Zmeny krčnej chrbtice smerom nahor: napriamenie lordózy, kyfotizácia a možné prejavy

Zmeny krčnej chrbtice smerom nahor sa najčastejšie týkajú hornej časti krku, prechodu medzi lebkou, atlasom a čapovcom alebo zmeny prirodzeného zakrivenia krčnej chrbtice. Môžu sa prejavovať bolesťou v zátylku, stuhnutosťou šije, obmedzeným otáčaním hlavy, bolesťou hlavy, závratmi alebo poruchami rovnováhy.

Krčná chrbtica je najpohyblivejšia, ale aj najcitlivejšia časť chrbtice. Denne musí niesť váhu hlavy (v priemere 4 - 6 kg) a zároveň reagovať na stovky mikro-pohybov. Pri zlom držaní tela, dlhodobom sedení, spánku v zlej polohe alebo preťažení sa môže narušiť rovnováha svalov, kĺbov a nervových štruktúr.

Čo znamená zmena krčnej chrbtice smerom nahor

Krčná chrbtica pozostáva zo 7 krčných stavcov, ktoré spolu s 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými a 4-5 kostrčovými tvoria chrbticu. Tá je celkovo zložená z 33-34 stavcov, 23 mäkkých medzistavcových platničiek a okolitých väzov.

Nastavením otvorov všetkých stavcov na seba vzniká chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Medzistavcovými otvormi vychádzajú na perifériu miechové nervy. Prvé dva krčné stavce majú však osobitnú funkciu - umožňujú spolu s krčnými svalmi pohyby hlavy a krku.

• Prvý krčný stavec sa nazýva aj nosič (atlas), na ktorom spočíva lebka, umožňuje pohyby hlavy dopredu a dozadu.
• Vďaka stavbe 2. krčného stavca (čapovca) môžeme hýbať hlavou smerom doľava a doprava.
• Oporná funkcia - pre hlavu, ktorej umožňuje pohyb.
• Ochrannú funkcia - chráni miechu, ktorá prechádza celým chrbticovým kanálom.
• Krčné svaly umožňujú pohyby krku a hlavy a spolupracujú pri dýchaní, vďaka pomocným dýchacím svalom, ktoré sa upínajú na horné rebrá.

Krčná lordóza je prirodzené zakrivenie krčnej chrbtice. Rozvoj technológií v posledných desaťročiach so sebou priniesol nové pohybové stereotypy. Krčná chrbtica je vystavená preťaženiam, na ktoré evolučne nie je stavaná.

Milióny rokov vývoja dizajnu tejto časti chrbtice zabezpečujú človeku to, aby sa obzeral za predátormi, sledoval korisť, zakláňal hlavu hore alebo predkláňal dole pri zbere obživy. Skrátka a dobre, aby robil krkom tisíc rotačných a strečových pohybov denne.

Lenže ich nerobí a krk je dlhodobo fixovaný do dôverne známej polohy - mierne ohnutý dopredu nad mobil, pracovný stôl, klávesnicu počítača alebo volant auta. Prípadne je hlava zalomená v kolmom uhle k telu pri pozorovaní TV v ľahu.

Krčná lordóza je tlačená do opačného postavenia a RTG vyšetrenie skonštatuje "napriamená krčná lordóza". Tento posturálny defekt prináša zaujímavé problémové dôsledky.

Napriamenie krčnej lordózy a kyfotizácia

Napriamenie krčnej lordózy znamená, že prirodzené prehnutie krčnej chrbtice je zmenšené alebo dočasne vyrovnané. Takýto nález môže súvisieť so svalovým napätím, dlhodobým predklonom hlavy, nesprávnym držaním tela alebo bolestivým ochranným spazmom.

Ak sa zakrivenie zmení ešte výraznejšie a smeruje opačne, môže sa hovoriť o kyfotizácii krčnej chrbtice. Aká je diagnóza pre zobrazenú krčnú chrbticu? Sinistrokonvexná (ľavostranná) skolióza, napriamenie krčnej lordózy s naznačenou kyfotizáciou v segmente C3-C5, disky v oblasti C-lordózy s redukciou výšky, incipientná (začínajúca) chondróza (tvorba chrupavkovitého tkaniva) diskov C2-C3, C3-C4, C4-C5.

Cervikálna kyfóza spôsobuje nepriaznivé mechanické napätie na diagonálnych vláknach dura mater. V reakcii na to sa chrbtica kompenzačne krúti a otáča, aby sa znížilo toto napätie.

V spodnej časti krčnej chrbtice sa čoraz častejšie objavujú bolesti súvisiace s blokádou nervov brachiálneho plexu, radikulopatiou, spazmami pri lopatke, tŕpnutím prstov, poškodením platničiek a bolesťami ramien.

Defekty v hornej časti krčnej chrbtice zasa spôsobujú závraty, točenie hlavy a vertigo alebo migrény. Dokonca aj vestibulárny syndróm býva niekedy diagnostikovaný nesprávne, pričom príčina problémov nie je priamo vo vestibulárnom aparáte, ale v nervovom a cievnom zásobení.

Tým nechcem povedať, že existenciu vestibulárneho syndrómu je možné popierať alebo zľahčovať. Poruchy vestibulárneho systému, ktoré majú základ priamo v aparáte, sú samostatná kapitola a naozaj patria do rúk špecializovaného pracoviska.

Diagnózy ako Meniérov syndróm vyžadujú dlhodobú a koncepčnú liečbu. Závraty, točenie hlavy, vertigo môžu mať niekoľko príčin, ja sa v tomto článku sústredím na tie, ktoré majú pôvod v krčnej chrbtici a dajú sa teda aj odstrániť konzervatívne a bez medikamentóznej liečby.

Prečo sa krčná chrbtica mení pri dlhodobom predklone

Krčná chrbtica nie je stavaná na dlhodobú nehybnosť. Väčšinu dňa trávime sedením pri počítači, pozeraním do mobilu alebo v aute. K problémom prispieva aj stres, ktorý vedie k zvýšenému svalovému napätiu, a nedostatok pravidelného pohybu.

