Čo môže spôsobiť nedostatočné vyživovanie mozgu

Nedostatočné vyživovanie mozgu znamená, že mozgové tkanivo nedostáva dostatok okysličenej krvi, kyslíka alebo potrebných živín na správne fungovanie. Najzávažnejšou formou je mozgová hypoxia, ktorá môže vzniknúť pri topení, udusení, uškrtení, zástave srdca, predávkovaní drogami, cievnej mozgovej príhode alebo komplikáciách počas celkovej anestézie či narodenia dieťaťa.

Problémy s dostatočným zásobovaním mozgu môžu súvisieť aj s nedostatočným prietokom krvi, dehydratáciou, nízkym krvným tlakom, ochoreniami srdca a pľúc, anémiou, dlhodobým fajčením, nedostatkom spánku, stresom alebo nedostatkom pohybu. Následky závisia od príčiny, rozsahu postihnutia a od toho, ako dlho bol mozog bez dostatku kyslíka a živín.

Čo znamená nedostatočné vyživovanie mozgu

Mozog sa skladá z miliárd neurónov, ktoré prenášajú informácie medzi sebou a inými orgánmi. Jeho práca sa nezastaví ani na chvíľu, ani počas spánku. Akékoľvek jeho narušenie významne ovplyvňuje biologické aj duševné funkcie.

Kyslík je nevyhnutný pre metabolické procesy v mozgu a jeho nedostatok môže viesť k bunkovej smrti a zhoršenej funkcii mozgu. Pri nedostatočnom prísune okysličenej krvi mozgové bunky nedostávajú dostatok kyslíka ani živín, ktoré potrebujú na svoju činnosť.

Prognóza z mozgovej hypoxie závisí na tom, ako dlho bol mozog bez kyslíka, a či celý alebo len nejaká jeho časť.

Mozgová hypoxia a anoxia

Mozgová hypoxia nastáva, keď mozog nedostáva dostatok kyslíka na správne fungovanie. Mozgovú hypoxiu možno rozdeliť do niekoľkých typov, vrátane globálnej hypoxie, fokálnej hypoxie a anoxického poranenia mozgu.

• Globálna hypoxia postihuje celý mozog, často v dôsledku systémových problémov, ako je zástava srdca alebo závažné respiračné zlyhanie.
• Fokálna hypoxia ovplyvňuje špecifickú oblasť mozgu, čo sa môže vyskytnúť v dôsledku lokalizovaných blokád alebo poranení.
• Anoxické poranenie mozgu je závažná forma mozgovej hypoxie, pri ktorej dochádza k úplnému nedostatku kyslíka, často v dôsledku utopenia, udusenia alebo zástavy srdca.

Mozgová hypoxia vyplýva z nedostatku kyslíka v mozgu. Môže sa vyskytnúť pri topení, udusení, uškrtení a inej nehode s dýchaním.

Predávkovanie drogami, cievna mozgová príhoda, zástava srdca alebo komplikácie počas celkovej anestézie alebo narodení dieťaťa môžu tiež vyvolať hypoxiu, teda nedostatok kyslíka v organizme.

Príčiny nedostatočného zásobovania mozgu

Stavy obmedzujúce dýchanie alebo prísun kyslíka

K nedostatku kyslíka v mozgu môže dôjsť pri topení, udusení, uškrtení a inej nehode s dýchaním. Príčinou môže byť aj závažné respiračné zlyhanie, astmatický záchvat alebo chronické ochorenie pľúc.

Užívanie tabaku môže viesť k chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, ktorá zhoršuje funkciu pľúc a absorpciu kyslíka. Už existujúce zdravotné problémy, ako sú srdcové choroby, ochorenia pľúc alebo anémia, môžu zvýšiť riziko mozgovej hypoxie.

Zástava srdca a poruchy krvného obehu

Pri zástave srdca sa zastaví alebo výrazne obmedzí prietok krvi do mozgu. Závažná hypoxia môže viesť k mdlobám alebo strate vedomia, čo predstavuje riziko zranenia.

