Môže psychiater odporučiť MR mozgu?

Áno, psychiater môže odporučiť magnetickú rezonanciu mozgu, ak má podozrenie, že psychické alebo behaviorálne príznaky môžu súvisieť s neurologickým, štrukturálnym, zápalovým, infekčným alebo iným telesným ochorením mozgu. MR však nie je bežným vyšetrením pri každej depresii, úzkosti alebo dlhodobej psychickej ťažkosti a samotná snímka spravidla neurčuje, ktoré psychiatrické lieky má pacient užívať.

Magnetická rezonancia mozgu je neinvazívna zobrazovacia metóda, ktorá vytvára detailné obrazy mozgových štruktúr bez použitia röntgenového žiarenia. Môže pomôcť odhaliť nádory, cysty, infekcie, zápal, mŕtvicu, krvácanie, niektoré degeneratívne ochorenia, vývojové odchýlky alebo následky poranenia hlavy.

Kedy môže psychiater MR mozgu odporučiť

Psychiater môže odporučiť MR mozgu najmä vtedy, keď klinický obraz nezodpovedá typickému priebehu psychiatrického ochorenia, keď sa objavia nové alebo nezvyčajné neurologické príznaky, alebo keď treba vylúčiť ochorenie, ktoré môže psychické prejavy napodobňovať či vyvolávať.

Pacienti diagnostikovaní s prvou psychózou by podľa psychiatrov mali podstúpiť rutinné skenovanie mozgu, ktoré by vylúčilo možné ďalšie ochorenia.

Magnetická rezonancia mozgu viac ako 1 600 pacientov s prvou epizódou psychózy v novej štúdii zistila abnormálnosti u približne šiestich percent z nich.

Vyšetrenie v niektorých prípadoch objavilo encefalitídu, nádory na mozgu, infekcie, mŕtvicu alebo demenciu.

  • prvá psychotická epizóda alebo náhle vzniknutá psychóza,
  • halucinácie, bludy alebo zmätenosť s netypickým priebehom,
  • výrazná zmena osobnosti, správania alebo kognitívnych schopností,
  • novovzniknuté kŕče alebo podozrenie na epilepsiu,
  • poruchy reči, hybnosti, citlivosti, rovnováhy alebo koordinácie,
  • opakované poruchy vedomia,
  • silné alebo nové bolesti hlavy, najmä ak sú spojené s inými neurologickými príznakmi,
  • podozrenie na nádor, zápal, infekciu, mŕtvicu alebo inú chorobu mozgu,
  • psychické príznaky po úraze hlavy,
  • rýchle zhoršovanie pamäti, orientácie alebo ďalších kognitívnych funkcií.

„(Vyšetrenie) je veľmi dôležité predovšetkým z toho dôvodu, že v tejto skupine pacientov je príčina (psychózy) liečiteľná a dá sa zvrátiť. Časové okno na začatie úspešnej liečby je ale relatívne úzke, "uviedol psychiater a klinický docent na univerzite v Oxforde Graham Blackman, ktorý je zároveň prvým autorom spomínanej štúdie.

„Táto štúdia je dôležitá, pretože nálezy mozgových abnormalít mali vplyv na zmenu liečby u jedného z 18 pacientov. Okrem toho sa čoraz viac pripúšťa, že mladí pacienti, u ktorých sa psychóza objaví prvýkrát a ktorí nemajú iné zistiteľné neurologické abnormality, môžu mať liečiteľnú formu zápalu mozgu (encefalitídu). Rutinná magnetická rezonancia (mozgu) by prispela k rýchlejšiemu odhaleniu tejto abnormality a následnej včasnejšej liečbe, "uviedla psychiatrička a výskumníčka Eileen Joyceová z londýnskej univerzity UCL.

MR mozgu pri psychóze a iných psychiatrických príznakoch

Skôr ako lekárska diagnóza je psychóza skúsenosť, ktorá sa prejavuje stratou kontaktu s realitou. Môže sa prejaviť halucináciami alebo bludmi.

Napríklad presvedčením, že sa ľudia spikli, aby vás špehovali alebo vám ublížili.

V niektorých prípadoch môže psychotická epizóda vyvolať traumatické skúsenosti, ťažký stres, užívanie drog, môže však ísť aj o vedľajší účinok liekov.

