Demencia Alzheimerovho typu: príznaky, priebeh, diagnostika, liečba a starostlivosť

Demencia Alzheimerovho typu je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postupne narúša pamäť, myslenie, orientáciu, reč a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie a postihuje najmä starších ľudí.

Alzheimerova choroba je primárna degeneratívna choroba mozgu neznámej príčiny s charakteristickými neuropatologickými a neurochemickými črtami. Choroba sa začína nenápadne a pomaly, ale neprestajne sa vyvíja v priebehu viacerých rokov. Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu, no lieky a nefarmakologické intervencie môžu aktivizovať poznávacie funkcie, zmierniť niektoré prejavy a spomaliť postup choroby.

Čo je demencia Alzheimerovho typu

Demencia je pojem, ktorý zahŕňa úbytok pamäťových schopností alebo mozgových funkcií, ktoré majú vplyv na každodenný život človeka. Demencia je teda syndróm a súbor neurodegeneratívnych ochorení s určitými podobnými znakmi.

Demencia je strata mentálnych funkcií, ktorá je dostatočne závažná na to, aby ovplyvnila váš každodenný život a aktivity. Tieto funkcie zahŕňajú pamäť, jazykové znalosti, vizuálne vnímanie, riešenie problémov, vykonávanie každodenných úloh, schopnosť sústrediť sa a venovať pozornosť.

Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaraďujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy, napríklad vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie a myslenie. Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie.

Demencia nie je bežnou súčasťou starnutia. Je normálne, že sa s pribúdajúcim vekom stávate o niečo zábudlivejší, demencia však predstavuje vážnu poruchu, ktorá zasahuje do každodenného života.

Rozdiel medzi demenciou a Alzheimerovou chorobou

Demencia je všeobecný pojem, ktorý označuje súbor príznakov spôsobených rôznymi ochoreniami mozgu. Ide o postupné zhoršovanie pamäti, myslenia, orientácie, reči a schopnosti vykonávať bežné činnosti. Nie je to jedna konkrétna choroba, ale syndróm - podobne ako horúčka, ktorá môže mať rôzne príčiny.

Najznámejší a najbežnejší typ demencie je Alzheimerova choroba. Niektorí ľudia si pojmy demencia a Alzheimerova choroba zamieňajú, pravda je však taká, že Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou.

Alzheimerova choroba predstavuje približne 60-70 % prípadov demencie. V niektorých údajoch sa uvádza, že sa objavuje v 50 až 75 % prípadov zo všetkých demencií, pričom u niektorých pacientov sa vyskytuje v kombinácii s inými typmi demencie.

Kódovanie a zaradenie ochorenia

Demencia pri Alzheimerovej chorobe patrí v klasifikácii medzi organické duševné poruchy vrátane symptomatických porúch. Zapisuje sa ako F00 - Demencia pri Alzheimerovej chorobe s príslušným kódom základného neurologického ochorenia G30.-.

Alzheimerova choroba nemá podľa uvedeného zaradenia obmedzenie podľa pohlavia. V praxi však medzi rizikové faktory patrí aj ženské pohlavie, pretože ženy trpia Alzheimerovou chorobou častejšie ako muži.

Čo sa deje v mozgu

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom ubúdajú mozgové bunky a strácajú svoju funkciu. Zmeny spôsobené Alzheimerovou chorobou vznikajú v časti mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie.

U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu takzvaného beta-amyloidu. Beta-amyloidový proteín sa zhlukuje a vytvára plaky medzi mozgovými bunkami. Spája sa s odumretými bunkami a vytvára takzvané senilné plaky.

Tau proteín sa hromadí a vytvára spleť vo vnútri nervových buniek mozgu. Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikácia medzi neurónmi. Dochádza aj k strate spojenia medzi nervovými bunkami v mozgu.

Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie. Postupné nahromadenie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa.

V pokročilom štádiu ochorenia je za pomoci MRI v mozgu možné pozorovať abnormálne štruktúry, ktoré sa tvoria hromadením bielkovín a nazývajú sa plaky a spleti.

Začiatok a typy Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba so skorým začiatkom

Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom u ľudí do 65 rokov a s neskorým začiatkom u ľudí od 65 rokov. Tam, kde sa ochorenie objaví skôr, je typický aj rýchlejší priebeh.

Demencia sa môže objaviť aj v mladom veku, najčastejšie po úraze hlavy. Typickým príkladom demencie v mladom veku je Huntingtonova choroba, dedičná neurodegeneratívna porucha, pri ktorej dochádza k postupnému odumieraniu mozgových buniek.

