Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mŕtvica alebo porážka, je život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva v dôsledku poruchy krvného obehu v mozgu. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Keď sa objavia prvé príznaky mozgovej príhody, je potrebné čo najskôr vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc, pretože v priebehu niekoľkých hodín môžu vzniknúť nezvratné zmeny v mozgu.
Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom - čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Pri CMP kľúčovú úlohu zohráva čas a včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav.
Čo je cievna mozgová príhoda
Podobne, ako aj ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok kyslíka na správne a nenarušené fungovanie. Cievna mozgová príhoda predstavuje akútnu poruchu krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému.
Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.
Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom. Cievna mozgová príhoda patrí medzi najnebezpečnejšie neurologické ochorenia.
Druhy cievnej mozgovej príhody
Ischemická cievna mozgová príhoda
Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo, čo spôsobuje ischemickú mozgovú príhodu, alebo prasknutie cievy s krvácaním, čo spôsobuje hemoragickú mozgovú príhodu.
Ischemická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje v 80% prípadov. Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách. Príčinou sú „aterotrombotické pláty“, krvné zrazeniny v mozgovej tepne, ktoré uzatvárajú prietok krvi v cieve.
Niekedy sa tepny upchajú vzduchovými bublinami alebo stlačia v dôsledku nádoru, či poranenia. Poruchy krvného obehu sa môžu vyskytnúť aj na základe problémov so zrážaním krvi, alebo dlhodobého a intenzívneho stresu. Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať.
Na tento typ mŕtvice sú spravidla náchylní ľudia nad 60 rokov. Väčšina týchto pacientov trpí cukrovkou, poruchami srdcového rytmu, srdcovými chorobami. Fajčenie, nadváha, nedostatok fyzickej aktivity sú najdôležitejšie rizikové faktory.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Hemoragická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia. Delí sa na intracerebrálnu a subarachnoidálnu.
Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy, teda vyklenutia steny tepny, alebo porušenia celosti jej cievnej steny v dôsledku aterosklerózy. Prvá z nich sa zvyčajne diagnostikuje u pacientov vo veku 45-60 rokov.
Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom. Tento typ mozgovej príhody sa najčastejšie vyskytuje u pacientov vo veku 30 - 60 rokov.
Medzi príčiny patria fajčenie, alkoholizmus, alebo jednorazové užitie alkoholu, či drog v nadmernom množstve. Za rizikové faktory sa považuje aj artériová hypertenzia a nadmerná telesná hmotnosť. Rehabilitácia pacientov si vyžaduje viac času a úsilia ako v prípade ischemickej mozgovej príhody.
Tranzitórny ischemický atak
TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu. V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody „upchatie“ cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov.
Ale aj dočasná „blokáda kyslíka“ má pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane. Kumulatívne škody spôsobené tranzitórnymi ischemickými atakmi môžu byť porovnateľné so škodami spôsobenými jednou „plnohodnotnou“ mŕtvicou.
Tranzitórne ischemické ataky sa zvyčajne vyskytujú u ľudí starších ako 65 rokov. Je to spôsobené vekom podmienenými zmenami v cievach, ako aj chronickými ochoreniami. TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody.
Po prvej TIA sa do troch mesiacov objaví mozgová príhoda u jedného z desiatich pacientov. Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.
Varovné príznaky mozgovej príhody
Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Niektoré príznaky môžu upozorniť na skryté problémy v mozgovom krvnom prietoku a bez povšimnutia alebo ignorácie týchto príznakov môže viesť k nezvratným poškodeniam.
- náhle oslabenie polovice tela,
- porucha reči,
- náhla a silná bolesť hlavy,
- porucha zraku,
- poklesnutý ústny kútik,
- poruchy rovnováhy,
- neschopnosť stoja a chôdze.
Pri krvácaní sa príznaky spravidla objavia náhle a v krátkom čase sa vyvinú nezvratné zmeny v mozgu. Cievna mozgová príhoda prichádza náhle, no jej následky môžu byť celoživotné. Každá minúta rozhoduje o zdraví i živote pacienta.
Rozpoznajte príznaky a symptómy mozgovej príhody
Prečo je pri CMP rozhodujúci čas
Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Odborníci sa zhodujú, že včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav.
