Demencia stredný stupeň: príznaky, liečba a starostlivosť

Stredne ťažká demencia je štádium, v ktorom sa príznaky demencie výrazne prehlbujú a človek už nedokáže samostatne zvládať viaceré bežné každodenné činnosti. Potrebuje pomoc pri nakupovaní, výbere oblečenia, obliekaní, hygiene, príprave jedla a často aj pri orientácii v čase a priestore.

Vo chvíli, keď pacient začne zabúdať mená detí, partnera či iných opatrovateľov, s najväčšou pravdepodobnosťou vstupuje do šiestej fázy demencie a potrebuje nepretržitú starostlivosť. Liečba stredne ťažkej demencie nedokáže ochorenie úplne vyliečiť, môže však zmierniť príznaky, podporiť zachované schopnosti, zlepšiť kvalitu života a spomaliť postup ochorenia.

Čo znamená stredne ťažká demencia

Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaradzujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne: vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie.

Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie. Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností. Pričom tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností.

Dementný syndróm je spôsobný chronickým progredientným (postupne sa zhoršujúcim) ochorením mozgu, v dôsledku ktorého dochádza k narušeniu kognitívnych (poznávacích) funkcií natoľko, že je zasiahnuté sociálne fungovanie chorého a jeho sebestačnosť, v trvaní minimálne 6 mesiacov.

Stupeň závažnosti dementného syndrómu sa hodnotí na základe miery kognitívnej poruchy, nekognitívnych symptómov a miery postihnutia funkčnosti v každodennom živote.

Stredne ťažký stupeň demencie - ťažkosti so zvládaním základných každodenných aktivít, jedinec je nesamostatný, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach (nakupovanie, výber oblečenia, obliekanie, hygiena), v domácom prostredí je schopný jednoduchých činností (zohriať pripravené jedlo).

Stupne demencie a postavenie stredného štádia

Priebeh demencie môžeme rozdeliť do siedmych postupných štádií. Ich poznanie môže uľahčiť včasné identifikovanie prvotných príznakov ochorenia a pomôcť pri jeho skorej diagnostike a liečbe. Aj vďaka tomu pacient a opatrovatelia môžu vedieť, čo ich v najbližších štádiách čaká.

V prvých štádiách je demencia nenápadná a jej rozvoj je len ťažké rozpoznať. Výrazne sa demencia začína prejavovať od 3. stupňa ochorenia.

Stredná demencia: Toto štádium demencie je náročnejšie, takže postihnutý jedinec potrebuje viac pomoci. Príznaky stredne ťažkej demencie sú podobné príznakom miernej demencie, ale sú intenzívne a silnejšie.

V tomto štádiu demencie sa príznaky pozorované v miernom štádiu zhoršujú. Jedinci so stredne ťažkou demenciou mohli dosiahnuť skre medzi 6 a 17 na MMSE.

Najčastejšie príznaky stredne ťažkej demencie

Poruchy pamäti a orientácie

V šiestom štádiu pacienti vo všeobecnosti nemusia vnímať svoje okolie, nedokážu si spomenúť na nedávne udalosti a majú skreslené spomienky na svoj život. Hlavným problémom je rýchla strata nových informácií a neschopnosť zapamätať si významné údaje.

• Výraznejšie problémy s pamäťou, napríklad nepamätanie si mena blízkych osôb.
• Zabúdanie nedávnych udalostí a informácií.
• Dezorientácia v čase a priestore.
• Dezorientácia aj na známych miestach.
• Neschopnosť fungovať na nových miestach.
• Neschopnosť rozpoznať niektoré známe osoby.

Pacienti môžu byť dezorientovaní, čo sa týka času a priestoru, majú problémy pri rozhodovaní a zabúdajú základné informácie o sebe, ako sú telefónne číslo či adresa.

Často má problém rozoznať čas a priestor - môže sa stratiť aj na známych miestach alebo si myslieť, že žije v minulosti. Stráca schopnosť rozoznávať tváre blízkych, čo môže byť pre rodinu veľmi bolestivé.

Problémy s rečou a porozumením

Postupne sa zhoršuje reč a schopnosť sledovať rozhovor. Pacienti ťažko hľadajú tie správne slová na formuláciu svojich myšlienok. Často sa stáva, že pacienti nerozumejú významu slov.

Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol. Preto tvorí stále “chudobnejšie” vety s jednoduchými slovami všeobecného významu.

