Kardiovaskulárne ochorenia ciev, srdca a mozgu

Kardiovaskulárne ochorenia sú ochorenia, ktoré postihujú srdce a cievy. Ide o širokú škálu zdravotných problémov ovplyvňujúcich kardiovaskulárny systém, pričom mnohé z týchto ochorení sú spojené s upchávaním alebo zužovaním ciev, čo môže viesť k srdcovému infarktu, cievnej mozgovej príhode alebo iným závažným stavom.

Kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny zdravotných problémov a úmrtí na Slovensku. Väčšine z nich možno predísť správnou životosprávou, pravidelnými kontrolami a vhodnou liečbou.

Čo sú kardiovaskulárne ochorenia

Kardiovaskulárne (srdcovo-cievne) ochorenia zahŕňajú v širšom význame všetky ochorenia srdca alebo ciev, v užšom význame predstavujú skupinu ochorení spôsobených aterosklerotickými zmenami.

Kardiovaskulárne ochorenie, tiež známe ako ochorenie srdca a krvného obehu, sa vzťahuje na triedu ochorení zahŕňajúcich upchaté alebo zablokované krvné cievy, ktoré môžu viesť k srdcovému infarktu, bolesti na hrudníku (angíne pectoris) alebo mŕtvici.

Ďalej, niektoré srdcové ochorenia, ktoré ovplyvňujú vaše srdcové svaly, chlopne alebo rytmus, sa tiež považujú za formy srdcových chorôb. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí na celom svete.

Kardiovaskulárne (KV) ochorenia sú dlhodobo hlavnou príčinou vysokej chorobnosti a úmrtnosti vo väčšine európskych krajín, Slovensko nevynímajúc, kde je situácia ešte horšia a KV ochorenia sú hlavnou príčinou hospitalizácií a celkovej úmrtnosti.

Prehľad najčastejších ochorení

Ateroskleróza ako spoločný základ mnohých ochorení

Ateroskleróza je definovaná ako hromadenie tuku vo vnútornej výstelke tepien, známe aj ako „aterosklerotické plaky“. Tieto plaky sú dôsledkom nahromadenia „zlého cholesterolu“ (LDL cholesterolu) v priebehu času.

Ateroskleróza predstavuje proliferatívne ochorenie steny tepny, ktoré vedie k tvorbe aterómových plakov zužujúcich lúmen cievy. Aterómové plaky prechádzajú vývojom, najprv sú ploché a malé a výrazne neobmedzujú prekrvenie myokardu a ciev iných orgánov.

Dostáva sa do stien ciev, kde sa usadzuje a tvorí tam depozity, ktoré priťahujú rôzne bunky. Mení sa vlastnosť cievy, tá sa v mieste usadeniny zužuje a znižuje sa prietok krvi.

Cieva sa môže úplne upchať a vzniká infarkt alebo cievna mozgová príhoda. Keď choroba postupuje, väčšina ľudí nemá výrazné príznaky, až kým sa aterosklerotický plak neočakávane neodtrhne a spôsobí infarkt alebo mozgovú príhodu.

Spoločným menovateľom väčšiny srdcovo-cievnych ochorení, ako sú ischemická choroba srdca a dolných končatín, angina pectoris, infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárne ochorenia, je ateroskleróza.

Ak dôjde až k úplnému upchaniu cievy a zastaveniu prietoku krvi časťou orgánu, nastáva odumretie okolitých buniek - infarkt. Podľa toho, ktoré cievy sú postihnuté, môže vznikať ischemická choroba alebo až infarkt srdca, mozgu, končatín, obličiek a ďalších orgánov.

Cholesterol a dyslipidémia

Cholesterol je tuková látka, ktorú náš organizmus nevyhnutne potrebuje napríklad pre tvorbu bunkových membrán, steroidných hormónov a vitamínu D. Cholesterol jednak prijímame v živočíšnej potrave a jednak si ho telo samo tvorí, a to najmä v pečeni.