Pre niektorých ide o jednorazovú skúsenosť a pre iných o dlhodobý prejav duševnej choroby, napríklad schizofrénia.

V súčasnosti pribúda dôkazov o širokej škále skrytých príčin psychózy, ktoré vyžadujú odlišnú liečbu.

Psychózu môže podľa ďalších nedávnych zistení vyvolať tiež autoimunitná reakcia v mozgu.

Hoci sa vykonávanie mozgových skenov u nových pacientov s psychózou považuje za dobrú prax, nie je povinné.

Predchádzajúce posúdenie britského poradenského inštitútu NICE neodporúča vyšetrenie u všetkých pacientov.

Nebolo totiž jasné, ako často bývajú klinicky relevantné mozgové abnormality zistené.

„V súčasnosti môže byť zabezpečenie včasnej magnetickej rezonancie mozgu zložité, pretože nie je súčasťou rutinnej starostlivosti,“ uviedol Blackman.

Dodal, že si je vedomý niekoľkých prípadov pacientov s nádormi na mozgu, ktorí čakali na diagnostický sken niekoľko mesiacov, čo oneskorilo kľúčovú starostlivosť.

„Môže to mať obrovský dopad na možnú prognózu,“ dodal.

Čo môže MR mozgu odhaliť

MRI mozgu alebo magnetická rezonancia mozgu je vysoko pokročilá zobrazovacia technika, ktorá poskytuje detailné zobrazenie mozgových štruktúr a funkcií.

Pomocou silných magnetických polí, rádiových vĺn a počítačovej technológie poskytuje test presné, neinvazívne diagnostické poznatky bez použitia ionizujúceho žiarenia.

Je to kritický nástroj na diagnostiku neurologických stavov, hodnotenie zranení a plánovanie liečby.

MRI mozgu spôsobili revolúciu v modernej medicíne a ponúkajú bezkonkurenčnú jasnosť a bezpečnosť.

Najčastejšie oblasti využitia

  • nádory alebo cysty,
  • infekcie a zápalové ochorenia,
  • mŕtvica alebo ischémia,
  • mozgové krvácania,
  • degeneratívne choroby ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba,
  • vývinové abnormality,
  • epilepsia,
  • roztrúsená skleróza,
  • poranenia hlavy,
  • zmeny súvisiace s liečbou alebo vývojom ochorenia.

MRI mozgu sa používajú v rôznych klinických scenároch, vrátane:

  • Diagnostika neurologických stavov: Stavy ako epilepsia, roztrúsená skleróza a migrény.
  • Detekcia nádorov mozgu: Identifikácia nádorov, ich umiestnenie a veľkosť.
  • Hodnotenie mŕtvice: Lokalizácia postihnutej oblasti mozgu a rozsah poškodenia.
  • Vyhodnotenie poranení hlavy: Detekcia vnútorného krvácania, zlomenín alebo iných komplikácií.
  • Monitorovanie priebehu liečby: Hodnotenie účinnosti liečby nádorov alebo chronických stavov.
  • Detekcia vývojových problémov: Identifikácia štrukturálnych abnormalít u detí.
magnetická rezonancia mozgu schéma

Ako MR mozgu funguje

Magnetická rezonancia funguje na základe pôsobenia magnetického poľa na atómy vodíka.

Prístroj počas vyšetrenia zaznamenáva zmeny v správaní atómov vodíka a zobrazuje ich ako získané digitálne dáta.

Jednotlivé orgány sa snímajú vo veľmi tenkých vrstvách v rôznych rovinách, podobne ako pri CT, ale s lepším zobrazením pri niektorých ochoreniach (napr. mozog, miecha) a poraneniach mäkkých tkanív a kĺbov.

Výhodou vyšetrenia je, že sa pri ňom nevyužíva röntgenové žiarenie a pacient nie je vystavený ožiareniu.

Pri vyšetrení je ľudské telo umiestnené do magnetického poľa tvoreného supravodivým magnetom, a vystavené krátkym pulzom elektromagnetického vlnenia.

Rádiofrekvenčné pulzy stimulujú drobné častice- protóny atómov vodíka, ktoré sú v tkanivách ľudského tela, v dôsledku čoho sú protóny „excitované“ a následne „relaxujú“.

