Meningokoková meningitída: prevencia, očkovanie a ochrana pred nákazou

Meningokoková meningitída je akútne infekčné ochorenie spôsobené baktériou Neisseria meningitidis, ktoré môže mať veľmi rýchly priebeh a bez okamžitej liečby viesť k úmrtiu alebo trvalým následkom. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie, ktoré dopĺňajú hygienické návyky, obmedzenie dlhodobého úzkeho kontaktu s chorým človekom a rýchla reakcia pri podozrení na infekciu.

Očkovanie sa odporúča najmä dojčatám a malým deťom, dospievajúcim a mladým dospelým, osobám žijúcim v kolektívoch, ľuďom s poruchou funkcie sleziny alebo oslabenou imunitou a cestujúcim do oblastí s vysokým výskytom meningokokového ochorenia.

Čo je meningokoková meningitída

Meningokoková meningitída je akútne infekčné ochorenie, ktoré má veľmi rýchly priebeh a k úmrtiu môže dôjsť už počas prvých 12 - 24 hodín od vzniku prvých príznakov. Ochorenie vyvoláva baktéria Neisseria meningitidis, u ktorej rozlišujeme viaceré séroskupiny, k tým najvýznamnejším patria A, B, C, Y a W-135.

Meningitída je zápal mozgových blán (meningov), ktoré chránia mozog a miechu. Meningokokové ochorenie označuje celý rad ochorení spôsobených baktériou Neisseria meningitidis.

Táto baktéria môže preniknúť do krvného obehu a ochranných membrán obklopujúcich mozog a miechu, čo vedie k dvom primárnym formám ochorenia: meningitíde a meningokokémii. Meningitída je charakterizovaná zápalom ochranných membrán (plenín) pokrývajúcich mozog a miechu, zatiaľ čo meningokokémia označuje prítomnosť baktérií v krvnom obehu, čo môže spôsobiť závažnú sepsu.

Obe formy ochorenia môžu rýchlo postupovať a bez okamžitej liečby môžu byť smrteľné. Meningokokové ochorenie môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám vrátane meningitídy a sepsy, ktoré môžu rýchlo postupovať a vyžadovať si okamžitú lekársku pomoc.

Ako sa meningokok šíri

Prameňom nákazy je chorý človek alebo nosič baktérie, prenos sa uskutočňuje kvapôčkami vzdušnou cestou. Meningokokové ochorenie sa šíri kvapôčkami z dýchacích ciest a hrdla pri blízkom a dlhšom kontakte (napríklad pri kašľaní, kýchaní a bozkávaní) s nakazenou osobou.

Na prenos z človeka na človeka je potrebný dlhodobý úzky kontakt. Zvyčajne sa prenesie až dlhodobejším a veľmi blízkym kontaktom s bacilonosičom - v spoločnej domácnosti alebo pri bozkávaní.

Meningokok sa šíri kvapôčkami, pričom mimo ľudského organizmu nie je veľmi životaschopný. Prenos pitím spoločného nápoja, jedením spoločného jedla či fajčením tej istej cigarety nie je taký pravdepodobný.

Baktérie môžu žiť aj v hrdle a nose niektorých osôb bez akýchkoľvek príznakov, ktoré sa tak môžu stať prenášačmi a potenciálne aj preniesť baktérie na ďalšie osoby. Nosičmi je päť až dvadsaťpäť percent populácie.

Zákernosť meningokokov tkvie v tom, že niekoľko percent ľudí (v SR sa hodnota odhaduje na 10 %) v populácii sú jej bezpríznakoví nosiči. Meningokoky sú u nich teda na slizniciach, ale nevyvolávajú žiadne ochorenie.

Blízky kontakt s infikovanou osobou, ako napríklad bývanie v jednej domácnosti alebo zdieľanie riadu, zvyšuje riziko prenosu. Šírenie baktérií môžu uľahčiť aj faktory prostredia, ako sú napríklad stiesnené bývanie.

Inkubačný čas a rýchlosť priebehu

Inkubačný čas je 1 - 8 dní. Pri meningokovej meningitíde je to 1-8 dní, pričom horúčka prudko stúpa v priebehu niekoľkých hodín.

Meningokokové ochorenie môže postupovať rýchlo, často v priebehu niekoľkých hodín. Meningokoková meningitída je život ohrozujúce ochorenie, ktoré môže byť spočiatku ťažko rozpoznateľné.

