači a vynechať pohyby, ktoré bolesť vyvolávajú.

Pre krčnú chrbticu možno zabezpečiť suché teplo. Krátkodobo je možné podávanie analgetík, nesteroidných protizápalových liekov, ako sú ibuprofen a paracetamol, a liekov na uvoľnenie svalov.

Analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky

Analgetiká môžu pomôcť pacientovi zvládnuť náročné obdobie a predísť vzniku reflexných spazmov a abnormálneho držania hlavy a krku.

Nesteroidné protizápalové látky majú analgetické, antipyretické a protizápalové účinky. Inými slovami, znižujú bolesť, horúčku a zápal.

Pri všetkých spomínaných typoch liečiv sa odporúča iba krátkodobé užívanie v prípade akútneho prepuknutia bolesti a je nevyhnutné ich kombinovať s inými typmi liečby, najmä fyzioterapiou a zmenou pohybových návykov.

Nekombinujte niekoľko nesteroidných protizápalových liekov medzi sebou. Výber lieku, dávkovanie a dĺžku užívania treba prispôsobiť zdravotnému stavu pacienta a odporúčaniu lekára alebo lekárnika.

Myorelaxanciá

Myorelaxanciá sú látky, ktoré uvoľňujú spazmy a priečne pruhované svaly, teda kostrové svaly ovládané vôľou. Ich použitie má byť krátkodobé a riadené zdravotníckym pracovníkom.

Farmakologická liečba však nemá byť jediným opatrením. Pri dlhodobejších alebo opakovaných ťažkostiach je potrebné riešiť aj funkčné poruchy, svalové dysbalancie, držanie tela a pohybové návyky.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Fyzioterapia zohráva dôležitú úlohu v manažmente cervikokraniálneho syndrómu. Jej cieľom je identifikovať a riešiť hlavné príčiny vzniku symptómov, zmierniť existujúcu bolesť, obnoviť narušenú funkciu a predchádzať opakovaniu problémov.

Dôkladná diagnostika je nevyhnutná, pretože pri bolestiach hlavy musia byť najskôr vylúčené závažné ochorenia. Následne sa zisťuje, či je pôvod bolesti cervikogénny, teda z krčnej chrbtice, alebo či ide o migrénu alebo inú príčinu.

Manuálna terapia a špecificky zamerané terapeutické cvičenia patria medzi základné prístupy vo fyzioterapii tohto syndrómu. Mäkké techniky, mobilizačné techniky, masáž a cvičenie môžu zmierniť bolesť a zlepšiť funkciu krčnej chrbtice.

Mäkké techniky a terapia spúšťových bodov

Mäkké techniky sú zamerané na ovplyvnenie reflexných zmien, ktoré sa vyskytujú v koži, podkoží, fasciách a svaloch. Využívajú sa pri bolestiach týchto tkanív alebo ako príprava pred ďalšími manuálnymi technikami.

Pri dlhodobých a opakovaných ťažkostiach môže byť rehabilitácia doplnená o uvoľňovacie techniky, mäkké techniky, masáž bolestivých spúšťacích bodov a nácvik domáceho cvičenia.

Mobilizačné techniky

Mobilizačné techniky sú súbor terapeutických postupov vo fyzioterapii a manuálnej terapii, ktoré sa používajú na zlepšenie pohyblivosti kĺbov a tkanív.

Ich cieľom je uvoľniť kĺbové blokády a zvýšené svalové napätie, zlepšiť cirkuláciu krvi, zmierniť bolesť a obnoviť fyziologický rozsah pohybu v zablokovaných segmentoch chrbtice.

Terapeutické cvičenia

Terapeutické cvičenia sú kľúčovou súčasťou liečby. Posilňovacie cvičenia sa zameriavajú na hlboké svaly krku a hornú časť chrbta, ktoré sú dôležité pre stabilitu a správne držanie tela.

Strečingové cvičenia pomáhajú zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu. Proprioceptívne cvičenia zlepšujú vnímanie polohy tela a rovnováhu. Cvičenia na korekciu držania tela, ako je retrakcia brady a sťahovanie lopatiek, sú dôležité pre dlhodobé zlepšenie.

Posilňovacie cvičenia a cvičenia zamerané na myseľ a telo, napríklad joga a pilates, môžu byť súčasťou pohybového programu pri chronickej bolesti krku.

Manuálne techniky používané vo fyzioterapii

McKenzieho metóda

McKenzieho metóda mechanickej diagnostiky a terapie je medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby bolestí chrbta a končatín, vyvinutá novozélandským fyzioterapeutom Robinom McKenziem.

Táto metóda je založená na štúdiu pohybu a jeho vplyvu na symptómy pacienta. Jedným z hlavných cieľov je pomôcť pacientom prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a naučiť ich, ako môžu ovplyvniť svoje bolesti.

Medzi hlavné znaky patria aktívne zapojenie pacienta do liečby, samostatné cvičenie doma, zníženie bolesti a zlepšenie pohyblivosti.

Ergonómia pri práci a každodenných činnostiach

Úpravou pracovného prostredia, najmä v kancelárii, možno zmierniť riziko vzniku bolestí chrbta a krku.

• Monitor by mal byť umiestnený vo výške očí.
• Pri práci na notebooku je vhodné podložiť notebook do výšky očí a pripojiť externú myš a klávesnicu.
• Vhodný je polohovateľný pracovný stôl.
• Sedieť by sme mali rovnomerne na oboch sedacích kostiach.
• Panva, hrudná chrbtica a hlava by mali byť v jednej línii.
• Chodidlá by mali byť položené na zemi.
• Členkové kĺby by mali byť pokrčené približne do 90°.
• Kolená by mali smerovať rovno dopredu v smere panvových kostí.
• Polohu pri sedení je vhodné meniť približne každých 20 minút.