Nedostatočný prietok krvi do mozgu môže spôsobiť poruchy, ktoré podporujú vznik Alzheimerovej choroby. Cievne ochorenia, vysoký krvný tlak a cievne poškodenia zvyšujú riziko kognitívneho úpadku.

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda je akútny stav spôsobený upchatím cievy v mozgu alebo jej prasknutím. Pri ischemickej príhode sa znižuje prívod krvi do určitej oblasti mozgu, zatiaľ čo pri hemoragickej príhode krvácanie poškodzuje okolité mozgové tkanivo.

Mozgová mŕtvica patrí medzi najzávažnejšie ochorenia mozgu, ktoré postihujú predovšetkým ľudí v strednom a vyššom veku. Pri neskorej alebo nedostatočnej liečbe vedie priamo k úmrtiu, v tom lepšom prípade sa pacienti vyliečia úplne s miernymi alebo závažnejšími následkami na bežný život.

Infekcie a zápal mozgu

Ochorenia ako meningitída alebo encefalitída môžu spôsobiť zápal a opuch mozgu, čo vedie k zníženému prísunu kyslíka. Krvácanie pri meningitíde, teda zápale mozgových obalov, alebo encefalitíde, teda zápale mozgového tkaniva, môže byť príčinou hemoragickej cievnej mozgovej príhody.

Vysoká nadmorská výška

Vysoké nadmorské výšky môžu viesť k nižším hladinám kyslíka vo vzduchu, čo môže viesť k hypoxii, najmä u jedincov, ktorí nie sú na takéto podmienky aklimatizovaní.

Genetické a autoimunitné ochorenia

Ochorenia ako kosáčikovitá anémia môžu viesť k upchatiu ciev, čo znižuje prietok krvi a prísun kyslíka do mozgu. Choroby ako lupus môžu spôsobiť zápal ciev, čo zhoršuje prísun kyslíka.

Nedostatok kyslíka pri pôrode

Komplikácie počas narodenia dieťaťa môžu vyvolať hypoxiu. Deti môžu zažiť mozgovú hypoxiu, často v dôsledku infekcií alebo nehôd, pričom pediatrická starostlivosť si môže vyžadovať špecializované prístupy.

Arteriovenózna malformácia

Arteriovenózna malformácia sa môže vyvinúť kdekoľvek vo vašom tele, ale najčastejšie sa vyskytuje v mozgu alebo chrbtici. Ide o zriedkavú komplikáciu postihujúcu menej ako percento populácie.

Väčšina ľudí sa s týmto problémom narodí, no niekedy sa môže vyvinúť aj počas života. Mozgová arteriovenózna malformácia nemusí spôsobiť žiadne príznaky alebo symptómy, ak však dôjde k jej prasknutiu, dôsledkom je krvácanie do mozgu.

Asi u polovice všetkých mozgových AVM je prvým príznakom krvácanie. Pri mozgovom AVM sprevádzanom krvácaním ide o ohrozenie života a je potrebný rýchly lekársky zásah.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod. V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou.

V oblasti mozgu tak vzniká ischémia - nedostatočný prívod krvi, cez ktorú sa k mozgovým neurónom dostáva kyslík a živiny. Takto sa postupne rozvíja infarkt mozgu, ktorý vedie k poškodeniu nervových funkcií, a to podľa konkrétnej oblasti mozgu, ktorú postihol.

Tromboembolizmu mozgu dochádza najmä z oblasti srdca a chlopní. Pri ateroskleróze dochádza k zúženiu cievy kvôli ukladaniu aterosklerotického plátu, teda cholesterolu LDL, a následne k jej uzáveru.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda tvorí asi 15 až 20 % cievnych mozgových príhod. Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly. Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy, v 75 až 80 % prípadov. Väčšina aneuryziem je podmienená vrodeným oslabením cievnej steny.