Bez adekvátnej a včasnej liečby väčšinou končí úmrtím, resp. s rizikom trvalých následkov v podobe amputácií končatín, hluchoty alebo mentálnej retardácie. Aj napriek včasnému zahájeniu liečby meningitídy však môžu niektoré prípady končiť smrteľne.

Kto je najviac ohrozený

Najvyššiemu riziku sú vystavené dojčatá a malé deti, najmä tie do 5 rokov. Najčastejšie prepuká zápal mozgových blán u detí a mladistvých.

Zvýšenému riziku sú vystavení aj dospievajúci a mladí dospelí, najmä tí, ktorí žijú na internátoch alebo vo vojenských kasárňach. Na prepuknutie choroby sú náchylné deti a mladí ľudia do 30 rokov, aktívni aj pasívni fajčiari alebo ľudia oslabení stresom a vyčerpaním.

• dojčatá a malé deti;
• dospievajúci a mladí dospelí;
• ľudia žijúci v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá má toto ochorenie;
• osoby s porušenou funkciou sleziny;
• osoby s nedostatkami komplementu alebo HIV/AIDS;
• ľudia s inými ochoreniami, ktoré oslabujú imunitný systém;
• ľudia žijúci v preplnenom prostredí;
• aktívni a pasívni fajčiari;
• cestujúci do regiónov s vysokým výskytom meningokokového ochorenia.

Určité genetické faktory môžu predisponovať jednotlivcov k závažným infekciám. Niektorí ľudia môžu mať zdedené imunitné nedostatky, ktoré ich robia náchylnejšími na infekcie vrátane infekcií spôsobených Neisseria meningitidis.

Autoimunitné ochorenia, ktoré ovplyvňujú imunitný systém, môžu tiež zohrávať úlohu v náchylnosti jednotlivca na infekcie. Strava s nedostatkom základných živín môže oslabiť imunitný systém, čím sa jednotlivci stanú náchylnejšími na infekcie.

Prečo je meningokoková meningitída nebezpečná

Typické príznaky sú horúčka, bolesti hlavy, zvracanie a poruchy vedomia. Začiatok meningokokového ochorenia je náhly, pridružia sa silné bolesti hlavy, vysoké horúčky, vracanie a kŕče.

Ochorenie môže vyústiť do otravy krvi, zanechať trvalé zdravotné následky, prípadne skončiť fatálne. Meningokoková sepsa je vážnou komplikáciou, ľudovo nazývanou „otrava krvi“.

Jej priebeh je veľmi rýchly a má vysokú úmrtnosť. Stav chorého sa veľmi rýchlo mení, na koži sa začnú objavovať zakrvácania červenofialovej farby, dochádza k poruche vedomia až kóme.

Príznaky, ktoré netreba podceniť

Medzi bežné príznaky meningokokového ochorenia patria:

• náhla vysoká horúčka;
• silná bolesť hlavy;
• stuhnutý krk alebo stuhnutosť šije;
• nevoľnosť a zvracanie;
• citlivosť na svetlo;
• zmätenosť alebo zmenený duševný stav;
• kŕče;
• zrýchlené dýchanie alebo ťažkosti s dýchaním;
• studené ruky a nohy;
• červená alebo fialová vyrážka, ktorá po stlačení nevybledne.

Typickým príznakom zápalu mozgových blán je stuhnutie šije. Najtypickejšie prejavy meningitídy - bolesť hlavy, stuhnutosť šije, nevoľnosť a svetloplachosť - sa dohromady označujú ako meningeálny syndróm.

Prvé príznaky neraz pripomínajú chrípku. Príznaky sa nemusia objaviť všetky a naraz.

Petechiálna vyrážka

Pri meningokokovej meningitíde sa objavujú na tele červenofialové škvrny v dôsledku krvácania malých ciev do kože. Môže sa objaviť petechiálna vyrážka (malé červené alebo fialové škvrny), ktorá naznačuje krvácanie pod kožou.

Petechie, čiže špecifická vyrážka v podobe červených a fialových pupienkov, môžu byť prvým zreteľne pozorovateľným prejavom bakteriálnej meningitídy vyvolanej meningokokmi alebo haemophilmi.

Petechia na koži je vlastne pupienok, ktorý vznikne vykrvácaním kvapôčky krvi do podkožia. Odtiaľ pochádza farba petechií, ale aj ich špecifická vlastnosť - po zatlačení na petechiu totiž pupienok nezbledne.

Postihnutými miestami sú najčastejšie trup a končatiny (petechia na nohách aj petechie na rukách). Hlavne u detí môžu byť zasiahnuté aj sliznice (petechia na poschodí v ústach), vznikajú u nich častejšie aj petechie na tvári v dôsledku tlaku na sliznice pri úpornom kašli alebo zvracanie.