Výsledkom je žiarenie energieprotónov v podobe rádiových vĺn, ktoré môžu byť zachytené elektromagnetickými cievkami prístroja.

Intenzita signálu závisí od typu tkaniva, z ktorého pochádza.

V ľudských tkanivách je najviac pohybu schopných protónov v atómoch vodíka vody, čo znamená , že magnetická rezonancia ukazuje rozdiely v obsahu vody v rôznych tkanivách tela.

Tak môžu byť rozlíšené aj rôzne typy tkanív v jednom orgáne ( napr. sivá a biela hmota mozgu).

Počítač premení signály podľa ich intenzity do obrazov štruktúry tkanív resp. orgánov.

Tieto obrazy sa potom zobrazia na monitore počítača.

Čo znamená výsledok MR mozgu

Interpretácia výsledkov MRI mozgu je nevyhnutná pre pochopenie neurologického zdravia pacienta.

Výsledky analyzuje rádiológ, ktorý identifikuje abnormality hodnotením:

  • Štruktúry mozgu: Analýza veľkosti, tvaru a integrity rôznych oblastí mozgu.
  • Vzory signálu: Identifikácia nezrovnalostí v zachytených signáloch, ktoré by mohli naznačovať problémy, ako je mŕtvica alebo zápal.
  • Príjem kontrastu: V prípadoch, keď sa používa kontrastná látka, oblasti zvýšeného vychytávania môžu poukazovať na nádory alebo aktívne infekcie.

Včasná a presná interpretácia výsledkov umožňuje včasnú diagnostiku a zlepšenie výsledkov neurologických stavov.

Normálne MRI mozgu ukazuje:

  • Symetrické mozgové štruktúry bez abnormalít vo veľkosti alebo tvare.
  • Absencia abnormálnych rastov, ako sú nádory alebo cysty.
  • Vyčistite priestory cerebrospinálnej tekutiny bez upchatia alebo opuchu.
  • Normálne vzory mozgových signálov bez oblastí neobvyklého jasu alebo tmy.

Rádiológ porovnáva snímky s normálnymi referenčnými hodnotami, aby identifikoval prípadné odchýlky.

Je dôležité poznamenať, že niektoré menšie odchýlky nemusia naznačovať zdravotný problém.

Samotný nález na MR preto treba vždy posudzovať spolu s príznakmi, neurologickým a psychiatrickým vyšetrením, výsledkami laboratórnych testov a doterajším priebehom ťažkostí.

MR mozgu neurčuje automaticky správny liek

Psychiatrické lieky sa nevyberajú iba podľa toho, ako vyzerá mozog na bežnej štrukturálnej magnetickej rezonancii.

Bežná MR zobrazuje najmä anatomické a niektoré patologické zmeny, nie jednoduchú mapu nedostatku alebo nadbytku konkrétnych hormónov, neurotransmiterov či „typu mozgu“.

Výber liečby väčšinou vychádza z charakteru príznakov, psychiatrickej a osobnej anamnézy, predchádzajúcej reakcie na lieky, ďalších ochorení, užívaných liekov a rizík spojených s konkrétnou liečbou.

Liečba väčšinou spočíva v podaní antipsychotík a v psychoterapii, ktorá môže pomôcť s vytvorením vyrovnávacích mechanizmov.

Ak MR odhalí ochorenie, ktoré môže spôsobovať psychické príznaky, výsledok môže zmeniť ďalší postup, napríklad viesť k neurologickému, neurochirurgickému, infekčnému alebo imunologickému vyšetreniu a k inému typu liečby.

Psychiatri z oxfordskej univerzity v súčasnosti robia pokusy s imunoterapeutickou liečbou u pacientov s psychózou, ktorí majú pozitívny test na určité protilátky.

Rozdiel medzi štrukturálnou, funkčnou a špecializovanou MR

Bežná MR mozgu poskytuje predovšetkým obraz štruktúr mozgu.

Špecializované vyšetrenia môžu sledovať aj ďalšie vlastnosti, napríklad prietok krvi, metabolizmus, nervové dráhy alebo aktivitu mozgu pri konkrétnej úlohe.