Výsledkom sú svalové nerovnováhy, preťažovanie jednotlivých častí chrbtice a postupný vznik bolestí. Jedným z najčastejších je dlhodobé sedenie v jednej polohe - najmä pri práci na počítači, kde sa často skláňame dopredu a držíme hlavu v nezdravej pozícii.

Také sedenie kladie veľký tlak na krčnú chrbticu, čo vedie k napätiu až bolesti. Nesprávne držanie tela počas sedenia môže prispieť k chronickým bolestiam krčnej chrbtice.1

Pri práci za počítačom alebo používaní mobilu sa hlava prirodzene vysúva dopredu, rsp. sa predkláňa čím sa výrazne zvyšuje zaťaženie svalov krku a ramien. Pri 45° sklone hlavy sa tlak zvyšuje až na 20 kg.

Ďalšou častou príčinou problémov s krčnou chrbticou sú zlé spánkové návyky. Nevhodný matrac alebo vankúš, ktorý zle podporuje krk, môže viesť k preťaženiu svalov a následným bolestiam.

Ak je matrac príliš tvrdý alebo vankúš príliš vysoký či nízky, vaša chrbtica nie je správne zarovnaná a preťažuje sa. Úprava výšky vankúša, ktorý podporuje správne postavenie krčnej chrbtice, môže významne zmierniť chronické bolesti krku a zlepšiť kvalitu spánku.

Správne zvolený vankúš pomáha udržiavať prirodzené zakrivenie krčnej chrbtice počas spánku, čím sa znižuje riziko napätia a bolesti.2

Najčastejšie príčiny zmien a bolesti krčnej chrbtice

Bolesť alebo stuhnutosť v oblasti krčnej chrbtice býva často dôsledkom kombinácie viacerých faktorov. Medzi najbežnejšie príčiny patria:

• ochorenie medzistavcových platničiek,
• svalové napätie a kŕče,
• zranenie pri nehodách či športoch,
• útlak nervov,
• zlé držanie tela,
• zápalové a nádorové ochorenia,
• ďalšie choroby (napr. artróza, reumatoidná artritída),
• nadmerný stres,
• nekvalitné podmienky počas spánku - nesprávny matrac a vankúš,
• nedostatočná pohybová aktivita,
• nevhodný životný štýl.

Na bolesti krčnej chrbtice sa v mnohých prípadoch podieľa aj nadmerný stres, pre ktorý je typická kombinácia strnulého držania tela a svalového napätia. [4 ]

Nemerej dôležitý je aj stres, ktorý dnes zažívame v práci aj v osobnom živote. Stres spôsobuje napätie v celom tele, najmä v oblasti krku a ramien.

Napätie, ktoré si často nesieme počas celého dňa, sa často neprejaví hneď, ale postupne sa môže premietnuť do bolesti v oblasti krčnej chrbtice. Psychologické faktory, ako je stres a úzkosť, môžu mať významný vplyv na vznik a trvanie bolesti v oblasti krku a chrbta.3

Keď sa k tomu pridá aj zlé držanie tela, vedie to neraz k dlhodobým problémom, ktoré nás môžu úplne vyradiť z bežného života.

Prechladnutie a klimatizácia

Náhla zmena teploty spôsobuje reflexné stiahnutie svalov - prechladnutie krčnej chrbtice. Krčné svaly v chlade spazmujú a blokujú pohyb.

Typické najmä po nedostatočnom zahalení krku v nepriaznivom, chladnom počasí. K tomu sa pridáva klimatizácia, ktorá môže spôsobiť reflexné stiahnutie svalov v oblasti krku a ramien.

Mnohí ľudia poznajú situáciu, keď po ceste autom alebo po noci v klimatizovanej hotelovej izbe nedokážu bez bolesti otočiť hlavu na jednu stranu.

Degeneratívne zmeny a poškodenie platničiek

Za problémami môžu stáť aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré sa objavujú s pribúdajúcim vekom. Opotrebovanie medzistavcových platničiek a drobných kĺbov môže viesť k dráždeniu nervových štruktúr a vzniku bolesti.

Za príčinou bolesti môžu byť ochorenie medzistavcových platničiek, poškodenie medzistavcových platničiek (vysunutie platničiek) a hernia disku (vyskočená platnička), poškodenie nervov v oblasti krku, zápalové reumatoidné stavy - degeneratívne zmeny stavcov.

Úrazové zmeny

Ak sú bolesti krčnej chrbtice spôsobené prudkým pohybom hlavy smerom dopredu a následne rýchlym pohybom späť (typické pre autonehody aj v malej rýchlosti), môže sa k príznakom pridávať:

• nevoľnosť a závraty,
• porucha pozornosti,
• opuch a citlivosť v oblasti krčnej chrbtice.

Tento typ úrazu sa označuje ako whiplash. Whiplash syndróm je úraz krčnej chrbtice často spôsobený nárazom zozadu.

Je pre neho bežné, že bolesť v oblasti krčnej chrbtice sa môže objaviť až 6-12 hodín po nehode.[2]

Príznaky zmien krčnej chrbtice smerom nahor

Bolesť môže byť pálčivá alebo naopak pripomínať tlak v postihnutej oblasti. Pocit stuhnutosti sa môže šíriť do ramien a horných končatín.

Bežné je tiež obmedzenie hybnosti pri otáčaní alebo predkláňaní hlavy.[1] Typickým prejavom je stuhnutosť krku - ľudia opisujú, že „nemôžu otočiť hlavou“, alebo že každé otočenie vyvoláva ostrú bolesť.

• stuhnutie svalstva v krku a znížená hybnosť,
• pocit mravčenia a pichania v krku,
• bolesť vystreľujúca z krku do okolitých častí - hlavy, ramien, rúk a medzi lopatky,
• závraty a nevoľnosť z krčnej chrbtice,
• tŕpnutie rúk.

Bolesť sa môže šíriť smerom do ramien a lopatiek, do hornej časti chrbta a v niektorých prípadoch až do prstov rúk. Bolesť môže vystreľovať medzi lopatky alebo do hornej končatiny.