Na rozlíšenie petechií od bežnej vyrážky skúste sklíčkovú metódu. Priehľadným pohárom zatlačte na kožu a sledujte, čo sa s vyrážkou deje.

Petechie sú vlastne malé modrinky. Pri vystavení tlaku preto z kože nemiznú. Bežné pupienky spôsobené obyčajnou vyrážkou však pod tlakom vyblednú.

Ak objavíte petechie u detí alebo aj u dospelých, okamžite privolajte lekársku pomoc. Pri bakteriálnej menigitíde ide o súboj s časom.

Príznaky u dojčiat a detí

U najmenších detí, ktoré nemajú ešte zrastenú fontanelu (väzivové spojenie na hlave novorodenca, pozn. SITA), je výrazným prejavom jej vyklenutie. U novorodencov môže byť prítomná aj napnutá fontanela (vystúpená mäkká časť lebky), nezvyčajná ospalosť alebo znížená aktivita.

U detí a najmä u dojčiat môžu byť príznaky meningitídy menej typické a často pôsobia ako bežné ochorenie. Medzi najčastejšie patrí výrazná podráždenosť alebo naopak nezvyčajná ospalosť, zhoršené kŕmenie či úplné odmietanie jedla, opakované vracanie, bledosť alebo chladné končatiny a napätá či vydutá fontanela.

Dieťa môže reagovať slabo na dotyk a zvuk a v ťažkých prípadoch sa môžu objaviť aj kŕče. U starších detí sa pridáva horúčka, bolesť hlavy, stuhnutá šija a precitlivenosť na svetlo.

Meningitída u detí sa môže prejavovať aj ďalšími príznakmi ako plač, zhoršenie apetítu a zmena nálady. Meningitída u detí sa niekedy môže prejavovať aj ako podráždenosť, plač zdanlivo bez príčiny aj nadmerná spavosť.

Keďže stav malého dieťaťa sa môže zhoršiť veľmi rýchlo, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc pri akomkoľvek podozrení na meningitídu.

Očkovanie proti meningokokovým ochoreniam

V prevencii ochorenia sa využíva očkovanie, ktoré sa odporúča deťom vo veku od 2 mesiacov, v priebehu prvého polroka života, a to najmä pred nástupom do kolektívu a adolescentom a mladým dospelým, najmä pred vstupom na vysokú školu, do zariadenia internátneho typu.

Áno, očkovanie je najefektívnejšia forma prevencie bakteriálnej meningitídy. Očkovanie významne znižuje riziko infekcie a v prípade kontaktu s baktériou môže zmierniť priebeh ochorenia.

V EÚ sú povolené viaceré vakcíny na ochranu proti niektorým typom (séroskupinám) meningokokových baktérií. Vakcíny chránia proti niekoľkým kmeňom Neisseria meningitidis.

Proti ktorým séroskupinám vakcíny chránia

Na Slovensku sú 2 druhy vakcín: jedna chráni proti meningokokom skupiny B, druhá proti skupinám A, C, W-135, Y.

V našich oblastiach sú najčastejším pôvodcom meningokokovej infekcie meningokoky skupiny B a C, menej skupiny Y a W. Najbežnejšia je Neisseria meningitidis séroskupiny B, ďalej sa často vyskytujú skupiny A, C, X, W, Y.

Očkovanie proti meningokokom - vakcína proti meningokokom môže byť zameraná proti najčastejšiemu sérotypu B alebo ako tetravalentná vakcína proti Neisseriám A, C, W, Y. Tieto dva typy vakcín je možné kombinovať a zaistiť tak ochranu proti nákaze týmito typmi meningokokov súčasne.

Pre dospievajúcich a určité vysoko rizikové skupiny sa odporúča konjugovaná meningokoková vakcína (MenACWY) a meningokoková vakcína séroskupiny B (MenB).

Pre koho sa očkovanie odporúča

• dojčatám a malým deťom;
• dospievajúcim a mladým dospelým;
• deťom pred nástupom do kolektívu;
• študentom pred vstupom na vysokú školu alebo do internátu;
• osobám žijúcim v internátoch, kasárňach alebo iných zariadeniach kolektívneho typu;
• osobám s porušenou funkciou sleziny;
• osobám po transplantácii kmeňových buniek;
• osobám s oslabenou imunitou;
• ľuďom žijúcim v úzkom kontakte s chorým na meningokokovú meningitídu;
• cestujúcim do krajín so zvýšeným endemickým alebo epidemickým výskytom.

