Očkovanie proti detskej obrne v dospelosti

Očkovanie proti detskej obrne v dospelosti môže byť potrebné najmä vtedy, ak človek nemá spoľahlivo zdokumentované základné očkovanie, absolvoval iba časť očkovacej schémy, patrí medzi osoby so zvýšeným rizikom nákazy alebo cestuje do oblastí, kde sa poliovírus stále šíri. Poliomyelitída je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k trvalému ochrnutiu a v najťažších prípadoch až k úmrtiu.

Na Slovensku sa proti detskej obrne očkuje neživou inaktivovanou poliovakcínou (IPV), ktorá sa podáva injekčne samostatne alebo v kombinácii s vakcínami proti iným ochoreniam. Dospelý človek by mal potrebu očkovania, doplnenie chýbajúcich dávok a vhodný interval medzi dávkami riešiť s lekárom podľa svojej očkovacej dokumentácie, zdravotného stavu a plánovanej cesty.

Čo je detská obrna

Poliomyelitída, známa aj ako detská obrna, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k trvalému ochrnutiu a v najťažších prípadoch až k úmrtiu. Poliomyelitídu spôsobuje poliovírus, ktorý sa do tela dostáva tráviacim traktom - najčastejšie cez kontaminovanú vodu, jedlo alebo neumyté ruky. Ide o tzv. fekálno-orálnu cestu prenosu.

Detská obrna je vírusová infekcia, ktorá postihuje najmä nervový systém. Ak napadne motorické neuróny, môže dôjsť k ochrnutiu svalov. Vírus najskôr napadne tráviaci trakt, v ktorom sa rozmnožuje, a následne môže dôjsť k napadnutiu nervových vlákien a mozgu.

V niektorých prípadoch však vírus obrny môže zapríčiniť trvalé ochrnutie nôh alebo rúk. Infekcia môže byť aj smrteľná, ak postihne dýchacie svaly. Poliomyelitída je vážne ochorenie, ktoré dnes vďaka očkovaniu prakticky nevidíme - a práve to je dôkaz, že očkovanie funguje.

Prečo môže byť očkovanie potrebné aj v dospelosti

Poliovírusom sa môžu infikovať všetky osoby, ktoré neboli zaočkované. Zvýšené riziko majú ľudia, ktorí nie sú očkovaní. Najvyššiemu riziku nakazenia sú vystavené deti do piatich rokov, ochorieť však môže aj dospelý človek bez dostatočnej imunity.

Očkovanie v detstve vytvára špecifické protilátky a imunologickú pamäť, ktorá zabezpečuje dlhodobú ochranu pred ochorením. Ak dospelý človek základné očkovanie neabsolvoval, nemá o ňom záznam alebo dostal iba neúplný počet dávok, ochranu možno podľa posúdenia lekára doplniť.

Očkovanie dospelého človeka môže byť dôležité aj pred vycestovaním do krajín, v ktorých sa poliovírus stále vyskytuje alebo kde sú podmienky na jeho šírenie priaznivejšie. Ochorieť možno najmä po vycestovaní do Afriky alebo Ázie, kde je táto choroba stále bežná.

V súčasnosti sa poliomyelitída vyskytuje najmä v krajinách ako Pakistan alebo Afganistan. Vírus sa môže znovu objaviť aj v Európe, ak klesne miera očkovanosti.

Situácia na Slovensku a v Európe

V minulosti bola na Slovensku detská obrna vážnou hrozbou - každoročne zomierali desiatky detí a stovky ďalších zostali po epidémiách trvalo postihnuté. Pred zavedením očkovania v Československu ročne zomieralo niekoľko desiatok detí a stovky ľudí pri epidémiách ochrnulo.

Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1957. Vďaka očkovaniu sa na Slovensku detská obrna alebo poliomyelitída nevyskytuje už viac ako 60 rokov. Posledné ochorenie bolo evidované v auguste 1960.

Vďaka úspešným očkovacím programom bola Európa v roku 2002 vyhlásená za krajinu bez detskej obrny. Poliomyelitída zatiaľ nebola úplne odstránená a v niekoľkých krajinách sa stále objavuje.

Zrušenie alebo oslabenie očkovacích programov by mohlo spôsobiť návrat ochorenia, ako sa už stalo v niektorých krajinách. Nezaočkovaný človek nie je chránený pred vírusom ani pred jeho následkami.

Ako sa poliovírus prenáša

Vírus sa do organizmu dostáva nakazenou stravou, vodou a následne tráviacim traktom. Prenos nákazy sa uskutočňuje najčastejšie fekálno-orálnou cestou, vírus vylučuje chorý človek stolicou alebo menej často prostredníctvom kontaminovanej vody alebo potravy.

Vírus sa prenáša znečistením rúk, nástrojov, jedla a vody výkalmi nakazenej osoby a kvapôčkami alebo aerosólmi z hrdla nakazenej osoby. Menej často sa vírus prenáša aj kvapôčkovou infekciou.