Poznáme 2 typy cholesterolu v našom tele: „zlý“ LDL-cholesterol - pri prebytku sa ukladá v stenách ciev a ničí ich; „dobrý“ HDL-cholesterol - upratuje prebytočný cholesterol do pečene, kde ho organizmus spracuje.

Príčinou vzniku aterosklerózy je vysoký celkový cholesterol a ukladanie LDL-častíc cholesterolu do stien ciev. Ochorenie, pri ktorom lekár nameria zvýšené hodnoty celkového cholesterolu a/alebo LDL-častíc cholesterolu nad normálnu hodnotu, sa nazýva dyslipidémia.

Okrem zvýšenej hladiny LDL cholesterolu patrí medzi rizikové faktory aj zvýšená hladina triglyceridov v krvi. Čím dlhšie je človek vystavený zvýšenej hladine LDL cholesterolu, tým vyššie je riziko vzniku aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia a závažnej kardiovaskulárnej príhody.

Aj keď životosprávové opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri kontrole LDL cholesterolu v krvi, často je potrebné pre dosiahnutie optimálnych hodnôt využiť farmakologickú liečbu. Účinnosť liečby zvyšuje aj dodržiavanie liečebného režimu a pravidelnosť užívania liekov bez prerušovania.

Ischemická choroba srdca a infarkt myokardu

Ischemická choroba srdca (ICHS) je zužovanie koronárnych tepien v dôsledku aterosklerózy, čo obmedzuje prietok krvi do srdca. Ide o najčastejšie ochorenie srdca.

Najčastejšie postihnutými cievami bývajú koronárne tepny zásobujúce krvou srdcový sval. Ich upchávanie spôsobuje ischemickú chorobu srdca. Nastáva pri nej zlé prekrvenie srdca a poškodenie jeho funkcie.

Prejavom ischemickej choroby srdca je angina pectoris, teda zvieravá bolesť za hrudnou kosťou. Angina pectoris sa prejavuje bolesťou na hrudníku spojenou s telesnou a psychickou námahou.

V pokročilých štádiách môže zúženie spôsobiť úplné upchatie cievy, čo vyústi do infarktu myokardu, pri ktorom dochádza k odumretiu srdcového tkaniva. Infarkt myokardu vzniká pri prudkom uzavretí koronárnej tepny.

Typickým prejavom môže byť bolesť na hrudníku prechádzajúca do ľavej ruky, nie je to však pravidlom. Pri náhlom zhoršení stavu - silná bolesť na hrudi, ktorá trvá viac ako 20 minút, bolesť vyžarujúca do ľavej ruky, čeľuste alebo chrbta, studený pot, nevoľnosť a slabosť - môže ísť o akútny infarkt myokardu, nevyhnutná je okamžitá lekárska pomoc.

Vysoký krvný tlak

Hypertenzia je chronický stav charakterizovaný zvýšeným tlakom krvi v tepnách, ktorý dlhodobo zaťažuje srdce aj cievy. Vysoký krvný tlak môže poškodiť endotel, teda vnútornú výstelku ciev, a podporuje ukladanie aterosklerotických plakov.

Hypertenzia je často označovaná ako „tichý zabijak“, pretože nemusí mať žiadne viditeľné príznaky, kým sa neobjavia vážne komplikácie. Symptómami hypertenzie môžu byť napríklad bolesť hlavy, závraty alebo krvácanie z nosa.

Za arteriálnu hypertenziu označujeme opakované zvýšenie tlaku krvi nad hodnoty 140/90 mmHg namerané minimálne pri dvoch rôznych meraniach. Pri meraní krvného tlaku sa zaznamenajú dve čísla: napríklad 120/80 mmHg.

Prvé číslo, takzvaný systolický tlak, zaznamenáva tlak v cievach v okamihu, keď srdce vypudzuje krv. Druhé číslo, takzvaný diastolický tlak, meria tlak počas pokojovej fázy srdca medzi dvoma údermi.

