Náhle zhoršenie stavu človeka s demenciou nemožno automaticky pripísať prirodzenému postupu ochorenia. Rýchla zmena pamäti, správania, pozornosti, orientácie alebo schopnosti postarať sa o seba môže súvisieť s infekciou, dehydratáciou, bolesťou, nežiaducim účinkom liekov, poruchou metabolizmu, cievnou príhodou alebo akútnym stavom zmätenosti, teda delíriom.
Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr, než tieto zmeny budeme považovať za prejav demencie, musíme vylúčiť iné patologické príčiny.
Čo je demencia
Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaradzujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne: vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie.
Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie. Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností. Pričom tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností.
Zároveň dochádza aj k zmenám osobnosti. Demencia teda v pravom slova zmysle nie je choroba, je to skôr stav, ktorý nastáva vplyvom viacerých symptómov.
Demencia patrí medzi najzávažnejšie neurologické ochorenia súčasnosti. Ide o progresívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zhoršeniu kognitívnych funkcií - ako sú pamäť, myslenie, orientácia, reč a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti.
Aj keď demencia bežne postihuje starších ľudí, nepovažuje sa za normálnu súčasť starnutia. Aj v pokročilom veku môžu seniori viesť aktívny život, zvládnuť si nakúpiť, zaplatiť účty a vždy nájsť cestu domov.
Prečo sa stav pri demencii môže zhoršiť zo dňa na deň
Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov - mozgových buniek. Prípadne môže dôjsť k ovplyvneniu fungovania neurónov inými vplyvmi.
Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené - nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov - napríklad vitamínu D, reakciou na určité lieky.
Človek s demenciou je vystavený zvýšenému riziku ochorení vedúcich napokon k väčšej závislosti od iných. Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť, alebo nepokoj. Ten môže byť napr. prvým prejavom horúčky.
Problémy s komunikáciou neraz bránia skorému zisteniu už prebiehajúceho ochorenia. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky (delíria, halucinácie, nepokoj). Zhoršenie zraku či sluchu zvýrazňuje dezorientáciu a bráni pacientov správne vnímať okolie.
Najčastejšie príčiny náhleho zhoršenia
- infekcia, najmä akútna infekcia u staršieho človeka;
- dehydratácia alebo nedostatočný príjem tekutín;
- pokles hladiny cukru v krvi alebo iná metabolická porucha;
- bolesť, ktorú pacient nedokáže správne opísať;
- nesprávne užívanie liekov alebo ich nežiaduci účinok;
- nedostatok spánku, výrazná únava alebo zmena prostredia;
- zápcha, zadržiavanie moču alebo inkontinencia;
- zhoršenie zraku či sluchu;
- cievna mozgová príhoda alebo iné cievne poškodenie;
- úraz, pád alebo skrytá zlomenina;
- ochorenie srdca, obličiek alebo pečene;
- epilepsia alebo iný akútny neurologický problém.
Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia.
Ďalšou frekventovanou príčinou zmätenosti je nesprávne užívanie liekov proti nespavosti, nervozite i depresii. Akútne epizódy zmätenosti navodzuje i fyzická bolesť. Treba na to myslieť najmä u osôb s poruchou komunikácie.
Delírium a demencia nie sú to isté
Často delírium sa zamieňa s demenciou, keďže symptómy sa zdajú byť podobné. Delírium je však obmedzené na kratšie trvanie/epizódy, na rozdiel od demencie, ktorá je neustále prítomná.
Demencia má na rozdiel od delíria typický dlhý a pomalý nástup symptómov. Pri delíriu sa stav mení rýchlo, často v priebehu hodín alebo dní, pozornosť kolíše a úroveň vedomia môže byť odlišná počas dňa.
Podozrenie na akútny stav zmätenosti máme v rámci skokovej zmene úrovne vedomia, správania, alebo činnosti pacienta. Typické je zhoršenie celkových kognitívnych funkcií.
Býva rýchle a krátkodobé (obvykle však nie dlhšie ako mesiac), sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok - bdenie.
Pacient býva dezorientovaný v čase a priestore, často je nadmieru aktívny. Môže sa prejaviť úzkosť, strach, hnev, eufória, tras, potenie, búšenie srdca.
Takmer vždy je narušený cyklus spánok - bdenie (od nespavosti po nadmernú ospalosť). Prestáva uvažovať s obvyklou jasnosťou a zameraním na cieľ.