Ďalej sa očkovanie odporúča osobám cestujúcim do krajín so zvýšeným endemickým alebo epidemickým výskytom, osobám s porušenou funkciou sleziny, po transplantácii kmeňových buniek a osobám žijúcim v úzkom kontakte s chorým na meningokokovú meningitídu.

Osobitné odporúčania týkajúce sa očkovania sa môžu zaviesť pre osoby v určitých rizikových skupinách. Ľuďom v každom veku možno odporučiť, aby sa dali zaočkovať.

Očkovanie pri cestovaní

Meningokoková meningitída sa vyskytuje na celom svete a to najmä v krajinách s nízkym hygienickým štandardom v krajinách Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Najvyšší počet meningokokových zápalov mozgových blán postihuje naprieč kontinentom od východu na západ oblasti strednej Afriky.

Z tohto dôvody sa o týchto oblastiach niekedy hovorí ako o "meningitickom páse.” Meningokokové ochorenie je častejšie v určitých regiónoch, najmä v subsaharskej Afrike, známych ako „pás meningitídy“.

Očkovanie sa odporúča osobám cestujúcim do oblastí s vysokým výskytom choroby. Aj keď očkovanie nie je povinné, v niektorých prípadoch, ako napr. pri cestovaní do Mekky, môže byť vyžadované.

Ak sa chystáte do oblasti s vysokým rizikom, očkovanie by ste mali zvážiť najmenej 10 dní pred odchodom. Ak cestujete do rizikových oblastí, je potrebné dať sa zaočkovať najmenej 10 dní pred odchodom.

Očkovanie na meningokoky sa odporúča aj pri cestovaní do destinácií so zvýšeným výskytom tohto ochorenia. Nezabúdajte svoje zdravie chrániť aj pri cestovaní a pred návštevou exotických destinácií si zistite všetky informácie o odporúčanom cestovateľskom očkovaní pre danú lokalitu.

Účinnosť a nežiaduce účinky očkovania

Po očkovaní sa môžu objaviť mierny príznaky ako zvýšená teplota alebo únava, ale tieto nežiaduce účinky sú dočasné. Očkovacia dávka poskytuje ochranu približne tri roky.

Účinnosť očkovania sa uvádza 3 roky - potom je potrebné preočkovanie. Presný očkovací postup, počet dávok a potrebu posilňovacej dávky určuje lekár podľa veku, použitej vakcíny a zdravotného stavu.

Dodržiavajte odporúčaný očkovací kalendár pre deti a dospievajúcich vrátane posilňovacích dávok podľa potreby.

Hygienické a behaviorálne opatrenia

Popri očkovaní nejde zabúdať ani na bežné hygienické zásady na prevenciu infekčných chorôb - správne umývanie rúk a vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami.

Hygienické postupy: Pravidelné umývanie rúk, vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými osobami a nezdieľanie osobných vecí môže znížiť riziko prenosu.

Prevenciou je očkovanie, ale aj dodržiavanie hygienických zásad, vyhýbanie sa konzumácii spoločných jedál a nápojov, či nevarených pokrmov. Dôležité je podporovať imunitu.

• pravidelne si umývajte ruky;
• zakrývajte si ústa pri kašli a kýchaní;
• vyhýbajte sa dlhodobému úzkemu kontaktu s chorými osobami;
• nezdieľajte osobné predmety, nápoje a jedlo;
• obmedzte bozkávanie s osobou, ktorá má príznaky infekcie;
• v kolektívoch včas oddeľujte chorých od zdravých;
• sledujte príznaky infekcie po kontakte s chorým človekom.

V kolektívoch, ako sú školy či škôlky, znižuje riziko aj včasné oddeľovanie chorých od zdravých a sledovanie príznakov infekcie. Dôležitou ochrannou líniou je aj vaša vlastná imunita, o ktorú sa treba starať po celý rok.

Udržiavajte zdravý životný štýl vrátane vyváženej stravy, pravidelného cvičenia a dostatočného spánku na podporu imunitných funkcií.

Čo robiť po blízkom kontakte s chorým

Ak ste boli v kontakte s chorým na meningitídu, poraďte sa s lekárom, bude zrejme potrebné užívať preventívne antibiotiká.

Ľudia žijúci v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá má toto ochorenie, patria medzi skupiny vystavené vyššiemu riziku nakazenia. O ďalšom postupe vrátane potreby preventívnej liečby rozhoduje lekár podľa charakteru kontaktu.