Ako sa nedostatočné vyživovanie mozgu prejavuje

Krátkodobé a miernejšie prejavy

Niekedy sa stane, že ani pacient, ani lekár nemajú podozrenie na mozgovú hypoxiu. Mozog pacienta mohol byť bez kyslíka len krátku dobu, napríklad v dôsledku astmatického záchvatu alebo nízkeho krvného tlaku.

Medzi klasické príznaky patrí pocit slabosti alebo chvíľkovej nepozornosti. Tieto príznaky zvyčajne vymiznú, keď sa mozgu kyslík zase dostane, a rýchle vyliečenie nemá trvalé následky.

Mnohé problémy súvisiace s nedostatočným zásobovaním mozgu krvou a kyslíkom sa môžu prejaviť únavou, bolesťou hlavy, podráždenosťou, zníženou schopnosťou sústrediť sa, nepokojom, ospalosťou alebo závratmi.

Výraznejšie neurologické príznaky

V prípade, že nedostatok kyslíka trval trochu dlhšie, príznaky mozgovej hypoxie sú zvyčajne viac vidieť. Medzi ne patrí strata pamäti, ktorá sa prejaví neskôr, halucinácie a zlá motorika.

Pacient môže mať tiež problémy učiť sa nové informácie. Mnohé z týchto príznakov po chvíli zmiznú, ale niektoré z nich môžu pokračovať. Medzi tie, ktoré zvyčajne trvajú dlhšiu dobu, patria problémy s pamäťou.

• zmätenosť alebo dezorientácia;
• pretrvávajúce alebo silné bolesti hlavy;
• závraty alebo točenie hlavy;
• dýchavičnosť;
• záchvaty;
• náhla slabosť alebo necitlivosť;
• ťažkosti s rozprávaním;
• strata vedomia.

Ťažká hypoxia

Mozgové bunky začínajú umierať už do piatich minút, keď sú odrezané od kyslíka. Keď sa to stane, pacientove oči prestanú reagovať na svetlo.

Znižuje sa krvný tlak, srdce zatiaľ funguje ďalej, ale človek upadne do kómy. Jeho mozog však môže byť v skutočnosti úplne mŕtvy. Nakoniec sa môže aj zastaviť srdce.

Dlhodobá hypoxia môže viesť k nezvratnému poškodeniu mozgu, ktoré ovplyvňuje kognitívne a motorické funkcie. U jednotlivcov sa môžu vyvinúť chronické ochorenia, ako je epilepsia alebo pretrvávajúce kognitívne deficity.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Prejavy mŕtvice sú často náhle a bežne sa vyskytnú aj za plného zdravia. Mŕtvici môže predchádzať silná bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou, prípadne vracaním.

• jednostranná slabosť tela;
• jednostranný pokles ústneho kútika;
• poruchy reči, zlé porozumenie, bľabotanie alebo problémy s čítaním;
• závraty a poruchy rovnováhy;
• porucha koordinácie pohybov;
• porucha citlivosti;
• poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu;
• nutkanie na vracanie a vracanie;
• zmena ostrosti videnia, dvojité videnie až slepota.

Pomôcka FAST

Ak si nie ste istí, môžete využiť anglickú skratku FAST, čo v preklade znamená rýchlo.

• F - face, tvár: všímajte si, či padá kútik;
• A - arms, ruky: poproste, aby pacient upažil ruky pred seba; pri porážke bude jedna padať do strany;
• S - speech, reč: sledujte ťažkosti s rozprávaním alebo bľabotanie;
• T - time to call: je čas zavolať záchranku.

Pri podozrení na mozgovú mŕtvicu je nutné privolanie rýchlej záchrannej služby - 155 alebo 112.

Kedy okamžite vyhľadať lekársku pomoc

Ak sa u vás vyskytne ktorýkoľvek zo závažných príznakov, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Náhla zmätenosť, strata vedomia, záchvat, náhla slabosť alebo necitlivosť, ťažkosti s rozprávaním a silná bolesť hlavy môžu signalizovať život ohrozujúci stav.