Typ vyšetreniaČo zobrazuje alebo hodnotí
MR mozguŠtruktúry mozgu a okolité tkanivá
MR perfúziaPrekrvenie mozgového tkaniva
MR spektroskopiaVybrané chemické a metabolické charakteristiky tkaniva
Funkčné MR mozguZmeny aktivity mozgu pri vykonávaní úloh alebo podnetoch
MR traktografia DTIPriebeh vybraných nervových dráh
MR volumetriaObjemové meranie vybraných štruktúr

Prehľad výkonov magnetickej rezonancie uvádza MR spektroskopia, MR perfúzia, MR volumetria, Funkčné MR mozgu a MR traktografia DTI ako samostatné špecializované vyšetrenia.

Funkčné alebo špecializované zobrazovanie však neznamená, že možno z jednej snímky priamo určiť osobnosť človeka alebo presnú kombináciu psychiatrických liekov.

Ako sa na MR mozgu pripraviť

Správna príprava zaisťuje presné a efektívne výsledky MRI mozgu.

  • Informujte svojho lekára: Informujte svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, či máte implantáty, kardiostimulátory alebo iné lekárske zariadenia, pretože môžu rušiť magnetické polia.
  • Alergie a lieky: Zdieľajte akúkoľvek históriu alergií, najmä na kontrastné látky, a poskytnite zoznam súčasných liekov.
  • Oblečenie a šperky: Noste pohodlné, voľné oblečenie a odstráňte všetky kovové predmety vrátane šperkov, opaskov a sponiek do vlasov.
  • Požiadavky na pôst: Ak sa použije kontrast, môže vás požiadať, aby ste sa niekoľko hodín pred testom zdržali jedenia a pitia.
  • Psychická príprava: Ak máte klaustrofóbiu, prediskutujte možnosti sedácie so svojím lekárom.

Na väčšinu vyšetrení MR nie je nutné sa nijako dopredu pripravovať.

Pri vyšetreniach (mozog, krk, brucho, panva), kde sa predpokladá podanie kontrastnej látky, musí byť pacient minimálne 4 hodiny nalačno, vodu piť môže.

Pacient aj pred vnútrožilovou aplikáciou kontrastnej látky, podľa posledných štúdií, nemusí byť nalačno (s výnimkou vyšetrenia brucha), odporúča sa ľahšie jedlo, nie tesne pred vyšetrením.

Konkrétne pokyny sa môžu medzi pracoviskami líšiť, preto treba dodržať pokyny pracoviska, ktoré vyšetrenie naplánovalo.

Kontrastná látka pri MR mozgu

Počas vyšetrenia môže byť pacientovi vnútrožilne podaná kontrastná látka.

O jej podaní rozhoduje priamo počas vyšetrenia vyšetrujúci lekár.

Kontrastné látky (k.l.) používané pri MR vyšetrení sú cheláty gadolínia, preto eventuálna alergia na jód, ktorá je kontraindikáciou podania k.l. pri CT vyšetrení, nie je pre nás obmedzujúca.

Prípadnú polyvalentnú liekovú alergiu (alergiu na viacero liekov súčasne) treba konzultovať s odosielajúcim lekárom eventuálne vyšetrujúcim personálom.

Pri rozhodovaní o kontrastnej látke sa zohľadňuje dôvod vyšetrenia, predchádzajúce reakcie na kontrastné látky a zdravotný stav pacienta.

Podmienky, ako je ochorenie obličiek, môžu ovplyvniť používanie kontrastných látok.

Priebeh MR mozgu

Registrácia a príprava: Po prihlásení sa v prípade potreby prezlečiete do nemocničného plášťa a odstránite všetky kovové predmety.

Budete ležať na posuvnom stole, ktorý sa presunie do prístroja MRI.

Vaša hlava bude stabilizovaná pomocou polstrovanej kolísky alebo popruhu, aby sa minimalizoval pohyb.

Rádiologický technik vás uloží na vyšetrovací stôl.

Na vyšetrovanú oblasť sa prikladá tzv. cievka, ktorá slúži na jej zobrazenie.

Zariadenie bude počas skenovania vydávať hlasné zvuky, ako napríklad búchanie alebo klopkanie.

Na zníženie nepohodlia sú k dispozícii štuple do uší alebo slúchadlá.

Počas celého vyšetrenia je potrebné zachovať nemennú polohu a pokojne rovnomerne dýchať.