Čo robiť pri náhlom zhoršení stavu
1. Posúďte, kedy sa zmena začala
Zapíšte si, kedy bol človek naposledy v obvyklom stave a čo sa odvtedy zmenilo. Všímajte si, či ide o ospalosť, nepokoj, halucinácie, poruchu reči, slabosť, pád, horúčku, bolesť, odmietanie jedla alebo tekutín, zvracanie, hnačku či problémy s močením.
2. Skontrolujte varovné príznaky
Pri náhle vzniknutej poruche reči, poklese kútika, slabosti alebo necitlivosti jednej strany tela, náhlej poruche chôdze, bezvedomí, kŕčoch, ťažkostiach s dýchaním alebo silnej bolesti hlavy je potrebná okamžitá zdravotná pomoc.
Náhle zhoršenie kognitívnych funkcií, najmä ak je spojené s poruchou pohybu alebo reči, môže súvisieť s cievnou mozgovou príhodou. V takom prípade nemožno čakať, či sa stav sám upraví.
3. Kontaktujte lekára
Ak zmena nie je vysvetliteľná a pretrváva, kontaktujte všeobecného lekára alebo lekársku pohotovosť. Lekár potrebuje vedieť, aké lieky pacient užíva, či došlo k zmene dávkovania, či mal pád, horúčku, bolesť, infekciu alebo nedostatok tekutín.
Diagnostika demencia prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky - aby zistil celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva - niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.
4. Zabezpečte pokojné a bezpečné prostredie
Počas náhlej zmätenosti obmedzte hluk, počet ľudí a zbytočné presuny. Hovorte pokojne, pomaly a krátkymi vetami. Nehádate sa s pacientom o tom, čo vidí alebo čomu verí, a nesnažíte sa ho zahanbiť či trestať.
Ošetrovatelia by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená.
5. Skontrolujte základné potreby
Overte, či pacient dostatočne pil, či nemá horúčku, zápchu, bolesti, zadržiavanie moču, poranenie alebo problém s načúvacím prístrojom či okuliarmi. Ak je schopný bezpečne prehĺtať, ponúknite mu tekutiny v malých množstvách.
V rámci predchádzania komplikáciám je nutné upraviť domáce prostredie. Odstránením zdrojov nebezpečenstva, zabezpečením primeranej stravy, dostatočným príjmom tekutín, starostlivosti o hygienu ústnej dutiny, nôh a kontrolu pravidelnosti stolice.
Príznaky demencie
Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Pacienti majú najčastejšie problémy s: pamäťou, komunikáciou, rečou, premýšľaním, vnímaním okolia.
Na úplnom začiatku rozvoja demencie sa objavuje najmä typická strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním - napríklad nových mien a „strácaním vecí“ - kedy si pacient nepamätá, kde dané veci odložil.
Pacienti si dobre pamätajú veci, ktoré sa stali v minulosti, avšak majú problém so zapamätávaním si nových vecí. Rovnako sa môžu objaviť aj náhle a netypické zmeny nálady - veľmi často pacienti začínajú trpieť aj depresiami, zlým úsudkom, dezorientáciou v známom prostredí či neschopnosťou vykonávať známe činnosti - napríklad šoférovanie.
Veľmi typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú tie správne slová na formuláciu svojich myšlienok. Často sa stáva, že pacienti nerozumejú významu slov.
Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí - strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou. Rovnako môžu stratiť záujem tráviť čas s rodinou a blízkymi osobami.
Najčastejšie prejavy
- zabúdanie nedávnych udalostí a informácií;
- ťažkosti s riešením problémov;
- hľadanie správnych slov a opakovanie otázok;
- dezorientácia v čase a priestore;
- zhoršený úsudok a rozhodovanie;
- ťažkosti s varením, obliekaním alebo hygienou;
- odkladanie predmetov na neobvyklé miesta;
- zmeny osobnosti, nálady a správania;
- narušený spánkový režim;
- zmeny chuti do jedla a pitného režimu;
- problémy s chôdzou, rovnováhou, jedením alebo prehĺtaním;
- halucinácie, bludy, podozrievavosť alebo náhly prejav hnevu.
Typy demencie a ich typický priebeh
Najznámejší a najbežnejší typ demencie je Alzheimerova choroba. Niektorí ľudia si pojmy demencia a Alzheimerova choroba zamieňajú. Avšak, pravda je taká, že Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou.