Pri výraznejšom dráždení nervových štruktúr sa môže objaviť aj mravčenie alebo znížená citlivosť v rukách. Bolesť a stuhnutosť môžu obmedziť pohyb v krčnej oblasti, čo môže ovplyvniť schopnosť otáčať hlavu alebo sa ohýbať .

Závraty, točenie hlavy a strata rovnováhy

Najčastejším prejavom je závrat - pocit, že sa s klientom točí okolitý svet. U niekoho sa závraty objavujú iba v určitých polohách, hlavne pri záklone hlavy alebo pri líhaní na chrbát.

Pri vzpriamenom postoji závraty buď úplne miznú alebo sa minimalizujú. Závraty bývajú sprevádzané stratou rovnováhy.

Postihnutý sa zapotáca alebo kráča neistým krokom. Dlhodobé závraty vedú až k zvracaniu alebo napínaniu na zvracanie.

Typickým prejavom je dvíhanie žalúdka ako pri plavbe na rozbúrenom mori. Podobnosť s kinetózou vôbec nie je náhodná, symptomatika aspoň časti spektra jej naozaj zodpovedá.

Vertigo a točenie hlavy sú skôr synonymá ako samostatné symptómy a sú popísané vyššie. Bežne sú prítomné bolesti vrchnej časti krčnej chrbtice s typickým zátylkovým prejavom, t.j. vyžarujú od zátylku smerom hore do hlavy.

A vice versa, stretávam sa s prípadmi, keď bolesti krčnej chrbtice absentujú úplne a napriek tomu je prítomná ostatná symptomatika.

Bolesť hlavy z krčnej chrbtice

Bolesti krčnej chrbtice a hlavy sa môžu vyskytovať súčasne. Bolesť hlavy nemusí vyžarovať zvnútra samotnej hlavy.

Krčná chrbtica je anatomicky prepojená s nervovými štruktúrami, ktoré prenášajú informácie o bolesti do oblasti hlavy. Ak sú svaly, väzy alebo drobné kĺby v oblasti krku preťažené alebo podráždené, bolesť sa môže prenášať do zátylku, čelovej oblasti, spánkov alebo za oči.

Takzvaná cervikogénna / krčnou chrbticou spôsobená/ bolesť hlavy, odborne označovaná ako cerviko- kraniálny syndróm, často začína v oblasti šije a postupne sa šíri do ďalších častí hlavy.

Typické je, že sa zhoršuje pri dlhom sedení, práci za počítačom alebo pri pohyboch krku. Človek má potom pocit, že ho bolí hlava, hoci skutočný problém sa nachádza v krčnej chrbtici.

Bolesť od krčnej chrbtice sa najviac prejavuje v tyle, môže sa ale šíriť aj do temena a vystreľovať do ďalších častí hlavy. V závažnejších prípadoch ju sprevádzajú závraty alebo až migrenózne stavy .

Porovnanie cervikogénnej bolesti hlavy a migrény

Zablokovanie krčnej chrbtice často spôsobuje cervikogénnu bolesť hlavy. Tá sa od migrény líši mechanizmom vzniku, príznakmi aj liečbou.

Nesprávne stanovenie diagnózy môže viesť k zbytočnému užívaniu migrénových liekov bez účinku. Bolesť hlavy z krčnej chrbtice je potrebné ju konzultovať s lekárom.

Prejavy postihnutia hornej časti krčnej chrbtice

Nie všetky príznaky sú lokalizované len v krku. Niektoré môžu pôsobiť mätúco a netypicky.

Bolesť hrdla alebo pocit tlaku v hrdle

Reflexný spazmus svalov ovplyvňuje aj tie, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní. Môže vzniknúť dojem „hrčky v krku“.

Hoci ORL vyšetrenie nič neodhalí, pacient má reálny pocit prekážky. Pri poruchách nervových štruktúr sa môžu objaviť aj pregĺgacie ťažkosti.

Zrakové poruchy

Zablokovanie v oblasti prvých dvoch krčných stavcov môže znížiť prietok krvi cez cievy, ktoré zásobujú zadnú časť mozgu. Prejavy: rozmazané videnie, dvojité videnie, neschopnosť zaostrenia.

Tento stav sa odborne nazýva vertebrobazilárna insuficiencia. Poruchy videnia, slabosť, nestabilita alebo náhle vzniknuté závraty však vyžadujú odborné vyšetrenie.

Poruchy spánku

Napätie v krčnej oblasti môže narušiť hlboký spánok. Telo sa nevie úplne uvoľniť a prejsť do regeneračných fáz (REM, NREM).

Pacient sa budí unavený, podráždený a s napätým krkom. Bolesť krčnej chrbtice môže zhoršovať kvalitu spánku.

Psychické prejavy

Zablokovanie krčnej chrbtice má aj psychické následky. Pri dlhodobom napätí dochádza k zvýšenej aktivite sympatického nervového systému, čo sa môže prejaviť:

• podráždenosťou,
• úzkosťou,
• nespavosťou,
• alebo dokonca panickými atakmi.

Chronická bolesť môže pretrvávať a stať sa chronickou. Odborníci uvádzajú, že viac ako 60 % osôb s chronickou bolesťou krčnej chrbtice trpí úzkosťou a 55 % osôb depresiou.[13]

Horná a dolná časť krčnej chrbtice

Zmeny v hornej a dolnej časti krčnej chrbtice nemusia vyvolávať rovnaké ťažkosti. Defekty v hornej časti krčnej chrbtice zasa spôsobujú závraty, točenie hlavy a vertigo alebo migrény.

V spodnej časti krčnej chrbtice sa čoraz častejšie objavujú bolesti súvisiace s blokádou nervov brachiálneho plexu, radikulopatiou, spazmami pri lopatke, tŕpnutím prstov, poškodením platničiek a bolesťami ramien.