Detská obrna je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa ľahko prenáša z jednej osoby na druhú. Prenos poliovírusu podporuje vysoká hustota obyvateľstva, nedostatočná infraštruktúra pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nedostatočná sanitácia, vysoký výskyt ochorení spôsobujúcich hnačku a nízka zaočkovanosť proti detskej obrne.

Príznaky poliomyelitídy u dospelých

Približne u 70 % osôb infikovaných poliovírusom sa neprejavia žiadne príznaky. Zaujímavosťou je, že až 90 - 95 % prípadov prebieha bez príznakov. Človek môže byť prenášačom a pritom sa nijako necíti zle.

U približne 20 % infikovaných má infekcia len mierne príznaky, napríklad horúčku, bolesť hlavy, vracanie a hnačku. Prvé príznaky sú veľmi podobné chrípke. Choroba sa prejavuje únavou, teplotou, potením, bolesťou hlavy, tráviacimi ťažkosťami, nechutenstvom, bolesťou chrbta, krku a svalov.

Typické príznaky môžu zahŕňať horúčku, únavu, bolesť hlavy, bolesť hrdla, nevoľnosť, bolesti brucha, stuhnutosť šije a chrbta a svalovú slabosť. Ochorenie sa začína príznakmi meningitídy, po ktorých nasleduje závažná bolesť svalov, strata citlivosti a pohyblivosti rôznych častí tela.

Paralytická forma je vzácna, avšak veľmi závažná. Vyznačuje sa rovnakými príznakmi, ale navyše bývajú postihnuté svaly, ktoré sú oslabené, strácajú reflexy a nakoniec dochádza k ochrnutiu.

Ochrnutie a ďalšie komplikácie

K ochrnutiu dochádza u menej ako 1 % všetkých nakazených osôb a môže viesť k trvalej invalidite a úmrtiu. Po jednom až dvoch dňoch postihnutá osoba pociťuje slabosť a nastupuje paralýza.

Ochrnutie sa môže prejaviť v ktorejkoľvek kombinácii končatín, aj keď postihnuté sú prevažne dolné končatiny. V najťažších prípadoch vzniká trvalé ochrnutie končatín, postihnutie dýchacích svalov s nutnosťou prístrojovej ventilácie a smrť.

Asi 5 - 15 % osôb postihnutých paralýzou umrie, pretože dochádza k ochromeniu ich dýchacích svalov a dve tretiny postihnutých pociťuje trvalú slabosť. V zriedkavých prípadoch môže poliovírus zapríčiniť zápal mozgu.

Post-polio príznaky postihujú niektorých ľudí po tom, ako boli infikovaní vírusom. Medzi bežné symptómy patrí slabosť svalov a kĺbov, únava, atrofia svalstva, problémy s dýchaním alebo prehĺtaním a spánkové apnoe.

Diagnostika pri podozrení na detskú obrnu

Diagnózu stanoví lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Ochorenie často rozpozná už vďaka symptómom, ktoré obrnu sprevádzajú.

Na potvrdenie poliomyelitídy slúži vyšetrenie stolice na prítomnosť vírusu, PCR testy, analýza mozgomiechového moku (likvor) a sérologické vyšetrenie. Kvôli potvrdeniu diagnózy treba na prítomnosť poliovírusu vyšetriť sekrét z krku, stolicu alebo mozgovomiechový mok.

Liečba poliomyelitídy

Neexistuje špecifická liečba. V súčasnosti nie je k dispozícii žiadna špecifická liečba pre prípady akútnej poliomyelitídy a u postihnutých osôb sa liečia príznaky.

Terapia je len podporná a zahŕňa pokoj, hydratáciu, lieky proti horúčke a lieky na zmiernenie bolesti. Pri ochrnutí sa využíva fyzioterapia a pri zlyhaní dýchacích svalov umelé dýchanie alebo prístroje na podporu dýchania.

Trvalá paralýza v dôsledku detskej obrny je nezvratná, liečbou sa dosiahne len zlepšenie pohyblivosti. Ak sú postihnuté dýchacie svaly, využívajú sa prístroje na podporu dýchania a fyzioterapia na posilnenie svalov.

Aké vakcíny proti detskej obrne existujú

K dispozícii sú dva typy očkovacích látok: inaktivovaná vakcína proti detskej obrne (IPV) a živá atenuovaná perorálna vakcína proti detskej obrne (OPV). Obidve sú proti detskej obrne vysoko účinné.

V minulosti sa používala orálna vakcína (OPV), teda „kvapky do úst“ podávané lyžičkou. Obsahovala oslabený vírus. Táto orálna poliovakcína obsahovala oslabené vírusy a na Slovensku sa už nepoužíva.

Dnes sa používa inaktivovaná vakcína (IPV), ktorá neobsahuje živý vírus a je podávaná injekčne. Od roku 2005 sa očkuje neživou parenterálnou poliovakcínou (IPV).

Očkovanie proti detskej obrne vakcínou IPV je v členských štátoch EÚ súčasťou rutinných programov imunizácie detí. Očkovaciu látku IPV možno podávať samostatne alebo v kombinácii s inými očkovacími látkami, napríklad proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hepatitíde B a Haemophilus influenzae typu B.