Niektoré lieky môžu byť podané iba niekoľko hodín po CMP, ako napríklad lieky na rozpustenie trombu a obnovu krvného obehu. V niektorých prípadoch mozgového krvácania môže byť včasná chirurgická liečba život zachraňujúca.
Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období. Určenie príčiny cievnej mozgovej príhody je dôležité pre zvolenie správnej urgentnej liečby.
Diagnostika a akútna liečba
Výber individuálnej liečby cievnych príhod sa uskutočňuje na základe rozsahu, zistených príčin, mechanizmu a rizikových faktorov. Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode sa komplexné vyšetria v optimálnom čase s cieľom identifikovať druh, rozsah, rizikové faktory, mechanizmy vzniku a stanoviť individuálny režim účinnej liečby a prevencie opakovanej cievnej mozgovej príhody.
Integrovaný prístup k liečbe a prevencii je zabezpečený vzájomnou súčinnosťou odborníkov z rôznych špecializácií, ako napríklad lekári funkčnej diagnostiky, resuscitácie, kardiológovia, neurochirurgovia a iní.
V období po stabilizácii stavu po príhode pacientovi sa predpisuje rehabilitácia a odporúča sa režim a úprava životného štýlu. Intenzívna rehabilitácia je pre pacienta, ktorý prežije akútnu fázu príhody i s jej managementom, mechanickou rekanalizáciou a trombolýzou, základným kameňom liečby pre dosiahnutie čo najoptimálnejšej kvality života.
Neurointervenčná liečba v Martine
Dominantným zameraním pracoviska sú neurointervencie. Cievna mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou smrti a súčasne najčastejšou príčinou ťažkej invalidity.
Liečba zúženia krčnej tepny
Najčastejšou príčinou CMP je zúženie tepien zásobujúcich mozog. Cieľom liečby je zabránenie vzniku CMP spočívajúcom v spriechodnení zúženej krčnej tepny.
Výkon je v miestnom znecitlivení obvykle s vpichom do stehennej tepny v slabine. Po vyšetrení tepien zásobujúcich mozog sa roztiahne zúžené miesto pomocou balóniku a kovovej výstuže - stentu.
Rizikom výkonu je uvoľnenie časti aterosklerotického plátu a jeho vniknutie do mozgových tepien. Na zníženie rizika tejto komplikácie sa do tepny najprv zavedie ochranný filter, ktorý sa po výkone odstráni.
Endovaskulárna liečba mozgovej aneuryzmy
Aneuryzma, teda výduť, je lokálne rozšírenie tepny, ktoré je vysoko rizikové z prasknutia a vnútrolebečného krvácania, ktoré môže viesť až k úmrtiu pacienta. Krvácanie obvykle vzniká pri námahe a spôsobuje silnú bolesť hlavy.
Cieľom liečby aneuryzmy mozgovej tepny je zabrániť jej prasknutiu a krvácaniu. Vnútro cievna, teda endovaskulárna, liečba je vykonávaná katétrom zavedeným cez tepnu, najčastejšie v slabine.
Pri výkone sa do vaku aneuryzmy zavedie mikrokatéter, teda jemná hadička, a vak aneuryzmy sa vyplní platinovými špirálami. Pri širokom spojení vaku aneuryzmy s materskou tepnou je potrebná implantácia stentu, teda výstuže, ktorý zachováva priesvit tepny a bráni uvoľneniu špirál do materskej tepny; prípadne sa aneuryzma ošetrí iba stentom.
Liečba arteriovenóznej malformácie a fistuly
AVM - arteriovenózna malformácia - je spleť abnormálne prepojených tepien a žíl. Arteriovenózna fistula, AVF, je taktiež variantou abnormálneho spojenia medzi tepnou a žilou.
U oboch dochádza k vzostupu tlaku na žilovej strane s rizikom ruptúry, teda prasknutia, a vnútrolebečného krvácania. Cieľom liečby AVM/AVF je predovšetkým znížiť riziko krvácania.
Endovaskulárna liečba spočíva v zavedení tenkého katétra, teda hadičky, vpichom cez tepnu alebo žilu, najčastejšie v mieste slabiny. Týmto katétrom sa do AVM obvykle aplikuje špeciálne lepidlo.