Do ruky dostanete balónik, ktorý v prípade potreby môžete stlačiť a tým privolať personál pracoviska.

Ležte pokojne a nehýbte sa, aj malý pohyb ovplyvní kvalitu snímok a budeme musieť vyšetrenie opakovať.

Obsluhujúci personál má možnosť komunikácie s pacientom počas vyšetrenia pomocou mikrofónu a kamery.

Človek by mal dýchať pokojne a riadiť sa pokynmi vyšetrujúceho technika.

V prípade nevoľnosti alebo iného závažného problému je potrebné privolať personál pracoviska.

Typická MRI mozgu trvá 30-60 minút.

Vyšetrenie trvá podľa oblasti a potreby od 15 do 40 minút.

Vyšetrenie zvyčajne trvá od 15 do 60 minút.

Presný čas závisí od počtu obrazových sekvencií, rozsahu vyšetrenia, potreby kontrastnej látky a od toho, či sa vyšetrujú aj ďalšie oblasti.

Čo robiť pri klaustrofóbii alebo úzkosti

Osoby trpiace klaustrofóbiou by mali o tomto fakte informovať odosielajúceho lekára a spolu s ním zvážiť podanie ľahkého sedatíva pred vyšetrením.

V tom prípade je potrebné prísť na vyšetrenie so sprevádzajúcou osobou, pretože po podaní sedatíva je nemožné viesť motorové vozidlo.

Pokiaľ trpíte klaustrofóbiou (strach z uzavretých priestorov), je možné vám pred vyšetrením podať sedatíva (upokojujúce lieky).

V tom prípade ale bude potrebné, aby ste po vyšetrení počkali na odznenie ich účinkov, alebo mali na ceste z kliniky sprievod.

Byť uzavretý v magnetickom tuneli, ktorý za pochodu vydáva ohlušujúci hluk a vyžaduje si úplnú nehybnosť tela znie odstrašujúco.

Avšak nie je to pravda, aj dlhé MRI vyšetrenie sa vydržať dá a dokonca aj pre ľudí trpiacich klaustrofóbiou (strach z uzavretých priestorov) existuje niekoľko spôsobov, ako zvládnuť nepohodlie, ktoré vám pri MRI hrozí.

Skúste si zo sebou priniesť šatku, ktorou si zaviažete oči.

Ak si týmto spôsobom vyblokujete zrak, veľmi nemôžete otvoriť oči a vnímať, že priestor okolo vás je uzavretý a povrch tunela sa nachádza iba pár centimetrov od vašej tváre.

Praktikovanie sebahypnózy, meditácie či iných relaxačných techník vnútri MRI tunela dokáže premeniť celú skúsenosť priam na festival pokoja.

Príliš hlboké dýchanie nie je povolené, aby ste sa veľmi nehýbali, avšak aj obyčajné a plytké nádychy vás dokážu upokojiť, ak sa na ne sústredíte.

Ak vám to nejde, skúste ich počítať, odpútate tak pozornosť od toho, čo sa deje.

Ak veľmi pochybujete o svojej schopnosti MRI zvládnuť, požiadajte neurológa, aby vám predpísal niečo na ukľudnenie.

Nie je to hanba, ani známka slabosti a boli by ste prekvapení, koľkým pacientom anxiolytiká (liečivá proti úzkosti) pri MRI vyšetrení pomáhajú.

Bezpečnostné obmedzenia MR

Súčasťou MR vyšetrenia je vyplnenie dotazníka, ktorý slúži na zhodnotenie rizika spojeného s MR vyšetrením.

Pred každým vyšetrením je potrebné vyplniť bezpečnostný dotazník a podpísať súhlas s vyšetrením.

Pacient musí vopred nahlásiť všetky implantáty v tele, ktoré má následkom rôznych operácii, úrazov, ak sú z iného kovového materiálu ako titán, (stenty, svorky, rôzne kovové črepiny atď.).

Absolútne kontraindikácie pre MRI:

  • pacemaker, defibrilátor a ostatné zariadenia, ktorých mechanizmus a malfunkcia nie sú zrejmé,
  • metalické cudzie telesá v oku,
  • hlboko uložené mozgové stimulátory,
  • kovové reziduá po poraneniach,
  • klipy mozgových aneuryziem, ak sú nekompatibilné,
  • kochleárne implantáty s rizikom malfunkcie,
  • infúzne pumpy na liečivá s rizikom malfunkcie.

