Rytmická činnosť srdca a predĺžená miecha: riadenie, arytmie a ich príčiny

Rytmická činnosť srdca vzniká vďaka vnútorným elektrickým signálom, ktoré spôsobujú kontrakciu a relaxáciu srdca. Tento vnútorný elektrický systém riadi rytmus a frekvenciu srdcového tepu, pričom nervová sústava pomocou vegetatívnych nervov činnosť srdca nevyvoláva, ale podľa potrieb tela ju spomaľuje alebo zrýchľuje.

Predĺžená miecha sa na regulácii srdcovej činnosti podieľa nepriamo prostredníctvom autonómnej nervovej sústavy, najmä sympatika a parasympatika. Podnety ku kontrakcii myokardu však vznikajú automaticky a úplne nezávisle od mozgu či miechy v špecializovanom prevodovom systéme srdca.

Čo je rytmická činnosť srdca

Srdce je dutý svalový orgán, ktorý z fyziologického hľadiska plní funkciu mimoriadne efektívnej svalovej pumpy. Ako ústredný motorický orgán obehovej sústavy je zdrojom mechanickej energie, ktorou vháňa krv do cievneho systému.

Svojou rytmickou činnosťou udržiava kontinuálnu cirkuláciu krvi po celom tele, čím neustále zabezpečuje prívod kyslíka a živín do všetkých tkanív a buniek. Ľudské srdce pracuje rytmicky a neúnavne - udrie za deň približne 100 000-krát.

Pravidelné srdcové sťahy udržiavajú v našom tele krvný obeh a takto zabezpečujú výživu a okysličenie všetkých orgánov. Tieto synchronizované sťahy riadi elektrický systém srdca, ktorého „šéfom“ a hlavným udávateľom rytmu je sínusový, teda sinoatriálny, uzol.

Úloha predĺženej miechy a autonómnej nervovej sústavy

Nervová sústava pomocou vegetatívnych nervov, teda sympatika a parasympatika, činnosť srdca nevyvoláva, len ju podľa potrieb tela spomaľuje alebo zrýchľuje. Sympatikus podporuje zrýchlenie srdcovej činnosti a parasympatikus jej spomalenie.

Autonómna regulácia umožňuje prispôsobiť srdcovú frekvenciu fyzickej námahe, psychickému stresu, odpočinku, spánku alebo zmenám prostredia. Sympatikus môže vyvolať sínusovú tachykardiu, zatiaľ čo parasympatikus môže vyvolať sínusovú bradykardiu.

Srdcový rytmus človeka sa neustále mení, napríklad pri námahe sa zrýchľuje alebo naopak počas spánku sa spomaľuje. Zmeny rytmu srdca možno považovať za arytmiu len v prípade, ak by sa vyskytovali neodôvodnene a pravidelne.

Stavba srdca a jej význam pre rytmus

Srdce je bezpečne uložené v medzipľúcí medzi pravými a ľavými pľúcami, pričom zospodu nasadá na bránicu. Leží na stredovej línii hrudníka, no svojím hrotom smeruje doľava a nadol.

Jeho veľkosť zhruba zodpovedá veľkosti päste dospelého človeka. Váži asi 280-340 g, u žien je zvyčajne o niečo menšie a ľahšie.

Obaly a vrstvy srdca

Stena srdca sa skladá z troch vrstiev: endokard, myokard a epikard. Endokard je tenká, dokonale hladká vnútorná výstelka srdca, z ktorej sú tvorené aj všetky srdcové chlopne.

Myokard je stredná a najhrubšia vrstva, ktorú tvorí osobitná priečne pruhovaná svalovina. Najmohutnejšiu svalovinu má ľavá komora, pretože je zodpovedná za pumpovanie krvi pod vysokým tlakom do celého tela cez aortu.

Epikard je väzivová blana, ktorá pokrýva vonkajší povrch srdca. Celé srdce je navyše uložené v pevnom blanitom vaku - osrdcovníku.

Dutiny a chlopne srdca

Vzhľadom na existenciu dvoch krvných obehov, pľúcneho a telového, je srdce pozdĺžnou priehradkou rozdelené na pravé a ľavé srdce, vďaka čomu nedochádza k miešaniu okysličenej a odkysličenej krvi.

V každej časti sa nachádza predsieň a komora. Predsiene a komory sú od seba, ako aj od veľkých ciev, oddelené chlopňami, ktoré fungujú ako jednosmerné ventily - prepúšťajú krv len jedným smerom a zabraňujú jej spätnému toku.

• trojcípa chlopňa sa nachádza medzi pravou predsieňou a pravou komorou,
• dvojcípa alebo mitrálna chlopňa sa nachádza medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou,
• polmesiačikovité chlopne sa nachádzajú na hranici oboch komôr a ich príslušných tepien, teda na vstupe do pľúcnice a na vstupe do aorty.