Neprimerane vysoký tlak pôsobí nepriaznivo na cievnu stenu a zaťažuje srdce. Cievy sa stávajú tuhšími, strácajú pružnosť a rýchlejšie sa vyvíja ateroskleróza.

Srdce ako čerpadlo musí podávať väčší výkon, preto jeho stena hrubne a stáva sa menej pružnou. Keď tento stav trvá roky, vyvíjajú sa život ohrozujúce komplikácie, ako sú infarkt srdca, mozgová príhoda, poškodenie obličiek a poškodenie zraku.

Meranie krvného tlaku doma

• Meranie ráno a večer v tichej miestnosti.
• Päť minút pred meraním zotrvať v pokoji v sede.
• Sedieť s podopretým chrbtom a ramenom, na ktorom sa meria krvný tlak.
• Vykonať dve merania s odstupom 1-2 minúty pri meraní ráno i večer.
• Používať poloautomatický validovaný tlakomer.
• Hodnoty krvného tlaku si zaznamenať do záznamníka a ukázať pri najbližšej kontrole ošetrujúcemu lekárovi.

Liečba hypertenzie

Liečba hypertenzie zahŕňa úpravu životosprávy, zníženie príjmu soli a červeného mäsa, zvýšenie konzumácie zeleniny, čerstvého ovocia, rýb, orechov, nenasýtených mastných kyselín a nízkotučných mliečnych výrobkov.

Dôležité je prestať fajčiť, pravidelne cvičiť, obmedziť príjem alkoholu a vyhýbať sa stresu. Lieky predpísané lekárom je potrebné užívať podľa pokynov aj vtedy, keď pacient necíti žiadne príznaky vysokého krvného tlaku alebo keď je hodnota tlaku krvi pod 140/90 mmHg.

Na dobrú kontrolu tlaku krvi väčšina pacientov potrebuje 2 a viac liečiv z rôznych liekových skupín. Odporúča sa používanie fixných kombinácií, teda spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety, čím sa zlepšuje kontrola tlaku krvi i množstvo liekov, ktoré pacient musí užívať.

Cievne ochorenia mozgu a cievna mozgová príhoda

Cerebrovaskulárne ochorenie je ochorenie krvných ciev, ktoré zásobujú mozog krvou. Patrí sem aj cievna mozgová príhoda.

Cievna mozgová príhoda, alebo mŕtvica, nastáva pri náhlej obštrukcii alebo prasknutí cievy v mozgu. Ischemická forma vzniká v dôsledku blokády prívodu krvi a je najčastejšia.

Hemoragická cievna mozgová príhoda je spôsobená prasknutím cievy a vnútrolebečným krvácaním. Obe formy môžu mať trvalé následky, ako sú poruchy reči, pamäti, pohybové obmedzenia alebo iné neurologické deficity.

Príznaky závisia od centra, ktoré je postihnuté. Veľmi často však dochádza k strate vedomia, strate citlivosti a pohyblivosti na niektorej z končatín alebo k poškodeniu mimiky tváre.

Medzi príznaky patria slabosť alebo ochrnutie jednej strany tela, problémy s rečou, rozmazané videnie a ťažkosti s chôdzou. Tieto príznaky si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.

Zmeny môžu byť trvalé, ale môže prísť aj k tranzitornej ischemickej atake, keď prejavy veľmi rýchlo ustupujú až dočasne miznú úplne.

Cievna mozgová príhoda je každoročne novo diagnostikovaná u 30 000 osôb a je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou najčastejšou príčinou dlhodobej odkázanosti na pomoc druhých.

Najvýznamnejšie riziká cievnej mozgovej príhody

Vysoký krvný tlak je najzávažnejším rizikovým faktorom cievnej mozgovej príhody. Výskyt hypertenzie stúpa s vekom a jej liečba formou liekov alebo zmenou životného štýlu je jednou z najúčinnejších metód znižovania rizika cievnej mozgovej príhody.