Bolesti, ktoré vyžarujú do ramien a rúk, môžu byť spôsobené mnohými faktormi. Nadmerné napätie alebo zápaly svalov v krčnej chrbtici môžu vyžarovať do oblasti pod lopatkou, čo spôsobuje pocit vystreľovania alebo bolesti.

Herniované disky alebo iné podmienky, pri ktorých bývajú stláčané nervové korene v krčnej chrbtici, môžu spôsobiť bolesť, ktorá sa prenáša do oblasti pod lopatkou.

Skapulárna dyskinéza

Jednou z príčin, ktoré vedú k bolestiam v krku, býva skapulárna dyskinéza, ktorá sa vzťahuje na abnormálnu pokojovú polohu lopatky a jej abnormálny pohyb počas elevácie ramena (zdvihnutie).

Keď zdvihneme rameno pri vykonávaní činnosti, napr. pri položení predmetu na vysokú policu, lopatka sa otáča nahor a podopiera rameno.

Ak jeden alebo viaceré stabilizačné svaly lopatky nepracujú správne, lopatka sa rozkmitá a pohybuje sa v opačnom smere ako ramenný kĺb. To má za následok obmedzený pohyb.

Slabosť svalov ovládajúcich lopatku má za následok abnormálny pohyb, ktorý nazývame skapulotorakálna dyskinéza, čo býva spojené s tým, že lopatka sedí nižšie ako druhá strana a tiež ďalej od chrbtice.

Anatomické súvislosti hornej krčnej chrbtice

Po bokoch veľkého záhlavného otvoru (foramen magnum - otvor do lebečnej dutiny, ktorým prechádza predĺžená miecha do miechy v chrbticovom kanále) sú na vonkajšej strane hlavice záhlavnej kosti kĺbové kondyly (condylus occipitalis) - kĺbové spojenie lebky s nosičom (atlas).

Articulatio atlantoaxialis mediana (stredný kĺb atlasu a zubu čapovca) má styčné plochy na zube čapovca (dens axis) vpredu i vzadu. Predná plôška sa opiera o kĺbovú jamku pre zub čapovca (fovea dentis) na nosiči, zadná o priečny väz nosiča (ligamentum transversum atlantis), ktorý je v týchto miestach potiahnutý chrupavkou.

Nosič sa otáča okolo zuba čapovca (C1-C2) o 40 ° na každú stranu. Striedavo napínané krídlové väzy (ligg. alaria), napnuté od zuba čapovca šikmo vpred ku kosti záhlavnej (os occipitale), obmedzujú rotačný pohyb medzi nosičom a čapovcom.

Rotácia medzi C2-C7 je 40 °. Hyperrotačné pohyby hlavy (krku) môžu viesť k závažným poškodeniam chrbtice (najmä v dolnej časti) až k smrti.

Pri prudkom záklone hlavy (dopravná nehoda, obesenie . ) môže dôjsť k ruptúre krížového väzu nosiča (ligamentum cruciforme atlantis) a tým k smrti (pohyb zuba čapovca do miechy).

Pohyblivosť krčnej chrbtice

Rozsah pohybu do predklonu je do 45 ° a do záklonu tiež do 45 ° v oblasti spojenia hlavy a krku, potom medzi stavcami C5-C6. Úklon je v rozmedzí 45 ° na každú stranu.

Rotácia môže dosahovať až 80 ° na každú stranu (pri predklone hlavy sa uskutočňuje rotačný pohyb v oblasti hlavových kĺbov a v záklone je to v úseku dolnej chrbtice).

Axiálna rotácia C1 v atlanto-axiálnom kĺbe je silne spojená s axiálnou transláciou a bočným ohybom. Hlavným dôvodom je bikonvexný tvar kĺbových chrupaviek na oboch protiľahlých fazetách v bočnom atlanto-axiálnom kĺbe.

Smer spojeného pohybu krčných stavcov C0 a C1, keď sa axiálne otáčajú, demonštrujú bočnú flexiu na opačnú stranu (kontralaterálny spojený pohyb). Subaxiálna krčná chrbtica zároveň vykazuje spojené bočné ohyb na stranu axiálnej rotácie (ipsilaterálny spojený pohyb).

Svalová nerovnováha pri napriamení krčnej lordózy

Problémy v krčnej chrbtici, hlave spôsobuje aj nerovnováha svalových partií. Pre optimálne fungovanie organizmu, zabezpečeného posturálneho držania hlavy potrebujeme mať v rovnováhe všetky svalové partie tela, nielen tie v oblasti krku a hlavy.

Na stabilite a pohybe krku sa podieľajú najmä:

• hlboká vrstva krátkych chrbtových svalov: rozštiepené medzistavcové svaly a rotátorové svaly (mm. multifidi et rotatores),
• hlboká vrstva hlbokých šijových svalov: menší zadný priamy val hlavy (m. rectus capitis posterior minor), väčší zadný priamy sval hlavy (m. rectus capitis posterior major), horný šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis superior), dlhý šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis inferior),
• žuvacie svaly,
• hlboká vrstva dlhých chrbtových svalov - vzpriamovač chrbtice (m. erector spinae),
• najdlhší sval chrbta (m. longissimus),
• polotŕňový sval hlavy (m. semispinalis capitis),
• remenný sval hlavy (m. splenius capitis),
• zadný horný pílovitý sval (m. serratus posterior superior),
• dlhý sval krku (m. longus colli),
• krčné svaly (mm. scaleni),
• nadjazylkové a podjazylkové svaly,
• kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus),
• zdvíhač lopatky (m. levator scapulae),
• malý kosoštvorcový sval (m. rhomboideus minor),
• lichobežníkový sval (m. trapezius).

Lichobežníkový sval a oblasť šije

Na záhlavný hrebeň sa upína šijový väz (ligamentum nuchae). Horná časť lichobežníkového svalu (m. trapezius pars superior) začína od vonkajšieho záhlavného hrbola, vonkajšieho záhlavného hrebeňa, hornej šijovej čiary, eventuálne až najvrchnejšej šijovej čiary, šijového väzu, od tŕňových výbežkov všetkých krčných stavcov.