Zvuk, ktorý pri činnosti srdca počujeme ako rytmické „buch-buch“, nespôsobuje samotný sťah svalu, ale mechanický náraz krvi o prudko zatvárajúce sa chlopne. Prvý, hlasnejší zvuk je uzavretie cípovitých chlopní, druhý, tichší zvuk je uzavretie polmesiačikovitých chlopní.

Prevodový systém srdca

Srdcová svalovina sa od kostrového svalstva odlišuje viacerými funkčnými vlastnosťami. Jednou z najdôležitejších je skutočnosť, že na prahový podnet reaguje vždy maximálnou kontrakciou, teda sťahom, a riadi sa pravidlom „všetko alebo nič“.

Podnety ku kontrakcii myokardu vznikajú automaticky a úplne nezávisle od mozgu či miechy. Vznikajú v špecializovanom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca.

Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu, ale funkčne skôr nervovému tkanivu, pretože jeho bunky dokážu spontánne generovať elektrické vzruchy.

Dráha elektrického signálu

1. Sínusovo-predsieňový uzol sa nachádza v hornej stene pravej predsiene a funguje ako hlavný „udávač kroku“.
2. Predsieňovo-komorový uzol leží v prepážke medzi predsieňami a komorou.
3. Hisov zväzok je krátky zväzok vláken prechádzajúci medzikomorovou priehradkou.
4. Tawarove ramienka vznikajú rozdelením Hisovho zväzku na pravé a ľavé ramienko.
5. Sieť Purkyňových vláken rozvedie signál priamo do svaloviny komôr a vyvolá ich silnú kontrakciu.

Odtiaľ sa signál rýchlo šíri svalovinou oboch predsiení, čo spôsobí ich sťah. Signál do predsieňovo-komorového uzla prichádza s fyziologickým oneskorením asi 0,1 s, čo zabezpečí, že predsiene stihnú vytlačiť krv do komôr ešte pred tým, než sa komory začnú sťahovať.

Hisov zväzok sa v priehradke delí na pravé a ľavé ramienko, ktoré smerujú k hrotu srdca. Ramienka sa na hrote srdca stáčajú nahor a rozvetvujú sa do hustej siete vláken, ktoré rozvedú signál priamo do svaloviny komôr, čo vyvolá ich silnú kontrakciu.

Elektrofyziológia srdca

Kardiomyocyty majú schopnosť automaticity, teda spontánne generovať impulzy alebo akčný potenciál. Impulz sa šíri rýchlo cez prevodový systém a pomaly cez pracovný myokard.

Impulzy vznikajú s najvyššou frekvenciou v SA uzle, ktorý je primárnym pacemakerom. SA uzol potom prostredníctvom overdrive suppression deaktivuje ostatné ložiská s nižšou frekvenciou, medzi ktoré patria AV uzol, Purkyňove vlákna v komorách a myokard predsiení.

Refraktérna perióda je obdobie tesne po depolarizácii kardiomyocytu impulzom. Počas tejto periódy je kardiomyocyt neexcitabilný a neodpovedá na ďalší impulz.

Po absolútnej refraktérnej perióde nasleduje relatívna refraktérna perióda. Počas nej reagujú kardiomyocyty len na nadprahový impulz.

Elektrické signály, ktoré prevodový systém v srdci vytvára, sú dostatočne silné na to, aby sa šírili telom a dali sa zmerať elektródami priloženými na pokožku. Výsledný grafický záznam tejto aktivity - elektrokardiogram, teda EKG - je základnou diagnostickou metódou v kardiológii.

Srdcový cyklus

V každom cykle sa strieda fáza kontrakcie, teda sťahu alebo systoly, s fázou relaxácie, teda ochabnutia alebo diastoly.

Obdobie pokoja

Všetky oddiely srdca sú vo fáze diastoly, chlopne medzi predsieňami a komorami sú otvorené a celé srdce sa voľne plní krvou.

Systola predsiení

Obidve predsiene sa stiahnu súčasne, čím sa zvyšná krv dotlačí do príslušných komôr. Komory sú v tomto čase stále v diastole.

Systola komôr

Krátko nato, s pauzou približne 0,1 s, sa komory prudko stiahnu. Stúpajúci tlak krvi okamžite uzavrie cípovité chlopne, aby sa krv nevrátila do predsiení, a zároveň otvorí polmesiačikovité chlopne.

Cez polmesiačikovité chlopne je krv z komôr vypudená do veľkých tepien tela, teda do aorty a pľúcnice. Predsiene sú už v tomto čase opäť v diastole a začínajú sa plniť novou krvou.