Informovanosť a vzdelanie: Vzdelávanie komunít o príznakoch a symptómoch meningokokového ochorenia môže viesť k skoršiemu rozpoznaniu a liečbe.

Čo robiť pri podozrení na meningokokovú meningitídu

Ak vy alebo niekto, koho poznáte, pocítite tieto príznaky, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Ak spozorujete príznaky meningokokovej meningitídy, zavolajte 112.

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak vy alebo niekto, koho poznáte, zaznamenáte:

• silnú bolesť hlavy a stuhnutosť krku;
• vysokú horúčku sprevádzanú vyrážkou;
• zmätenosť alebo zmenený duševný stav;
• ťažkosti s dýchaním alebo zrýchlené dýchanie;
• záchvaty alebo stratu vedomia;
• vyrážku, ktorá po stlačení nezmizne.

Nečakajte na objavenie všetkých príznakov naraz. Bakteriálna meningitída sa môže rozvíjať veľmi rýchlo, často v priebehu niekoľkých hodín.

Diagnostika a liečba

Diagnóza meningokokového ochorenia začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si odoberú podrobnú anamnézu pacienta vrátane nedávnych ochorení, očkovacieho statusu a kontaktu s chorými osobami.

Na potvrdenie meningokokového ochorenia sa používa niekoľko diagnostických testov:

• lumbálna punkcia na vyšetrenie mozgovomiechového moku;
• krvné kultúry na zistenie prítomnosti Neisseria meningitidis v krvi;
• PCR na zistenie bakteriálnej DNA v mozgovomiechovom moku alebo krvi;
• CT alebo MRI v niektorých prípadoch na vylúčenie iných ochorení.

Lumbálna punkcia (poklepanie chrbtice): Tento postup zahŕňa odber mozgovomiechového moku (CSF) na kontrolu prítomnosti baktérií a zápalových buniek. Je to zlatý štandard v diagnostike meningitídy.

Nakoľko ide o ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria, liekom voľby sú antibiotiká. Liečba meningokokového ochorenia zvyčajne zahŕňa hospitalizáciu a podávanie intravenóznych antibiotík.

Aj napriek ich včasnému podaniu väčšia časť ochorení prebieha tak prudko, že ani ich podanie rozvoju choroby nezabráni. V komplexnej liečbe sa využíva podpora imunity, úprava vnútorného prostredia, sledovanie tlaku krvi, úprava koagulačných faktorov a sledovanie metabolizmu.

Antibiotiká sa pri meningitíde podávajú do žily. Je preto nevyhnutná hospitalizácia, meningitída sa nelieči doma.

Možné následky

Ak sa meningokokové ochorenie nelieči alebo sa zle lieči, môže to viesť k závažným komplikáciám vrátane septického šoku, straty sluchu, neurologického poškodenia a amputácie.

Krátkodobé komplikácie sa môžu vyskytnúť počas akútnej fázy ochorenia, zatiaľ čo dlhodobé komplikácie sa môžu vyvinúť v dôsledku ochorenia alebo jeho liečby.

Väčšinou býva nezvratne poškodený sluchový nerv, čo vedie k hluchote. U detí existujú aj ďalšie možné komplikácie, a to napr. oneskorenie duševného a telesného vývoja, epilepsia, či poruchy správania.

V závažných prípadoch meningokokémie môže poškodenie tkaniva vyžadovať amputáciu postihnutých končatín. Včasná diagnostika a rýchla liečba sú kľúčové pre minimalizáciu týchto rizík.

Meningokoková meningitída na Slovensku

V roku 2020 bolo v Slovenskej republike hlásených 25 invazívnych meningokokových ochorení. V porovnaním s rokom 2019 chorobnosť klesla o 29,5%.

Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov Slovenska. Najvyššia chorobnosť bola v Košickom kraji.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2020 bola najvyššia chorobnosť evidovaná u detí 0 ročných a u 1 - 4 ročných. Najvyššia chorobnosť je dlhodobo evidovaná u detí do štyroch rokov.

V roku 2018 bolo u nás hlásených 37 invazívnych meningokokových ochorení. Okrem zápalu mozgových blán išlo v niektorých prípadoch aj o otravu krvi.

Štyri úmrtia z celkového počtu 27 invazívnych meningokokových ochorení evidujú na Slovensku zdravotníci od začiatku tohto roka do 1. októbra. V troch prípadoch išlo o deti do jedného roka. Jeden prípad sa týkal osoby vo veku 45 až 55 rokov.

tags: #meningokokova #meningitida #prevencia