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie - s postupujúcim časom sa zhoršujú príznaky ochorenia. Je spôsobená hromadením patologických proteínov v mozgu, čo vedie k odumieraniu neurónov.
Prvotné príznaky zahŕňajú - dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, strata spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti, zvýšená úzkosť.
S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky - stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb - či už ide o rodinných príslušníkov, známych, susedov.
Vaskulárna demencia
Je vyvolaná narušeným prietokom krvi v mozgu. Rozvoj príznakov môže byť pomalý - trvajúci roky alebo náhly - najčastejšie sa tak deje pri mŕtvici.
Príznaky vaskulárnej demencie sa môžu objaviť náhle po závažnej mŕtvici alebo sa môžu časom vyvinúť v dôsledku série menších mŕtvic. Následne sa objavujú problémy so sústredením, rozprávaním alebo porozumením reči, rovnako sa môže objaviť zmätok, strata pamäti či apatia.
Typická býva aj paralýza jednej strany tela či oslabenie svalov. Vaskulárna demencia sa môže prejavovať náhlymi zhoršeniami, po ktorých nasleduje čiastočná stabilizácia.
Demencia s Lewyho telieskami
Lewyho telieska sú usadeniny tvorené bielkovinami, ktoré sa tvoria v nervových bunkách v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť, myslenie a pohyb.
Pacienti môžu trpieť zrakovými halucináciami, poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti, depresiami, slabou reguláciou telesných funkcií, ktoré zahŕňajú telesnú teplotu a krvný tlak.
Objavuje sa u nich spomalenie pohybov či stuhnutosť alebo tras - tieto stavy sa označujú ako parkinsonizmus. Striedajú sa u nich stavy ospalosti a bdelosti, úroveň zmätenosti a koncentrácie sa u nich mení.
Frontotemporálna demencia
Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách - pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky.
Zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti a/alebo v správaní - to môže byť impulzívne a rovnako aj nevhodné. Môžu sa objaviť aj problémy s rečou - najtypickejší je problém nájsť správne slová na vyjadrenie myšlienok.
Koordinácia je slabá, môžu nastať aj problémy pri prehĺtaní. Frontotemporálna demencia sa často vyskytuje u ľudí okolo 60-teho roku života a začína sa nenápadne s pomalým progresom.
Zmiešaná a sekundárna demencia
Zmiešaná demencia je kombináciou dvoch alebo viacerých typov demencie. Najčastejšie sa vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.
Sekundárna demencia sa rozvinula v dôsledku choroby alebo zranenia hlavy, napríklad pri Parkinsonovej chorobe, Huntingtonovej chorobe, dlhodobom užívaní alkoholu, metabolických poruchách, infekciách alebo úrazoch.
Štádiá demencie
Demencia napreduje individuálne - u niekoho pomaly, u iného rýchlejšie. Prechod medzi štádiami nie je jednoznačný a jednotlivé príznaky sa môžu prelínať.
Počiatočné štádium
Zabúdanie nedávnych udalostí, strácanie predmetov. Ťažkosti s hľadaním správnych slov. Zmeny v nálade a správaní, napríklad podráždenosť alebo úzkosť.
Objavujú sa problémy s orientáciou v čase a priestore a mierne ťažkosti so zložitými úlohami, ako sú financie či plánovanie. Človek však často ešte dokáže samostatne vykonávať väčšinu bežných činností.
Stredné štádium
Výraznejšie problémy s pamäťou, dezorientácia aj na známych miestach a potreba pomoci pri každodenných aktivitách, ako sú hygiena, obliekanie či varenie.
Zhoršuje sa reč a schopnosť sledovať rozhovor. Častejšie sa objavujú zmeny nálady, agresivita alebo apatia. Možné sú halucinácie, bludy a podozrievavosť.
Pokročilé štádium
Takmer úplná strata krátkodobej pamäti, neschopnosť rozpoznať rodinu a blízkych a potreba neustálej starostlivosti. Pacient môže stratiť schopnosť hovoriť alebo porozumieť.
Výrazná fyzická slabosť, problémy s chôdzou, až úplná imobilita zvyšujú riziko infekcií, dekubitov a podvýživy.
Ťažké a terminálne štádium
V poslednom - ťažkom - štádiu choroby je za pomoci MRI v mozgu možné pozorovať abnormálne štruktúry, ktoré sa tvoria hromadením bielkovín, a nazývajú sa plaky a spleti.