• Problém nájsť správne slová.
• Ťažkosti s formulovaním viet.
• Opakovanie rovnakých otázok alebo viet.
• Neschopnosť sledovať dlhší rozhovor.
• Ťažkosti s porozumením pokynom.
• Problémy s čítaním, písaním alebo počítaním.

Zhoršenie úsudku a schopnosti riešiť problémy

Stredne ťažká demencia prináša zhoršený sociálny úsudok a zhoršenú schopnosť riešiť problémy. Pacient nedokáže plánovať a vykonávať úlohy tak ako predtým a potrebuje pripomienky aj pri jednoduchých činnostiach.

Človek môže byť zmätený, podráždený, úzkostný alebo sa u neho objavujú zmeny nálad. Problémy s rozhodovaním a úsudkom môžu viesť k nevhodnému oblečeniu do počasia, nerozumnému nakladaniu s peniazmi alebo k tomu, že sa stane obeťou podvodu.

Zmeny nálady, správania a osobnosti

Môžu sa u nich začať prejavovať: bludy, obsesívne (nutkavé) správanie, úzkosť, agresia, strata vôle. Pacient so stredne ťažkou demenciou bude mať pravdepodobne poruchy spánku a môže prejavovať nepokoj a podozrenie.

• Úzkosť a strach.
• Agresivita alebo náhly prejav hnevu.
• Apatia a strata vôle.
• Podozrievavosť a bludy.
• Obsesívne alebo impulzívne správanie.
• Depresia a plačlivosť.
• Spoločenské odstúpenie.

Pacienti môžu začať blúdiť, môžu mať problémy so spánkom, v niektorých prípadoch sa môžu objaviť i halucinácie.

Ťažkosti pri každodenných činnostiach

Mohli by potrebovať pomoc pri vykonávaní jednoduchých bežných činností, ako je obliekanie, česanie vlasov atď. Vyžadujú pomoc pri osobnej starostlivosti a hygiene a potrebujú pripomienky pre jednoduché úlohy.

• Neschopnosť vykonávať jednoduché domáce práce.
• Problémy s prípravou jedla.
• Ťažkosti pri obliekaní.
• Zanedbávanie osobnej hygieny.
• Problémy s používaním príboru.
• Ťažkosti pri nakupovaní a platení.
• Problémy s riadením auta.

Postupne sa však ťažkosti prehlbujú a zasahujú aj základné denné aktivity, ako je obliekanie, osobná hygiena či príprava jedla.

Spánok, blúdenie a halucinácie

U pacientov sa môžu objaviť poruchy spánkového rytmu, časté nočné prebúdzanie, nespavosť alebo úplné prevrátenie denného a nočného rytmu. Problémy so spánkom môžu zvyšovať dennú únavu, podráždenosť a zmätenosť.

Pacienti môžu začať blúdiť, najmä ak nedokážu správne vyhodnotiť čas, priestor alebo vlastné potreby. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj zrakové halucinácie.

Čo môže stredne ťažkú demenciu spôsobovať

Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené - nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov - napríklad vitamínu D, reakciou na určité lieky.

Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov - mozgových buniek. Prípadne môže dôjsť k ovplyvneniu fungovania neurónov inými vplyvmi.

• Alzheimerova choroba.
• Vaskulárna demencia.
• Demencia s Lewyho telieskami.
• Frontotemporálna demencia.
• Demencia pri Parkinsonovej chorobe.
• Huntingtonova choroba.
• Poúrazové, metabolické, infekčné alebo toxické poškodenie mozgu.
• Dlhodobé užívanie alkoholu.
• Nedostatok vitamínov alebo poruchy štítnej žľazy.

Najznámejší a najbežnejší typ demencie je Alzheimerova choroba. Niektorí ľudia si pojmy demencia a Alzheimerova choroba zamieňajú. Avšak, pravda je taká, že Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzherimerovou chorobou.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie, ktorá predstavuje 60 až 80 % prípadov. Je spôsobená hromadením patologických proteínov v mozgu, čo vedie k odumieraniu neurónov.

Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie - s postupujúcim časom sa zhoršujú príznaky ochorenia. S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky - stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia je vyvolaná narušeným prietokom krvi v mozgu. Rozvoj príznakov môže byť pomalý - trvajúci roky alebo náhly - najčastejšie sa tak deje pri mŕtvici.