Alzheimerova choroba s neskorým začiatkom

Najčastejšie je diagnóza Alzheimerovej choroby stanovená u osôb vo veku nad 65 rokov, aj keď existuje aj menej bežný skorý nástup Alzheimerovej choroby u mladých ľudí. Väčšinou sa ochorenie objavuje vo veku nad 60-65 rokov.

Atypická a zmiešaná forma

Zmiešaná demencia je kombináciou dvoch alebo viacerých typov demencie. Najčastejšie sa vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie. Príznaky sa odvíjajú od toho, ktorá časť mozgu je demenciou postihnutá.

Príčiny a rizikové faktory

Skutočná príčina Alzheimerovej choroby zostáva stále neznáma, aj napriek neustále prebiehajúcemu výskumu rôznych príčin. Ide o kombináciu genetických a environmentálnych vplyvov.

Čisto genetická, takzvaná familiárna forma, je zriedkavejšia a väčšinou ide o takzvané sporadické prípady. Genetika však zohráva úlohu najmä v prípade Alzheimerovej choroby, frontotemporálnej demencie a vaskulárnej demencie.

• Starnutie je najväčší rizikový faktor demencie a výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom.
• Riziko zvyšuje pozitívna rodinná anamnéza, teda výskyt ochorenia u rodiča, brata alebo sestry.
• Medzi rizikové faktory patria úrazy hlavy, najmä úrazy spojené so stratou vedomia.
• Riziko môže zvyšovať vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a zvýšená hladina homocysteínu.
• Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory patria fajčenie, cukrovka, obezita stredného veku, fyzická nečinnosť, nadmerná konzumácia alkoholu, depresia a sociálna izolácia.
• Riziko môže súvisieť aj s ochoreniami mozgu spôsobenými poruchou prekrvenia mozgu.
• V niektorých údajoch sa medzi rizikové faktory uvádza aj nižšie vzdelanie.

Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov alebo reakciou na určité lieky.

Prvé príznaky Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Prvé symptómy, ako sú napríklad problémy s pamäťou a čiastočná strata určitých kognitívnych funkcií, nemusia byť vôbec zaznamenané, a to ani u milovanej osoby, ani u osoby, ktorej sa to týka.

Najčastejším počiatočným príznakom je porucha krátkodobej pamäti. Človek si nemusí pamätať nedávne udalosti, nové mená alebo miesto, kam odložil predmety. Pacienti si dobre pamätajú veci, ktoré sa stali v minulosti, avšak majú problém so zapamätávaním si nových vecí.

• zabúdanie nedávnych udalostí a nových informácií,
• opakované kladenie rovnakých otázok,
• umiestňovanie osobných predmetov na nesprávne miesta,
• strácanie vecí a neschopnosť spomenúť si, kde boli odložené,
• ťažkosti so sústredením, logickým myslením a úsudkom,
• dezorientácia v čase alebo v známom priestore,
• problémy s platením účtov a administratívnymi úkonmi,
• predĺženie času potrebného na vykonávanie bežných denných činností,
• ťažkosti pri hľadaní správnych slov,
• zmeny nálady, zvýšená úzkosť, podozrievavosť alebo depresia,
• strata záujmu o predtým obľúbené aktivity, rodinu a blízkych,
• zanedbávanie osobnej hygieny alebo neporiadok v dovtedy upratanom byte.

Medzi prvé varovné príznaky patrí zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore. Niekedy to môže byť časté opakovanie otázok, zmeny nálad a správania, nezáujem o seba, o hygienu alebo neporiadok v dovtedy upratanom byte.

Na začiatku si to pacienti aj uvedomujú a snažia sa pred rodinou zamaskovať niektoré príznaky a pripisujú ich únave, veku a stresu. Už vtedy by mala rodina alebo najbližší vedieť rozpoznať, že niečo nie je v poriadku.

Rozvinuté príznaky

S postupom choroby sa symptómy stávajú viditeľnejšími a zasahujú do každodenného života. Praktické problémy s bežnými dennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie a používanie toalety, sa postupne stávajú závažnejšími.

Ľudia s Alzheimerovou chorobou môžu stratiť schopnosť vykonávať úlohy, ktoré predtým robili samostatne. Môžu sa stratiť v známej štvrti, používať neobvyklé slová na označenie známych predmetov, zabudnúť meno blízkeho člena rodiny alebo priateľa a potrebovať pomoc pri činnostiach, ktoré predtým vykonávali sami.