Normálna srdcová frekvencia, tep a srdcový výdaj

Fyziologicky bije srdce podľa SA uzla s frekvenciou 60-100 úderov za minútu. Pri telesnom pokoji má zdravý dospelý človek v priemere 70 tepov za minútu.

Za jednu minútu prečerpá srdce dospelého človeka v pokoji asi 5 l krvi, čo sa označuje ako minútový objem srdca alebo srdcový výdaj. Táto hodnota je daná jednoduchým súčinom: tepový objem, teda množstvo krvi vypudené pri jednej systole, približne 70 ml, krát srdcová frekvencia, približne 70 za minútu.

Zvýšenie srdcového výdaja sa dá dosiahnuť buď zrýchlením frekvencie, alebo zosilnením sťahov, teda zvýšením tepového objemu. Najsilnejším podnetom pre zvýšenie minútového objemu je svalová práca, pri ktorej stúpajú nároky na prívod kyslíka a živín.

Pri veľmi náročných špičkových telesných výkonoch sa môže minútový objem zvýšiť až na 30-40 l. Trénovaným ľuďom a športovcom sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti, čo je pre organizmus oveľa hospodárnejšie.

Pri každej systole sa vypudenou krvou nárazovo rozšíri začiatok aorty. Tento kmit postupuje elastickými stenami ciev ako tzv. tepová alebo pulzová vlna do celého tela.

Na povrchových tepnách môžeme túto vlnu hmatať ako tep alebo pulz. Arteriálny pulz je tak priamym fyzikálnym dôkazom srdcovej činnosti ľavej komory.

Čo je arytmia

Arytmia je porucha tvorby alebo vedenia elektrických vzruchov v srdci. Srdce môže začať biť príliš rýchlo, príliš pomaly alebo nepravidelne.

Arytmie môžu byť u pacienta prítomné stále alebo sa u neho vyskytujú len občas. Niektoré typy arytmií sú nezávažné, iné, pokiaľ nie sú hneď prerušené, môžu viesť k náhlej smrti.

Arytmia je veľmi široký pojem. Principiálne ide o poruchu fyziologického srdcového rytmu, teda o poruchu sínusového rytmu, pri ktorej srdce bije podľa iného ložiska ako SA uzol alebo nastane porucha SA uzla.

Táto nepravidelnosť srdcového rytmu sa môže pohybovať od niekoľkých vynechaných úderov srdca, ktoré môžu byť väčšinou len obťažujúce, až po búšenie srdca, ktoré môže spôsobiť dlhodobé poškodenie srdca alebo sa dokonca môže ukázať ako život ohrozujúce.

Základné typy arytmií

Existujú rôzne typy arytmií. Lekári široko klasifikovali arytmie nielen podľa rýchlosti srdcovej frekvencie, ale aj podľa srdcovej dutiny, v ktorej vznikajú.

Bradykardia - arytmie s pomalým tepom

Bradykardia je stav, ktorý sa týka pomalšieho srdcového tepu, ktorý je v pokojovom stave menej ako 60 úderov srdca za minútu. Medzi arytmie prejavujúce sa pomalým tepom patria choroba sínusového uzla a porucha vedenia vzruchov atrioventrikulárnym uzlom, teda AV blokády.

Bradykardia môže byť úplne fyziologická v stave pokoja, počas spánku alebo u trénovaných športovcov. Ak vzniká neprimerane k situácii, napríklad v dôsledku ochorenia srdca, nedostatku kyslíka v tkanivách, šoku alebo iných ochorení, môže ísť o nebezpečnú poruchu srdcového rytmu.

Dysfunkcia sínusového uzla

Pri dysfunkcii sínusového uzla sínusový uzol, ktorý je normálnym kardiostimulátorom srdca, generuje elektrický prúd pomaly, čo vedie k srdcovému tepu pod 60 úderov za minútu.

Ak tento stav vedie k príznakom, ako sú závraty, slabosť, strata vedomia alebo únava, potom je potrebná liečba.

Vodivý blok

Vodivý blok je pomalý srdcový tep spôsobený blokádou srdcových vodivých dráh všeobecne v komorách alebo v blízkosti AV uzla.

Medzi príčiny patria poškodenie sínusového alebo AV uzla, infarkt, zápal, degeneratívne procesy typické pre vyšší vek a proces hojenia po operácii srdca.

Sínusovú bradykardiu alebo AV blokádu môžu vyvolať niektoré lieky, napríklad betablokátory a verapamil. Po vysadení liekov spomaľujúcich tep, výlučne lekárom, sa pomalá srdcová frekvencia zvykne upraviť.

Prejavy a liečba bradykardie

Pomalý pulz si nemusíte všimnúť ani v priebehu dlhšieho obdobia. Obvykle sa prejavuje únavou, závratmi a dušnosťou.