Následne sa objavujú problémy so sústredením, rozprávaním alebo porozumením reči, rovnako sa môže objaviť zmätok, strata pamäti či apatia. Typická býva aj paralýza jednej strany tela či oslabenie svalov.

Demencia s Lewyho telieskami

Lewyho telieska sú usadeniny tvorené bielkovinami, ktoré sa tvoria v nervových bunkách v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť, myslenie a pohyb.

Pacienti môžu trpieť zrakovými halucináciami, poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti, depresiami, slabou reguláciou telesných funkcií, ktoré zahŕňajú telesnú teplotu a krvný tlak.

Frontotemporálna demencia

Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách - pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky.

Zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti a/alebo v správaní - to môže byť impulzívne a rovnako aj nevhodné, môžu sa objaviť aj problémy s rečou.

Diagnostika stredne ťažkej demencie

Diagnostika demencia prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky - aby zistil celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva - niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.

Následne s pacientom vykoná niekoľko mentálnych cvičení, ktoré sú zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť.

Diagnózu demencie nie je možné vykonať jedným testom. Na potvrdenie demencie je často potrebný široký skríningový proces, aby sa dôkladne porozumelo pacientovmu správaniu a symptómom, berúc do úvahy zdravotný stav a anamnézu pacienta.

Kognitívne testovanie

Zatiaľ čo existuje veľa krátkych testov s trvaním približne 5 až 15 minút, ktoré sa používajú na skríning demencie, za najlepšie sa považuje mini vyšetrenie duševného stavu (MMSE). MMSE je užitočný nástroj na pomoc pri diagnostike demencie.

Ďalšie testy používané v rámci kognitívneho testovania zahŕňajú skrátené skóre mentálneho testu (AMTS), modifikované mini-mentálne vyšetrenie (3MS), nástroj na skríning kognitívnych schopností (CASI), Montrealské kognitívne hodnotenie (MOCA), test značenia stopy a test kreslenia hodín.

Detekcia miernej kognitívnej poruchy je lepšia pri MOCA ako pri MMSE. Niekedy by sa na analýzu kognitívneho fungovania osoby mohol použiť aj jednoduchý dotazník.

Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia

Laboratórne testy sa zvyčajne vykonávajú na vylúčenie iných možných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou poruchy.

Medzi bežné testy, ktoré je možné nariadiť, patrí kompletný krvný obraz, vitamín B12, kyselina listová, hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), C-reaktívny proteín, elektrolyt, vápnik, pečeňové enzýmy a testy funkcie obličiek.

Niekedy môže byť príčinou zmätenosti a dezorientácie u starších pacientov základná infekcia alebo nedostatok vitamínov.

Na objasnenie príčiny môžu byť potrebné zobrazovacie vyšetrenia mozgu. V poslednom - ťažkom - štádiu choroby je za pomoci MRI v mozgu možné pozorovať abnormálne štruktúry, ktoré sa tvoria hromadením bielkovín, a nazývajú sa plaky a spleti.

Odlíšenie demencie od delíria

Často delírium sa zamieňa s demenciou, keďže symptómy sa zdajú byť podobné. Delírium je však obmedzené na kratšie trvanie/epizódy, na rozdiel od demencie, ktorá je neustále prítomná.

Demencia má na rozdiel od delíria typický dlhý a pomalý nástup symptómov. Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára.

Skôr, než tieto zmeny budeme považovať za prejav demencie, musíme vylúčiť iné patologické príčiny. Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia.

Liečba stredne ťažkej demencie

V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická - na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo.

Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. Lieky vám vždy predpíše lekár, ktorý zváži váš stav a najvhodnejšiu liečbu.

V liečbe všetkých typov demencií a ich príznakov sa využíva kombinácia farmakologických a nefarmakologických postupov, ktorými je možné spomaliť progresiu ochorenia, zlepšiť kognitívny deficit, nekognitívne príznaky a funkčnosť jedinca.

Farmakologická liečba

Farmakoterapia demencií liečivami - kognitívami má najbližšie ku kauzálnej liečbe (liečbe príčiny), aj keď zatiaľ u väčšiny demencií ide o symptomatickú liečbu.