V tomto štádiu už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby, stráca schopnosť akejkoľvek komunikácie. Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev.
Pacient chradne - dochádza k problémom s prehĺtaním, strate apetítu a následne aj hmotnosti. Pacient je vo vyššej miere ospalý a prespí väčšinu dňa.
Pacient sa stáva úplne závislým na starostlivosti druhých.
Demencia u mladších ľudí
Demencia sa môže objaviť aj v mladom veku - najčastejšie po úraze hlavy. Typickým príkladom demencie v mladom veku je Huntingtonova choroba, dedičná neurodegeneratívna porucha, pri ktorej dochádza k postupnému odumieraniu mozgových buniek.
V prípade, že pacient požíva veľké množstvo alkoholu dlhodobo, objaviť sa môže aj alkoholom zapríčinená demencia. Sekundárna demencia je na rozdiel od niektorých neurodegeneratívnych foriem diagnostikovaná aj u mladých ľudí.
Je demencia dedičná
Demencia nie je automaticky dedičná, no niektoré jej formy môžu mať genetickú zložku. Záleží na konkrétnom type ochorenia.
Štúdie preukázali, že pri niektorých druhoch demencie - ako je Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, frontotemporálna demencia a vaskulárna demencia, zohráva rolu aj genetika.
Pri Alzheimerovej chorobe väčšina prípadov nie je spôsobená dedičnosťou, no existuje aj familiárna forma, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu a je spojená s mutáciami v určitých génoch.
Táto forma sa však vyskytuje pomerne zriedkavo a väčšinou postihuje ľudí už pred 65. rokom života. Pri vaskulárnej demencii zohrávajú väčšiu úlohu faktory ako vysoký krvný tlak, cukrovka či srdcovo-cievne ochorenia, ktoré môžu byť ovplyvnené genetickou predispozíciou, ale rovnako dôležitý je aj životný štýl.
Diagnostika náhleho zhoršenia a demencie
Diagnózu demencie nie je možné vykonať jedným testom. Na potvrdenie demencie je často potrebný široký skríningový proces, aby sa dôkladne porozumelo pacientovmu správaniu a symptómom, berúc do úvahy zdravotný stav a anamnézu pacienta.
Diagnostika zahŕňa rozhovor s pacientom a blízkymi osobami, posúdenie liekov, kognitívne testy, neurologické vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia a podľa potreby zobrazovacie vyšetrenia.
Následne s pacientom lekár vykoná niekoľko mentálnych cvičení, ktoré sú zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť. Na diagnostiku demencie by sa vykonali kognitívne testy, zobrazovacie testy a laboratórne testy.
Laboratórne vyšetrenia
Laboratórne testy sa zvyčajne vykonávajú na vylúčenie iných možných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou poruchy.
Medzi bežné testy, ktoré je možné nariadiť, patrí kompletný krvný obraz, vitamín B12, kyselina listová, hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), C-reaktívny proteín, elektrolyt, vápnik, pečeňové enzýmy a testy funkcie obličiek.
Niekedy môže byť príčinou zmätenosti a dezorientácie u starších pacientov základná infekcia alebo nedostatok vitamínov.
Liečba demencie a náhleho zhoršenia
V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická - na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo.
Ak sa náhle zhoršenie spôsobí infekcia, dehydratácia, porucha metabolizmu, bolesť alebo reakcia na liek, rieši sa predovšetkým táto príčina. Preto je pri rýchlej zmene stavu dôležité lekárske vyšetrenie, nie iba úprava liečby demencie.
Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. Lieky vám vždy predpíše lekár, ktorý zváži váš stav a najvhodnejšiu liečbu.
Farmakologická liečba sa často sústreďuje na lieky, ktoré pomáhajú zmierniť symptómy demencie, ako sú strata pamäte a zhoršené kognitívne funkcie. Medzi bežne používané lieky patria inhibítory acetylcholínesterázy, napríklad donepezil, a memantín.
Nefarmakologická liečba zahŕňa rôzne terapeutické prístupy, ako sú kognitívne tréningy a terapie, napríklad reminiscenčná terapia, terapia zameraná na podporu emocionálnej pohody a podpora aktívneho života.
Liečba však okrem liekov vždy zahŕňa aj zmenu životného štýlu. V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná psychoterapia.