V oblasti driekovej chrbtice možno využiť bedrovú opierku, ktorá podporuje lepšie držanie tela počas sedu a rovnomernejšie zaťažuje medzistavcové platničky a facetové kĺby chrbtice.

Pri zdvíhaní ťažkých bremien, nasadaní do auta alebo nosení nákupov je potrebné meniť pohybové návyky tak, aby sa znižovalo jednostranné a nevhodné zaťaženie chrbtice.

Pravidelné prestávky a zmena polohy pri práci pomáhajú obmedziť dlhodobé statické zaťaženie. Aj obyčajná chôdza môže zmierniť bolesti chrbta a pravidelný vhodný pohyb pomáha znižovať riziko opakovaných ťažkostí.

Prevencia cervikokraniálneho syndrómu

Prevencia je založená na pravidelnom a vhodnom pohybe, rehabilitácii, správnej technike cvičenia a úprave každodenných pohybových návykov. Pred cvičením a športovým výkonom je vhodné zaradiť zahriatie a rozcvičenie.

Najlepšou prevenciou proti CC syndrómu je:

• dodržiavanie správnej techniky cvikov v súlade s biomechanikou ľudského tela;
• vyvážený tréning obsahujúci silové, kompenzačné, uvoľňovacie a strečingové prvky;
• pravidelné zaraďovanie cvikov zameraných na šiju, hrudník, chrbtové svalstvo a horné trapézy;
• obmedzenie dlhodobých statických polôh;
• pravidelné prestávky pri práci s počítačom;
• striedanie polôh pri sedení;
• udržiavanie pohyblivosti krčnej a hrudnej chrbtice;
• odborná kontrola techniky pri športe a cvičení;
• kompenzácia jednostrannej pracovnej alebo športovej záťaže;
• postupné posilňovanie hlbokých svalov krku a stabilizátorov lopatiek.

Bezpečné cvičenia a ich obmedzenia

Domáce cvičenie má byť prispôsobené aktuálnemu stavu a nemá zhoršovať bolesť, závraty, poruchy videnia, necitlivosť alebo slabosť. Pri nových alebo výrazných neurologických príznakoch treba cvičenie prerušiť a vyhľadať lekárske vyšetrenie.

Uvoľnenie šije

Sadnite si alebo sa postavte a pri vzpriamenej polohe chrbtice sa snažte dotknúť uchom pleca. Cvik môžete vykonávať aj v ľahu na chrbte s podloženou hlavou.

Posilnenie a uvoľnenie hrudníka

Zoberte si do rúk gumu na cvičenie, jogový opasok, šál alebo šatku. Uchopte predmet tak, aby ste ho napli pred hrudníkom čo najviac.

S nádychom zdvihnite ruky a prejdite nimi za chrbát aspoň na úroveň ramien. Snažte sa udržať lakte vystreté a predmet napnutý čo najviac.

Posilnenie širokých svalov chrbta

Postavte sa do vzpriamenej polohy a horné končatiny vystrite smerom nahor. Z tejto polohy sa nakloňte niekoľkokrát do oboch strán.

Krúženie ramenami

Položte si prsty rúk na ramená, lakte pokrčte a krúžte ramenami niekoľkokrát v oboch smeroch. Krúžky robte precízne a pomaly tak, aby ste cítili, ako sa lopatky k sebe priťahujú a odťahujú.

Cvičenie môžete ukončiť striedavým krúžením ramien, čím zapojíte aj hrudnú chrbticu.

Mobilizácia krku

Postavte sa alebo posaďte tak, aby bolo telo v jednej línii - chodidlá, panva, hrudník a hlava nad sebou. Začnite predsúvať hlavu dopredu a následne ju zatiahnite smerom dozadu tak, aby sa krk predĺžil na maximum.

Pri cvičení sa vyhnite prudkým pohybom, násilnému zakláňaniu a krúženiu hlavou, ak vyvolávajú bolesť, závrat, nevoľnosť alebo poruchy videnia.

Čo môže zhoršovať stav

Ťažkosti môže zhoršovať dlhodobé sedenie, predsunuté držanie hlavy, jednostranné pracovné alebo športové zaťaženie, nevhodná poloha pri spánku, prudké pohyby, prechladnutie a nadmerný tréning bez rozcvičenia.

Aj samotné cvičenie môže stav zhoršiť, ak je príliš intenzívne, nesprávne zvolené alebo nevhodne aplikované. Opuch mäkkých tkanív môže vzniknúť aj ako reakcia na príliš aktívnu alebo nesprávne aplikovanú rehabilitáciu.

Pri cervikokraniálnom syndróme je preto dôležitý individuálny výber cvičení a postupné zvyšovanie záťaže podľa reakcie organizmu.

Vyšetrenie lekárom je dôležité

Bolesť hlavy má mnoho príčin a nemusí hneď znamenať, že ide o cervikokraniálny syndróm. Ak sa bolesť opakuje a vracia, treba sa obrátiť na lekára, ktorý vylúči iné príčiny bolesti.

Pri cervikokraniálnom syndróme je potrebné spojiť hodnotenie bolesti hlavy s vyšetrením krčnej chrbtice, svalov, pohyblivosti, neurologického nálezu a podľa potreby aj so zobrazovacími metódami.

Nie každá bolesť v záhlaví je spôsobená krčnou chrbticou a nie každý pacient potrebuje magnetickú rezonanciu. O vhodnosti RTG, CT alebo MRI rozhoduje klinický nález, anamnéza a prítomnosť varovných príznakov.

tags: #cervikokranialny #syndrom #priznaky #wikiskripta