Poruchy reči a komunikácie

Veľmi typickým znakom je problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú správne slová na formuláciu svojich myšlienok, nedokážu si spomenúť na vhodný výraz a niekedy nerozumejú významu slov.

V pokročilejších štádiách sa zmenšuje slovná zásoba a komunikácia môže byť nezrozumiteľná. Pacient nemusí dokázať sledovať dej filmu alebo seriálu, ktorý sleduje.

Zmeny osobnosti a správania

Niektorí ľudia s demenciou nedokážu ovládať svoje emócie a ich osobnosť sa môže zmeniť. Môžu sa stať apatickými, čo znamená, že sa už nezaujímajú o bežné denné aktivity alebo udalosti.

Pacienti môžu mať časté a výrazné zmeny nálad, ľahko sa nahnevať aj na drobnú vec alebo sa rozplakať. Môže sa objaviť úzkosť, nepokoj, plačlivosť, agresivita, podozrievavosť, bludy, paranoja a nespavosť.

Osoba môže mať tendenciu riešiť problémy krikom alebo dokonca fyzickým násilím. Pre rodinu môže byť náročné pochopiť, že tieto prejavy súvisia s ochorením a nie sú zámerným konaním pacienta.

Poruchy orientácie a úsudku

Postupne sa objavujú poruchy orientácie v čase a priestore. Pacient sa môže stratiť v známom prostredí, nevedieť správne použiť predmety, nevedieť vybaviť bežné povinnosti alebo nesprávne posúdiť nebezpečenstvo.

Medzi nebezpečné príznaky patrí zhoršený úsudok, kvôli ktorému môže osoba priamo alebo nepriamo ohroziť svoju bezpečnosť, napríklad pri prechádzaní frekventovanej cesty či manipulácii s ohňom.

Motorické a telesné prejavy

V pokročilejších štádiách sa pridávajú problémy s jemnou motorikou, napríklad ťažkosti so zapínaním gombíkov, slabý úchop a padanie predmetov z rúk. Neskôr sa môžu objaviť problémy s chôdzou, vstávaním zo stoličky a vykonávaním dovtedy bežných činností.

Hlavné charakteristické prejavy rozvinutej Alzheimerovej choroby zahŕňajú stratu pamäti, apraxiu, afáziu, agnóziu, nezrozumiteľnú komunikáciu, zmeny osobnosti, zmeny správania a fyzické zmeny.

Štádiá a priebeh ochorenia

Štádiá demencie sa pohybujú od miernych až po ťažké. V najľahšom štádiu ochorenie ešte len začína ovplyvňovať fungovanie človeka. V najťažšom štádiu je človek úplne odkázaný na starostlivosť druhých.

Počiatočné štádium

Prvotné príznaky zahŕňajú dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, stratu spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti a zvýšenú úzkosť. Pacienti môžu mať problém s manipuláciou s peniazmi či platením účtov.

V počiatočnom štádiu môže človek ešte zostať aktívny v rámci denných povinností. Môže však potrebovať sprevádzanie k lekárovi, na úrad alebo poštu, zabezpečenie pravidelnej stravy či prípravu čistého oblečenia.

Stredné štádium

S postupom ochorenia sa objavuje stále väčšia strata pamäti a narastá zmätenosť. Pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb, či už ide o rodinných príslušníkov, známych alebo susedov.

Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní a počítaní. Pre pacienta je veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky. Môžu sa objaviť halucinácie, bludy a paranoja.

Pacienti sú precitlivenejší, trpia úzkosťami, nepokojom a plačlivosťou. Tieto prejavy sa objavujú typicky najmä neskoro popoludní až večer. Dostávajú sa do štádia, keď nie sú schopní učiť sa nové veci.

Ťažké štádium

V poslednom, ťažkom štádiu choroby už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby a stráca schopnosť akejkoľvek komunikácie. Človek trpiaci Alzheimerovou chorobou sa stáva závislým od podpory ostatných pri obliekaní, umývaní, používaní toalety, príjme potravy a ďalších činnostiach.

Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev. Pacient chradne, objavujú sa problémy s prehĺtaním, strata apetítu a následne aj hmotnosti. Pacient je vo vyššej miere ospalý a prespí väčšinu dňa.