Kardiostimulátor už nemusí byť absolútnou kontraindikáciou, niektoré typy kardiostimulátorov sú kompatibilné s 3T MR prístrojom, je však potrebné vyjadrenie kardiológa ku kompatibilite kardiostimulátora a 3T magnetického poľa.

Relatívne kontraindikácie pre MR vyšetrenie:

  • stenty,
  • implantáty vnútroušných kostičiek,
  • neuro alebo kostné rastové stimulátory,
  • chirurgické klipy a skrutky,
  • očné náhrady,
  • kĺbové protézy,
  • epitézy,
  • ostatné implantáty a mechanické jednotky.

Medzi ďalšie obmedzenia patria klaustrofóbia, bolesť obmedzujúca pacienta vydržať ležať počas vyšetrenia, motorický nepokoj, bezvedomie, chirurgický zákrok v predošlých 6-týždňoch, akútne horúčkové stavy, malé deti, tehotenstvo v I. trimestri, kašeľ a dušnosť v ľahu.

Pred vstupom do vyšetrovne musíte v prezliekacej kabínke odložiť všetky kovové predmety, hodinky, šperky, mobilné telefóny, kreditné karty, okuliare či elektronické prístroje a snímateľnú zubnú protézu.

Ženy prichádzajú na vyšetrenie nenamaľované, pretože niektoré kozmetické prípravky obsahujú drobné čiastočky kovu.

Upozornenie Do vyšetrovne pacient nesmie vstupovať s kovovými predmetmi a elektronikou, keďže hrozí riziko úrazu a poškodenia elektroniky.

Čo nasleduje po náleze na MR

Abnormálne nálezy na MRI mozgu si vyžadujú ďalšie vyšetrenie a potenciálnu liečbu.

Bežné ďalšie kroky zahŕňajú:

  • Ďalšie zobrazovanie: Následné MRI alebo iné vyšetrenia, ako napríklad CT, pre viac podrobností.
  • Krvné testy: Vylúčenie základných stavov, ako sú infekcie alebo metabolické problémy.
  • Neurologické hodnotenie: Komplexné hodnotenia na koreláciu nálezov MRI so symptómami.
  • Plánovanie liečby: Rozvoj osobného prístupu, ktorý môže zahŕňať lieky, operácie alebo rehabilitáciu.
  • Pravidelné monitorovanie: Pri chronických stavoch alebo progresívnych ochoreniach môže byť potrebné pravidelné zobrazovanie.

Výsledok vyšetrenia pozostáva z obrazovej a písomnej časti.

Obrazovú časť dostanete pacient ihneď po vyšetrení na CD, písomná časť (popis od lekára) mu bude doručená do 10 pracovných dní na emailovú adresu, ktorú uvedie pri vyšetrení.

Po teste môžete okamžite obnoviť bežné aktivity, pokiaľ ste nepoužili sedáciu.

Ak bol podaný kontrast, vypite veľa vody, aby ste ho pomohli vypláchnuť z vášho systému.

MR mozgu a rozhodovanie o ďalšej liečbe

Ak sa na MR objaví nález, ktorý vysvetľuje psychické alebo neurologické príznaky, môže dôjsť k zmene diagnózy aj liečebného plánu.

Táto štúdia je dôležitá, pretože nálezy mozgových abnormalít mali vplyv na zmenu liečby u jedného z 18 pacientov.

Význam MR preto nespočíva v tom, že by každému pacientovi s depresiou, úzkosťou alebo psychózou automaticky ukázala príčinu ťažkostí, ale v tom, že môže v odôvodnených prípadoch odhaliť liečiteľnú telesnú príčinu, ktorú by samotné psychiatrické vyšetrenie nemuselo zachytiť.

O potrebe vyšetrenia rozhoduje lekár podľa konkrétnych príznakov, ich začiatku, vývoja, výsledku fyzikálneho a neurologického vyšetrenia a ďalších dostupných údajov.

Úvod do magnetickej rezonancie mozgu

tags: #moze #psichyater #odporucit #na #m #r