Dlhý interval medzi jednotlivými sťahmi srdca môže spôsobiť až náhlu stratu vedomia s rizikom úrazu. Pri väčšine arytmií s pomalým tepom, najmä pri frekvencii menej ako 30 až 40 úderov za minútu, je kvôli riziku straty vedomia potrebné zaviesť trvalý kardiostimulátor.

Kardiostimulátor je malý elektronický prístroj vložený do podkožia. Srdce je z vnútornej strany stimulované k sťahu drobnými elektrickými impulzmi.

Kardiostimulátor nezosilňuje sťah srdca, zabezpečí iba sťahy jeho svaloviny v správnej frekvencii.

Tachykardia - arytmie s rýchlym tepom

Tachykardia sa týka rýchlejšieho srdcového tepu, teda pokojovej srdcovej frekvencie viac ako 100 úderov za minútu. Tachykardia však môže byť za určitých okolností fyziologická, napríklad pri fyzickej námahe, psychickom strese alebo v teple.

Záchvaty rýchleho búšenia srdca, tzv. paroxyzmálne tachykardie, sú vnímané veľmi intenzívne. Typickým príkladom paroxyzmálnej tachykardie je AV nodálna reentry tachykardia s náhlymi záchvatmi búšenia srdca so srdcovou frekvenciou viac ako 200 úderov za minútu.

Supraventrikulárna tachykardia

Supraventrikulárna tachykardia je široký pojem, ktorý zahŕňa početné formy arytmií vznikajúce nad komorami, teda v predsieňach. Trvanie sa líši a vo všeobecnosti je spojené s pocitom náhleho zrýchleného srdcového tepu.

Podkladom k vzniku paroxyzmálnej tachykardie je existencia dvojitého vedenia v AV uzle spájajúcom predsiene a komory. Táto porucha býva často vrodená a paroxyzmálne tachykardie sa vyskytujú už od mladého veku.

Záchvaty sú zriedkavé, čo sťažuje ich zachytenie a potvrdenie na EKG. Arytmie s rýchlym pulzom sa prejavujú pocitom nepravidelného a rýchleho tepu, únavou, úzkosťou, potením, neschopnosťou fyzickej záťaže a problémami so spánkom.

Predsieňová tachykardia a predsieňový flutter

Predsieňový flutter je podobná arytmia ako fibrilácia predsiení, rytmus sťahov srdca je síce rýchly, ale viac pravidelný.

Pri predsieňovom flutteri sú srdcové údery s rytmickejšími elektrickými impulzmi a sú organizovanejšie v porovnaní s fibriláciou predsiení. Flutter predsiení môže tiež viesť k mŕtvici a iným závažným komplikáciám.

Komorová tachykardia

Komorová tachykardia je rýchla, pravidelná srdcová frekvencia, ktorá vzniká v dôsledku abnormálnych elektrických signálov v srdcových komorách. Ide o život ohrozujúci stav, a preto si vyžaduje okamžitú liečbu.

Komorová tachykardia vzniká, ak elektrické impulzy, ktoré vychádzajú z konkrétneho miesta prepážky medzi komorami srdca, vyvolajú v sérii najmenej tri po sebe idúce údery srdca s frekvenciou viac ako 100-120 za minútu.

V tom čase sa komory nestihnú dostatočne naplniť krvou a ani následne vypudiť dostatok krvi do krvného obehu k cieľovým orgánom.

Ak takýto stav trvá len niekoľko sekúnd, môžete ho pocítiť ako búšenie srdca alebo nevoľnosť. V prípade, že trvá dlhšie, dochádza k strate vedomia a bez pomoci nastane náhla srdcová smrť.

Fibrilácia predsiení

Fibrilácia predsiení je najčastejšou pretrvávajúcou arytmiou. Ide o abnormálnu elektrickú činnosť, pri ktorej vznikajú elektrické vzruchy na viacerých miestach v horných dutinách srdca, teda v predsieňach.

Rýchla a nepravidelná aktivácia sa prenáša aj do srdcových komôr. Výsledkom je, že srdce bije nepravidelne a rýchlejšie, ako je bežné.

Fibrilácia predsiení môže mať záchvatový prechodný charakter, môže však byť aj trvalá a pretrvávať do konca života.

Príčiny fibrilácie predsiení

K fibrilácii predsiení dochádza v dôsledku chaotických elektrických impulzov v predsieňach, čo vedie k ich nepravidelným kontrakciám.

Príčin vzniku tohto typu arytmie je mnoho, patria sem napríklad ischemická choroba srdca, chyby srdcových chlopní, vysoký krvný tlak alebo ložiská elektrickej aktivity mimo sínusového uzla, ktoré začnú udávať rytmus.