Môžu sa pridružiť aj iné komplikácie, napríklad kožné infekcie. Alzheimerova choroba spôsobuje celkové zhoršovanie zdravotného stavu a je smrteľná. Najčastejšou príčinou smrti býva zápal pľúc, keďže s postupom choroby sa zhoršuje imunitný systém a strata hmotnosti zvyšuje riziko infekcie hrdla a pľúc.

Diagnostika

Diagnostika demencie prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky, aby zistil celkový zdravotný stav, priebeh príznakov a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva, pretože niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.

Váš poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže použiť lekársku anamnézu, fyzické vyšetrenie, testy myslenia, pamäti a jazykových schopností. Následne s pacientom vykoná mentálne cvičenia zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť.

Podľa potreby sa používajú aj krvné testy, genetické testy a skenovanie mozgu. Súčasťou vyšetrenia môže byť hodnotenie duševného zdravia s cieľom zistiť, či k príznakom neprispieva duševná porucha.

Odborníci sa zhodujú v tom, že príznaky netreba podceňovať a odborníka treba navštíviť čo najskôr. Skorá diagnostika umožňuje včas začať liečbu, plánovať ďalšiu starostlivosť a riešiť bezpečnosť, právne a praktické otázky.

Liečba Alzheimerovej choroby

V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie ani liečba, ktorá by dokázala Alzheimerovu chorobu úplne vyliečiť. Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia.

Lieky môžu dočasne zlepšiť pamäť a myslenie alebo spomaliť ich pokles. Fungujú len u niektorých ľudí. Iné lieky môžu liečiť príznaky, ako sú úzkosť, depresia, problémy so spánkom a stuhnutosť svalov.

Niektoré z týchto liekov môžu spôsobiť silné vedľajšie účinky u ľudí s demenciou. Je dôležité porozprávať sa so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o tom, ktoré lieky budú pre konkrétneho človeka bezpečné.

V priebehu Alzheimerovej choroby sa môžu u chorých objaviť depresia, úzkosť, nepokoj, agresivita či nespavosť, takže liečba musí byť komplexná a musí zahŕňať aj tieto príznaky. Liečba si vyžaduje multidisciplinárny prístup neurológa, psychiatra, psychológov a liečebných pedagógov.

Nefarmakologická liečba a podporné terapie

Liečba okrem liekov zahŕňa aj zmenu životného štýlu. V počiatočných fázach demencie, pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, môže byť účinná psychoterapia.

• Pracovná terapia pomáha nájsť spôsoby, ako jednoduchšie vykonávať každodenné činnosti.
• Logopédia pomáha pri ťažkostiach s prehĺtaním a problémoch s hovorením nahlas a zreteľne.
• Poradenstvo v oblasti duševného zdravia pomáha ľuďom s demenciou a ich rodinám zvládať ťažké emócie a správanie a plánovať budúcnosť.
• Hudobná alebo arteterapia môže znižovať úzkosť a zlepšovať pohodu.
• Práca so spomienkami, hry s pamäťou, tanečná terapia a prechádzky patria medzi podporné aktivity.
• Relaxačné techniky, počúvanie známej upokojujúcej hudby a zníženie rušivých vplyvov prostredia môžu pomôcť pri nepokoji.
• Podporné skupiny, kognitívno-behaviorálne terapie a adaptačné terapie môžu byť súčasťou komplexnej starostlivosti.

Pri vhodnej forme liečby možno ovplyvňovať niektoré prejavy ochorenia. Aktivity treba prispôsobiť štádiu ochorenia a schopnostiam pacienta.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou

Väčšina pacientov žije doma po najdlhšie obdobie svojej choroby. Na začiatku ochorenia sú schopní byť aktívni v rámci denných povinností, po určitom čase však potrebujú každodennú pomoc.

Najlepšie je nechať chorého v jeho prostredí, na ktoré je zvyknutý. Najdôležitejšie však je neustále zapájať postihnutého do jednoduchých činností a dodržiavať denný režim.

• Treba vychádzať z toho, aké fyzické schopnosti a zručnosti chorý ešte má.
• Aktivity treba prispôsobiť štádiu ochorenia a schopnostiam pacienta.
• Treba byť trpezliví, pokojní, povzbudzovať a chváliť každý úspech.
• Pomáha pravidelný čas vstávania, jedla, odpočinku, hygieny a spánku.
• Je vhodné zapájať pacienta do jednoduchých a bezpečných domácich činností.
• Pri zhoršenom úsudku treba venovať zvýšenú pozornosť manipulácii s ohňom, cestovaniu, liekom a pohybu mimo domu.