Tieto liečivá rôznymi mechanizmami pozitívne zasahujú do patologického procesu odohrávajúceho sa v mozgu, čím spomaľujú priebeh ochorenia, odďaľujú ťažšie štádiá ochorenia spojené často s hospitalizáciou alebo umiestnením do zariadení sociálnych služieb.

Medzi bežne používané lieky patria inhibítory acetylcholínesterázy (napríklad donepezil) a memantín, ktoré môžu pomôcť zlepšiť schopnosť pamätať si informácie a spomaliť zhoršovanie mentálnych schopností.

Liekom pri strednom a neskoršom štádiu Alzheimerovej choroby je jediný zástupca zo skupiny NMDA antagonistov - memantin.

Pri liečbe porúch správania, úzkosti, depresie, nespavosti alebo psychotických prejavov lekár posudzuje potrebu ďalších liekov. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky, ako sú delírium, halucinácie a nepokoj.

Nefarmakologická liečba

Nefarmakologické postupy sú hlavnou súčasťou každodennej starostlivosti i chorého s demenciou. Prispievajú k maximálnemu uchovaniu jeho sebestačnosti, udržaniu zachovaných schopností, prevencii vzniku porúch správania alebo k ich zmierneniu a navodeniu pohody chorých i tých, ktorí sa o neho starajú.

• kognitívna stimulácia a tréning pamäti,
• reminiscenčná terapia,
• terapia zameraná na realitu,
• validačná terapia,
• zmyslová stimulácia,
• behaviorálna terapia,
• logopedická pomoc,
• psychoterapia v rozsahu, ktorý pacient ešte zvláda,
• fyzioterapia a primeraná pohybová aktivita,
• muzikoterapia a arteterapia.

Aktivity musia chorému prinášať predovšetkým potešenie, nie ho stresovať. Celkový prístup by mal byť individuálny a flexibilný, zohľadňujúci jedinečné potreby a preferencie každej osoby.

Každodenná starostlivosť o človeka so stredne ťažkou demenciou

Pravidelný denný režim

Dôležité je zachovať pravidelný denný režim - pravidelnosť spánku, podávania jedla, aktivít.

Pravidelnosť pomáha znižovať neistotu, úzkosť a zmätenosť. Zmeny v režime by mali byť čo najmenšie a pacient by mal byť na ne pripravený jednoduchým vysvetlením.

Komunikácia

Kontakt s chorým je vľúdny trpezlivý, ukľudňujúci, navodzujúci pocit bezpečia. Hovoríme s ním jednoducho, dávame jednoznačné otázky, pomáhame si gestikuláciou, mimikou.

Človek s demenciou často nerozumie tomu, čo hovoríme, ale vníma spôsob akým to hovoríme, naše emočné vyladenie.

Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať.

Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.

Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi.

Odporúča sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi. Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená.

Podpora samostatnosti

Základným pravidlom starostlivosti o postihnutého (obliekanie, umývanie, jedenie…) je nezahrnúť ho prehnanou starostlivosťou. Ak ho nepovzbudíte, aby si denné úkony robil sám, rýchlo ich stratí.

Treba zachovať všetky schopnosti, ktoré pacient ešte má, a pomoc poskytovať iba v nevyhnutnom rozsahu. Nadmerná pomoc môže viesť k rýchlejšej strate samostatnosti.

Obliekanie a osobná hygiena

Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu pripraviť jednotlivé súčasti v poradí, v akom nasledujú, teda spodné prádlo, šaty, obuv.

Skriňu plnú oblečenia, treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber.

Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne. Upravený, držiavaný zovňajšok zvyšuje dôstojnosť.

Pri hygiene používajte jednoduché pokyny a jednotlivé kroky vysvetľujte postupne. Vhodné je kontrolovať používanie vody, elektrických spotrebičov, holiaceho strojčeka a čistiacich prostriedkov.

Stravovanie a pitný režim

Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje, nezriedka hneď po dojedení predchádzajúceho. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo používaním príboru.

Jeho strava má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín.

Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať.

Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Varte pestro a rešpektujte priania človeka s demenciou!

Bezpečné prostredie

Zásadné je tiež prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.

Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.

Úprava prostredia má podporovať bezpečnosť aj orientáciu. Pomôcť môžu veľké nástenné hodiny s arabskými číslicami, kalendár a fotografie príbuzných.

Prevencia pádov

Pády majú pre postihnutých zväčša vážne následky. Preto ich predchádzaniu venujeme osobitnú pozornosť.

Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Spínače musia byť v dosahu. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách (spálňa - WC).

Podlahy majú byť čo najrovnejšie, koberce upevnite k podlahe a umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom. Zábradlia musia byť pevné a dostatočne dlhé.

Držadlá môžu byť i v izbách, ale nesmú chýbať v kúpeľni a WC. Dbajte o skrátenie hlavných trás a ich “vyčistenie” od kolíznych predmetov.

Blúdenie a odchod z domu

Pacienti môžu začať blúdiť, pretože si neuvedomujú, kde sa nachádzajú alebo kam smerujú. Pri opakovanom blúdení je potrebné znížiť riziko odchodu do nebezpečného prostredia.

Dvere a miestnosti môžu byť označené výraznými, ľahko rozlíšiteľnými znakmi. Prostredie má byť prehľadné, dostatočne osvetlené a bez predmetov, ktoré bránia pohybu.

Inkontinencia

Inkontinencia je obvyklým príznakom u každej formy demencie. Objavuje sa už v strednom štádiu Alzheimerovej choroby.

Najčastejšou príčinou liečiteľnej inkontinencie moču je akútny stav zmätenosti, infekcia, zápcha, užívanie určitých liekov, ale napríklad aj imobilita. Skôr než ju označíme za trvalú, treba chorého dôkladne vyšetriť.

Človeku s demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev.

Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny vodiť na záchod. Najmä ráno, pred spaním a raz počas noci.

Prevencia preležanín

Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky.

Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť.

Bez zníženia miestneho tlaku je iný preventívny a liečebný zásah neúčinný. Chorých treba pravidelne polohovať.

Polohuje sa každé dve hodiny, cez deň i v noci. Nesmú spočívať na preležanine ani niekoľko minút, i pri použití antidekubitických pomôcok.

Pridružené ochorenia a náhle zhoršenie

Človek s demenciou je vystavený zvýšenému riziku ochorení vedúcich napokon k väčšej závislosti od iných. Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť, alebo nepokoj.

Ak pacient náhle prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Zhoršenie zraku či sluchu zvýrazňuje dezorientáciu a bráni pacientovi správne vnímať okolie.

V rámci predchádzania komplikáciám je nutné upraviť domáce prostredie. Odstránením zdrojov nebezpečenstva, zabezpečením primeranej stravy, dostatočným príjmom tekutín, starostlivosti o hygienu ústnej dutiny, nôh a kontrolu pravidelnosti stolice.

Aktivity a cvičenia pri stredne ťažkej demencii

Existuje niekoľko techník a cvičení, ktoré môžu pomôcť ľuďom s demenciou zlepšiť ich kognitívne funkcie, zachovať ich nezávislosť a zmierniť negatívne účinky tohto ochorenia.

Dôležité je pristupovať k týmto aktivitám s trpezlivosťou, prispôsobovať ich aktuálnym schopnostiam osoby a zabezpečiť ich pravidelnosť.

Kognitívna stimulácia

Jednou z najúčinnejších techník je kognitívna stimulácia, ktorá zahŕňa rôzne mentálne cvičenia na podporu pamäte, koncentrácie a riešenia problémov.

To môže zahŕňať rôzne hry, ako sú krížovky, Sudoku, alebo pexeso. Takéto cvičenia pomáhajú stimulovať mozgovú aktivitu a zlepšiť schopnosť zapamätať si informácie.

Reminiscenčná terapia

Ďalšou technikou je reminiscenčná terapia, ktorá sa zameriava na povzbudenie pacientov, aby si spomínali na svoje minulé zážitky, čo môže zlepšiť ich náladu a posilniť ich pocit identity.

To sa často dosahuje prostredníctvom prezerania starých fotografií, počúvania obľúbených piesní alebo rozprávania príbehov z minulosti.

Pohyb a sociálny kontakt

Fyzická aktivita tiež zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní celkového zdravia a zmiernení symptómov demencie. Cvičenia ako prechádzky, jemné strečingové cvičenia alebo tancovanie podporujú cirkuláciu a zdravie mozgu, zároveň zlepšujú náladu a kvalitu spánku.

Sociálna interakcia je tiež kľúčová. Zapojenie sa do skupinových aktivít alebo pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi pomáha udržiavať zmysel pre komunitu a znižuje pocit izolácie.

Môže ísť o spoločné jedlá, rozhovory alebo dokonca zdieľanie jednoduchých domácich prác.