Prejavy a riziká fibrilácie predsiení

Fibrilácia predsiení má zvyčajne spontánnu srdcovú frekvenciu viac ako 120-150 úderov za minútu. Bez jej spomalenia liekmi hrozí „vyčerpanie“ srdca, ktoré pracuje akoby „na vysokých otáčkach“.

Dochádza tak k poruche sily sťahov ľavej srdcovej komory, a tak až k srdcovému zlyhaniu. Druhým rizikom fibrilácie predsiení je vznik krvných zrazenín v ušku ľavej predsiene.

Po ich uvoľnení zo srdca hrozí pacientom mozgová príhoda. Normálny tok krvi sa mení na turbulentný, čo môže viesť k vzniku zrazenín a tým k vzniku komplikácií, ako je mozgová porážka.

Bežnými príznakmi sú búšenie srdca, pocit nepravidelnej činnosti srdca, pocit zrýchľovania a spomaľovania, dýchavičnosť, nepríjemné pocity na hrudníku, slabosť, znížená fyzická výkonnosť, únava a točenie hlavy.

Liečba fibrilácie predsiení

Liečba je zameraná na spomalenie srdcovej frekvencie a zníženie zrážanlivosti krvi. Na úpravu sa používajú lieky na arytmiu srdca zo skupiny antiarytmík, elektrický výboj, teda kardioverzia, alebo ablácia.

Kardioverzia je obnovenie normálneho srdcového rytmu pomocou elektrického výboja. Ablácia je v prípade fibrilácie predsiení používaná na prevenciu opakovania záchvatov fibrilácie.

Extrasystoly - predčasné sťahy srdca

Extrasystola je predčasný sťah srdca. Stres, kofeín, nikotín alebo iné faktory môžu niekedy vyvolať mimoriadny sťah srdca, ktorý predbehne predpokladaný úder srdca.

Ide o nebolestivú formu arytmie, pri ktorej iba cítite, akoby vám srdce „preskočilo“ alebo „vynechalo“. Vo všeobecnosti sú predčasné srdcové údery ako vynechaný úder zvyčajne neškodné.

Ak sa často opakujú, môžu byť obťažujúce z dôvodu častých symptómov alebo môžu viesť k oslabeniu srdca. Extrasystoly vznikajú už u mladých ľudí a pri monitorovaní EKG sa vo väčšej či menšej miere vyskytujú takmer u každého.

Príčiny extrasystol

Príčinu predčasných sťahov, či už z oblasti predsiení, alebo komôr, sa v bežnej praxi nedá jednoznačne určiť.

Ich výskyt je však často spájaný s nezdravým životným štýlom, ako je nadmerná konzumácia alkoholu, nikotínu a kofeínu, a so stresom.

Prejavy a vyšetrenie extrasystol

Extrasystoly svojou nepravidelnosťou vyvolávajú nepríjemné, avšak iba krátko trvajúce pocity v oblasti srdca alebo krku. Typickým príznakom extrasystoly je pocit „vynechania tepu“ a búšenia srdca.

Ak je výskyt extrasystol obzvlášť častý, lekár obyčajne navrhne ultrazvukové vyšetrenie srdca, EKG monitor a záťažový test na odhalenie inej choroby srdca, ktorá by mohla byť podkladom k vzniku extrasystol.

Najzávažnejšie arytmie

Najzávažnejšie arytmie vedú až k zastaveniu sťahov srdca so stratou vedomia. Bez resuscitácie znamenajú pre pacienta smrť.

• komorová tachykardia,
• komorová fibrilácia,
• úplné zastavenie rytmu srdca - asystólia.

Komorová fibrilácia

Komorová fibrilácia je stav, pri ktorom komory bijú tak rýchlo, že nie sú schopné pumpovať krv do tela, čo vedie k náhlej smrti.

Komorová fibrilácia je chaotická, steny komôr kmitajú vysokou rýchlosťou, ale neefektívne. Ani jedna z komôr srdca nie je schopná pumpovať krv do tela.

Ide o smrteľne nebezpečnú poruchu srdcového rytmu, ktorá v priebehu pár minút môže vyústiť do náhlej zástavy srdca. Ak sa bezodkladne nerieši, je to najviac život ohrozujúci druh arytmie.

Komorová fibrilácia prevláda u ľudí so slabým srdcom, ale môže postihnúť aj ľudí s normálnym srdcom, ktorí môžu mať genetické srdcové abnormality, ako napríklad syndróm dlhého QT intervalu a Brugadov syndróm.

Mechanizmy vzniku arytmií

Arytmie vznikajú cez tri základné mechanizmy: automaticitu, spúšťaciu aktivitu a reentry.

Automaticita

Každý kardiomyocyt má schopnosť automaticity, teda spontánne generovať impulzy. Automaticita môže vyvolať arytmiu cez zmenu normálnej automaticity alebo abnormálnu automaticitu.