Horné snopce zostupujú dole a upínajú sa na nadpleckovú časť kľúčnej kosti. Stredné snopce (m. trapezius pars medius) idú horizontálne a upínajú sa na nadplecok (acromion) a priľahlú časť hrebeňa lopatky.

Ak je svalový pletenec fixovaný, vystiera hlavu pri obojstrannej kontrakcii a nakláňa ju na stranu kontrahovanej časti pri jednostrannej kontrakcii.

V zadnej časti krku je lichobežníkový sval primárne inervovaný z vedľajšieho hlavového nervu (n. accessorius), ktorý vystupuje z hrdlového utvoru (foramen jugulare) na záhlavnej kosti. K hornej časti svalu smerujú aj vetvy z krčnej spleti (plexus cervicalis), obsahujúce vlákna z C2-C4.

Krčná chrbtica, nervy a príznaky smerom do tela

Hlavové aj krčné nervy potrebujú na svoju bezchybnú funkciu dostatočný priestor - veľkosť a tvar stavcov a platničiek, vzdialenosti medzi nimi, fyziologicky funkčné väzy a svaly.

Krčná spleť (plexus cervicalis) C1-C4 je spleť z ventrálnych vetiev uložená pod kývačom hlavy, postupuje na stredný šikmý sval (m. scalenus medius) a na zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), pokryté sú krčnou fasciou.

Zo splete vystupujú senzitívne nervy (inervujú kožu po bradavky) a motorické nervy, ktoré inervujú svaly dorzálnej skupiny hlbokých šijových svalov: priamy bočný sval hlavy (m. rectus capitis lateralis), priamy predný sval hlavy (m. rectus capitis anterior) a predné krčné svaly: dlhý sval hlavy (m. longus capitis), dlhý sval krku (m. longus colli).

Pri dráždení n. occipitalis major (silná vetva C2) dochádza k záchvatovej bolesti v záhlavnej krajine - okcipitálna neuralgia (kompresia záhlavných nervov).

Ramenná spleť (plexus brachialis) C4-Th1 siaha od výstupu z krčnej chrbtice za kľúčnu kosť (klavikula) do pazuchovej jamky (axilla). Ramenná spleť vzniká spojením ventrálnych vetiev C4-Th1.

Ventrálne vetvy sa spájajú a prechádzajú štrbinou (fissura scalenorum) medzi predným a stredným šikmým svalom (m. scalenus anterior et medius) spolu s podkľúčnou tepnou (arteria subclavia).

Blúdivý nerv a vegetatívny systém

Krčná chrbtica môže súvisieť aj s funkciou vegetatívneho nervového systému. Cez krk prechádza nervus vagus - hlavný nerv parasympatického systému, ktorý ovplyvňuje činnosť tráviacich orgánov.

Dlhodobé napätie v oblasti krku môže znížiť aktivitu vagového nervu, čo vedie k:

• Spomaleniu trávenia (zápcha, nadúvanie),
• Zníženému vylučovaniu tráviacich enzýmov,
• Oslabeniu regenerácie a detoxikácie počas spánku.

Blúdivý nerv (n. vagus) - vybieha z prednej miechy a vystupuje z lebky hrdlovým otvorom (foramen jugulare) a prechádza krkom. Inervuje hltan, hrtan, srdce, veľké cievy, dýchanie, zažívanie.

Možno vás prekvapí, že krčná chrbtica súvisí aj s funkciou tráviaceho systému. Pri tráviacich ťažkostiach však treba príčinu posudzovať komplexne a nespoliehať sa iba na vysvetlenie blokádou krčnej chrbtice.

Diagnostika zmien krčnej chrbtice

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Nevyužívajte tento či akýkoľvek iný článok na internete na stanovenie diagnózy.

Diagnostika začína pohovorom s lekárom. K potrebným informáciám patrí lokalizácia a typ bolesti, jej intenzita a presný popis súvisiacich problémov.

Lekár potrebuje vedieť ako dlho bolesť trvá, v akých situáciách sa zhoršuje a čo prináša úľavu. Dôležité sú aj informácie o prípadných chronických ochoreniach.

Potom prichádza na rad fyzikálne vyšetrenie. Lekár prehmatá bolestivé miesta a posudzuje ich citlivosť či svalové napätie.

Pri prehliadke sa kontroluje aj rozsah pohybu krku, chrbta a horných končatín. Zobrazovacie metódy zvyčajne nie sú potrebné.

Využívajú sa, ak bolesť pretrváva dlhšiu dobu, nereaguje na konzervatívnu liečbu alebo v prípade podozrenia na závažné ochorenie.

Zobrazovacie a neurologické vyšetrenia

• RTG (röntgen) - ukáže základnú štruktúru kostí a zmeny stavcov.
• MRI (magnetická rezonancia) - zobrazí stav platničiek, mäkkých tkanív a miechy.
• EMG (elektromyografia) - diagnostikuje funkciu nervov a odhaľuje kompresiu nervových koreňov.
• CT - odhalí degeneratívne zmeny chrbtice a ukáže napríklad kostné výbežky.

Magnetická rezonancia (MR) zobrazí chrbticu, nervy aj mäkké tkanivá. Môže odhaliť vyskočenú medzistavcovú platničku, známky infekcie aj nádory.

Počítačová tomografia (CT) odhalí degeneratívne zmeny chrbtice a ukáže napríklad kostné výbežky. Využíva sa najmä, pokiaľ nie je dostupná magnetická rezonancia.

Röntgenové vyšetrenie môže ukázať niektoré zmeny na krčnej chrbtici, ale nie vždy je pri diagnostike prínosom. U pacientov s tzv. opierkovým syndrómom (whiplash), ku ktorému dochádza pri autonehodách, neukáže röntgen žiadny nález, pretože ide o poranenie mäkkých tkanív a nie stavcov.[10]

Ak sa príznaky zablokovanej krčnej chrbtice zhoršujú alebo pretrvávajú dlhšie ako týždeň, je vhodné navštíviť neurológa. Tento špecialista vykoná sériu testov na vyhodnotenie citlivosti, reflexov, svalovej sily a rovnováhy.