Pacienti s cukrovkou majú dvojnásobne vyššie riziko cievnej mozgovej príhody. Kombinovaná liečba, teda zmena životného štýlu spolu s liekmi, znižuje riziko cievnej mozgovej príhody u diabetikov približne o 50 %.

Fibrilácia predsiení zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody až päťnásobne. Nepravidelnosti v prietoku krvi môžu podporovať vznik krvnej zrazeniny, ktorá môže upchať mozgovú tepnu.

Vysoký cholesterol urýchľuje aterosklerózu, teda kôrnatenie tepien, a tým zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody. Nasadenie statínov, ktoré vedie ku zníženiu hladiny LDL cholesterolu, je veľmi účinnou prevenciou cievnej mozgovej príhody.

Srdcové zlyhávanie

Srdcové zlyhanie je klinický syndróm spôsobený neschopnosťou srdca dodávať tkanivám dostatok krvi na pokrytie ich metabolických potrieb. Ide o komplexný stav, pri ktorom srdce nedokáže efektívne pumpovať dostatočné množstvo krvi do tela.

Chronické srdcové zlyhávanie je dlhodobým ochorením, pri ktorom srdce slabne, až napokon nie je schopné čerpať krv a zásobovať tkanivá a orgány kyslíkom.

Toto ochorenie môže byť spôsobené vrodenou poruchou srdca, vysokým krvným tlakom, cukrovkou, obezitou alebo už prekonanými infarktmi. Riziko zvyšuje aj nesprávny životný štýl, nadmerné požívanie alkoholu či drog.

Najčastejšie sa prejavuje zvýšenou dýchavicou, opuchom končatín, hlavne členkov, celkovou slabosťou a únavou. Srdcové zlyhávanie sa môže prejavovať aj dýchavičnosťou najmä pri ležaní a rýchlym priberaním na váhe v dôsledku zadržiavania tekutín.

Pri ľavostrannom zlyhaní dochádza k hromadeniu krvi v pľúcach, čo vedie k dýchavičnosti a únave. Pravostranné srdcové zlyhanie spôsobuje opuchy v dolných končatinách, pretože krv sa hromadí v žilách.

Ochorenie je sprevádzané postupným zhoršovaním kvality života, obmedzovaním fyzických aktivít a častými hospitalizáciami. Srdcové zlyhanie vyžaduje intenzívnu a komplexnú liečbu, vrátane diuretík, ACE inhibítorov a beta-blokátorov.

Poruchy srdcového rytmu

Srdcové dysrytmie sú poruchy srdcového rytmu. Arytmie srdca sú poruchy elektrického systému srdca, ktoré spôsobujú nepravidelnosti v srdcovom rytme.

Pri arytmii môže byť rytmus zrýchlený, teda tachykardia, spomalený, teda bradykardia, alebo nepravidelný, napríklad pri fibrilácii predsiení.

Fibrilácia predsiení je najčastejšou formou arytmie a je spojená so zvýšeným rizikom vzniku cievnej mozgovej príhody. Komorová fibrilácia môže byť život ohrozujúca a vyžaduje okamžitú liečbu.

Príznakmi arytmií môžu byť búšenie srdca, závraty, dýchavičnosť, únava a krátke bezvedomie pri vážnych prípadoch. Niektoré arytmie však môžu byť mierne alebo prebiehať bez príznakov.

Tachykardia je zvýšená srdcová frekvencia, keď srdce bije nad 100 úderov za minútu. Pri telesnej alebo duševnej záťaži je prirodzené, že sa srdcová frekvencia zvyšuje, avšak ak pretrváva zvýšená aj v pokoji, môže z dlhodobého hľadiska viesť ku kardiovaskulárnym príhodám.