Nootropiká a výživové doplnky
Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré napomáhajú zlepšiť duševnú výkonnosť ľudí, ktorá zahŕňa - sústredenie, pamäť, kreativitu, ale aj inteligenciu či motiváciu.
Pred ich užívaním je však potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania alebo iných príznakov demencie a poradiť sa s odborníkom, lekárom alebo lekárnikom.
Nootropiká nenahrádzajú vyšetrenie pri náhlom zhoršení stavu. Rovnako nemožno bez dohľadu meniť predpísané lieky alebo pridávať výživové doplnky, pretože aj doplnky môžu ovplyvňovať iné lieky alebo zdravotný stav.
Starostlivosť o človeka s demenciou
Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná fyzicky aj psychicky. Vyžaduje veľa trpezlivosti, empatie a prispôsobenia.
Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je ten jediný, ktorý jej môžeme ponúknuť: zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a tak predísť akémukoľvek možnému riziku najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje.
Nemali by ste očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti.
Komunikácia
Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať.
Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.
Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi.
Bezpečné prostredie
Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky. Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.
Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Spínače musia byť v dosahu. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách, napríklad medzi spálňou a WC.
Podlahy majú byť čo najrovnejšie, koberce upevnite k podlahe, umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom. Zábradlia musia byť pevné a dostatočne dlhé.
Jedlo a tekutiny
Jeho strava má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín.
Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať.
Pri náhlom zhoršení treba venovať pozornosť tomu, či pacient pije a prijíma potravu. Nedostatok tekutín môže prehĺbiť únavu, slabosť aj zmätenosť.
Pády, dekubity a inkontinencia
Majú pre postihnutých zväčša vážne následky. Preto ich predchádzaniu venujeme osobitnú pozornosť.
Riziko straty rovnováhy sa zvyšuje v menej známom prostredí a presídlení. Väčšina starších ľudí padá pri bežných činnostiach.
Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky. Ich výskyt u starších postihnutých je vysoký.
Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť. Chorých treba pravidelne polohovať.
Inkontinencia je obvyklým príznakom u každej formy demencie. Najčastejšou príčinou liečiteľnej inkontinencie moču je akútny stav zmätenosti, infekcia, zápcha, užívanie určitých liekov, ale napríklad aj imobilita.
Skôr než ju označíme za trvalú, treba chorého dôkladne vyšetriť. Náhle zhoršenie inkontinencie môže byť ďalším prejavom infekcie, delíria alebo iného liečiteľného problému.
Čo môže pomôcť dlhodobo
Niektorým druhom demencie sa teda dá predchádzať, prípadne oddialiť nástup príznakov zmenou životného štýlu.
- Ak fajčíte, pokúste sa to obmedziť, prípadne skončiť s fajčením úplne.
- Začnite sa zdravšie stravovať - pridajte do svojho jedálnička čerstvú zeleninu a ovocie, znížte konzumáciu vysokospracovaných potravín na minimum.
- Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu.
- Pravidelne a adekvátne sa hýbte.
- Znížte mieru stresu.
- Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
- Okrem fyzického cvičenia zaraďte do svojej rutiny aj „mozgové cvičenia“ - hrajte rôzne logické hry, krížovky, slovné hádanky a pamäťové hry.
- Udržiavajte kontakt s rodinou, priateľmi a komunitou.
Pravidelné cvičenie, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, obmedzenie nadmerného príjmu alkoholu, odvykanie od fajčenia, udržiavanie zdravého stravovania sú faktory, ktoré môžu výrazne znížiť riziko vzniku demencie.
Kontrola rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita a vysoký cholesterol, je dôležitá pre zdravie ciev aj mozgu.
Kedy vyhľadať lekára
Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách - zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientácia v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, ale aj prejavy, ako zmeny v emóciách, spomalené myslenie či problémy s rečou.
Pri človeku, ktorý už demenciu má, treba lekára kontaktovať vždy, keď sa stav zhorší náhle, v priebehu hodín alebo dní, keď sa objaví nová výrazná ospalosť, nepokoj, halucinácie, horúčka, pád, bolesť, odmietanie tekutín, porucha chôdze alebo nová inkontinencia.
Čím skôr sa choroba rozpozná, čím skôr sa zaháji liečba, tým väčšia je šanca na zmiernenie jej priebehu. Aj keď vo väčšine prípadov sú demencie progresívne, niekedy môžu byť zvratné a občas môžu byť príznaky demencie prejavom iného liečiteľného ochorenia.