V prípade potreby vám odporučí zobrazovacie vyšetrenia, aby vylúčil vážnejšie poškodenia ako výhrez disku či stenózu miechového kanála. V niektorých prípadoch môže byť potrebná konzultácia s ortopédom alebo fyzioterapeutom.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak bolesť v oblasti krku pretrváva, je intenzívna alebo sa zhoršuje, je vždy lepšie vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ však problémy trvajú dlhšie ako týždeň a bolesti sú nezlučiteľné s bežnými každodennými aktivitami, je na mieste vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc.

Dôvodom pre návštevu lekára je tiež:

• bolesť krčnej chrbtice po nehode,
• slabosť a necitlivosť končatín,
• bolesti krčnej chrbtice a motanie hlavy,
• zhoršená koordinácia pohybu.

Ak sa bolesť objaví náhle, je mimoriadne intenzívna alebo ju sprevádzajú neurologické príznaky ako slabosť alebo tŕpnutie hornej a/ alebo dolnej končatiny, poruchy videnia, nestabilita či závrať, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Medzi najzávažnejšie príznaky patria:

• Strata citlivosti alebo svalovej sily v končatinách,
• Neschopnosť udržať rovnováhu, nestabilita pri chôdzi,
• Samovoľný únik moču alebo stolice,
• Horúčka, triaška, nočná bolesť bez úľavy po liekoch.

Tieto prejavy môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces (napr. spondylodiscitídu - infekčné ochorenie chrbtice). Vyžadujú rýchle neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a často aj hospitalizáciu.

Liečba zmien krčnej chrbtice

Bolesti krčnej chrbtice zvyčajne nepredstavujú závažný stav. Problémy sa dajú zmierniť a vyriešiť konzervatívnymi metódami, ako sú lieky proti bolesti a rôzne režimové opatrenia.[15]

Základom úspešnej liečby je odstránenie príčiny problému. Ak za bolesťou stojí preťaženie svalov a nesprávne pohybové návyky, veľmi dobré výsledky prináša pravidelný pohyb a cielené cvičenie.

Ak bolesti pretrvávajú alebo sa opakovane vracajú, vhodnou voľbou je konzultácia s fyzioterapeutom. Ten dokáže identifikovať konkrétnu príčinu problému a odporučiť individuálny plán liečby.

Dôležitou súčasťou riešenia je aj úprava pracovného prostredia, pravidelné prestávky pri sedení a dostatočný odpočinok. Chirurgická liečba má opodstatnenie iba vo vážnejších prípadoch, ako je výhrez medzistavcovej platničky alebo útlak nervov spôsobený ochorením chrbtice.[16]

Akútna, subakútna a perzistujúca bolesť

Na základe trvania bolesti rozlišujeme 3 fázy:

• Akútna fáza bolesti (bolesť pretrváva do 4 týždňov),
• Subakútna fáza bolesti (ak sa s bolesťou trápime 4-12 týždňov),
• Perzistujúca fáza bolesti (pri trvaní viac ako 12 týždňoch).

Pri akútnej bolesti môžu pomôcť režimové opatrenia, teplo, vhodne zvolené cvičenie a lieky podľa odporúčania lekára alebo lekárnika.

Liečba subaktútnej fázy bolesti je spojená s rehabilitáciou, zaradením fyzikálnych metód (cvičenie, hydroterapia, termoterapia, fototerapia, magnetoterapia, elektroliečba) a aktívnymi cvičebnými programami, ktoré pomôžu eliminovať rozdiely jednotlivých svalov - uvoľniť preťažené svaly a naopak posilniť oslabené (napr. MC Kenziho metóda).

Perzistujúca bolesť, ktorá pretrváva viac ako 12 týždňov, si vyžaduje spoluprácu viacerých špecialistov, nevynimajúc návštevu psychoterapeuta či psychiatra.

Lieky a lokálne prípravky

Lekár už pri prvej návšteve ordinácie poradí, ako uľaviť od bolesti krčnej chrbtice. V rámci farmakoterapie sa využívajú lieky proti bolesti, zápalu a zvýšenému svalovému napätiu.

Liekmi 1. voľby sú voľnopredajné analgetiká s obsahom paracetamolu alebo lokálne pôsobiace nesteroidné protizápalové lieky (Voltaren, Flector, Dolgit), ktoré tlmia bolesť a zápalové procesy.

V prípade bolestivých svalových spazmov je potrebné užívať krátkodobo myorelaxanciá, ktoré pomáhajú uvoĺniť stuhnuté svaly. Pri akútnej bolesti môžu pomôcť voľnopredajné lieky, krémy a doplnky stravy.

Ak je bolesť spojená s brnením a vystreľovaním, môže ísť o neuropatiu, pri ktorej sa uplatňuje špeciálna kombinácia neurotropných vitamínov skupiny B v lieku Milgamma a horčík.

Pri akútnej bolesti môžu pomôcť voľnopredajné lieky, krémy a doplnky stravy. Dôležité je však vedieť, kedy sú vhodné a ako ich kombinovať s ďalšou terapiou.

Liečbu bolesti krčnej chrbtice môže určiť iba lekár po zvážení Vášho celkového zdravotného stavu. Nevyužívajte preto tento článok ako návod na liečebný postup, ten môže stanoviť iba lekár.

Domáce opatrenia pri stuhnutí krku

Domáca starostlivosť by mala byť prvým krokom, ak ide o mierne zablokovanie. Kľúčom je uvoľnenie spazmov a odstránenie svalového napätia.

Teplo a obklady

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako uľaviť od bolesti krku, je teplo. Či už použijete hrejivý vankúš alebo obklad, teplo má schopnosť uvoľniť svaly a zmierniť bolesť.

Teplý kúpeľ alebo relaxačné kúpele môžu pomôcť uvoľniť celé telo, čo má priaznivý účinok aj na krk. Po aplikácii teplej vody je však dobré krk zabaliť do šatky alebo teplej deky, aby teplo zostalo čo najdlhšie a podporilo tak efektívne uvoľnenie svalov.