Pokojová srdcová frekvencia zdravého človeka sa pohybuje zvyčajne v rozpätí 60-80 úderov za minútu. U pacientov s vysokým krvným tlakom je zvýšená srdcová frekvencia nad 80 úderov za minútu považovaná za nezávislý rizikový faktor rozvoja kardiovaskulárnych ochorení.

Ochorenia srdcových chlopní

Chlopne v srdci fungujú ako jednosmerné ventily, ktoré zabezpečujú správny tok krvi medzi predsieňami, komorami a veľkými cievami. Ak sú poškodené, srdce musí pracovať viac, aby prečerpalo krv, čo môže viesť k jeho preťaženiu a zlyhávaniu.

Vrodené chlopňové chyby vznikajú už počas vývoja plodu a môžu byť diagnostikované v detstve alebo až v dospelosti. Patrí sem napríklad bikuspidálna aortálna chlopňa, ktorá namiesto troch cípov obsahuje iba dva.

Chlopňová stenóza znamená zúženie chlopne, ktoré sťažuje prietok krvi. Najčastejšie sa vyskytuje na aorte a príznakmi môžu byť dýchavičnosť, únava, bolesti na hrudi a mdloby pri námahe.

Chlopňová insuficiencia znamená, že chlopňa sa úplne nezatvára a krv sa vracia späť, čo preťažuje srdce. Najčastejšou formou je mitrálna insuficiencia, pri ktorej krv uniká z ľavej komory späť do ľavej predsiene.

Získané chlopňové chyby sa väčšinou vyvíjajú v dôsledku ochorení, infekcií alebo opotrebovania vekom. Medzi príčiny patria degeneratívne zmeny chlopní, infekčné endokarditídy a infarkt myokardu.

Zápalové ochorenia srdca

Zápalové ochorenia srdca môžu postihnúť myokard, teda srdcový sval, endokard, teda vnútornú výstelku srdca, a perikard, teda obal srdca.

Myokarditída je zápal myokardu, svalovej časti srdca, spôsobený najčastejšie vírusovou infekciou a menej často bakteriálnou infekciou, niektorými liekmi, toxínmi a autoimunitnými poruchami.

Zápal môže zhoršiť schopnosť srdca pumpovať krv, čo vedie k zlyhaniu srdca. Príznakmi sú únava, slabosť, búšenie srdca, nepravidelný rytmus, dýchavičnosť, bolesť na hrudi, horúčka a zimnica.

Eozinofilná myokarditída je zápal myokardu spôsobený patologicky aktivovanými eozinofilnými bielymi krvinkami. Táto porucha sa líši od myokarditídy v príčinách a liečbe.

Endokarditída je zápal vnútornej vrstvy srdca, endokardu. Najčastejšie zapojené štruktúry sú srdcové chlopne.

Endokarditída je často spôsobená infekciami, najčastejšie streptokokmi a stafylokokmi, ktoré sa dostanú do krvi a následne sa usadia na srdcových chlopniach. Toto ochorenie môže spôsobiť zničenie srdcových chlopní a ďalšie komplikácie.

Príznakmi endokarditídy sú horúčka, zimnica, rýchla únava, slabosť, bolesť na hrudi a zápaly v iných častiach tela. Včasná liečba infekcií, očkovanie, zdravý životný štýl a pravidelné lekárske kontroly pomáhajú znižovať riziko komplikácií.

Ochorenia periférnych artérií

Ochorenie periférnych artérií je ochorenie krvných ciev, ktoré zásobujú krvou ruky a nohy. Ischemická choroba dolných končatín je ochorenie tepien dolných končatín.

Na začiatku je nepostrehnuteľná, neskôr sa prejavuje bolesťou pri námahe, ktorá môže až zabrániť v uskutočňovanej aktivite, napríklad chôdzi. Bolesť je typicky najčastejšie v lýtku.