• silná bolesť hlavy alebo náhly nástup zmätenosti;
• strata vedomia alebo mdloby;
• záchvaty alebo kŕče;
• náhla slabosť alebo necitlivosť, najmä na jednej strane tela;
• ťažkosti s rozprávaním alebo porozumením reči;
• ťažkosti s dýchaním;
• náhla strata rovnováhy alebo zraku.

Dehydratácia a nedostatočný prísun tekutín

Mozog pozostáva približne z 80 % vody, preto aj mierny nedostatok tekutín môže ovplyvniť jeho prácu. Nedostatok vody môže spôsobiť menší prísun kyslíka, bolesť hlavy a únavu.

Pokiaľ človek málo pije, môže byť takisto unavený. Vaša ospalosť teda môže súvisieť aj s dehydratáciou, ktorá má za následok nedostatočné zásobovanie mozgu krvou a kyslíkom.

Príznaky dehydratácie možno rozdeliť na fyzické, ako je sucho v ústach a zmena farby moču. Medzi ďalšie príznaky patria ospalosť alebo nepokoj, podráždenosť, problémy s koncentráciou, ťažkosti s plnením úloh, problémy s pamäťou, znížená schopnosť logicky myslieť a bolesť hlavy.

Veľmi nebezpečné sú závraty a odpadávanie. Spočiatku sa prejavujú bolesťami hlavy a rozmazanejším videním. Ak máte pocit, že každú chvíľu omdliete, rýchlo si sadnite na pohodlné a bezpečné miesto a vypite veľký pohár vody.

Smäd prichádza až po tom, ako sa mozog výrazne spomalí. Preto má veľký význam pravidelne piť a nečakať vždy až na pocit smädu.

Vplyv spánku, pohybu a životného štýlu

Nedostatok spánku

Spánkový deficit, obzvlášť dlhodobý, je príčinou celého radu zdravotných problémov. Ovplyvňuje nielen telo, ale aj myseľ.

Pri dlhodobejšom nedostatku spánku môžete trpieť bolesťami hlavy, závratmi a migrénami. Vaše telo je malátne, mozog nefunguje, ako by mal, a aj celkové myslenie a sústredenosť sú ťažšie.

Dospelý človek by mal spať minimálne 6 - 8 hodín denne, no každý jedinec je individuálny. Záleží na celkovej aktivite človeka, na mentálnej či fyzickej záťaži počas dňa a na jeho zdravotnom stave.

Nedostatok pohybu

Čím dlhšie budete bez pravidelného cvičenia, tým je pravdepodobnejšie, že vás môže postihnúť demencia. Mozog je pri fyzickej námahe viac prekrvovaný a okysličovaný, čo vedie k zvýšeniu bystrosti a pozornosti.

Pohyb produkuje látky, ktoré stimulujú nové bunky. Aby k tomu došlo, je potrebné venovať sa fyzickej aktivite aspoň 30 minút denne.

Odborníci radia, že by ste si počas práce mali dávať aktívne prestávky. Napríklad prejsť sa po kancelárii, urobiť zopár drepov či aspoň ponaťahovať si telo na stoličke môže mať pozitívny vplyv na vaše zdravie.

Fajčenie

Jedným z hlavných nežiaducich účinkov fajčenia na mozog je zníženie poznávacích schopností, čo vo vyššom veku vyvoláva väčšiu náchylnosť k zábudlivosti.

Fajčenie patrí medzi významné rizikové faktory cievnej mozgovej príhody a môže zhoršovať funkciu pľúc a absorpciu kyslíka.

Stres

Opakovaný alebo chronický stres môže byť škodlivý. Stresové hormóny ovplyvňujú oblasť v mozgu, ktorá kontroluje pamäť, a opakovaný stres znižuje receptory v časti mozgu, ktorá je spojená s myšlienkovými procesmi.