Nahriaty uterák alebo gélový vankúšik priložte na bolestivé miesto na 15 minút. Teplo uvoľní napätie a podporí krvný obeh. Postup je možné opakovať niekoľkokrát denne.

Studený obklad je prínosom v prípade opuchu alebo bezprostredne po natiahnutí v oblasti krčnej chrbtice, ktoré nevyžaduje lekársku starostlivosť.

Dýchanie a zníženie stresu

Uvoľňujúce dýchanie - pomalý nádych nosom, výdych ústami (aktivácia vagového nervu). Techniky na uvoľnenie stresu v podobe dychových cvičení, meditácie alebo prvkov jogy uvoľňujú napätie, ktoré je častou príčinou bolestí v oblasti krčnej chrbtice.[18]

Meditácia, dychové cvičenia alebo joga sú skvelými metódami, ako zmierniť psychické napätie, ktoré sa následne prejavuje aj na tele. Aj krátka relaxácia počas dňa vám môže pomôcť uvoľniť sa a zbaviť sa bolesti.

Krčný golier

Mäkká penová ortéza na krk môže uľaviť od bolesti v počiatku ťažkostí. Nemala by sa však používať dlhšie ako tri hodiny v kuse a dlhšie ako 1-2 týždne.

Príliš dlhé používanie môže viesť k ochabnutiu svalstva.[19] Môže pomôcť stabilizácia krčnej chrbtice použitím krčného goliera.

Cviky na uvoľnenie a stabilizáciu krčnej chrbtice

Okrem úpravy životného štýlu a ergonómie môžu byť jednoduché cviky účinným spôsobom, ako uvoľniť napätie a zmierniť bolesti v oblasti krku.

Cvičte pomaly, v stabilnom sede alebo stoji a s plnou kontrolou pohybu. Pravidelné cvičenie pomáha uvoľniť spazmické svaly, zlepšiť cirkuláciu a obnoviť prirodzený pohyb.

Rotácie hlavy

Sadnite si vzpriamene, pomaly otáčajte hlavu doprava a doľava, držte každý pohyb 5-10 sekúnd. Tento cvik pomáha uvoľniť napätie v oblasti krku a ramien.

Úklony hlavy

Nakláňajte hlavu do strán, pomaly ju pritahujte k ramenu a držte niekoľko sekúnd. Tento cvik posilňuje svaly na bokoch krku a zlepšuje flexibilitu.

Ramenné rotácie

Vykonajte pomalé kruhy ramenami dopredu a dozadu. Tento cvik pomáha uvoľniť stuhnuté svaly v oblasti ramien, ktoré často súvisia s bolesťou krčnej chrbtice.

Natiahnutie krku a ramien

Položte jednu ruku za chrbát, aby rameno bolo uvoľnené. Druhou rukou jemne nakloňte hlavu na opačnú stranu, čím natiahnete svaly na krku a ramenách.

Pomaly pridávajte jemný tlak na hlavu, aby ste cítili natiahnutie, ale nikdy netlačte príliš silno, aby ste sa vyhli nepríjemnému pocitu alebo zraneniu.

Kývanie hlavou

Jemné pohyby dopredu a dozadu, výdrž 3 sekundy, opakujte 10-krát.

Otáčanie hlavy do strán

Hlavu otáčajte do strán, výdrž 2 sekundy, opakujte 8-krát.

Výsun brady

Akoby ste posúvali bradu dozadu do „dvojitej brady“ - ideálne pri práci na počítači.

Tieto jednoduché cviky slúžia na zmiernenie napätia a uvoľnenie stuhnutosti. Stačí ich vykonávať pravidelne počas dňa, ideálne počas krátkych prestávok.

Pomôcť môžu automobilizačné cviky zamerané na uvoľnenie krčnej chrbtice, zlepšenie pohyblivosti a aktiváciu hlbokých stabilizačných svalov.

Ak sa pri cvičení bolesť zhoršuje, objaví sa výrazné vystreľovanie do končatiny, slabosť, porucha citlivosti alebo závrat, cvičenie prerušte a vyhľadajte odbornú pomoc.

McKenzieho metóda, joga a Pilates

McKenzie metóda je celosvetovo známa a medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby, ktorá už viac ako 50 rokov pomáha ľuďom zmierňovať bolesti nielen krku, ale aj chrbta a končatín.

Známa je aj pod názvom MDT - Metóda mechanickej diagnostiky a terapie. Otcom tejto metódy je novozélandský fyzioterapeut Robin McKenzie, špecialista na liečbu pohybového aparátu so zameraním na medzistavcové platničky.

McKenzi metóda liečby pozostáva zo 4 základných krokov:

1. Vyšetrenie u špecializovaného terapeuta - na základe podrobnej celkovej anamnézy a rozsahu pohybov, pri určitých opakovaných pohyboch stanoví diagnózu - určí problém bolesti.
2. Klasifikácia problému - zadelenie problému do 1 z 3 podkategórii - či ide o dysfunkčný syndróm, posturálny syndróm alebo poruchový syndróm.
3. Liečba - odporučenie a naučenie sa špeciálnych konkrétnych cvikov terapeutom, ktoré je potrebné doma pravidelne 5xkrát denne cvičiť.
4. Preventívne opatrenia - edukácia pacienta, ako predchádzať svojim zlozvykom a čo je potrebné pravidelne robiť, aby sa minimalizovalo riziko návratu problému.

Ak zistený problém nie je možné zaradiť do žiadnej tejto kategórie, McKenzi metóda nebude tou najvhodnejšou metódou na odstránenie bolestí.

Skôr ako sa pustíte s veľkou chuťou do cvičenia, odporúčame vám konzultáciu u MDT špecialistu na rehabilitačných klinikách a ambulanciách, ktorý Vám pomôže vybrať tie najvhodnejšie cviky pre Vás, nech sa tej bolesti krčnej chrbtice zbavíte čo najskôr.