Rýchlosť automaticity, teda frekvencia impulzov, závisí od maximálneho diastolického potenciálu, prahovej hodnoty akčného potenciálu a od štvrtej fázy akčného potenciálu.

Automaticitu ovplyvňuje hlavne autonómny nervový systém, ktorý mení krivku štvrtej fázy akčného potenciálu. Sympatikus môže vyvolať sínusovú tachykardiu a parasympatikus sínusovú bradykardiu.

Zmena normálnej automaticity

Zmena normálnej automaticity je zmena normálnej automaticity v srdcových pacemakeroch, medzi ktoré patria SA uzol, AV junkcia a Purkyňové komorové vlákna.

Arytmie pri zmene normálnej automaticity zahŕňajú sínusovú tachykardiu, sínusovú bradykardiu, neprimeranú sínusovú tachykardiu, akcelerovaný komorový rytmus a junkčnú tachykardiu.

Abnormálna automaticita

Abnormálna automaticita je aktivácia automaticity v oblasti srdca, ktorá za fyziologických podmienok automaticitou nedisponuje.

Ide o predsieňový a komorový myokard, ktorý za fyziologických podmienok nedisponuje automaticitou. Abnormálna automaticita vzniká pri minerálovej dysbalancii, ischémii, nízkom intracelulárnom pH alebo katecholamínovom excese.

Arytmie pri abnormálnej automaticite zahŕňajú predsieňovú, junkčnú a komorovú extrasystolu, ektopickú predsieňovú tachykardiu, akcelerovaný komorový rytmus, komorovú tachykardiu a parasystóliu.

Spúšťacia aktivita

Spúšťacia aktivita znamená, že impulz vznikne v kardiomyocyte tesne po depolarizácii, teda za absolútnou refraktérnou periódou.

Vznikne predčasný akčný potenciál, ktorý spustí arytmiu. Spúšťacia aktivita môže vyvolať arytmiu prostredníctvom skorej afterdepolarizácie alebo neskorej afterdepolarizácie.

Skorá afterdepolarizácia

Pri skorej afterdepolarizácii vznikne depolarizácia predčasne počas druhej alebo tretej fázy akčného potenciálu. Vzniká pri predĺžení akčného potenciálu, čo na EKG vidíme ako predĺžený QT interval.

Riziko skorej afterdepolarizácie zvyšuje hypokaliémia, hypomagneziémia a bradykardia. Arytmiou pri skorej afterdepolarizácii môže byť torsades de pointes, teda polymorfná komorová tachykardia, ktorá vznikne pri predĺženom QT intervale.

Neskorá afterdepolarizácia

Pri neskorej afterdepolarizácii vznikne depolarizácia predčasne počas štvrtej fázy akčného potenciálu.

Riziko neskorej afterdepolarizácie zvyšuje intoxikácia digoxínom, vysoká hladina katecholamínov a hyperkalciémia. Vzniká pri tachykardii.

Arytmiami pri neskorej afterdepolarizácii môžu byť bidirekčná komorová tachykardia pri intoxikácii digoxínom, komorová tachykardia pri extrémnej fyzickej záťaži a akcelerovaný komorový rytmus pri infarkte.

Reentry

Reentry je najčastejší mechanizmus arytmií. Impulz alebo akčný potenciál pri ňom krúži dookola, najčastejšie okolo anatomickej prekážky.

Z reentry vystupujú impulzy a aktivujú myokard. Impulz nesmie naraziť na vlastnú refraktérnu periódu, pretože by reentry zaniklo.

Reentry potrebuje na vznik paralelné dráhy, cez ktoré sa šíri impulz, unilaterálny blok a spomalené vedenie cez jednu dráhu. Dráhy najčastejšie oddeľuje anatomická prekážka, napríklad jazva po infarkte.

Reentry spustí predsieňová alebo komorová extrasystola. Impulz potom krúži v zóne tachykardie, teda pri frekvencii vyššej ako 100 za minútu, a reentry tak deaktivuje všetky ostatné ložiská v srdci prostredníctvom overdrive suppression.

Anatomické reentry

Anatomické reentry je najčastejší mechanizmus reentry. Stred reentry tvorí anatomická prekážka, najčastejšie jazva po infarkte alebo srdcová chlopňa.

Arytmie pri anatomickom reentry zahŕňajú komorovú tachykardiu po infarkte, flutter predsiení, AVRT, AVNRT a ramienkovú reentry komorovú tachykardiu.

Funkčné reentry

Funkčné reentry vznikne pri funkčnej bariére, ktorou je elektrofyziologická zmena myokardu pri ischémii, minerálovej dysbalancii alebo po podaní niektorých antiarytmík.