Embolizácia môže byť jedinou metódou liečby, alebo môže byť nasledovaná chirurgickou alebo radiačnou liečbou. Obvykle je nutné embolizáciu rozdeliť do viacerých sedení. Dĺžka procedúry je individuálna, závisí od veľkosti patologickej štruktúry.
Následky cievnej mozgovej príhody
Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné. Obmedzenie kvality života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode sa môže prejaviť vo viacerých oblastiach.
- poruchy pohybu - paralýza alebo paréza,
- poruchy zmyslov,
- rôzne rečové poruchy,
- poruchy stability pohybu,
- poruchy zraku a sluchu,
- kontraktúry,
- poruchy vylučovacích procesov,
- iné, zriedkavejšie poruchy.
Často dochádza k poruchám motoriky, reči, poznávacích schopností, sebaobsluhy a ďalším. Až 80% pacientov má čiastočnú alebo úplnú stratu hybnosti a sily na jednej polovici tela, až 70% postihnutých trpí poruchami nálady a približne u 20% osôb sa vyvinie bolesť v ramene.
Pacienti po cievnej mozgovej príhode majú ochrnutie na pol časti tela, väčšinou pravá alebo ľavá, teda pravá ruka - pravá noha alebo ľavá ruka - ľavá noha. U pacientov po cievnej mozgovej príhode je prítomná často porucha stability tým, že nefunguje jedna polovica tela.
Pri cievnej mozgovej príhode nejde iba o postihnutie motoriky na hornej a dolnej končatine, ale aj trupového svalstva. Poruchy motoriky, stability, reči, poznávacích schopností a sebaobsluhy môžu výrazne obmedziť návrat k bežným činnostiam.
Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia.
Rehabilitácia je dôležitým procesom, ktorý nie je možné vynechať. Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode.
Bez profesionálnej rehabilitácie šanca na návrat stratených funkcií, pracovných schopností, či samostatnosti je desaťnásobne menšia. Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie liečebná rehabilitácia k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta.
Kedy začať s rehabilitáciou
Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Liečebná rehabilitácia sa začína ihneď, ako to stav pacienta umožní, najneskôr však hneď po prepustení z hospitalizácie.
Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať.“
„Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračná fyzioterapia, lebo pacienti akonáhle začnú dlhšie ležať,hrozí veľké riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli.“
„Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje.
Čo je cieľom fyzioterapie
Pacienti prichádzajú za fyzioterapeutmi so zníženou kvalitou života. Akonáhle má pacient porušenú motoriku na jednej strane tela, tak zrazu základné, bežné veci, ktoré vykonával, začínajú byť problém a tým pádom kvalita života prudko klesá.
Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.
„Celá fyzioterapia je smerovaná k tomu, aby sme znova pacienta zaintegrovali do spoločnosti a aby mohol mať aspoň akú takú kvalitu života ako predtým,“ dodáva.
„Pacientom vieme uľahčiť a zlepšiť kvalitu života,“ zdôrazňuje fyzioterapeut.
Pasívne a aktívne cvičenie
Pasívne cvičenie vykonáva fyzioterapeut alebo rodinný príslušník. Je účinné skôr na zachovávanie, udržiavanie rozsahu pohyblivosti v daných kĺboch a segmentu.
Aktívne cvičenie je zamerané na cvičenie, kedy pacient musí cvičiť aj sám, používať vlastnú svalovú silu. V tomto prípade zohráva rolu, aké veľké oslabenie pacient má.
Pravidelnosť a dĺžka rehabilitácie
Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku.“
„Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá a preto treba dávať kvalitné vstupy do pacienta, aby sme to podporovali. A to nie je zo dňa na deň,“ hovorí fyzioterapeut.
Pacient sa nebude cítiť markantne lepšie po dvoch, troch terapiách. „Bavíme sa o týždňoch a mesiacoch. Evidence based medicine, medicína založená na dôkazoch, hovorí, že pacient musí pracovať minimálne 8 týždňov,“ dodáva.
Pacient po prepustení z hospitalizácie má možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Má nárok opakovane žiadať svojho lekára o indikáciu na rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu.
Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta. Žiaľ, Slovensko disponuje alarmujúco malým množstvom zdravotníckych zariadení, ktorí dokážu poskytnúť intenzívnu neurorehabilitačnú liečbu.
Riziká odkladania fyzioterapie
Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné.“
„Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu, že pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje.
Kontraktúry predstavujú pretrvávajúce napätie a následné skrátenie svalov a šliach, ktoré vedie k obmedzeniu pohybu v kĺbe. Odkladanie rehabilitácie preto môže zvyšovať riziko trvalých obmedzení pohybu a ďalších komplikácií.
Spasticita po mozgovej príhode
Väčšina pacientov so spasticitou sú ľudia po cievnej mozgovej príhode. Spasticita súvisí so zvýšeným svalovým napätím a môže zhoršovať pohyblivosť, stabilitu, hygienu, obliekanie aj sebaobsluhu.
Keď má pacient tuhší kĺb, alebo svaly sú výrazne spastické, tak vie to byť možno viac nepríjemné. Dlhodobé zanedbanie výraznej spastickej parézy môže viesť k zmenám štruktúry a elasticity svalu a následne ku kontraktúre.
Spasticita po cievnej mozgovej príhode nemusí byť trvalá. Pri jej riešení je dôležité odborné vyšetrenie, pravidelná rehabilitácia a vhodne zvolená liečba.
Bolestivosť a bezpečnosť cvičenia
Pacienti sa fyzioterapie nemusia obávať. „Keby sme to brali hodnotením, že 10 je neznesiteľná bolesť a 1 je šteklenie, tak mojim pacientom hovorievam, že do 3-4 to môže byť bolestivé.“
„Pacient môže cítiť aj nepríjemné pocity, ale nemôže to byť úplne nepríjemné. Každopádne, sám musí vnímať po terapiách, že sa cíti lepšie,“ hovorí Gábor.
Využívanie fyzioterapie má isté limity. „Hovoríme tomu tzv. red flags, kedy sa nám pacient začne výrazne zhoršovať neurologicky. Ale výrazné limity toho, že teraz nemôžem úplne nič robiť, skôr nie sú. Každý môže aspoň niečo robiť,“ hovorí.
Úloha rodiny a psychickej podpory
To, či sa niektorí pacienti dokážu vrátiť do svojho pôvodného, „normálneho“ života, závisí podľa Gábora od toho, ako rozsiahla je lézia alebo mŕtvica. Nie veľké percento pacientov začne žiť ten istý život, ako žilo predtým.
„Niektorí si ani neuvedomujú, že nejaký život potom bude, ale veľmi veľa pacientov sa vie vzchopiť vďaka rodine aj personálu a postupne sa pacient začne pýtať na to, kam to vie dotiahnuť.“
Pacienta je potrebné po psychologickej stránke pripraviť na to, že budú nejaké obmedzenia, ale že sa naučí s nimi žiť, prekonávať ich a fungovať v bežnom živote.
Gábor vyzdvihuje podporu rodiny: „Ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak príde pacient na kontrolu a zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom.“
Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po cievnej mozgovej príhody do spoločnosti. Na terapii o pacienta po cievnej mozgovej príhode spolupracuje fyzioterapeut s ďalšími odborníkmi, pacientom a rodinou.
Robotická rehabilitácia, virtuálna realita a telemedicína
Gábor pozitívne hodnotí nové prístupy, ako napríklad robotickú rehabilitáciu či virtuálnu realitu, ktoré podľa jeho slov posúvajú fyzioterapiu výrazne vpred.
„Mám z toho veľmi dobrý pocit, ale nemôžeme stále zabúdať aj na základné princípy a postupy. Nemôžem ísť hneď do robotickej rehabilitácie u pacienta, ktorý neprešiel základnou fyzioterapiou a rehabilitáciou,“ podotýka.
Podľa niektorých svetových štúdií kombinácia tradičnej rehabilitácie a asistovanej robotickej technológie prináša pre pacientov lepší efekt, než samotná tradičná rehabilitácia. Pri liečbe pacientov sa poskytuje intenzívna neurorehabilitácia kombináciou roboticky asistovanej rehabilitácie a štandardných rehabilitačných metód.