Postupne bolesť silnie a prejavuje sa aj v pokoji. Postihnutý má pocit studených nôh, stráca ochlpenie na nohách a nohy máva napadnuté plesňami.

Dlhodobé slabé prekrvenie vedie ku kožným defektom, ktoré sa zle hoja, a v prípade úplného zastavenia prietoku krvi vzniká gangréna, teda odumretie tkaniva. Ide o častú príčinu amputácií dolných končatín.

Rizikové faktory

Rizikové faktory delíme na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné. Medzi neovplyvniteľné patria vek, pohlavie, rasa, rodinná záťaž, sociálna a ekonomická úroveň a genetické predispozície.

S narastajúcim vekom rastie aj riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Muži sú rizikovejšou skupinou v mladšom veku, po menopauze sa riziko kardiovaskulárnych ochorení u žien zvyšuje.

Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory patria artériová hypertenzia, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, fajčenie, nadváha a obezita, diabetes, metabolický syndróm, nedostatok fyzickej aktivity, stres, nesprávne stravovanie a psychosociálne faktory.

Najdôležitejšie ovplyvniteľné faktory

• vysoký krvný tlak;
• zvýšená hladina LDL cholesterolu a triglyceridov;
• cukrovka;
• fajčenie a užívanie tabakových výrobkov;
• obezita a abdominálna obezita;
• nedostatok fyzickej aktivity;
• nezdravá strava s nadbytkom soli, nasýtených tukov a cukrov;
• nadmerná konzumácia alkoholu;
• fibrilácia predsiení;
• metabolický syndróm;
• chronický stres a nedostatok spánku.

Metabolický syndróm zahŕňa skupinu rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú spoločne - vysoký krvný tlak, cukrovku, vysoký cholesterol a obezitu. Riziko cievnej mozgovej príhody spôsobené metabolickým syndrómom je dvojnásobné a zvyšuje sa s rastúcim počtom jednotlivých faktorov.

Vyšší príjem soli je spojený so zvýšeným rizikom hypertenzie a cievnej mozgovej príhody, zatiaľ čo zvýšený príjem draslíka je spojený so zníženým rizikom cievnej mozgovej príhody.

Abdominálna obezita sa stanovuje na základe zmerania obvodu pásu, pričom za rizikové hodnoty sa uvádzajú u mužov hodnoty nad 102 cm a u žien nad 88 cm. Obezita vedie k rozvoju ďalších rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak a cukrovka.

Fajčenie poškodzuje cievy, zvyšuje krvný tlak a znižuje hladinu „dobrého“ cholesterolu. Fajčenie či iné užívanie tabakových výrobkov riziko cievnej mozgovej príhody zdvojnásobuje.

Užívanie kokaínu, heroínu, amfetamínov či extázy je spojené so zvýšeným rizikom cievnej mozgovej príhody. Vyššia konzumácia alkoholu znamená jednoznačne vyššie riziko vzniku cievnej mozgovej príhody.

Príznaky, ktoré netreba podceňovať

V závislosti od rôznych typov kardiovaskulárnych ochorení sa symptómy u pacienta budú líšiť. Typické príznaky však môžu zahŕňať tlak alebo bolesť na hrudníku, bolesť alebo nepríjemný pocit v rukách, ľavom ramene, lakťoch, čeľusti alebo chrbte.

Medzi ďalšie príznaky patrí dýchavičnosť, nevoľnosť, únava, točenie hlavy alebo mdloby a studený pot. Pri srdcovom zlyhávaní sa môžu objaviť opuchy nôh a členkov, dýchavičnosť pri ležaní a rýchle priberanie na váhe.

Pocit búšenia srdca, nepravidelný srdcový rytmus, pocit „vynechaných“ úderov, závraty, točenie hlavy alebo mdloby môžu súvisieť s arytmiou alebo nedostatočným prekrvením mozgu.