Funkčné reentry môže mať viac mechanizmov, medzi ktoré patria leading circle reentry, anisotropic reentry, figure of 8 reentry, reflection reentry, spiral wave alebo rotor reentry a phase 2 reentry.

Príčiny arytmií

Arytmia môže zasiahnuť aj vtedy, keď je srdce zdravé. Môže však byť spôsobená vekom, hypertenziou, infarktom, srdcovým zlyhaním, ochorením štítnej žľazy a pľúc.

Medzi ďalšie príčiny patria zmeny v anatómii srdca, napríklad operácia, jazva po vyhojení infarktu srdca alebo iné poškodenie tkaniva.

• vysoký krvný tlak,
• cukrovka,
• stres,
• fajčenie,
• spánkové apnoe,
• nadmerná konzumácia alkoholu alebo kofeínu,
• kardiomyopatia a iné zmeny srdcového svalu,
• ochorenie koronárnych tepien,
• nesprávna rovnováha elektrolytov, najmä sodíka, draslíka alebo horčíka,
• hypertyreóza alebo hypotyreóza,
• niektoré lieky a doplnky,
• užívanie drog,
• dedičnosť.

Emocionálne stavy môžu viesť k vylučovaniu stresových hormónov, napríklad adrenalínu a kortizolu. Výskyt arytmie môžu ovplyvniť aj ďalšie rizikové faktory, ako je vek, prostredie, dedičné faktory alebo určitý spôsob životného štýlu.

Elektrolyty a elektrická činnosť srdca

Elektrolyty, napríklad draslík, horčík alebo sodík, sú látky, ktoré zabezpečujú prenos elektrických impulzov celým organizmom, a ich nerovnováha môže viesť k vzniku arytmie.

Srdce sa sťahuje vďaka elektrickému impulzu, ktorý vzniká v sínusovom a atrioventrikulárnom uzle. Presun elektrolytov dovnútra a von z bunky mení napätie bunky a tým sa aktivuje elektrický impulz.

Pri zmene hladín elektrolytov sa mení aj prenos signálu, čo spôsobuje nepravidelnú srdcovú činnosť.

Príznaky arytmie

Arytmie nemusia mať žiadne viditeľné znaky alebo symptómy. V skutočnosti môže lekár počas vyšetrenia zistiť, že máte arytmiu skôr, ako ju budete môcť identifikovať.

Viditeľné príznaky arytmie však môžu zahŕňať:

• pocit chvenia alebo búšenia v hrudi,
• bolesť alebo nepríjemný tlak na hrudníku,
• rýchly alebo pomalý srdcový rytmus,
• dýchavičnosť,
• potenie,
• únavu a slabosť,
• závrat alebo točenie hlavy,
• mdloby alebo takmer mdloby,
• stratu vedomia.

Medzi najčastejšie príznaky patrí búšenie srdca, ťažkosti s dýchaním, závraty, bezvedomie alebo náhla smrť.

Ak je pulz veľmi slabý, ťažko hmatateľný a extrémne rýchly, nazýva sa nitkovitý pulz. Vyskytuje sa najmä pri ťažkých šokových stavoch, napríklad pri masívnom krvácaní a mdlobách, a pri ťažkých horúčnatých ochoreniach.

Mdloba alebo odborne kolaps, teda synkopa, je krátkodobá, prechodná strata vedomia, ktorá vzniká následkom relatívneho a dočasného nedokrvenia mozgu.

Diagnostika arytmie

Arytmia sa dá najjednoduchšie odhaliť na elektrokardiograme. Pri tomto vyšetrení sa elektrická činnosť srdca sníma pomocou elektród, ktoré sa upevnia na presne určené miesta na končatinách a hrudníku.

Výsledkom vyšetrenia je graf so záznamom šírenia elektrického impulzu po srdci. Vyšetrenie sa vykonáva v pokoji, v ľahu.

EKG a záťažové EKG

Ak je to potrebné, EKG sa môže zaznamenať aj počas telesnej námahy, vtedy hovoríme o záťažovom elektrokardiograme.

EKG umožňuje zachytiť poruchy tvorby a vedenia elektrického vzruchu, zmeny srdcovej frekvencie a ďalšie odchýlky elektrickej aktivity srdca.

Holterovo monitorovanie

Ak sa pri jednorazovom monitorovaní nezíska dostatok informácií, môže nasledovať ďalšie vyšetrenie. EKG sa dá monitorovať aj pomocou prenosného zariadenia nazvaného Holter.

Lekár pripevní niekoľko elektród na hrudník, nastaví snímač EKG a uloží ho do obalu, ktorý si pacient pripevní okolo pása. EKG sa zaznamenáva po celý čas, kým má pacient Holter na sebe, zvyčajne 24 hodín alebo aj niekoľko dní.