Prečo sa u nás používa IPV

Inaktivovaná vakcína proti detskej obrne neobsahuje živý vírus. Podáva sa injekčne a u nás je súčasťou hexavakcíny. Dostupná je aj samostatná poliovakcína a poliovakcína v kombinácii so zložkami proti iným ochoreniam.

Hoci sa vakcína OPV v EÚ nepoužíva, v niektorých krajinách, kde dochádza k prenosu divého poliovírusu, ju ešte stále podávajú, aby bolo možné kontrolovať ohniská nákazy. Vakcína OPV je bezpečná, účinná a zastavuje šírenie detskej obrny.

V zriedkavých prípadoch a len v komunitách so zníženou imunizáciou však živý oslabený vírus z vakcíny OPV môže cirkulovať v komunite dlhší čas a zmutovať do formy, ktorá spôsobuje paralýzu. Neznamená to ale, že sa znovu objavil divý poliovírus.

Očkovanie proti detskej obrne v detstve

Inaktivovaná poliovakcína je súčasťou vakcíny proti ďalším ochoreniam, preto sa očkuje v 3., 5. a 11. alebo v 12. mesiaci života. V súčasnosti sa používa moderná neživá inaktivovaná poliovakcína, ktorá sa podáva v injekčnej forme a u nás je súčasťou hexavakcíny.

Hexavakcína je kombinovaná očkovacia látka, ktorá v jednej injekcii chráni dieťa pred šiestimi závažnými infekčnými ochoreniami. Okrem antigénov poliovírusu obsahuje antigény proti čiernemu kašľu, tetanu, záškrtu, vírusovej hepatitíde typu B a ochoreniam vyvolaným baktériou Haemophilus influenzae b.

Očkovanie sa neskôr ešte preočkuje, zvyčajne pred nástupom do školy a pred ukončením školskej dochádzky, spolu s vakcínou DTaP alebo dTap-IPV. Následne sa preočkováva až v dospelosti, a to proti tetanu a záškrtu vo veku 30 rokov a potom každých 15 rokov.

Ako postupovať pri očkovaní dospelého človeka

Pri rozhodovaní o očkovaní v dospelosti je dôležité zistiť, či človek absolvoval základnú očkovaciu schému a neskoršie preočkovania. Ak očkovací preukaz alebo zdravotná dokumentácia chýba, lekár posúdi dostupné údaje a ďalší postup.

Očkovanie môže byť potrebné pri neúplnej alebo neznámej očkovacej anamnéze, pri plánovanej ceste do oblasti s výskytom poliovírusu alebo pri zvýšenom pracovnom či epidemiologickom riziku. O vhodnosti očkovania, počte dávok a intervaloch medzi nimi rozhoduje lekár podľa konkrétnej situácie.

Dospelý človek by mal lekára informovať o predchádzajúcich závažných reakciách po očkovaní, alergiách, aktuálnom zdravotnom stave, užívaných liekoch a plánovanom cestovaní. Pri cestovaní je vhodné riešiť očkovanie s dostatočným predstihom.

Bezpečnosť a možné reakcie po IPV

U niektorých detí vznikne malé začervenanie v mieste vpichu, ktoré môže byť bolestivé. V súčasnosti podávaná vakcína nemá závažnejšie nežiaduce účinky.

Očkovanie sa odkladá pri stredne závažnom a závažnom akútnom ochorení a očkovanie sa vykoná neskôr v stabilizovanom stave. Závažná alergická reakcia po predchádzajúcom očkovaní poliovakcínou alebo závažná reakcia na niektorú zložku inaktivovanej poliovakcíny je dôvodom na individuálne posúdenie ďalšieho očkovania lekárom.

Očkovanie a kolektívna imunita

Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia, proti ktorým sa očkuje. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu špecifických protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť imunologickú pamäť, čím sa má zabezpečiť dlhodobá, optimálne doživotná ochrana pred ochorením.

Verejno-zdravotný význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokej preočkovanosti osôb, čím sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii. Kolektívna imunita vzniká len vtedy, keď je zaočkovaná väčšina populácie.

Takto chránime aj ľudí, ktorí sa zo zdravotných dôvodov očkovať nemôžu. Očkovaním chránime nielen seba, ale aj ostatných - rodinu, kamarátov a komunitu.

Čo ešte pomáha obmedziť šírenie poliovírusu

Detskú obrnu nie je možné liečiť. Je možné jej predchádzať len imunizáciou.

Prenos poliovírusu možno obmedziť zabezpečením čistej vody, zlepšením hygienických návykov a zlepšením sanitárnych podmienok. Ochrana očkovaním však zostáva najdôležitejším spôsobom prevencie.

Očkovanie je jediná spoľahlivá ochrana pred paralytickou poliomyelitídou a jej možnými komplikáciami. Ochrana pred ochrnutím alebo smrťou je dostupná, bezpečná a účinná.

tags: #detska #obrna #ockovanie #dospelosti