Silná bolesť na hrudi trvajúca viac ako 20 minút, bolesť vyžarujúca do ľavej ruky, čeľuste alebo chrbta, studený pot, nevoľnosť a náhla slabosť môžu signalizovať akútny infarkt myokardu.

Náhla slabosť alebo ochrnutie jednej strany tela, porucha reči, rozmazané videnie a ťažkosti s chôdzou môžu byť príznakmi cievnej mozgovej príhody. Pri týchto prejavoch je potrebná okamžitá lekárska pomoc.

Diagnostika a sledovanie rizika

Vyšetrenie a správna liečba kardiovaskulárneho rizika sú dnes neoddeliteľnou súčasťou každodennej praxe všeobecných lekárov aj neurológov.

Zásadné je včasné odhalenie rizikových faktorov, ich liečba aj prevencia. Pravidelná kontrola krvného tlaku a hladiny cholesterolu pomáha odhaliť riziko kardiovaskulárnych ochorení už v počiatočných štádiách.

V pátraní po rizikových faktoroch hrá dôležitú úlohu aj vyšetrenie rodinných príslušníkov pacientov po cievnej mozgovej príhode prekonanej v mladom veku.

Pri vyšetrení sa podľa potreby sleduje krvný tlak, hladina cholesterolu, triglyceridov a glukózy v krvi, srdcový rytmus a ďalšie ukazovatele. Včasná diagnostika umožňuje začať liečbu ešte pred vznikom infarktu, cievnej mozgovej príhody alebo srdcového zlyhania.

Liečba kardiovaskulárnych ochorení

Liečba závisí od typu a závažnosti ochorenia. Ak máte infekciu srdca, pravdepodobne dostanete antibiotiká.

Vo všeobecnosti môže liečba zahŕňať úpravy životného štýlu, ako sú kontrola hmotnosti, cvičenie, zanechanie fajčenia a zmeny stravovania. Používajú sa aj lieky na kontrolu krvného tlaku, cukrovky alebo cholesterolu.

Špecifické postupy alebo chirurgický zákrok závisia od typu srdcového ochorenia a rozsahu poškodenia. Pri závažnom zúžení ciev môže byť potrebná angioplastika alebo bypass.

Srdcová rehabilitácia zahŕňa cvičenie a poradenstvo. Pacienti postupne obnovujú kondíciu s podporou odborníkov.

Cieľom liečby je zmierniť symptómy, znížiť riziko zhoršenia alebo opakovania stavu a vyhnúť sa komplikáciám. V závislosti od stavu sa liečba môže ďalej zamerať na stabilizáciu srdcového rytmu, zníženie blokád a rozšírenie tepien, čo umožňuje lepší prietok krvi.

Pri ischemickej chorobe srdca sa používajú lieky na zlepšenie prietoku krvi, napríklad statíny a antiagreganciá, a v prípade diabetu je dôležitá jeho optimálna liečba.

Pri arytmiách sa používajú lieky na stabilizáciu rytmu, antiarytmiká a betablokátory. V závažných prípadoch môže byť potrebná implantácia kardiostimulátora.

Prevencia ochorení srdca, ciev a mozgu

Prevencia kardiovaskulárnych ochorení je založená na zdravom životnom štýle, pravidelných kontrolách a zodpovednom prístupe k vlastnému zdraviu, čím možno výrazne znížiť riziko a predĺžiť kvalitný život.

Medzi ochranné faktory patrí predovšetkým stredomorská strava a pravidelný pohyb. Fyzicky aktívni ľudia majú nižšie riziko cievnej mozgovej príhody a úmrtia ako tí neaktívni.

Stravovanie

Všeobecne je odporúčaná stredomorská strava doplnená o orechy. Zdravá strava má byť bohatá na vlákninu, zeleninu, ovocie, celozrnné produkty a zdravé tuky a má obsahovať menej soli a cukru.

Do jedálnička je vhodné zaradiť ryby pre obsah omega-3 mastných kyselín s priaznivými účinkami na srdce, tlak, zrážanie krvi a metabolizmus tukov.