Ďalšie vyšetrenia

Diagnostika môže zahŕňať ultrazvukové vyšetrenie srdca, odborne označené ako echokardiografia, záťažové vyšetrenie a elektrofyziologické vyšetrenie.

V rámci diagnostiky je možné vykonať aj CT, teda počítačovú tomografiu, s cieľom získať podrobný obraz srdca alebo iných častí obehového systému.

Pri dlhodobejšom monitorovaní možno použiť Holter EKG alebo implantovateľný slučkový rekordér. Zistiť príčinu arytmie je niekedy ťažké, preto je dôležitá personalizovaná diagnostika.

Liečba arytmií

Liečba arytmie môže často kontrolovať alebo eliminovať rýchly, pomalý alebo nepravidelný srdcový tep. Výber liečby závisí od typu arytmie, jej príčiny, frekvencie, príznakov a rizika komplikácií.

• medikamentózna liečba,
• vágové manévre,
• farmakologická alebo elektrická kardioverzia,
• defibrilácia,
• katétrová ablácia,
• implantácia kardiostimulátora,
• implantácia kardioverter-defibrilátora,
• v niektorých prípadoch chirurgická liečba.

Vágové manévre

Existujú cviky, ktoré aktivujú tzv. blúdivý nerv, čím možno docieliť zníženie srdcovej frekvencie.

Pacient oboznámený so svojou arytmiou môže jej záchvat za určitých okolností zastaviť hlbokým nádychom s následným zadržaním dychu.

Kardioverzia a defibrilácia

Kardioverzia je obnovenie normálneho srdcového rytmu pomocou elektrického výboja. Môže byť farmakologická alebo elektrická.

Defibrilácia sa používa pri život ohrozujúcich poruchách rytmu, najmä pri komorovej fibrilácii a niektorých formách komorovej tachykardie.

Katétrová ablácia

U pacientov s paroxyzmálnymi tachykardiami sa odporúča zákrok na AV uzle vykonávaný prostredníctvom elektrických katétrov zavedených cez cievy dovnútra srdca, teda ablácia.

Ablácia je metóda, pri ktorej sa odstráni abnormálne tkanivo spôsobujúce nepravidelnú srdcovú činnosť. Pri fibrilácii predsiení sa používa na prevenciu opakovania záchvatov fibrilácie.

Kardiostimulátor a kardioverter-defibrilátor

Ak primárny sínusový uzol nefunguje správne, môže dôjsť k poruche normálneho srdcového rytmu, k arytmii alebo ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie.

V takomto prípade sa pacientovi chirurgicky voperuje kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa pripevní na srdce a v prípade „výpadku“ uzla vyšle vlastný elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu.

U pacientov s vysokým rizikom arytmie sa môže použiť ICD, teda implantovateľný kardioverter-defibrilátor. Je to malý elektronický prístroj, ktorý je schopný podať elektrický výboj s väčšou energiou ako bežný kardiostimulátor a obnoviť tak rytmus srdca v prípade jeho zastavenia v dôsledku závažnej arytmie.

Komplikácie arytmií

Komplikácie arytmií môžu zahŕňať cievnu mozgovú príhodu, srdcové zlyhávanie a smrť.

Fibrilácia predsiení môže viesť k tvorbe krvných zrazenín a následne k mozgovej príhode. Dlhodobo rýchly rytmus môže viesť k oslabeniu srdcového svalu a srdcovému zlyhaniu.

Kritickou arytmiou sú zvyčajne ohrození pacienti so zlyhávaním či pokročilým ochorením srdca a po infarkte myokardu.

Prevencia porúch srdcového rytmu

Prevenciou vzniku arytmií je včasná liečba infarktu, ischémie srdca a vysokého krvného tlaku, ako aj dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

Riziko arytmií možno znížiť udržiavaním primeranej hmotnosti, vhodných hodnôt krvného tlaku a cholesterolu a nefajčením.

• jedzte stravu zdravú pre srdce,
• zvýšte svoju fyzickú aktivitu,
• prestaňte fajčiť,
• udržujte si zdravú hmotnosť,
• vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu,
• obmedzte kofeín, ak u vás vyvoláva búšenie srdca,
• znižujte stres,
• liečte vysoký krvný tlak a ochorenia srdca,
• opatrne používajte voľnopredajné lieky.

Intenzívny stres a hnev môžu spôsobiť problémy so srdcovým rytmom. Opatrne používajte aj voľnopredajné lieky, pretože niektoré lieky proti nádche a kašľu vrátane liekov na alergiu majú stimulanty, ktoré môžu vyvolať zrýchlený tep.

Pre presnú diagnózu a poradenstvo na základe individuálneho zdravotného stavu je potrebná konzultácia s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pri závažných, náhlych alebo zhoršujúcich sa príznakoch je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

tags: #rytmicka #cinnost #srdca #predlzena #miecha