Techniky ako meditácia, joga a hlboké dýchanie môžu pomôcť znížiť stres a zlepšiť celkovú pohodu.

Strava a metabolické ochorenia

Mastné jedlá, hamburgery, hranolčeky či nezdravá strava neprispievajú len k obezite a poškodeniu srdca a ciev, ale môžu spôsobovať problémy s pamäťou.

Prejedanie sa môže viesť k obezite, cukrovke a vysokému tlaku, čím sa zvyšuje riziko poškodenia ciev a nedostatočného zásobovania mozgu krvou.

Strava s nedostatkom esenciálnych živín môže ovplyvniť celkové zdravie a schopnosť tela efektívne prenášať kyslík. Vyvážená strava bohatá na antioxidanty, vitamíny a minerály môže podporiť celkové zdravie mozgu.

Nedostatok vitamínu B12

Tehotné ženy, vegetariáni, vegáni, seniori a ľudia trpiaci anémiou, celiakiou či Crohnovou chorobou majú zvýšené riziko nedostatku vitamínu B12.

Vitamín B12 hrá dôležitú úlohu v krvotvorbe a je tiež nevyhnutný na správnu funkciu nervového systému. Okrem únavy, straty chuti do jedla, zápchy a ubúdania na váhe môže nedostatok vitamínu B12 viesť aj k strate pamäti.

Niektoré lieky

Mnoho liekov, ktoré užívate, môže spôsobiť zábudlivosť. Ide napríklad o lieky na úzkosť, benzodiazepíny, antidepresíva, lieky na srdce vrátane statínov a betablokátorov, lieky proti bolesti, lieky na inkontinenciu, na spanie a antihistaminiká.

Neprestávajte však preto svoje lieky užívať, ale ak zaznamenáte problémy s pamäťou, poraďte sa s lekárom.

Vplyv cievnej mozgovej príhody na pamäť a myslenie

Po cievnej mozgovej príhode dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva, zápalu a oxidačnému stresu, čo môže urýchliť neurodegeneratívne procesy.

Ľudia po cievnej mozgovej príhode majú vyššie riziko rozvoja demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Niektorí pacienti môžu mať zmiešanú formu demencie, pri ktorej sa kombinuje vaskulárna demencia spôsobená cievnymi léziami a Alzheimerova choroba.

Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie a obezita sú rizikovými faktormi pre cievnu mozgovú príhodu aj Alzheimerovu chorobu, čo naznačuje, že prevencia cievnych ochorení môže znížiť riziko oboch stavov.

Diagnostika

Diagnostika mozgovej hypoxie zahŕňa dôkladné klinické vyšetrenie a rôzne diagnostické testy. Diagnostický proces zvyčajne začína podrobnou anamnézou pacienta a fyzickým vyšetrením.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti posúdia príznaky, anamnézu a všetky potenciálne rizikové faktory. Na potvrdenie mozgovej hypoxie sa môže použiť niekoľko testov.

• Laboratórne testy: krvné testy môžu merať hladinu kyslíka, hladinu oxidu uhličitého a ďalšie relevantné parametre.
• Zobrazovacie štúdie: MRI alebo CT vyšetrenia môžu pomôcť vizualizovať mozog a identifikovať štrukturálne abnormality alebo oblasti poškodenia.
• Elektroencefalogram: EEG meria elektrickú aktivitu v mozgu a môže pomôcť identifikovať abnormálne funkcie mozgu.

Správna diagnostika cievnej mozgovej príhody závisí od kvalitnej anamnézy, klinického nálezu a zobrazovacích metód. Na prvom mieste je CT mozgu, keďže vizualizuje stupeň a rozsah zmien v ňom a pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej.

USG vyšetrenie ciev je veľkou pomocou pri určení, či došlo k zúženiu tepny. Angiografické vyšetrenie mozgu môže nájsť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách.

Pri diagnostike je nevyhnutné rozlišovať mozgovú hypoxiu od iných stavov, ktoré môžu mať podobné príznaky, ako napríklad mŕtvica, poruchy záchvatov a metabolické poruchy.