Starostlivosť o blízkeho človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient potrebovať nepretržitý dozor.

Rodina má možnosť opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, alebo umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou. Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc aj pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste a vyprázdňovaní.

Starostlivosť o pacienta je veľmi náročná, pretože ide o 24-hodinovú prácu. Dôležité je, aby opatrovatelia nezostali na starostlivosť sami a aby si včas rozdelili povinnosti medzi rodinu, zdravotnícke služby a sociálnu podporu.

Komunikácia s pacientom

Komunikácia by mala byť pokojná, jednoduchá a prispôsobená schopnostiam pacienta. Pomáha hovoriť krátkymi vetami, dávať jednu otázku alebo jednu úlohu naraz a ponechať dostatok času na odpoveď.

Pri zhoršenej orientácii nie je vhodné pacienta skúšať alebo mu opakovane vyčítať zabúdanie. Dôležité je zachovať pokoj, povzbudzovať ho a rešpektovať jeho dôstojnosť.

Podporná liečba spočíva aj v špecifickom spôsobe komunikácie s chorým. Aktivity, ako práca so spomienkami, hry s pamäťou, tanečná terapia a prechádzky, môžu podporovať kontakt s okolím a zlepšovať každodenné fungovanie.

Prevencia a znižovanie rizika

Výskumníci nenašli overený spôsob prevencie demencie a pre Alzheimerovu chorobu neexistujú žiadne špeciálne možnosti prevencie. Zdravý životný štýl však môže ovplyvniť niektoré rizikové faktory demencie a oddialiť nástup príznakov.

Podchytením rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení možno významne znížiť aj riziko rozvoja demencie. Dôležitá je liečba ochorení, ktorými človek trpí, napríklad liečba hypertenzie.

• Ak fajčíte, pokúste sa fajčenie obmedziť alebo s ním skončiť.
• Pravidelne a primerane sa hýbte.
• Kontrolujte krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukrovku.
• Stravujte sa pestrejšie, zaraďte čerstvú zeleninu a ovocie a obmedzte vysokospracované potraviny.
• Vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu.
• Znižujte mieru stresu.
• Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
• Udržiavajte sociálne kontakty a zapájajte sa do spoločenských aktivít.
• Čítajte knihy a časopisy, lúštite krížovky a hlavolamy, hrajte šach, kartové a pamäťové hry.
• Rozvíjajte fyzické aj praktické zručnosti.

Dôležitý je dostatok duševnej a sociálnej aktivity, teda stretnutia s rodinou, vnúčatami a priateľmi, účasť na spoločenských udalostiach, rôzne fyzické aktivity a pestovanie zručností.

Výživové doplnky a nootropiká

Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré majú napomáhať zlepšovať duševnú výkonnosť, sústredenie, pamäť, kreativitu, inteligenciu alebo motiváciu. Pred ich užívaním je však potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania alebo iných príznakov demencie a poradiť sa s odborníkom.

Výživové doplnky nenahrádzajú diagnostiku ani liečbu Alzheimerovej choroby. Pri doplnkoch stravy určených na kognitívne funkcie, demenciu a Alzheimerovu chorobu je potrebné zohľadniť možné nežiaduce účinky a vzájomné pôsobenie s predpísanými liekmi.

Medzi látky používané v prípravkoch na podporu kognitívnych funkcií patria kofeín, L-teanín, kreatín, ginkgo biloba, piracetam, ženšen, bacopa drobnolistá, rozchodnica ružová, ashwagandha a omega-3 mastné kyseliny. Ich účinky, bezpečnosť a vhodnosť pri konkrétnom zdravotnom stave treba posudzovať individuálne.

Kedy vyhľadať lekára

Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny v kognitívnych funkciách, napríklad zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientáciu v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, zmeny emócií, spomalené myslenie alebo problémy s rečou.

Odborné vyšetrenie je dôležité aj vtedy, keď sa náhle objaví zmätenosť, výrazná zmena správania, porucha reči, slabosť končatiny alebo iný nový neurologický príznak. Pri náhlom vzniku takýchto prejavov môže ísť o urgentný stav.

Čím skôr je Alzheimerova choroba diagnostikovaná, tým skôr sa začne s liečbou a možno pripraviť ďalšiu starostlivosť, úpravu domácnosti a podporu pre pacienta aj rodinu.

tags: #demencia #alzhaimerovskeho #typu