Podobne sa hodnotí využívanie telemedicíny pri fyzioterapii. „Som za, ale opäť to má svoje limity. V určitej chvíli nedokážete v rámci telemedicíny relevantne vyhodnotiť stav pacienta.“
„Niekedy musíte chytiť ruku, nohu a cítiť, ako to tam vyzerá,aké je tam napätie, ako tá ruka pracuje. Cez video to všetko nedáte. Ale vie nám stále pomôcť v rámci konzultácie,“ hovorí.
Kvalita života po cievnej mozgovej príhode
Kvalita života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode môže byť znížená v oblasti komunikácie, každodenných činností, mobility, manuálnych zručností a sociálnych kontaktov.
Cieľom realizovaného výskumu bolo zistiť, ako respondenti hodnotia dopad NCMP na kvalitu svojho života a nakoľko hodnotia mieru svojho zotavenia po prekonaní NCMP. Celkový súbor tvorilo 100 respondentov, ktorých priemerný vek bol 55,4 rokov.
Výskum bol realizovaný použitím štandardizovaného dotazníka „Stroke Impact Scale Version 3.0“. Kvalita života ako aj celková miera zotavenia pacientov po NCMP je znížená.
| Oblasť | Vplyv po CMP |
|---|---|
| Motorika | oslabenie alebo strata hybnosti |
| Komunikácia | poruchy reči a dorozumievania |
| ADL | obmedzenie každodenných činností a sebaobsluhy |
| Mobilita | ťažkosti so stabilitou, státím a chôdzou |
| Manuálne zručnosti | zhoršené používanie ruky a prstov |
| Sociálne kontakty | obmedzenie návratu do spoločnosti |
Na základe štatistického testovania sme zistili, že existuje vzťah medzi vekom respondentov a hodnotením domén komunikácia, ADL, mobility, manuálne zručnosti a sociálne kontakty. Nebola dokázaná závislosť medzi hodnotením jednotlivých domén a pohlavím respondentov.
Miera hodnotenia úrovne zotavenia pacientov po NCMP nesúvisí s vekom. Signifikantne súvisí s hodnotením jednotlivých domén.
Možnosti rehabilitácie po prepustení
Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad typ CMP, lokalizácia alebo motivácia pacienta.
Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP. Platí, že pacienti s kompletnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie, ako pacienti, ktorí boli zasiahnutí menej.
Rehabilitácia závisí od individuálnych charakteristík pacienta, pridružených diagnóz a aktuálneho stavu. Pre každého pacienta sa vyberajú špecifické metódy, ktoré sa v podobných prípadoch osvedčili ako účinné.
Hlavnými cieľmi rehabilitácie pacientov po mozgovej príhode sú maximálny návrat stratených, alebo zoslabnutých funkcií mozgu a tela s tým, aby sa život pacienta a jeho rodiny maximálne priblížil k stavu „pred príhodou“.
Prevencia ďalšej cievnej mozgovej príhody
Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Takmer každý je ohrozený, obzvlášť ak máte hypertenziu, arytmiu, srdcové poruchy, spánkové apnoe, vysoký cholesterol alebo diabetes mellitus.
Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie. Výsledky mnohých štúdií potvrdzujú, že dodržiavanie jednoduchých pravidiel mnohonásobne znižuje riziko mozgovej príhody.
Krvný tlak
Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.
Je veľmi dôležité udržiavať hladinu krvného tlaku v normálnom rozmedzí. Krvácanie je zvyčajne spôsobené prasknutím cievy najčastejšie pri neliečenom vysokom krvnom tlaku.
Cholesterol, cukrovka a hmotnosť
Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a ak je zvýšená, upraviť si stravu.
Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať.
V prvom rade vylúčte zo stravy tučné a sladké jedlá. Ak máte cukrovku a hladina cukru je vysoká, odporúča sa ju znížiť inzulínom.
Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť. Ak vaša hmotnosť patrí do jednej z kategórií obezity, odporúča sa ju znížiť.
Fajčenie, alkohol a pohyb
Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu. Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť.
Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná. Najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.
Zdravý životný štýl nielen zníži riziko mozgovej príhody, ale zároveň urobí váš život plnohodnotnejším, keďže posilní vaše zdravie, imunitu, odolnosť a vnútorný psycho-emocionálny stav.