Liečba nedostatočného vyživovania mozgu

Liečba mozgovej hypoxie sa zameriava na obnovenie prísunu kyslíka do mozgu a riešenie základnej príčiny. Včasná diagnostika a liečba môžu výrazne zlepšiť výsledky a znížiť riziko dlhodobých komplikácií.

• Kyslíková terapia: podávanie doplnkového kyslíka môže pomôcť zvýšiť hladinu kyslíka v krvi a zlepšiť funkciu mozgu.
• Lieky: v závislosti od príčiny môžu byť predpísané lieky na zvládnutie základných ochorení, ako sú antikoagulanciá na krvné zrazeniny alebo antibiotiká na infekcie.
• Chirurgické možnosti: v prípadoch závažných blokád alebo štrukturálnych problémov môže byť na obnovenie prietoku krvi potrebný chirurgický zákrok.

Liečba ischemickej mozgovej príhody

Intravenózna trombolýza je liečba liekmi, ktoré rozpustia zrazeninu; je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.

Endovaskulárny výkon, teda trombektómia, spočíva v mechanickom odstránení krvnej zrazeniny. Úspešná liečba by mala zabezpečiť spriechodnenie cievy a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgu.

Súčasťou terapie je taktiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia.

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody

Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu.

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania. Najčastejšou príčinou je prasknutie aneuryzmy.

Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii, rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Následky a prognóza

Rozsah a trvanie nedostatku kyslíka zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní vyhliadok na zotavenie. Základné zdravotné stavy môžu zotavenie skomplikovať a dodržiavanie lekárskych rád a liečebných plánov môže podporiť zotavenie a predísť budúcim epizódam.

To, či po prekonaní porážky budete alebo nebudete mať následky, je veľmi individuálne a závisí od rozsahu mozgovej príhody a včasnosti liečby.

• poruchy reči;
• ťažkosti s chôdzou;
• poruchy koordinácie končatín;
• ťažkosti s držaním predmetov v rukách;
• poruchy zraku;
• strata chuti;
• bolesti;
• úzkosti až depresie;
• problémy s pamäťou a učením;
• epilepsia alebo pretrvávajúce kognitívne deficity.

Všetky tieto ťažkosti sú sčasti riešiteľné, stále to však závisí od intenzity a rozsahu ochorenia, najmä dlhodobou rehabilitáciou, návštevou logopéda a kontrolami u neurológa.

Prevencia

Prevencia mozgovej hypoxie zahŕňa riešenie rizikových faktorov a podporu celkového zdravia. Vyvážená strava bohatá na živiny môže podporiť kardiovaskulárne a respiračné zdravie.

• zdravý životný štýl;
• eliminácia fajčenia;
• úprava krvného tlaku;
• kontrola hladiny cholesterolu a cukru v krvi;
• pravidelná fyzická aktivita;
• preventívne lekárske prehliadky;
• dodržiavanie odporúčanej liečby;
• pravidelné kontroly u neurológa;
• vyhýbanie sa nadmernej konzumácii alkoholu;
• zvládanie stresu;
• dostatok spánku;
• pravidelný pitný režim.

Očkovanie môže pomôcť predchádzať infekciám, ktoré môžu viesť k hypoxii. Dobrá hygiena môže znížiť riziko infekcií, ktoré postihujú dýchací systém.

Ak máte sedavé zamestnanie, občasné vyvetranie miestnosti alebo pootvorené okno zabezpečia prísun nového vzduchu. Ďalším odporúčaním je šport na čerstvom vzduchu, pričom aj chôdza je veľmi prospešná.

Prevencia cievnych ochorení a podpora zdravého životného štýlu sú nevyhnutné na zníženie rizika vzniku Alzheimerovej choroby aj cievnej mozgovej príhody.

tags: #co #moze #sposobit #nedostatocne #vyzivovanie #mozgu