Hudba, umenie a zmyslová stimulácia

V neposlednom rade sú techniky ako arteterapia alebo muzikoterapia, ktoré umožňujú ľuďom s demenciou vyjadriť svoje emócie a pocity prostredníctvom umenia alebo hudby.

Tieto aktivity môžu byť veľmi upokojujúce a pomáhajú znižovať úzkosť, stres a agresivitu, ktoré sa môžu vyskytnúť u pacientov s demenciou.

Napriek tomu môže stále vnímať emócie a reagovať na príjemné podnety, ako je hudba, dotyk či pokojný hlas blízkej osoby.

Úloha rodiny a opatrovateľov

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná fyzicky aj psychicky. Vyžaduje veľa trpezlivosti, empatie a prispôsobenia.

Opatrovajúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje.

Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti.

Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví. Opatrujúci by mali reagovať pokojne, nehádať sa o nesprávnych spomienkach a snažiť sa pochopiť, čo pacient svojím správaním vyjadruje.

Pomoc pre opatrovateľa

Práca s opatrujúcimi osobami zahŕňa edukáciu, informácie o ochorení, priebehu, možnostiach liečby, prognóze, umožnenie vyjadrenia obáv, negatívnych emócií, prijatie a podporu v ďalšej starostlivosti.

Dôležité sú informácie o právnej a sociálnej pomoci, informácie o pomoci so starostlivosťou, kontakty na opatrovateľské služby, denné centrá, kluby, zariadenia a riešenie konkrétnych problémov.

Cieľom je podpora oparujúcich osôb, udržanie chorého čo najdlhšie v domácom prostredí a zároveň ochrana opatrujúcich osôb pred vyhorením.

Zorganizujte si pomoc: Nenechávajte sa unášať pocitom, že všetko musíte zvládnuť sami. Pomoc od odborníkov, ako s terapeutky alebo špecializované opatrovateľky, môže výrazne zlepšiť kvalitu života oboch strán.

Prevencia zhoršovania a podpora zdravia mozgu

Najnovšie výskumy však preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu.

Na rozvoji demencie sa najviac podieľa - hypertenzia (vysoký krvný tlak) a obezita stredného veku, fyzická nečinnosť, fajčenie, ale aj sociálna izolácia či depresia.

• Pravidelne a adekvátne sa hýbte.
• Kontrolujte krvný tlak, hladinu cukru a cholesterol.
• Ak fajčíte, pokúste sa to obmedziť, prípadne skončiť s fajčením úplne.
• Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu.
• Začnite sa zdravšie stravovať.
• Dodržiavajte dostatočný pitný režim.
• Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
• Znížte mieru stresu.
• Udržiavajte sociálne kontakty.
• Podporujte mentálnu aktivitu.

Začnite sa zdravšie stravovať - pridajte do svojho jedálnička čerstvú zeleninu a ovocie, znížte konzumáciu vysokospracovaných potravín na minimum, zvýšte príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínu D.

Okrem fyzického cvičenia zaraďte do svojej rutiny aj „mozgové cvičenia“ - hrajte rôzne logické hry, krížovky, slovné hádanky, pamäťové hry.

Kombinácia vyváženej stravy, fyzickej aktivity, duševnej stimulácie a udržiavania sociálnych väzieb môže významne znížiť riziko jej vzniku.

Kedy vyhľadať lekára

Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách - zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientácia v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, ale aj prejavy, ako zmeny v emóciách, spomalené myslenie či problémy s rečou.

Ak sa podobná situácia opakuje pravidelne, mali by ste zbystriť pozornosť. Problémy s pamäťou môžu byť prvým príznakom začínajúcej stareckej demencie.

Ak máte podozrenie, že vaša milovaná osoba môže trpieť demenciou, nepanikárte a navštívte lekára. Čím skôr bude u vašej milovanej osoby diagnostikovaná demencia, tým skôr dostane liečbu, ktorá jej pomôže zvýšiť kvalitu života a oddialiť rozvoj ďalších fáz ochorenia.

Náhle zhoršenie zmätenosti, vedomia, správania, chôdze alebo komunikácie treba riešiť bez odkladu, pretože môže súvisieť s infekciou, dehydratáciou, bolesťou, liekovou reakciou alebo iným akútnym ochorením.

tags: #demencia #stredny #stupen