Joga je metóda, ktorá sa v dnešnej dobe teší veľkej popularite. Nejde len o cvičenie, ale o životný štýl, pri ktorom posilňujeme nielen telo, ale aj nášho ducha.

V jóge tiež nájdeme pozície (napr. poloha ryby či závit), ktoré sú zamerané špeciálne na odstránenie bolesti krčnej chrbtice. Pohyby musíte vykonávať pomaly pri pokojnom dýchaní a len do takej miery, do akej Vám to vaše telo dovoľuje.

Pilates cvičenie je inšpirované jógou so zameraním na posilnenie stredu, pričom nedochádza len k posilneniu vonkajších svalov, ale aj vnútorných, o ktorých častokrát ani nevieme.

Veľký dôraz kladie na vedomé vnímanie tela a správne dýchanie. Súčasťou Pilates zostavy sú cviky špecializované na krčnú chrbticu, ktoré vašmu krku pomôžu uvoľniť napätie a zároveň ho posilnia.

Ergonómia pri práci a používaní mobilu

Ak trávite väčšinu dňa sedením, nezabudnite na správnu ergonómiu. Uistite sa, že vaša stolička a stôl sú nastavené tak, aby vaša chrbtica bola v prirodzenej, neutrálnej polohe.

Obrazovka počítača by mala byť vo výške očí, aby vaša hlava nebola sklonená ani zdvihnutá. Monitor umiestnite na stôl presne oproti vašej pracovnej stoličke - nemôžete sa naň pozerať s hlavou otočenou doprava alebo doľava.

Ak sa na monitor pozeráte zhora, podložte si ho podstavcom pod monitor alebo balíkom kancelárskeho papiera. Nastavte si správnu výšku pracovného stola, ktorá má tiež veľký vplyv na držanie pliec.

Ak položíte lakeť na stôl, musí zvierať 90 stupňový uhol. V tejto pozícii sú plecia uvoľnené.

Dbajte tiež na to, aby ste pravidelne vstávali a naťahovali sa - každú hodinu si urobte krátku prestávku na natiahnutie. Každých 45 - 60 minút by mal nasledovať pohyb alebo prestávka.

Pri práci, nielen na počítači, nezabúdajte na pravidelné prestávky a preťahovanie krku a ramien. Vedome si kontrolujte správne držanie tela.

Pri používaní mobilu alebo tabletu je vhodné mať zariadenie v takej pozícii, aby hlava nebola predklonená a pohľad nesmeroval dole na displej.

Základom je správna poloha hlavy tzv. v predĺžení chrbtice - hlava by nemala byť v neprirodzenom predklone, ani úklone do strany. Ramená sa nemajú ohýbať dopredu.

Spánok a vankúš pri zmenách krčnej chrbtice

Spánková poloha hrá kľúčovú úlohu v prevencii aj zvládaní blokád. Zle zvolený vankúš môže krčnú chrbticu ohýbať neprirodzene a spôsobiť stuhnutosť už počas jednej noci.

Ideálny vankúš by mal podporovať prirodzené zakrivenie krku, bez nadmerného zdvíhania alebo prílišného ohýbania. Ak máte tendenciu spať na boku, zvoľte vankúš, ktorý vyplní priestor medzi krkom a matracom, čím zaistíte rovnomernú podporu chrbtice.

Ak spíte na chrbte alebo na boku, používajte vankúš, ktorý podoprie hlavu tak, že hlava aj krk sú v rovnakej úrovni ako zvyšok tela. Pozícia na bruchu nie je vhodná kvôli rotácii hlavy na jednu stranu.[20]

• Anatomický tvar - podporuje prirodzené zakrivenie krku.
• Pamäťová pena - prispôsobí sa tvaru hlavy.
• Stredne tvrdá podpora - zabraňuje prepadnutiu hlavy.

Najvhodnejšia je poloha na chrbte alebo na boku. Poloha na bruchu spôsobuje rotáciu krku a kompresiu nervov.

Na regeneráciu krčnej chrbtice je dôležitý aj kvalitný spánok. Ak máte problém s bolesťou krku, zvážte zmenu matraca alebo vankúša.

Prevencia ďalších zmien krčnej chrbtice

Prevencia je často jednoduchšia ako samotná liečba. Krčnej chrbtici prospieva pravidelný pohyb, striedanie polôh počas dňa a dostatočná aktivita svalov, ktoré zabezpečujú správne držanie tela.

Jedným z najdôležitejších krokov je pravidelný strečing alebo mobilizačné cvičenie. Už 5 - 10 minút denného strečingu zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje napätie a pripravuje telo na záťaž.

Tieto cviky by mali byť jednoduché, bez bolesti a vykonávané v pomalom tempe. Pravidelné pohybové návyky, správna ergonomia pri práci a psychická rovnováha dokážu výrazne znížiť riziko blokácie krčnej chrbtice.

Preventívne návyky

• Spánok na ergonomickom vankúši.
• Každodenné 5 - 10 minútové mobilizačné cvičenie.
• Pravidelné prestávky od obrazoviek.
• Uvoľňujúce dýchanie.
• Zníženie stresu pomocou meditácie/jógy.

Ďalšie tipy na prevenciu bolesti krčnej chrbtice:

• Nenoste ťažkú batožinu cez rameno.[21]
• Skoncujte s fajčením, pretože spomaľuje hojenie a prispieva k poškodeniu pohybového aparátu.
• Buďte aktívni a udržujte sa v dobrej fyzickej kondícii.[22]
• Dodržujte správnu životosprávu a vyváženú stravu.

Počas cestovania sa oplatí robiť krátke prestávky, precvičiť si krk a ramená a vyhýbať sa priamemu prúdeniu studeného vzduchu z klimatizácie.

Pozornosť si zaslúži aj kvalitný spánok, vhodný matrac a vankúš, ktoré pomáhajú znižovať zaťaženie krčnej chrbtice počas noci.

Ak sa o svoju krčnú chrbticu budete pravidelne starať, predídete dlhodobým problémom a budete si môcť užívať deň bez zbytočného napätia a bolesti.

tags: #zmenena #krcnej #chrbtice #nahor