Vhodné sú ovocie a zelenina pre obsah antioxidantov a vlákniny, obilniny, jačmenné klíčky a ovsené vločky pre vysoký obsah rozpustnej vlákniny, ktorá znižuje cholesterol.

Obmedziť treba bravčovú masť, palmový a kokosový tuk, tučné mäso, plnotučné mliečne výrobky, majonézy, nadmerné množstvo soli, zákusky, torty, sladené nápoje a alkohol v nadmernom množstve.

Jedlo je vhodné pripravovať grilovaním, pečením s nízkym množstvom tuku alebo varením. Vyhýbať sa treba vyprážaným potravinám.

Ak máte vysoký krvný tlak, denne by ste nemali prijať viac ako 1 čajovú lyžičku soli, teda 5 gramov. Jedlá sú vhodné dusené, varené, pripravené na pare a grilované bez tuku.

Pohyb

Pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať zdravú hmotnosť a zlepšuje kardiovaskulárne zdravie. Odporúča sa minimálne 150 minút mierne intenzívnej aktivity týždenne, ako je chôdza, plávanie či bicyklovanie.

Pohyb treba začať postupne, nie naraz, prechádzkami, zrýchľovať chôdzou a neskôr podľa možnosti pridať mierny beh, plávanie alebo bicyklovanie.

Najdôležitejšia je pravidelnosť vo vykonávaní pohybu, aspoň 2-3-krát týždenne. Vyhnúť sa treba nárazovému zaťažovaniu organizmu.

Fajčenie, alkohol, stres a spánok

Fajčenie je potrebné úplne ukončiť. V prípade ťažkostí s odvykaním a prítomnosti abstinenčných príznakov, ako sú úzkosť, nepokoj a neschopnosť koncentrácie, je vhodné konzultovať možnosť užívania nikotínových žuvačiek alebo náplastí.

Väčšie množstvo alkoholu zvyšuje krvný tlak. Alkohol sa neodporúča na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení a pri vysokom krvnom tlaku by sa mal jeho príjem znížiť blízko k abstinencii.

Stres, úzkosť a depresia môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych ochorení. Snažte sa vyvarovať stresu alebo ho znížiť pomocou kontrolovaného dýchania, cvičenia „mindfulness“ alebo meditácie.

Pravidelný, kvalitný spánok hrá taktiež významnú úlohu. Syndróm spánkového apnoe je časté a závažné ochorenie pre vysoké riziko rozvoja kardiovaskulárnych chorôb a aspoň u polovice pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe sa vyskytuje vysoký krvný tlak.

Prečo je dôležitá pravidelná liečba

Vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol patria medzi najdôležitejšie rizikové faktory ochorení srdca a ciev. Nevidíte ich ani necítite, preto sú dôležité pravidelné prehliadky u praktického lekára.

Dodržiavaním režimových a stravovacích opatrení od lekára dokážete znížiť riziká spojené s vysokým krvným tlakom a cholesterolom. Ak výsledky nie sú dostatočné, lekár môže predpísať liečbu na zníženie krvného tlaku alebo cholesterolu.

Liečba je často dlhodobá a nesmie sa prerušiť ani po dosiahnutí cieľových hodnôt krvného tlaku a cholesterolu. Čím lepšia adherencia k liečbe, tým lepšia perspektíva v manažmente ochorenia.

Pri ovplyvňovaní rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, fibrilácia predsiení, vysoký cholesterol, metabolický syndróm a nadmerné užívanie návykových látok, je často nevyhnutná medziodborová spolupráca lekárov.

Preto je dôležitá osveta a aktívne zapojenie pacienta a jeho blízkych. Je nevyhnutné zamerať sa na úpravu životného štýlu vrátane škodlivých návykov.

tags: #co #su #kardiovaskularne #ochorenia #cievy #srdce